Liesky sú opadavé kery alebo stromy známe svojimi jedlými plodmi - lieskovými orieškami, ktoré sú obľúbenou potravinou ľudí i zvierat. Pestovanie liesky nie je nijako náročné, keďže ide o odolné a dlhoveké dreviny. Lieska dokáže bez problémov rodiť aj 50 rokov a s rodením začína už po 2-3 rokoch od výsadby. Je mrazuvzdorná a nie je náročná na postreky, hnojenie ani na pôdu. Liesky pôvodne rástli vo voľnej prírode, avšak začali sa postupne šľachtiť za účelom získania bohatej úrody a väčších plodov. V prípade škrupinového ovocia ide celkovo o najmenej náročné ovocné druhy. V záhradách sa od týchto drevín obvykle požaduje dostatok kvalitných plodov a estetický vzhľad.
Charakteristika Liesky Tureckej (Corylus colurna)
Lieska turecká predstavuje elegantnú drevinu s mnohými estetickými a úžitkovými vlastnosťami. Na rozdiel od známejšej kríkovitej Liesky obyčajnej je to krásny, pomerne veľký a atraktívny strom. Tento druh liesky pochádza z juhovýchodnej Európy, Kaukazu a Malej Ázie, kde rastie na svetlých lesných svahoch a kamenistých stráňach. Už od konca 16. storočia je obľúbenou rastlinou v európskych aj neskôr amerických záhradách. V našich podmienkach vytvára stredne až silne rastúci strom, obvykle 15-20 m vysoký, s korunou širokou približne 8-12 m podľa stanovišťa a veku stromu. Dospelým sa tento strom stáva vo veku 50 rokov a dosahuje približne výšku 20 metrov a šírku 7 metrov.
Vzhľad a rast
Mladé stromy majú pravidelne kužeľovitú korunu, v starobe sa tvar mení na široko vajcovitý. Rýchlo rastie a vytvára pekne tvarovanú, pyramidálnu korunu. Kmeň je spočiatku hladký šedavý, čoskoro však získava korkovitú, doskovito odlupčivú borku s hlbšími ryhami, ktorá drevine dodáva výrazný charakter aj v zime. Jeho výrazným znakom je nápadná, hlboko ryhovaná kôra, belavosivá a korkovitá, ktorá dodáva dojmu vekovitosti už mladým rastlinám. Listy sú 6-15 cm dlhé, široko vajcovité až obvajcovité, na báze často srdcovité, dvakrát pílkovité až slabo laločnaté, na líci temne zelené a skôr matné. Sú veľké, striedavé, srdcovité až eliptické, tmavozelené a hrubé. Na jeseň sa farbia do žlta až zlatých odtieňov.
Kvitnutie a plody
Lieska turecká je jednodomá, samčie kvety vytvárajú dlhé žlté jahňady až 8-12 cm, ktoré sa objavujú na prelome zimy a jari, najčastejšie vo februári a marci, dlho pred rašením listov. Samičie kvety sú drobné púčiky s červenými bliznami v pazuchách púčikov. Opeľovanie prebieha prevažne vetrom. Vďaka svojej kvitnúcej perióde v marci a apríli je tiež významná pre včelárstvo, poskytujúc včelám zdroj potravy. Plody sú okrúhle oriešky veľké približne 1,5-2 cm, s pomerne tvrdou a silnejšou škrupinou ako u liesky obyčajnej. Sú po 3-8 (prípadne až 8-12) kusoch v hlboko strihaných, lepkavých obaloch, ktorých cípky vytvárajú typické „ježaté“ zväzočky. V teplejších oblastiach SR dozrievajú od septembra do októbra. Tento druh rodí nepravidelne a plody dozrievajú v septembri až októbri. Jadro je menšie, ale chuťovo veľmi podobné bežným lieskovým orieškom, s vysokým obsahom olejov, cukrov a energie, vhodné ako doplnok pestrej stravy.
Pestovanie Liesky Tureckej
Lieska turecká je známa svojou schopnosťou vytrvalo prosperovať v rôznych klimatických podmienkach, zvláda ako horúce roky, tak aj chladné zimy.
