Pestovanie voňavých, chutných a zdravých paradajok je u záhradkárov veľmi obľúbené. Pre svoj rast a bohatú úrodu potrebujú teplo, svetlo, vodu aj živiny. Pre krásne červené plody rozmanitých odrôd rajčiakov, potrebujú dobrú starostlivosť.
Príprava na pestovanie paradajok
Skúsenejší záhradkári si priesady môžu dopestovať z vlastných semien, vďaka čomu môžeme mať paradajky rôznych odrôd, ktoré máme už odskúšané alebo obľúbené. Vypestovanie priesad vám potrvá približne 2 mesiace. Ideálne je, začať koncom februára až v polovici marca. Cez deň udržujte priesady v prostredí s teplotou 25 °C, počas noci teplotu znížte na 15 °C. Jednoduchší spôsob je zadovážiť si priesady od miestnych pestovateľov alebo z trhu.
Pokiaľ sa však rozhodnete vypestovať si vlastné priesady, treba počítať s tým, že vypestovanie takýchto priesad vám potrvá približne 2 mesiace.
Výber a príprava pôdy
Paradajkám sa najlepšie darí v hlinito-piesočnatých pôdach, ktoré sú dostatočne prekyprené a majú bohatú zásobu živín. Neodporúča sa pestovať paradajky na mieste alebo v substráte, v ktorom ste za posledné 3 - 4 roky pestovali paradajky, papriky či baklažány, pretože tieto plodiny ohrozujú rovnaké choroby i škodcovia.
Paradajky sú náročné na vápnik, fosfor a draslík. Ideálny pomer dusíka, fosforu a draslíka v hnojive je pre ne 1,2 N:1 P:1,4 K. Môžete použiť aj vlastnoručne vyrobené prírodné hnojivá. Pozor na nedostatok vápnika a horčíka. Hnojiť však môžete aj vlastným kompostom zo záhrady.
Výsadba paradajok
Na Slovensku máme dobré podmienky pre pestovanie paradajok vonku od neskorej jari. S vysádzaním paradajok na záhony je dobré počkať do polovice mája, kedy už nehrozí nebezpečenstvo jarných prízemných mrazov (v období po troch „zmrznutých“).
Výsadba na záhon
Paradajky sú teplomilné rastliny, ktoré majú radi slnečné stanovište. Ideálne je, ak vzduch medzi rastlinami čo najviac cirkuluje, a preto by sem mali paradajky sadiť ďalej od seba. Nie je vhodné vysádzať rastliny príliš blízko seba.
Pri sadení vysokých odrôd paradajok sú dôležité oporné kolíky, na ktoré rastliny priviažete. Väčšina pestovateľov používa tenké drevené hranoly, roxorové tyče alebo čoraz populárnejšie kovové krútené tyčky.
Pri každom kolíku vyhrabte jednu cca 20 cm hlbokú jamu na každú priesadu a zalejte ju dostatočným množstvom vody (pokojne aj 5 l). Priesadu paradajky nikdy nesadíme zvisle do zeme. Spodnú časť rastliny necháme v pôde a zasypeme ju hlinou, ktorú následne pritlačíme a opäť zalejeme vodou, tentoraz ale menším množstvom. Rastlina vyženie neskôr korene z celej zahrabanej stonky, vďaka čomu bude pevnejšia a stabilnejšia.
Pestovanie na balkóne a terase
Pokiaľ nemáte záhradku, no túžite po vlastných chutných paradajkách, môžete ich pestovať aj na balkóne či terase. V záhradkárskych potrebách dokonca nájdete vrecia s pôdnym substrátom určené na priamu výsadbu do nich (stačí vyrezať otvor podľa značenia).
Nádoba na vysádzanie by mala mať na dne viacero otvorov na odvodňovanie. Na spodok nasypte drenážnu vrstvu hrubú 5 - 7 cm, ktorá môže byť tvorená štrkom, keramickými črepmi či nalámanými kusmi polystyrénu. Pestovanie paradajok na balkóne či terase je tiež podmienené dostatkom slnečného žiarenia. Ideálne je, ak je balkón, resp. terasa orientovaná na juh.
