Úvod do pestovania maku
Mak siaty (Papaver somniferum) je jednoročná rastlina, ktorá dorastá až do výšky 1,5 metra. Pestuje sa pre svoje tobolky, ktoré sa využívajú na dekoratívne účely, ale najmä pre semienka, ktoré tobolky obsahujú. Semienka sú drobné, s veľkosťou približne 1 mm.
Pestovanie maku má na Slovensku dlhoročnú tradíciu a je neodmysliteľnou súčasťou našej kuchyne a kultúry. Okrem svojej kulinárskej hodnoty má mak aj významné zdravotné benefity.
Význam a využitie maku
Mak obsahuje veľký podiel vápnika a bielkovín, čím sa radí medzi obľúbené plodiny už dlhé storočia. Naši predkovia poznali nielen jeho liečivé účinky, ale aj výbornú chuť a výživovú hodnotu. Mak dodá ľudskému telu toľko vápnika, koľko nezíska ani vďaka konzumácii mliečnych výrobkov. Nespochybniteľné sú aj jeho účinky na naše zdravie: lieči chronickú únavu, pomáha odbúravať stres, tlmiť prejavy psychickej a fyzickej námahy, utlmí bolesť hlavy, podporuje činnosť srdca, pomáha pri liečbe angíny a reumatizmu. Mak je plný vitamínov a minerálov.
V minulosti sa mak využíval aj ako zdroj ópia, a naše staré mamy z neho zvykli pripravovať rôzne "uspávadlá". Zvýšené množstvo alkaloidov viedlo k tomu, že väčšina krajín vydala na jeho pestovanie vo väčších množstvách zákaz. Na Slovensku sa však táto situácia netýka, a naopak, po maku je veľký dopyt.
Podmienky pre pestovanie maku
Výber vhodného stanovišťa a pôdy
Mak najlepšie rastie na stredne ťažkých, hlinitých až hlinito-piesočnatých pôdach, ktoré sú bohaté na živiny a humus. Pred vysiatím je vhodné zapracovať do pôdy hnojivá ako Cererit alebo NPK. Nepoužívajte čerstvý maštaľný hnoj. Pri pestovaní maku je základom vytvorenie porastu s optimálnymi parametrami.
Ideálne sú mierne kopcovité až rovinaté polohy s nadmorskou výškou 300 - 600 m v repárskej až zemiakarskej výrobnej oblasti. Nevhodné sú ľahké pôdy nížin, aridné podmienky v kukuričnej oblasti a studené a mokré pôdy podhorského typu. Veľmi dôležité je, aby pôda mala drobnohrudkovitú štruktúru bez sklonu k tvorbe prísušku, ktorý poškodzuje mak pri vzchádzaní.
Najlepšou voľbou je slnečné stanovište s občasným tieňom. Samozrejmosťou by mala byť rotácia, na rovnaké miesto zasaďte mak najskôr po troch rokoch.
Časový harmonogram a spôsob sejby
Mak sa vysieva veľmi skoro, už vo februári či v marci, najneskôr v apríli. Môže sa vysievať aj na sneh, keďže semienka znesú teploty mierne pod nulou, pôda však nesmie byť premokrená. Ak je teplota okolo 10 stupňov, semienka vyklíčia do týždňa.
Osivo vysejte do riadkov s rozstupom 30 až 35 cm, do hĺbky 0,5 až 1,5 cm. Drobné osivo sa vysieva priamo na miesto, ideálne v období, keď je pôda vlhkejšia a prší. Nie je dobré, ak klíčiace rastliny zasychajú. Počas slnečného a suchšieho počasia preto treba plochu s klíčiacimi aj mladými rastlinami zavlažovať.
Priesady sa nerozsádzajú, zvyčajne sa totiž neujmú. Dôležité je však preriediť príliš husté výsevy, vďaka čomu rastliny majú viac miesta na vývoj a budú pôsobiť mohutnejšie. Po vzídení mak prerieďte na vzdialenosť približne 5 cm a dbajte na to, aby bola na každom výhonku len jedna hlavička. Len takto upravený mak bude dozrievať naraz.
Starostlivosť o rastliny maku
Zavlažovanie a odplevovanie
Od vysiatia až do kvitnutia je mak náročný na vlhkosť, preto je potrebné pôdu zavlažovať aspoň raz týždenne. Po odkvitnutí pre prechod do fázy vyzrievania makovíc je ideálne suché a teplé počasie - zavlažovanie preto obmedzte.
Záhon pravidelne okopávajte a odstraňujte burinu. Pôdu okolo rastliniek je potrebné udržiavať kyprú.
Výživa maku
Na vytvorenie 1 tony semena a zodpovedajúceho množstva makoviny odčerpá porast maku z 1 ha v priemere 70 kg dusíka, 26 kg fosforu, 90 kg draslíka, 79 kg vápnika, 15 kg horčíka, 0,11 kg bóru, 0,20 kg zinku a 0,34 kg mangánu.
Požiadavky maku na jednotlivé prvky výživy sa počas vegetácie rôznia. Rastlina vytvára kolovitý koreň až do hĺbky 0,75 m, no v počiatkoch jeho tvorby má malú schopnosť prijímať živiny, preto je nutné zabezpečiť ich dostatok v prístupnej forme. Do doby 3 - 4 párov pravých listov má mak najväčšie nároky na dusík, draslík a vápnik. Vo fáze vyvinutej listovej ružice rastlina odčerpá na tvorbu sušiny viac ako 60 % N, P, K. V období stonkovania až butonizácie je maximálna spotreba horčíka a síry. V čase tvorby pukov je potrebné zaistiť aj dostatok bóru a zinku. Najmä Zn treba aplikovať vo fáze peľových tetrád vo forme listových hnojív.
