Krušpán vždyzelený (Buxus sempervirens), známy aj ako buxus, je dekoratívny, stálezelený ker alebo malý strom charakteristický svojím hustým, kompaktným rastom a lesklými tmavozelenými listami. Táto rastlina je obzvlášť obľúbená v záhradníctve pre svoju schopnosť dobre sa tvarovať a odolnosť voči mrazu, čo z nej robí ideálnu voľbu na živé ploty, tvarované ozdoby či solitérne výsadby. Mnohých záhradkárov však v posledných rokoch potrápil nepríjemný invázny škodca z Ázie - vijačka krušpánová.
Krušpán vždyzelený (Buxus sempervirens)
Pôvod a všeobecná charakteristika
Krušpán vždyzelený pochádza zo Stredomoria, západnej Ázie a severnej Afriky. Prirodzene rastie v suchých, slnečných oblastiach, na skalnatých svahoch alebo v suchých lesoch. Ide o neopadavý ker, kedysi vo veľkom pestovaný v nejednej zámockej záhrade alebo parku. Rastie pomaly, ale po čase dokáže dorásť aj do výšky 6 metrov. Pre svoju odolnosť, dlhovekosť a eleganciu bol krušpán dlho veľmi obľúbenou okrasnou drevinou.
Vzhľad a charakteristiky
Listy
Listy krušpánu sú malé, kožovité, tmavozelené a lesklé, s oválnym alebo eliptickým tvarom a hladkým okrajom. Ich dĺžka sa pohybuje približne od 1 do 3 centimetrov. Listy sú usporiadané v pároch alebo v kruhu na koncoch vetiev, čím prispievajú k hustote a dekoratívnosti rastliny. Vydržia na vetvách približne sedem rokov a počas zimy neopadávajú.
Kvety
Skoro na jar, zvyčajne v apríli alebo máji, sa na rastline objavujú malé, nenápadné, žltkasté alebo zelenkasté kvety. Tieto kvety rastú v strapcoch alebo v pazuchách listov a hoci nie sú veľmi nápadné, slúžia na opeľovanie. Krušpán je jednodomá rastlina, čo znamená, že samčie aj samičie kvety rastú na tej istej rastline.
Plody
Po odkvitnutí sa na rastline tvoria malé, guľaté, zelené alebo hnedé tobolky. Tieto plody sú jedovaté pre ľudí a ich tvorba je skôr okrajová.
Pestovanie a rozmnožovanie
Výber stanovišťa a pôdy
Krušpán je nenáročná rastlina, čo sa týka pestovania. Dobre sa jej darí v polotieni aj na priamom slnku, ale v tieni môže byť redšie olistený. Ideálna je výživná, dobre priepustná záhradná zemina, pričom rastlina neznáša zamokrenú pôdu. Pôda by mala byť mierne zásaditá a ílovitá.
Zálievka a hnojenie
Nároky na vlahu má krušpán stredné a zväčša si vystačí s atmosferickými zrážkami. Staršie, dobre zakorenené rastliny znášajú aj dlhšie obdobie sucha a slnečný úpal. V prvých rokoch po výsadbe je však potrebná výdatnejšia závlaha. Rastliny pestované v nádobách potrebujú viac vlahy, ale medzi zálievkami by mal substrát preschnúť. V máji je vhodné rastliny prihnojovať.
Výsadba
Pri výsadbe je dôležité zabezpečiť dostatok priestoru okolo rastliny, aby nežltla a nepresychala. Rastliny sa vysádzajú do pripravenej, odburinenej pôdy. Pri nekvalitnej ílovitej zemine je vhodné pridať kvalitný záhradnícky substrát. Počet rastlín na meter závisí od požadovanej výšky živého plota - na nízke ploty (do 50 cm) sa odporúčajú 3 rastliny na meter, na dvojmetrové ploty postačí 1 rastlina na meter. Rastliny zakorenené v črepníkoch možno vysádzať počas celého roka.
Rozmnožovanie
Rozmnožovanie odrezkami
Ideálny je jednoročný, 10-15 cm dlhý výhonok zo zdravej rastliny. Vhodné obdobie na odber odrezkov je koniec jari a počas leta. Pred zapichnutím do substrátu sa odstránia spodné listy a koniec odrezku sa namočí do stimulátora zakoreňovania. Počas zakoreňovania je potrebné chrániť odrezky pred slnkom a udržiavať vlhký substrát a vzdušnú vlhkosť.
Rozmnožovanie výsevom
Pri výseve semien je nutné jemne porušiť obal semena, napríklad pilníkom, a potom semienka namočiť do vody cez noc. Následne sa uložia do piesku a na 2 mesiace do chladničky (stratifikácia). Potom sú pripravené na siatie do špeciálneho substrátu pre krušpány pri izbovej teplote. Alternatívnou metódou je výsev na jeseň (október/november) priamo von.
