Pestovanie stolového hrozna sa v posledných rokoch stáva čoraz populárnejším. Tento sladký a šťavnatý ovocný klenot nielen poteší vaše chuťové poháriky, ale prináša aj množstvo zdravých látok. Vínna réva je tradičnou rastlinou nielen v šírych viniciach, ale aj v menších záhradách. Ak s pestovaním hrozna začnete aj vy, už pár koreňov pri plote sa vám každý rok odmení bohatou úrodou. Pestovanie viniča si vyžaduje určité znalosti a trpezlivosť, ale s našimi tipmi a trikmi môžete dosiahnuť bohatú úrodu. Hrozno je rastlina, ktorá miluje slnko, a preto je kľúčové vybrať miesto, kde bude mať prístup k aspoň 6 hodinám priameho slnečného svetla denne. Pri výbere miesta je tiež dôležité zohľadniť ochranu pred vetrom, ktorý môže poškodiť jemné výhonky viniča. V tomto článku sa pozrieme na všetko, čo potrebujete vedieť - od výberu miesta, prípravy pôdy až po najdôležitejší krok: správny rez, ktorý je kľúčový pre kvalitnú úrodu.
Výber Stanovišťa a Pôdne Podmienky
Všetky odrody viniča vyžadujú teplé, slnečné stanovisko, aby bobule dozreli a aby ste predišli plesniam. Hrozno je slnečno-milujúca rastlina, ktorá potrebuje čo najviac slnečných lúčov. Pre úspešné pestovanie vyberte miesto s dostatkom priameho slnečného svetla, ideálne minimálne 6-8 hodín denne. Pri výberu miesta je tiež dôležité zohľadniť ochranu pred vetrom, ktorý môže poškodiť jemné výhonky viniča. Odporúča sa výber miesta orientovaného na juh, okolo ktorého sa môže obtočiť. Vzdialenosť medzi jednotlivými rastlinami pri výsadbe viacerých kusov v jednom rade by mala byť aspoň 1,5 - 2 metre, medzi radmi 2-3 m.
Pri pestovaní viniča potrebujete upravenú pôdu nielen v čase sadenia, ale aj z dlhodobého hľadiska. Pôda by mala obsahovať dostatok živín a zabezpečovať dobrý odtok nahromadenej vody. Hrozno najlepšie prosperuje v dobre priepustnej, hlinitopiesočnatej pôde, ktorá je bohatá na organické látky. Pôda by mala mať mierne kyslú až neutrálnu reakciu (pH 6-7). Optimálna pôda je ľahšia, s dostatkom humusu a s mierne kyslou až neutrálnou reakciou (pH 6,5 - 7). Niektoré odrody znášajú aj kyslejšie pôdy (americké a hybridné odrody pH 5 až 6). V chladnejších polohách sú vhodné pôdy štruktúrne, ľahšie, s dostatkom humusu a s mierne kyslou až neutrálnou pôdou.
Pôdu možno upraviť - do ťažkej pôdy pridáme piesok, do ľahkej primiešame hlinu; chýbajúce látky môžeme doplniť rôznymi prípravkami. Pred výsadbou môžete do pôdy zapracovať kompost alebo iné organické hnojivo, ktoré poskytne viniču dostatok živín na dobrý začiatok. Vhodná je hlboká orba so zapracovaním hnojiva (vhodný je maštaľný hnoj, superfosfát, síran draselný, cererit). Na úpravu pôdy je najlepšie použiť vyzretý maštaľný hnoj, kompost, alebo náhradou môže byť aj nejaká vhodná zemina určená na výsadbu rastlín, ktorú dáme na spodok vykopaných jamiek. Odporúča sa aj pri jarnej výsadbe sadenicu mierne zakopčekovať (kvôli neskorým mrazom) do 15. mája.
