V oblasti psychodiagnostiky predstavujú produkty rôznych ľudských činností cenný zdroj informácií. Okrem štandardizovaných metód, ktoré sú často obmedzené vo svojej prístupnosti a môžu pôsobiť odosobnene, sa analýza produktov považuje za zdroj jedinečných poznatkov. Tieto produkty sú často dostupné aj pre laikov, nie sú len "šedivými číslami" a vypovedajú o svojom tvorcovi bez obmedzení vopred pripravenej štruktúry. Autori často spontánne a s malou mierou sebereflexie zdieľajú informácie o sebe prostredníctvom svojich diel. Avšak, málo štruktúrované či nestruktúrované prejavy si vyžadujú náročnú interpretáciu, pri ktorej sa diagnostik môže dopustiť chýb, najmä ak ide o nezrelosť alebo projekciu vlastných predstáv.
Pod pojmom „produkty“ si môžeme predstaviť širokú škálu javov, ktoré nie sú obmedzené len na tradičné výrobky alebo diela. Do tejto kategórie patria prejavy ako „reč tela“, rukopis, záznamy z okulografu („eye tracker“), denníky, básne, výtvarné diela, ale aj kresby a nápisy na verejných miestach, skutočné výrobky vrátane jedál, architektúra, krajina, či dokonca odpad. Tento rozsiahly záujem a prístupnosť sledovania v rôznych disciplínach a metódach poukazuje na univerzálnosť tohto prístupu.
Sofistikované prístrojové metódy, ako napríklad „eye tracker“, umožňujú presne merať, čomu venujeme pozornosť a s akou intenzitou. Disciplíny ako analýza „reči tela“, výklad snov či grafologické rozbory, hoci populárne, sa často pohybujú na pomedzí diagnostiky a tzv. „povedy“. Je dôležité rozlišovať medzi metodickým postupom opierajúcim sa o podloženú teóriu a slepým presvedčením sa v konfabulovaných hodnotiacich systémoch.
Písomné prejavy, či už v listoch, denníkoch alebo iných neformálnych kontextoch, predstavujú zaujímavý ukazovateľ spontánnych a nefalšovaných záujmov. Niektoré typy produktov, ako sú kresby alebo hry, sú v psychodiagnostike oceňované viac. Napriek tomu, že písanie denníkov už nie je bežné, občas sa objaví denník, ktorý je cenným zdrojom informácií. Príkladom je denník top manažéra, ktorý poslúžil kriminalistom ako neoceniteľný dôkazný materiál v súvislosti s korupčnými praktikami.
Kresba ako kľúčový diagnostický nástroj
V súčasnej spoločnosti je výtvarný prejav živou súčasťou kultúry. Kresba, podobne ako hra, sa považuje za dobrý ukazovateľ psychického vývoja. Znaky v kresbe svedčia o rozvoji kognitívnych aj motorických funkcií. Kresba ako výrazový prostriedok nesie obsah - myšlienky a pocity, pričom jej jazyk je subjektívny, symbolický a obrazný.
Výklad kresby má dve roviny: vývojovú a individuálnu. Kým vývojový výklad je možné kvantifikovať a vytvárať populačné normy, individuálny výklad je závislý od znalosti osoby a kontextu. Je dôležité si uvedomiť, že nie je možné sa spoliehať len na univerzálne „znaky“.
Vývinová diagnostika kresby
Vývinová diagnostika kresby je relatívne neproblematická. Z úrovne kresby je možné usúdiť o vývojovej úrovni kognitívnych funkcií (vnímanie) a motorickej koordinácie. Využíva sa preto napríklad pri screeningu školskej zrelosti.
Metodika hodnotenia kresby postavy
Existuje viacero prístupov k hodnoteniu kresby postavy. Jedným z najznámejších je metóda F. Goodenoughovej (1926) s českou adaptáciou J. Šturma a M. A. Vágnerovej. Táto metóda sa zameriava na detailné hodnotenie jednotlivých častí kresby, ako sú:
- Hlava: Akékoľvek znázornenie.
- Detaily očí: Jasné znázornenie obočia alebo rias.
- Paže: Znázornenie oboch paží.
- Prsty: Jasné znázornenie prstov, ideálne v správnom počte (päť na každej ruke).
- Chodidlá alebo topánky: Znázornenie na oboch nohách, ak sú viditeľné.
- Odev: Jasné znázornenie odevu, ideálne aspoň dve nepremokavé súčasti.