Starostlivosť o paradajky
Polievanie
Paradajky potrebujú veľa vlahy, zároveň sú však ich korene citlivé na prístup vzduchu. Rastliny po vysadení zalievame výdatne a tak, aby pôda stihla preschnúť. V dobe kvetu polievame menej. V dobe plodu výdatne polievame, ale menej často, aby pôda dostatočne preschla a vzduch sa dostal ku koreňom. V skleníkoch polievame zásadne ráno s dostatočným vetraním po zálievke. Paradajky zalievame len odspodu. Ale nie úplne k stonke, aby voda pri rastline zbytočne nestála a pôda okolo stonky sa nezhutnila.
Zabezpečenie prúdenia vzduchu
Pôdu okolo stonky je potrebné udržiavať prekyprenú, kvôli prúdeniu vzduchu ku koreňom.
Odstraňovanie zálistkov a vrchných výhonkov
Na vysokých paradajkách je dôležité vylamovať tzv. zálistky (bočné výhonky), ktoré sa tvoria v pazuchách listov. Pokiaľ pestujeme paradajky v skleníkoch, je dobré ukončiť ich rast nad 8. až 10. poschodím. V prípade pestovania vo fóliovníkoch nad 6. až 8. poschodím. Vo voľnej pôde nad 4. až 6. Tesne pred začiatkom zretia plodov vyštikáme všetky listy na spodku rastliny, a tým zabránime listom a plodom dotyku s pôdou. Vlhkosť, ktorá by sa udržiavala v mieste kontaktu, je totiž živnou pôdou pre vznik plesní.
Choroby a škodcovia paradajok
Choroby
- Pleseň zemiaková (fytoftóra): Veľmi agresívna hubová choroba listov paradajok, ktorá sa rýchlo šíri najmä počas dlhotrvajúcich výdatných zrážok. Paradajky pred ňou ochránite prevenciou - opatrným zavlažovaním a nevysádzaním nahusto, aby medzi nimi prúdil vzduch, ktorý listy osuší. Ako ochrana paradajok proti plesni vám poslúžia preventívne postreky, ktoré by ste mali nasadiť ihneď pri nástupe daždivého počasia už začiatkom júna. V období zberu najprv oberte zrelé paradajky a následne použite postrek s kratšou čakacou lehotou.
- Bakteriálna bodkovitosť: Bakteriálne ochorenie napádajúce listy, stonky i plody. Na listoch a stonkách sa prejavuje drobnými bodkovitými škvrnami, obklopenými žltou obrubou. Na plodoch škvrny vráskavejú a dosahujú postupne veľkosť 2 - 8 mm, pričom spôsobujú chrastavitosť plodov. Zrelé plody majú v okolí škvŕn zelenú farbu. Na preventívne ošetrenie sú vhodné mednaté prípravky.
- Septóriová škvrnitosť paradajok: Napáda len listy a vňať paradajok. Postihuje predovšetkým kríčkové odrody pestované vo voľnej prírode a prejavuje sa 2 - 5 mm škvrnami. Následkom takto zničených listov je nižšia úroda paradajok.
- Kladospóriová škvrnitosť: Listová huba, ktorá sa šíri postupne od spodných listov smerom nahor. Typické sú pre ňu žlté škvrny a neskôr hnednutie listov paradajok. Škvrny postupne tmavnú a nadobúdajú hnedú až sivú farbu. Ako prevenciu používajte dostatočné vetranie a dbajte na likvidáciu všetkých zvyškov rastlín napadnutých týmto ochorením po zbere úrody.
- Hniloba špičiek plodov: Choroby paradajok neobchádzajú ani plody. Hnilobu špičiek spoznáte podľa veľkých bledohnedých škvŕn na špičke plodov. Neskôr sa na škvrnách môžu vyskytnúť aj hubové ochorenia. Samotná hniloba má však príčinu v nedostatočnej výžive či závlahe v období dozrievania plodov. Často sa vyskytuje najmä v pôdach výdatne hnojených draslíkom a dusíkom - tieto látky brzdia príjem vápnika.