Typy Sadeníc a Najlepší Čas na Výsadbu
V našej ponuke nájdete väčšinou zakorenené, kontajnerové odrody viniča. Kontajnerovaný vinič je u nás čoraz populárnejší. Mnohé druhy menej známych ovocných druhov sa dokonca predávajú iba v kontajneroch. Rozdiel je v tom, že takto vysádzate nielen živú, ale súčasne už i zakorenenú sadenicu. Tá, pokiaľ dodržíte všetky zvyčajné postupy a neurobíte zbytočnú chybu, veľmi rýchlo zakorení. Kontajnerovaný vinič sa dá sadiť celoročne, pokiaľ nie sú mrazy. Na základe toho, že má už dobre vyvinutý koreňový systém je jeho ujateľnosť skoro 100%, na rozdiel od prostokorenných-vykopávaných viničov s holými koreňmi.
Najlepší čas na výsadbu hrozna je na jar alebo na jeseň. Jarné sadenie viniča je obzvlášť výhodné, pretože rastlina má celý vegetačný cyklus pred sebou a dostatok času na zakorenenie pred zimou. V minulosti bolo odporúčanie pre podsadbu a výsadbu viniča, že sa má robiť od polovice apríla do polovice mája, ako najvhodnejšia doba pre práce spojené s podsádzaním a vysádzaním nového vinohradu. Skoršia a aj neskoršia výsadba sa neodporúčala. Dnes sa tento termín s ohľadom na meniace sa klímu dá posunúť aj o pol mesiaca dopredu. V prípade veľmi skorej podsadby a výsadby môžu byť sadenice v nepriaznivých rokoch poškodené vplyvom neskorých jarných mrazov. Ak sa rozhodneme pre podsadbu a výsadbu v neskorších termínoch, môže nastať problém v podobe nedostatku vlahy v pôde a tým pádom môže byť znížená ujateľnosť vysadených jedincov. Mesiac jún je na výsadbu absolútne nevhodný.
Proces Výsadby
Pred výsadbou vykopeme výsadbovú jamu s rozmermi minimálne 30 × 30 cm a hĺbkou 40-60 cm (jamy kopeme tesne pred sadením, aby pôda nevyschla). Ak je záhradná zem nekvalitná, odporúčame použiť kvalitný záhradnícky substrát alebo kompost. Pri podsádzaní do starých vinohradov by jamy mali byť minimálne cca 20 x 20 x 40 cm až cca 40 x 40 x 40 cm. Hĺbku 40 cm odporúčam určite dodržať, pretože mladá sadenica pri podsádzaní bude čeliť silnejšej konkurencii starých štepov. Pred samotným sadením je samozrejme dôležitý nákup kvalitnej sadenice. Viniče sú dnes dobre dostupné a na výber máme z mnohých odrôd.
Jamu do jednej tretiny zaplníme zeminou zmiešanou s dobre rozloženým maštaľným hnojom alebo kompostom. Priamo do jamy hnojivo nedávajte, aby ste nespálili korene. Na zlepšenie pôdy sú najúčinnejšie organické prípravky, ako klasický, ročný domáci kompost, odležaný alebo peletovaný kravský hnoj alebo čoraz obľúbenejšie prípravky z vermikompostu. Do jamy nalejeme čistú vodu (voda vo výsadbovej jame nesmie stáť, ale musí vsakovať do podložia). Až teraz môžeme vložiť vinič do jamy, prihrnúť ho pôdou a dobre utlačiť. Miesto štepenia musí byť nad povrchom pôdy v takej výške, ako bolo v kontajneri. Pri sadení do menej kvalitnej pôdy môžeme použiť hnojivo na báze rohoviny, ktoré vinič nespáli. Pri vyberaní sadenice z obalu dávame pozor, aby sme nepoškodili koreňový bal. Pred sadením ho nie je potrebné strihať ani namočiť do vody. Sadenicu vložíme do jamy a rukou prihrnieme zeminou. Je dôležité, aby miesto štepenia zostalo 5 až 10 cm nad zemou.
Po výsadbe na povrch rozhoďte kravské granulované hnojivo, asi 1 hrsť na 1 rastlinu. Posledným krokom je dôkladné zalievanie. V prvom roku po výsadbe je potrebné vinič často zalievať a kypriť pôdu. Ak neprší stačí sadenicu poliať každé dva týždne - cca. 10 - 15 litrami vody, v prípade extrémnych teplôt aj častejšie. Pri výsadbe na jeseň sa nad sadenicou vytvaruje kopček zo zeme - okolitá pôda (zimné mrazy). Na vytvarovanie kopčeka nepoužívame piliny, ani piesok. Piliny sú zdrojom pre hubové choroby a piesok premrzne viac ako pôda. Po prezimovaní na jar kopček odtiahneme a prihrnieme znova sypkú zem, ktorú nastávajúci výhonok lepšie prerastie - prerazí. Kopček do konca mája postupne odstránime.
