Rozmnožovanie a hniezdenie lastovičky obyčajnej

Lastovička obyčajná alebo lastovička domová (lat. Hirundo rustica) je malý čierno-biely sťahovavý vtáčik, ktorý je od nepamäti symbolom príchodu jari do našich končín. Jej štíhle telo s dlhými, končistými krídlami je prispôsobené na dlhotrvajúci let a lov hmyzu počas neúnavného poletovania vo vzduchu, ktorý predstavuje jej jedinú potravu. Živí sa výlučne lietajúcim hmyzom, najmä muchami, ktoré chytá zobáčikom otvoreným dokorán. Väčšinu času trávi lietaním, a možno ju pozorovať aj počas pitia za letu, pričom sa spustí nízkym letom tesne nad hladinu a naberie si do zobáka vodu. Na odpočinok medzi lovom obľubuje telegrafné drôty a sedlá striech, kde sa čistí a švitoria.

Rozšírenie a migrácia

Lastovička obyčajná obýva Európu, Áziu, severnú Afriku a Severnú Ameriku. Je sťahovavá a na leto k nám prilieta koncom marca až začiatkom apríla z Afriky, kde zimuje. Jej zimoviská v Afrike sa rozprestierajú od Sahelu až po juhoafrické regióny. Na Slovensku je rozšírená po celom území od nížin až do výšky 1300 m, pričom na Štrbskom plese vo Vysokých Tatrách hniezdi až do 1350 m n. m. Preferuje otvorenú krajinu, polia a lúky, mestá a dediny. Na najnižšie položené hniezdiská prilieta najskôr, do najvyššie položených najneskôr (okolo 26. apríla v 1100 m n. m.).

Po výchove mláďat odlieta do Afriky od septembra do začiatku októbra. Pred odletom do teplých krajín sa zhlukujú do veľkých kŕdľov a na vhodných miestach vytvárajú dlhé rady. Najviac lastovičiek odlieta v polovici septembra, posledné až v novembri. Lastovička obyčajná dokáže bez mapy či navigácie zvládnuť náročnú cestu domov a najradšej sa vracia na rovnaké miesto a do rovnakého hniezda, pokiaľ zostalo neporušené.

Hniezdenie a stavba hniezda

Ihneď po prílete zo zimovísk sa lastovičky pokúšajú nájsť si miesto, kde by mohli vybudovať svoje charakteristické hniezda. Lastovičky sú prispôsobené na život v blízkosti človeka. Pôvodne hniezdili v jaskyniach a pod skalnými prevismi, ale v súčasnosti si svoje hniezda stavajú predovšetkým na ľudských stavbách - často v kôlňach, pod mostmi, rímsami domov a v hospodárskych budovách. Môžu byť umiestnené na hrade alebo tráme v uhle pod stropom.

Konštrukcia hniezda

Miskovité hniezda, na ktorých stavbe sa podieľajú obaja rodičia, si lastovičky stavajú z drobných kúskov blata, stebiel trávy a pierok vtákov, prípadne zo srsti zvierat. Materiál nosia na stavbu v zobáčikoch ako malé hrudky a lepia ho slinami na miesta pod stropom s plochami s drsným povrchom, napríklad o trámy alebo iné oporné konštrukcie. To je predpokladom dobrej stability hniezd aj v nepriaznivom počasí. Takto hniezdo, s drobnými úpravami, vydrží aj niekoľko rokov. Hniezdne lôžko je vystlané perím. Čas stavby hniezda je jediným obdobím, kedy možno lastovičky pozorovať, ako sedia na zemi a zbierajú pritom blato.

Rozmnožovanie a starostlivosť o potomstvo

Lastovička obyčajná väčšinou hniezdi dva razy do roka. Začiatok prvého hniezdenia je v máji, druhého koncom júna. Partnerská vernosť, ktorá sa im pripisuje, platí len pre jedno leto (sezónny zväzok). Dlhšie pretrváva vtedy, keď obaja partneri znovu zahniezdia v tom istom hniezde ako vlani.

Vajcia a inkubácia

Hneď, ako je hniezdo pripravené, samica znáša štyri až šesť na bielom podklade hnedočerveno škvrnitých vajec veľkosti 19 x 13 mm. Sedí na nich len sama po dobu 13 - 15 dní. Po vyliahnutí sú mláďatá holé a bezmocné, rodia sa slepé.

Kŕmenie mláďat

O mláďatá sa starajú obaja rodičia po dobu 20 - 22 dní. Rodičia živia svoje mláďatá hmyzom, ktorý chytajú za letu. V závislosti od počtu mláďat v hniezde ich kŕmia v priemere až 440-krát denne. V tomto tempe dokážu uloviť za deň viac hmyzu, ako sami vážia. Rodičovský pár má tak nenahraditeľnú úlohu v regulácii hmyzu.

Obrana proti hniezdnemu parazitizmu

Lastovičky sa bránia hniezdnemu parazitizmu, čo je stratégia, kedy parazitická samica nakladie svoje vajcia do cudzieho hniezda a prenechá starostlivosť o ne nevlastným rodičom. Tou najčastejšou a najúčinnejšou obranou je rozpoznanie a vyhodenie parazitického vajca z hniezda. Toto správanie môžeme pozorovať aj u lastovičiek, ktoré z hniezda vyhadzujú cudzie lastovičie vajcia, a to predovšetkým tie, ktoré sa v hniezde objavili pred znesením prvého vlastného vajca.