Stanovište a pôda
Strom najlepšie prospieva na plnom slnku, znáša však aj ľahký polotieň, koruna potom býva redšia. Lieska turecká preferuje slnečné až čiastočne tienisté stanovisko. Je veľmi tolerantná voči rôznym svetelným podmienkam, ale najlepšie rastie na plnom slnku. Vyžaduje si chránenú polohu. Najlepšie sa darí na západných a juhozápadných svahoch. V južných oblastiach sa darí aj na miernejších severných svahoch, pokiaľ tam nie je ťažká a studená pôda. Ideálne pre hlbšie a ľahšie pôdy s vyšším obsahom vápnika. Uprednostňuje dobre priepustné, hlinité pôdy, ale dokáže rásť aj na piesočnatých alebo vápenatých pôdach. Pôda by mala byť mierne kyslá až neutrálna, ideálne s pH približne 6-7,5. Vyžaduje si teplejšiu, hlinitú až hlinitopiesočnatú, hlbšiu pôdu s dostatkom humusu. Nevhodné sú ťažké zamokrené pôdy, zle znáša studené, ťažké, uliehavé, ako aj veľmi suché pôdy. Na nich ju ľahko poškodzuje mráz. Vďaka hlbokému, kolovému koreňu a bohatému koreňovému systému dobre odoláva letnému suchu aj mestskej mikroklíme a po zakorenení zvláda bez ujmy aj dlhšie obdobie bez zrážok.
Výsadba
Mladé stromy sa vysádzajú od jesene do jari, najčastejšie v období november - apríl mimo premrznutej pôdy. Liesky možno sadiť od marca do mája a tiež v októbri, predtým, ako udrú prvé mrazy. Pri výsadbe solitér sa odporúča spôn aspoň 6-8 m od ďalších väčších drevín. V alejach sa uplatnia rozostupy 6-8 m medzi stromami. Sadenice sa predávajú v najrôznejších formách, bežne dostupné sú aj v kontajnerovanej forme, ktorú možno vysádzať počas celého roka. V prípade jarnej výsadby je to najmä voľnokorenná a balená forma. Ak je pôda slabšie zásobená živinami, doprajte lieskam pred výsadbou zásobu hnojív, ideálne biologických, ktoré ocenia najmä v prvých rokoch po výsadbe. Po výsadbe je vhodné zapraviť do okolia koreňov dobre vyzretý kompost, pôdu premulčovať štiepkou či kôrou a zabezpečiť pravidelnú zálievku po prvé dve sezóny.
Starostlivosť o Liesku Tureckú
Zálievka a hnojenie
Mladé stromy potrebujú pravidelnú zálievku, najmä v suchom období. Dospelé stromy sú odolnejšie voči suchu. Liesky potrebujú vlahu, preto nezabudnite mladé liesky pravidelne zavlažovať. Ak sa rozhodnete liesku prihnojiť, vhodným hnojivom je maštaľný hnoj alebo vyzretý kompost. S hnojením však opatrne, pretože ak liesku prehnojíte, začnú rásť nové výhonky a listy na úkor orieškov. V prvých rokoch po zasadení ju možno prihnojiť. Vzrastné stromy možno hnojiť raz za 2-3 roky 20 kg maštaľného hnoja a každý rok ich možno prihnojiť priemyselnými hnojivami.
Rez a tvarovanie
Rez býva obmedzený na zdravotné zásahy a mierne presvetlenie koruny, pretože prirodzene vytvára pravidelný tvar. Prerezávanie liesky je dôležitým úkonom, ktorý pomáha udržiavať strom zdravý a plodný. Najlepšie obdobie je koniec zimy alebo začiatok jari, keď strom ešte nie je v plnej miere vegetácie a je jednoduchšie identifikovať mŕtve alebo poškodené vetvy. Začnite tým, že si prezriete korunu stromu a vyčleníte všetky suché, lámavé alebo choré vetvy. Tieto vetvy odstraňujeme čo najbližšie ku kmeňu, ale s opatrnosťou, aby nedošlo k poškodeniu zdravého dreva. Ďalej sa zamerajte na odstránenie prekrývajúcich sa alebo konkurenčných vetiev, ktoré môžu brániť rastu ostatných vetiev alebo spôsobovať trenie a následné poškodenie kôry. Po dokončení prerezávania je vhodné ošetriť rezy špeciálnym stromovým balzamom, ktorý pomáha zabraňovať infekciám a podporuje hojenie rany.