Nedostatok živín sa prejavuje obmedzením rastu a vývinu rastlín a narušením metabolických procesov. Dusík zohráva pri pestovaní maku rozhodujúcu úlohu. Pri jeho nedostatku nastáva obmedzený rast, listy majú svetlozelenú až žltú farbu, znižuje sa počet semien v tobolkách a ich HTS. Nedostatok fosforu sa prejavuje obmedzeným rastom koreňov a spomaleným vývinom rastlín. Nedostatok draslíka výrazne ovplyvňuje metabolizmus cukrov a zabudovanie dusíka do bielkovín. Klesá odolnosť rastlín proti suchu, zvyšuje sa lámavosť a poliehavosť stoniek. Nedostatok vápnika znižuje odolnosť rastlín voči poliehaniu a lámaniu stoniek. Nedostatok horčíka vedie k poruchám rastu v dôsledku obmedzenej tvorby chlorofylu. Nedostatok síry obmedzuje využitie dusíka, znižuje obsah oleja v semenách a zhoršuje zdravotný stav rastlín.
Pre mak sú nevyhnutné mikrobiogénne prvky B, Zn a Mn. Bór zasahuje do procesu opeľovania, a tým do tvorby úrody semena. Zinok je nevyhnutnou súčasťou mnohých enzýmov a pri maku pozitívne ovplyvňuje vznik peľových tetrád. Mangán je dôležitým prvkom pri fotosyntéze.
Ochrana proti škodcom a chorobám
Pri pestovaní maku sa môžete stretnúť s niekoľkými chorobami a škodcami.
Choroby
- Pleseň maková: Prejavuje sa chlorotickými škvrnami na listoch, ktoré sú zdurené, krehké a zdeformované. Na spodnej strane listov sa vytvára hustý sivofialový povlak. Prevenciou je rotácia maku v záhrade, odstraňovanie napadnutých rastlín, morenie osiva a aplikácia fungicídov.
- Helmintosporióza: Napáda všetky rastlinné časti maku. Prejavuje sa žltnutím listov, tmavohnedými hranatými škvrnami a deformáciou toboliek. Optimálna teplota na šírenie choroby je 24 - 28 °C. Ochrana spočíva v udržaní rastlín v dobrom zdravotnom stave vyrovnanou výživou a v prípadnom fungicídnom ošetrení.
- Ďalšími patogénmi, ktoré ohrozujú porasty maku sú bakteriálna škvrnitosť listov, čerň maková, múčnatka, sklerotíniová hniloba maku a pleseň sivá.
Škodcovia
- Krytonos koreňový: Dospelí jedinci poškodzujú požerom vzchádzajúce rastliny. Larvy škodia na listoch a najmä na hlavnom koreni. Najvhodnejšia ochrana je morenie osiva.
- Voška maková: Vytvára na rastlinách početné kolónie, listy žltnú, vegetačné vrcholy zasychajú. Je nebezpečná ako prenášač rôznych viróz. Nálety vošiek sú agresívne najmä za teplého a suchého počasia.
- Krytonos makovicový: Chrobáky vyhrýzajú ryhy a otvory do stoniek a mladých makovíc. Larvy vyžierajú semená v tobolkách. Vyskytuje sa najmä v teplejších oblastiach.
- Žĺtatka: Ďalší žravý hmyz, ktorý môže spôsobiť škody.
Zber a využitie
Ideálne obdobie na zber maku je, keď potrasiete tobolkou a počujete v nej semienka. Zber je závislý aj od lokality; v južnejších oblastiach sa môže začať zber už v auguste, v severnejších častiach môže byť zber až v októbri či dokonca v novembri.
Zrelý mak spoznáte podľa šušťania v makoviciach. Zvyčajne je to prelom júla a augusta. Makovice odrežte aj s 10 cm stonkou, nechajte ich vysušiť. Nožom otvorte makovice, vytraste mak a v tenších vrstvách ho ešte dosušte.
Jedinou ochranou proti niektorým škodcom je mak včas postupne žať, a to priebežne, denne alebo každý druhý deň (semeno ale musí byť už tmavé). Makovice na lieskach necháme aspoň dva dni dôjsť na slnku a potom ich hneď ručne odsemeníme, kým sú mäkké.
Vlastný mak vám bude chutiť viac ako ten kúpený, je totiž čerstvý a krásne vonia, navyše rastliny nezaťažíme žiadnou chémiou.
Ručné spracovanie maku v krátkosti
Alternatívy k pestovaniu maku
Ak vás láka pestovanie rastlín s podobným vzhľadom, ale chcete sa vyhnúť špecifickým nárokom maku, môžete vyskúšať:
Machovička šidlovitá (Írsky mach)
Ide o nízku trvalku, ktorá sa pestuje pre svoj jedinečný vzhľad pripomínajúci mach. Vytvára husté vankúšovité trsy, ktoré sa môžu sfarbovať do zeleného až žltkastého odtieňa.
- Stanovište: Slnečné až mierne polotienisté.
- Pôda: Vlhká a dobre priepustná, s neutrálnym až mierne kyslým pH.
- Výsev: Od marca do mája na povrch substrátu.
- Využitie: Ako náhrada trávnika, v skalných štrbinách alebo medzerách.
Zákonné podmienky pestovania
Aké sú zákonné podmienky pestovania maku siateho? V Slovenskej republike sa legislatíva týkajúca sa pestovania maku riadi Zákonom č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach a psychotropných látkach a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon upravuje podmienky pestovania maku, ktorý obsahuje alkaloidy, z ktorých môžu byť vyrobené omamné látky. Pokiaľ pestujete mak na ploche väčšej ako 100 m2, budete musieť pestovanie ohlásiť.