Aby zistili, či sa lastovičky vyhadzovaním vajec priamo bránia parazitizmu, alebo tak len upratujú svoje hniezdo, vykonali vedci dômyselný experiment. Ak by sa lastovičky pri rozpoznávaní predmetov riadili odlišnosťou vo sfarbení, potom by sa toto správanie skutočne dalo považovať za obranu proti parazitizmu, pretože parazitické vajcia sa od tých vlastných líšia predovšetkým farbou. Naopak, ak by sa lastovičky pri vyhadzovaní riadili predovšetkým tvarom predmetov, nie ich farbou, potom sa pravdepodobne jedná iba o správanie spojené s upratovaním hniezda. Vedci zistili, že lastovičky prijímali oveľa ochotnejšie predmety, ktoré svojím tvarom napodobňovali vajcia, ako predmety rovnakej hmotnosti a objemu, avšak tvaru hviezdičky. Naopak, predmety, ktoré mali podobnú farbu, dokonca aj škvrny ako lastovičie vajcia, neboli prijímané častejšie ako nápadne modré predmety. Výsledky výskumu tak ukazujú, že pozorované správanie, ako je odstraňovanie cudzích vajec, ktoré sa môže na prvý pohľad zdať ako dômyselne vyvinutá evolučná stratégia slúžiaca na jednoznačný účel obrany proti hniezdnemu parazitizmu, môže v skutočnosti slúžiť na niečo úplne iné - upratovanie hniezda.

Výskyt hniezdneho parazitizmu kladie na hostiteľských pestúnov vysoké energetické náklady. Patria sem nielen spomínaná vyššia miera inkubácie cudzieho vajca, ale najmä následná starostlivosť o vyliahnutého cudzieho potomka, ktorého je potrebné na začiatku zahrievať a predovšetkým minimálne tri týždne kŕmiť. Tieto extra náklady majú často nepriaznivý vplyv na vlastné rozmnožovanie hostiteľov.

Lastovička obyčajná a belorítka obyčajná: rozdiely v hniezdení

Na Slovensku máme ešte jedno vtáča veľmi podobné lastovičkám - belorítku obyčajnú. Oba druhy vtákov majú spoločných množstvo vlastností. Sú to sťahovavé druhy, ktoré koncom leta húfne odlietajú z nášho územia do ďalekej južnej Afriky a sú takmer výlučne hmyzožravé vtáky. Podobne ako lastovičky si aj belorítky budujú hniezda z hlinených guľôčok zmiešaných so slinami.

Konštrukčne sa však líšia. Kým lastovička vytvára otvorené hniezdo v tvare polgule, belorítka buduje uzatvorené hniezdo s malým otvorom, do ktorého vlieta. Belorítky si hniezda stavajú na fasáde v kútoch pod rímsami domov, v kútoch rámov okien a podobne.

Pokles populácie a ochrana hniezd

V posledných rokoch mnohí z nás pozorujú významný pokles lastovičiek v našej prírode. Tento úbytok súvisí najmä s trendom využívania poľnohospodárskej krajiny, predovšetkým s monokulturizáciou a intenzívnou chemizáciou, v dôsledku čoho je v krajine čoraz menej hmyzu, od ktorého sú lastovičky existenčne závislé. Úbytok potravnej bázy a aj hniezdnych možností súvisí aj so zánikom chovu hospodárskych zvierat, kde lastovičky početne hniezdievali v maštaliach a iných vhodných budovách. Zároveň populácie hmyzu ako takého klesajú naprieč Európou vplyvom chemizácie prostredia, globálneho otepľovania a degradácie biotopov. Celoeurópsky ubudli populácie lastovičky obyčajnej za posledné tri desaťročia o 32 percent.

Lastovičky, rovnako ako belorítky, patria ku chráneným živočíchom. Podľa zákona o ochrane prírody a krajiny je zakázané odstraňovať alebo úmyselne poškodzovať či ničiť hniezda chráneného živočícha v jeho prirodzenom areáli. Porušením tohto zákazu sa fyzické osoby dopúšťajú priestupku, za ktorý je možné uložiť pokutu do 9 958,17 eura.

Ako pomôcť lastovičkám podporiť hniezdenie

Zvrátenie negatívnych trendov si vyžaduje systémové zmeny, no pomôcť lastovičkám môže každý jednotlivec:

• V žiadnom prípade neodstraňujte už vyhotovené hniezda, a to ani v prípadoch, keď sú už s potomstvom.
• Zabezpečte, aby k hniezdam a ich blízkosti nemali prístup mačky a kuny, ktoré sú prirodzenými predátormi.
• Umožnite lastovičkám hniezdiť na miestach, ktoré si vybrali. Treba na to myslieť predovšetkým počas rekonštrukcií rodinných domov a bytových domov. Ponechajte prístup do podjazdov, maštalí a hospodárskych budov.
• Podporiť hniezdenie môžete vytváraním kaluží na vhodných miestach, kde si môžu zbierať blato na stavbu hniezd.
• Zvážte vykladanie umelých hniezd, ktoré sú k dispozícii na trhu a inštalujú sa tak, aby vymedzili vtákom miesta, kde nebudú spôsobovať problémy. Výhodou umelých hniezd je, že trus vtáčat neznečisťuje fasádu, pretože otvory hniezd smerujú od fasády. Pevnejšia konštrukcia umelých hniezd zároveň chráni mláďatá pred predátormi.

tags: #lastovicka #obycajna #rozmnozovanie