Srdcom Záhradník - Výsadba viniča
Starostlivosť Po Výsadbe
Po výsadbe musíme viniče častejšie zalievať, najmä v lete počas horúčav. Vinič, vzhľadom na to, že sa sadí hlbšie a hlbšie zakoreňuje, potrebuje iba miernu závlahu. Hnojivá používame na zlepšenie kvality pôdy a zveľadenie úrody. Po nástupe vegetácie následne začneme aj s doplnkovým prihnojovaním. V prvom roku po výsadbe je potrebné vinič často zalievať a kypriť pôdu. Potrebné obzvlášť zalievať - tam sa pôda zohrieva oveľa rýchlejšie. Ak sa všetko vykoná správne, výhonky viniča by mali do konca sezóny dosiahnuť dĺžku približne 100 cm.
Po aplikácii granulovaných hnojív vinič dobre zaliať. Listová výživa: Hnojivá aplikované postrekom na list - môže sa robiť počas celej sezóny. Listové hnojenie prináša množstvo výhod: zabezpečuje rýchly a priamy prísun živín cez listy, zlepšuje efektívnosť využitia živín z pôdy a je účinné aj pri nedostatku živín, keď je využitie týchto živín koreňmi obmedzené. V drsnejších oblastiach sa odporúča zimná ochrana. Podobne ako pri ružiach nahrnieme zeminu alebo kompost až po miesto štepenia a na jar ho opäť odstránime.
Hnojenie viniča:
- Predjarné hnojenie (marec - apríl): Účel: Podpora rastu výhonkov a listovej hmoty. Odporúčané hnojivá: Dusíkaté.
- Po odkvitnutí (jún - júl): Účel: Podpora rastu bobúľ a zrenia. Odporúčané hnojivá: Draselné a fosforečné hnojivá.
Pre správny rast viniča je nevyhnutné použiť podporné konštrukcie, ako sú drôty, pergoly alebo mreže. Najbežnejším systémom je jednoriadkový drôtový systém, kde sa drôty natiahnu vo výške približne 1,5 metra, pričom vinič sa vyväzuje k týmto drôtom. K sadenici hneď pri výsadbe umiestnime oporný kolík, o ktorý ju budeme v budúcnosti upevňovať. Výhonky priväzujeme ku kolíku (agátový, kovový), aby bol kmienik rovný. Ponechávajú sa dva najsilnejšie výhonky.
Rez Viniča
Jedným z najdôležitejších aspektov pestovania hrozna je rez. Zimný rez sa vykonáva v období vegetačného pokoja, najčastejšie v období od januára do marca, keď nehrozí silný mráz. Ideálnym obdobím na strihanie viniča je koniec zimy, keď je rastlina ešte vo vegetačnom pokoji, no už pominula hrozba silných mrazov (pod -5 °C). Rez viniča je nevyhnutný na zabezpečenie dobrej úrody a zdravého rastu. Odstraňujte staré, poškodené alebo prekrývajúce sa vetvy. Kedy strihať: Rez viniča sa najčastejšie vykonáva na jar pred začiatkom vegetačného obdobia, alebo na jeseň po zbere hrozna.
Najlepší čas na strihanie viniča je koncom zimy alebo začiatkom jari, predtým ako rastlina začne aktívne rásť. Prvým krokom je odstránenie dvojročného, vyrodeného dreva. Staré drevo spoznáme podľa tmavšieho sfarbenia a väčšej hrúbky výhonkov. Odstraňujeme ho čo najbližšie ku konáru alebo kmeňu. Na viniči ponecháme len zdravé jednoročné výhonky a to tak, aby boli od seba čo najviac vzdialené. Vinič totiž rodí iba na jednoročných výhonkoch, ktoré vyrastajú z minuloročného dreva. Rez vždy vedieme mierne šikmo na púčik, vo výške 1 až 1,5 cm nad očkom. Šťava z rezu nesmie tiecť na očká. Podľa dĺžky ponechaných púčikov na výhonku rozlišujeme viaceré druhy rezu: krátky - kde ponecháme 1 až 4 púčiky, stredný - ponecháme 5 až 8 púčikov a dlhý - ponecháme 9 až 15 púčikov.