- Slnečný úpal: Dochádza k nemu v dôsledku intenzívneho slnečného žiarenia, spravidla pri prudkej zmene počasia (najmä, keď sa po dlhotrvajúcom daždivom počasí náhle oteplí). Postihnuté bývajú hlavne sadenice, ktoré boli predpestované za oknom alebo v skleníku, kde neboli vystavené intenzívnemu priamemu slnečnému žiareniu. Slnečný úpal postihuje stonky, ktoré vplyvom slnka zbelejú, skrehnú a ľahko sa polámu. Ohrozené sú aj plody paradajok, ktoré ostali náhle obnažené po vylamovaní zálistkov.
Škodcovia
- Strapka západná: Drobný a štíhly, asi 1 - 3 mm veľký hmyz s 2 pármi úzkych a bezfarebných krídiel s rozstrapkaným okrajom. Strapky vyciciavajú rastlinné šťavy a sú prenášačmi vírusových ochorení. Napadnuté listy majú drobné bodkovité škvrny a jamky. Ich prítomnosť odhalíte pomocou modrých lepových doštičiek. Prevenciou sú ochranné siete na ventilačných otvoroch v skleníkoch a odstraňovanie porastov burín, na ktorých sa strapky zdržiavajú. Pomôžu aj chemické prípravky na báze parafínu.
- Pásavka zemiaková (mandelínka): Tento hmyz si nepochutí rád iba na zemiakoch, ale tiež na paradajkách a baklažánoch. V teplejších oblastiach Slovenska sa liahnu až dve generácie ročne z vajíčok nakladených na spodnej strane listov. Larvy potom vyhrýzajú čoraz väčšie časti listov. Na pásavky sú účinné prípravky s inhibítormi tvorby chitínu - napr. Match a Nomolt.
- Molica skleníková (biela muška): Cicia rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú medovicu, ktorá je živnou pôdou pre hubové ochorenia. Chemické ošetrenie proti molici musíte urobiť 3-krát v časovom intervale 3 - 5 dní s prestriedaním rôznych prípravkov.
- Vošky: Dokážu sa extrémne premnožiť v krátkom čase. Spôsobujú žltnutie a opadávanie listov a prenášajú vírusové ochorenia. Na každý druh vošky je účinný iný prípravok, preto si pred jeho kúpou overte, ktorý druh vošiek vaše paradajky napadol. Na paradajkách najčastejšie hodujú voška broskyňová a voška rešetliaková.
Najchutnejšie odrody paradajok
Pri výbere odrody paradajok záleží na vašich preferenciách a spôsobe pestovania. Existuje široká škála odrôd, od vysokých a plodných až po nízke a kompaktné.
Vysoké odrody (tyčkové)
- Veľmi skoré a majú čerešňové plody.
- Stredne vysoké odrody s napr. stredne veľkými plodmi ako Toro F1 a Start S F1.
- Skoré odrody s veľkými plodmi ako Torino F1 (plody nepraskajú) alebo San Marzano Gigante 3 s oválnymi plodmi.
- Poloskoré odrody s obrími plodmi s hmotnosťou až do 500 g (nazývané aj paradajky býčie srdce), napr. Oxheart, Beefmaster VFN F1, Homestead či Yellow Gazi Ribbet F1 so žltými plodmi.
- Vysoké, mohutné rastliny, ktoré potrebujú oporu kolíka, napr. Jerguš (plody 400 g, vhodné na pretlaky).
- Staršia obľúbená odroda Býčie srdce OXHEART s veľkými červenoružovými plodmi, ktoré môžu dorastať až 300 gramov a majú vynikajúcu, sladkú chuť.
- Polo-skorá indeterminantná odroda Herodes s veľkými, mäsitými, srdcovitými plodmi stredne ružovej farby.
- Paradajka Abruzzese hruškového tvaru s váhou plodov 250-300g a intenzívnej červenej farby.
- Odroda Šejk, veľmi skorá až skorá odroda polorozkladitého vzrastu s oválne hranatými plodmi a vysokým obsahom lykopénu.