Hodnotia sa aj proporcie, pripojenie končatín, ramená, klbiky, dĺžka a symetria končatín, proporcie a členenie chodidla, a symetria nôh.
Pri hodnotení kresieb od starších detí (od 11-12 rokov) je potrebné brať do úvahy možnú stratu motivácie, hanblivosť alebo štylizáciu kresby. Tieto faktory môžu ovplyvniť počet získaných bodov.
Projektívna interpretácia kresby
Okrem normatívneho hodnotenia existuje aj možnosť práce s kresbou ako s metódou projektívnou, kde sa skúmajú symbolické významy. Predpoklady projektívnej interpretácie zahŕňajú:
- Nápadnosť vo veľkosti postavy: Môže signalizovať problémy v sebapojatí alebo vo vzťahoch s okolím.
- Kvalita obrysových čiar: Môže odrážať psychickú bariéru medzi subjektom a prostredím.
- Prázdne oči alebo malé detaily tváre: Môžu naznačovať apatiu alebo depresívne ladenie.
Pri projektívnom hodnotení je dôležité diskusia s kolegami, porovnávanie rozdielnych hodnotení a rozporov medzi kresbou a inými informáciami. Je potrebné si uvedomovať spoľahlivosť znakových systémov.
Niektoré štúdie poukazujú na to, že deti môžu mať nevdomú potrebu "odohrať" si prežité traumy prostredníctvom kresby. Metódy ako Koppitzovej bodovací systém (1966) kvantifikujú emocionálne indikátory v kresbách detí s psychickými problémami. Napríklad, deti, ktoré zažili sexuálne zneužívanie, často zobrazujú špecifické sexuálne indikátory.
DiLeo (1970) identifikoval indikátory u týraných detí, ako sú rozmetané časti tela, groteskné postavy alebo nadmerné tieňovanie. Pri interpretácii kresieb je dôležité zohľadniť kontext a individuálne prežívanie dieťaťa, aby sa predišlo nesprávnym záverom. Napríklad, čierna farba nemusí znamenať nenávisť, ale skôr informáciu o obľúbenom oblečení.
Testy kresby postavy a ich využitie
V psychologickej praxi sa využíva viacero testov kresby postavy:
- Test kresby postavy podľa Goodenoughovej a Šturmu/Vágnerovej: Zameraný na psychometrické hodnotenie detailov a formálnej stránky kresby.
- Test stromu: Skúma osobnosť, sebavnímanie a vzťah k okoliu.
- Test domu: Odhaľuje predstavy o domove, rodine a vzťahoch.
- Test rodiny: Analyzuje rodinné vzťahy, konštelácie a pozíciu dieťaťa v rodine.
- House-Tree-Person (H-T-P) test: Kombinuje kresbu domu, stromu a osoby pre komplexnejšie zmapovanie osobnosti.
Testy ako napríklad Kresba postavy podľa Goodenoughovej sú cenným nástrojom na odhad školskej zrelosti, diagnostiku oneskoreného vývinu rozumových schopností a diferenciálnu diagnostiku organických zmien centrálnej nervovej sústavy. Je to metóda vývinovej diagnostiky percepčno-motorických funkcií a neurologických poškodení.
A look at my process - Part #2; Creating the characters in Krita
Pri hodnotení kresieb je dôležité brať do úvahy aj vývinové hľadisko. Deti v predškolskom veku vytvárajú tzv. „hlavonožcov“, kde hlava priamo prechádza do končatín. Postupne sa pridávajú ďalšie detaily ako trup, ruky, nohy, oblečenie a tvárové znaky.
Špecifické testy, ako napríklad Test ciferníka (CDT), sú neverbálne skríningové nástroje na hodnotenie vizuálno-priestorových, numerických a plánovacích schopností. Analýza kresieb môže odhaliť aj znaky organického poškodenia mozgu, ako napríklad nadmerný tremor, nedotiahnutie čiar či dvojité čiary.
Kresbové testy sú užitočné aj pri práci s deťmi s rôznymi formami postihnutia, narušenia či ohrozenia. Pomáhajú nadviazať kontakt s dieťaťom, získať informácie o jeho vnútornom svete a podporiť jeho seba-vyjadrenie. Artefiletické aktivity, ktoré využívajú kresbu a iné expresívne médiá, predstavujú výborný priestor pre orientačnú pedagogickú diagnostiku.