Choroby a škodcovia
Lieska turecká je pomerne odolná voči chorobám a škodcom. Liesky nie sú náročné na ochranu. Z chorôb a škodcov nebýva výrazne poškodzovaná, obvykle sa hodnotí ako zdravá, s dobrou odolnosťou voči mestskému znečisteniu a dlhodobému suchu. Ojedinele sa však môžu objaviť vošky, nosánik lieskový (zobonoska) alebo napadnutie plodov larvami vrtule orechovej. Riziko napadnutia sa znižuje včasným zberom a likvidáciou poškodených plodov, ako aj podporou prirodzených predátorov. Pri premokrenom prostredí môže byť lieska náchylnejšia na hubové ochorenia. Okrem mrazu patria ku škodcom liesky aj nosánik lieskový a roztoč lieskový. Samička nosánika kladie na začiatku leta vajíčka do ešte nezrelých plodov. Z tých sa neskôr vyliahnu larvy, ktorých potravou sú práve plody. Liesku chránime tak, že budeme pravidelne obrábať pôdu pod stromom, prípadne chrobáčiky zo stromu strasieme. Roztoče napadajú puky liesky a tie predčasne pučia. Spôsobujú aj uschnutie konárov. Liesku ochránime tak, že uschnuté konáre odstránime a spálime. Ďalšou častou chorobou liesok je monilióza, v prípade ktorej je potrebné napadnuté plody odstrániť.
Ivan Hričovský: KDE VYSADIŤ LIESKU?
Využitie Liesky Tureckej
Lieska turecká je skvelým stromom do záhrad, parkov a verejných priestorov. Výborne sa integruje do väčších trávnatých plôch, zelených pásov a môže rásť aj v plochách spevnených. Je to nielen pôsobivý solitér, ale aj užitočný ovocný strom. Existujú rôzne druhy liesok s červenými a žltými listami, preto sú tiež vhodnou dekoratívnou drevinou do parkov či záhrad. Liesky rastú aj v parkoch a v okrasných výsadbách.
Lieska turecká ako podpník
Lieska turecká je najväčším druhom liesky a jej kmeň sa mnohokrát používa ako základ pre štiepenie iných druhov liesok, ak chceme pestovať liesku do stromu. Aby sme si ušetrili prácu s každoročným odstraňovaním výmladkov z bázy kmeňa pri pestovaní liesky v tvare stromčeka, je možné ju pestovať štepenú do podpníka liesky tureckej, ktorá netvorí výmladky.
Zber a skladovanie
Plody, lieskové orechy, sú uložené v zelenom obale, ktorý po dozretí zhnedne a vyschne a tak orech uvoľní. Lieskové oriešky sa zbierajú na jeseň, keď sú úplne zrelé a ľahko sa uvoľňujú z obalu. Dozreté orechy majú tvrdú škrupinu a sviežu, nepatrne šťavnatejšiu chuť ako sušené. Po zbere sa orechy sušia na suchom a dobre vetranom mieste, aby sa predĺžila ich skladovateľnosť. Správne skladovanie zabraňuje plesnivaniu.
Liesky na Slovensku
Na Slovensku sa liesky bohužiaľ vo veľkom nepestujú a všetky lieskové orechy v obchodoch sú dovážané z Turecka, Gruzínska alebo Azerbajdžanu. Liesky pôvodne rástli vo voľnej prírode, avšak začali sa postupne šľachtiť za účelom získania bohatej úrody a väčších plodov. Rastú tiež na okrajoch lesov a vyhovujú im prevažne južnejšie polohy, nájdeme ich však na rozmedzí celého Slovenska.
tags: #liesla #turecka #pestovanie