- Odroda Pozzano, veľmi produktívna a vysoko výnosná odroda rímskej paradajky typu San Marzano, s dlhými, svetločervenými, fľaškovitými plodmi vážiacimi 100 až 145 g.
- PEGAZ, srbské rajčiny s vysokým obsahom betakaroténu, výbornej chuti.
- Poloskorá, indeterminantná odroda s plodmi až do 200 g, mäsitými, vhodnými na grilovanie, do sendvičov aj hamburgerov. Kumato odrody obsahujú zvýšené množstvo vitamínov.
- Odroda s veľkými plodmi do cca. 130 g.
Kríčkové odrody (nízke)
- Previsnuté a poloskoré odrody s čerešňovými plodmi, určené na pestovanie v závesných či samozavlažovacích nádobách, napr. Tumbling Tom Red (červené) a Tumbling Tom Yellow (žlté).
- Skoré odrody s kompaktným vzrastom a čerešňovými plodmi, napr. Minigold so žltými plodmi a Rubinek.
- Veľmi skoré so stredne veľkými plodmi ako Šejk, Orbit a Diana (odolná voči plesni).
- Československá kríčková odroda, ktorá nepotrebuje oporu, dorastá do výšky maximálne 0,9 m a prináša veľké množstvo plodov s hmotnosťou približne 50 g.
- Odroda Brutus s veľkými, šťavnatými plodmi, ideálnymi na krájanie do sendvičov a šalátov.
Cherry a koktailové paradajky
- Malé datľové paradajky s vynikajúcou chuťou, plodmi datľového tvaru s hmotnosťou cca 30 gramov.
- BRIOSO, koktailová paradajka so sladkou a aromatickou dužinou sýtej tmavočervenej farby.
- Odroda s drobnými, podlhovastými plodmi s priemernou hmotnosťou okolo 12-18 g, intenzívnej oranžovej farby, jemne sladkastou a šťavnatou chuťou.
- Paradajka Datlo, tyčková odroda s mimoriadne lahodnými plodmi, zlatooranžové, pevné, datľového tvaru, odolné voči praskaniu.
- RAJČIAK kolíkový ďatlový mlsné jazýčky Valdo s datľovými plodmi červenej farby a vynikajúcej chuti (20 - 25 g).
- Paradajka Bejbino F1, veľmi skorá kolíková odroda s až 20 plodmi na strapci, menšie, guľaté plody (3-4 cm).
- Žltá hruška, plodmi bohaté na vitamíny a minerály, ideálne na konzumáciu v čerstvom stave, do šalátov, na zdobenie pokrmov či prípravu omáčok.
- Paradajka Červená hruška, kolíková odroda s plodmi červenými a hruškovitým tvarom, vhodná aj na balkón.
- Malé paradajky slivkového tvaru so sýtočervenou dužinou, charakteristickou sviežou sladkou chuťou.
- Kolíková paradajka ´SUNLEMON F1´ s chutnými malými plodmi v citrónovo žltej farbe, vysokou násadou plodov na strapci a postupným dozrievaním.
- Odroda s vysokým výnosom, vhodná na pestovanie v záhradných nádobách na balkónoch.
Odrody s veľkými plodmi
- Homestead F1, rastlina s dobrými výnosmi, plody beefsteakového typu dorastajú do hmotnosti až 500 g.
- Paradajky Brutus produkujú veľké, šťavnaté plody, podobné hovädzím steakom, silne rebrované a dorastajú až do priemeru 20 cm.
- Odroda s extra veľkými plodmi (120-150g), vhodná na rýchlenie i poľné pestovanie.
Zber úrody
Plody paradajok prestanú dozrievať až s príchodom chladného počasia. Plody zbierajte tesne pred plnou zrelosťou, a to jeden- až dvakrát týždenne. Najlepšiu chuť majú paradajky vtedy, keď sú nejaký čas vystavené horúcemu letnému slnku. Pokiaľ teda predpoveď hlási slnečné dni, pripravte sa na zber.