Starostlivosť a ochrana
Strihanie a tvarovanie
Krušpán vynikajúco znáša rez a dá sa tvarovať do rôznych foriem, ako sú ihlany, gule, špirály či dokonca zvieracie figúry. Strihať a formovať možno už mladé rastliny, čím sa podporí ich zahustenie. Počas vegetačného obdobia možno strihať kedykoľvek, ale koncom jesene sa už nestrihá. Na rez sa používajú ostré a čisté nožnice, pri väčších rastlinách sú nápomocné elektrické nožnice. Odstraňujú sa suché, skrútené alebo choré konáriky.
Ochrana pred chorobami a škodcami
Krušpán môže byť ohrozený viacerými chorobami a škodcami. Patrí sem napríklad koreňová hniloba, ktorá sa vyskytuje pri pestovaní v ťažkých, zle odvodnených pôdach a rastline sa nedá pomôcť. Plesňová škvrnitosť listov si vyžaduje odstránenie postihnutých vetiev a listov, s preventívnym použitím fungicídneho prípravku. Méra krušpánová (Psylla buxi) cicia rastlinné šťavy a spôsobuje deformáciu listov.
Prezimovanie
Vo voľnej pôde zvládne krušpán prezimovanie bez problémov. Rastliny pestované v nádobách je potrebné pred zimou chrániť, napríklad vložením do väčšieho kvetináča vyplneného izolačným materiálom alebo ich umiestnením do chladnejšej miestnosti.
Využitie krušpánu
V záhradníctve
Krušpán je v záhradníctve mimoriadne populárny pre svoju schopnosť dobre sa tvarovať. Využíva sa na tvorbu živých plotov rôznych výšok (od 20 cm do 4 metrov), tvarované ozdoby a solitérne výsadby. Tiež sa používa na vytváranie tvarovaných záhonov, okrajov alebo na zakrytie nevzhľadných plôch. Zakrpatené kultivary sa používali na ohraničenie chodníkov.
Liečivé účinky a využitie
Listy krušpánu vždyzeleného (Folium buxii) sa tradične používali na liečebné účely. Zberajú sa najmä od apríla do júna, sušia sa v tieni a majú horkú chuť. Vnútorné použitie zahŕňa znižovanie telesnej teploty pri horúčkach a zápaloch žlčových a močových ciest. Pripravuje sa z nich zápar alebo sa užívajú v práškovej forme. V minulosti slúžili ako náhrada chinínu pri maláriových ochoreniach. Dôležité upozornenie: Droga je jedovatá a je nevyhnutné dodržiavať stanovené dávky (denná dávka je prísne stanovená lekárom, 0,5 g drogy). Vonkajšie použitie listov spočíva v príprave obkladov a kúpeľov proti reumatickým bolestiam, dne a kožným vyrážkam.
Drevo
Drevo krušpánu je výnimočne pevné, tvrdé a odolné. Pre svoju jemnú štruktúru a schopnosť dosiahnuť vysoký lesk po spracovaní je žiadané v rezbárstve (drevoryty), pri výrobe hudobných nástrojov a na sústruženie či tvorbu intarzií.
Vijačka krušpánová (Cydalima perspectalis) - Invázny škodca z Ázie
Pôvod a šírenie invázie
Vijačka krušpánová (Cydalima perspectalis) je invázny motýľ pôvodom z východnej Ázie, ktorý v Európe spôsobuje vážne škody na okrasných krušpánoch (buxusoch). K nám bol tento škodca zrejme zavlečený s rastlinami z dovozu, ktoré sa v ostatných rokoch tešia na Slovensku veľkej obľube. Prvýkrát bol jeho výskyt zaznamenaný v roku 2006 v Nemecku, u nás prvýkrát v roku 2011 na juhu Slovenska a pri moravských hraniciach. V roku 2012 sa objavil prvýkrát v Bratislave. Dnes je vijačka krušpánová takmer vo všetkých kútoch našej krajiny. Šíri sa veľmi rýchlo a systematicky likviduje obľúbenú okrasnú drevinu krušpán. Miesta výskytu tejto húsenice z roka na rok pribúdajú, objavila sa už aj na východnom Slovensku v okolí Košíc a na strednom Slovensku.
Popis škodcu a životný cyklus
Dospelý motýľ
Dospelý motýľ má rozpätie krídel 4-5 cm, krídla sú biele s tmavohnedým lemovaním, niekedy celé hnedé. Neveľký motýľ pôvodom z východnej Ázie s rozpätím krídel maximálne 4 cm je pomerne nenápadný. Bežne je bledý s hnedou kresbou, vyskytnúť sa však môže aj hnedá forma. Motýle možno zaznamenať od konca mája až do októbra. Motýľ sa môže rozširovať do nových regiónov spontánne, vzhľadom na dobré letové schopnosti.