Letný rez sa vykonáva počas vegetačného obdobia, najčastejšie v júni alebo júli. Strihanie hrozna v lete by sa malo obmedziť na odstraňovanie nechcených výhonkov a listov v okolí hrozna, a to čo najskôr po ich objavení. Základy plodov sa tvoria na jednoročnom dreve, na výhonkoch, ktoré na jar nanovo vyrašili z očiek. V prvých rokoch vedieme výhony do požadovaného tvaru. Bočné výhony, ktoré vyrašia z ponechaných hlavných výhonkov, zastrihneme na 2-3 očká. Na týchto bočných výhonkoch sa tvoria plody. Rovnako potom vystrihneme staré zdrevnatené výhonky (presvetľovanie) a výhonky vyrastajúce z trojročného a staršieho dreva.
Výber plodných výhonkov: Zamerajte sa na silné výhonky z predchádzajúceho roka, ktoré vyrástli z hlavného kmeňa. Skrátenie výhonkov: Plodné výhonky skráťte tak, aby na každom výhonku zostali 2-3 očká.
Ochrana Pred Škodcami a Chorobami
Vinič môže trpieť plesňovými ochoreniami, ako je múčnatka alebo peronospóra. Hrozno je citlivé na rôzne plesňové ochorenia, ako sú múčnatka, peronospóra a botrytída. Vinič najčastejšie ohrozujú hubové choroby, ktoré sa vo väčšej miere objavujú pri vlhkejšom počasí a nedostatku cirkulácie vzduchu. Medzi tie najčastejšie patrí múčnatka. Počas suchších klimatických podmienok všetky nadzemné časti viniča a vytvára na nich sivo-biely povlak pripomínajúci múku. Druhým častým ochorením je botrytída známa aj ako pleseň sivá. Najväčšie škody spôsobuje na plodoch viniča. Napadnuté bobule predčasne opadávajú, vo veľmi vlhkých podmienkach na nich vznikajú chumáče sivej plesne. Častou chorobou je tiež peronospóra viniča. Na napadnutých častiach viniča vytvára žltozelené „olejové” škvrny, ktoré postupne menia farbu na hnedú. Listy opadávajú.
Viniče napáda viacero škodcov a chorôb, proti väčšine sa však dá preventívne brániť pomocou biologických a chemických prípravkov. V poslednom čase je čoraz vyšší dopyt po odolných odrodách viniča, ktoré sa dajú pestovať aj s menším množstvom chemickej ochrany, prípadne úplne bez postrekov. Zabezpečenie dostatočného prístupu vzduchu a svetla (vďaka pravidelnému rezu) je kľúčové pre prevenciu plesní. Na trhu výrobcovia postrekov ponúkajú široký sortiment ochranných látok s rôznymi účinnými látkami. Viničnú sadenicu do tretieho roku postrekujeme proti peronospóre (Plasmopara viticola) a proti škodcom.
Pestovanie Viniča v Nádobách
Hrozno môžeme pestovať aj na terase v črepníkoch, ak dodržiavame základné pravidlo: čím väčší črepník, tým lepší rast. Na dne nádoby nesmie chýbať otvor na odtok prebytočnej vody a drenážna vrstva z drobného štrku alebo keramzitu. Sadenie je podobné ako pri voľnej výsadbe do zeme. Použijeme čo najkvalitnejšiu pôdu s dostatkom humusu. Pri takomto pestovaní viniča uprednostníme krátky rez. Pestovanie viniča v malom množstve pôdy je podstatne jednoduchšie, obzvlášť ak začíname skoro na jar a vinič rastie prvé mesiace v byte či dome. Pre takéto pestovanie sú vhodnejšie menej náročné a odolné odrody, ktoré môžeme vysadiť do nádob s objemom minimálne 50 - 60 litrov.