Húsenica
Húsenice sú žltozelené s čiernymi pásmi a bodkami, dorastajú do 4 cm. Húsenice sú zelené s čiernymi pásikmi. Dorastená húsenica je približne 3,5 cm dlhá, lesklá, zelená s pestrou kresbou a čiernou hlavou. Na chrbte má zelený pásik lemovaný žltozelenými líniami, pod ním je rad čiernych škvŕn a dva viac-menej súvislé čierne pásiky. Medzi nimi je biely prerušovaný pásik. Spodný čierny pásik lemuje ďalšia žltozelená línia. Kukla je zelená s hnedými pozdĺžnymi kresbami na chrbtovej strane.
Životný cyklus a prejavy napadnutia
Húsenice sa môžu vyskytovať na krušpánoch počas celého roka. Prvú generáciu motýľov môžeme pozorovať už v apríli, ďalšie počas leta a jesene. V strednej Európe dokáže vijačka v dobrých podmienkach vyprodukovať až 2-3 generácie následníkov, čo znamená, že húsenice s chuťou likvidujú rastliny po väčšinu ich vegetačného obdobia. Húsenice žijú vo vnútri kríka. V napadnutom krušpáne sú húsenice, ale aj dospelé motýle. Húseniciam jedovaté lístky krušpánu neprekážajú, majú totiž vyvinutý špeciálny chemický mechanizmus, pomocou ktorého jed dokážu zneškodniť. V sieti jemných pavučinových vláken - zámotkoch dokážu prežívať aj niekoľko generácií húseníc po sebe. Výskyt vijačky na inom druhu rastlín ako na krušpáne zatiaľ potvrdený nebol, dokáže však poškodiť aj inú rastlinu, ak tá svojím rastom zasahuje do krušpánu. Pri 20 °C trvá vývin od nakladenia vajíčok po vyliahnutie motýľa asi 40 dní.
Ako identifikovať a vyliečiť pleseň krušpánu (krušpán)
Škody a dôsledky invázie
V krátkom čase dokáže vijačka zničiť celé porasty krušpánu. Húsenice vijačky majú nevídaný apetít, keďže v priebehu niekoľkých dní dokážu skonzumovať listy na celej rastline. Húsenice majú charakteristickú zeleno-čiernu farbu a pohybujú sa vo vnútri kríkov s pavučinami a trusom. Keď si ich všimnete, už môže byť neskoro, vnútro porastu môže byť mŕtve. Problémom je, že buxus je tak hustý, že si spočiatku vôbec nemusíte všimnúť, že sa niečo deje. Takto napadnutý krušpán, ak nemá ideálne rastové podmienky, sa už väčšinou nespamätá a hynie. Aj starý, dobre rozrastený živý plot z krušpánu dokážu pažravé húsenice absolútne zničiť. Vijačka krušpánová je vážny škodca, ktorý dokáže zničiť aj niekoľkoročné krušpány.
Ochrana a boj proti vijačke krušpánovej
Vijačka krušpánová je nepríjemný škodca, ktorý u nás prakticky nemá prirodzeného nepriateľa. Vtáky tieto húsenice jedia, ale vijačka sa množí veľmi rýchlo. Ak už je krušpán napadnutý tak, že na ňom zostane len zopár lístkov, viac nevypučí a vtedy je lepšie úplne ho odstrániť.
Chemické postreky
V súčasnosti sú proti vijačke účinné, bohužiaľ, len chemické postreky. Účinné by mali byť prípravky s obsahom látky thiacloprid alebo na báze Bacillus thuringiensis. Najšetrnejším je pravdepodobne selektívny prípravok Dimilin 48 SC, ktorý usmrcuje húsenice ako požerový jed. Funguje tak, že narušuje tvorbu chitínu, takže húsenice počas zvliekania hynú. Prípravok nie je systémový, čiže nepreniká do rastlinných pletív, nepôsobí na vošky, roztoče a čo je dôležité, ani na predátorov hmyzu, ako sú napr. bystruškovité chrobáky. Účinné sú napríklad aj insekticídy Karate Zeon 5 CS a Steward. Dôležité je postreky aplikovať okamžite, keď sa objavia škodce. Priveľmi napadnutý krušpán je už totiž natoľko oslabený, že jeho uhynutiu sa nedá zabrániť.
Biologické a iné metódy
Odborníci sú skôr za použitie biologických prípravkov na báze baktérií alebo vírusov. Početnosť vijačky sa dá regulovať aj feromónovými lapačmi a treba krušpán stále kontrolovať. V každom záhradníctve vám určite poradia, ktorý prípravok ich návštevníci chvália. Mesto Partizánske pristúpilo k chemickému postreku a vyčkáva na výsledky. Vijačka sa vo veľkom objavila aj v Trenčíne a širokom okolí, kde mesto tiež chystá postrek.