Úvod do sveta machovky peruánskej
Malé jedlé „lampióny“, ktoré sa často objavujú na dezertoch či v miešaných drinkoch, sú s veľkou pravdepodobnosťou plody machovky peruánskej, známej aj ako Physalis peruviana. Táto kyslá bobuľa, zabalená v prírodnom obale pripomínajúcom čínsky lampáš, získala množstvo prezývok, ako napríklad Inka čerešňa, andská či peruánska čerešňa, indiánsky ananás, líščie jablko alebo zlaté bobule. Hoci jej obal pripomína čínsky lampáš, nemá pôvod v Ázii, ale pochádza z krajín Južnej Ameriky, vrátane Brazílie, Peru, Kolumbie, Ekvádoru a Čile. V lampášikoch je ukrytý guľatý a trochu mäkký plod žltej, oranžovej alebo fialkastej farby so semienkami.
Pôvod a charakteristika machovky
Machovka, latinsky Physalis, je pradávna inkská či indiánska plodina, ktorá pochádza zo Strednej a Južnej Ameriky. Patrí do čeľade ľuľkovitých (Solanaceae), rovnako ako rajčiny, papriky či baklažány. Dnes poznáme až 110 druhov tejto zaujímavej a mnohonásobne prospešnej rastliny, ktorá sa postupne rozšírila do všetkých subtropických, tropických aj horských oblastí sveta.
Všeobecná charakteristika
Pre všetky druhy machoviek je typickým znakom kalich, ktorý chráni plody počas dozrievania. Odtiaľ pochádza aj botanický názov Physalis, odvodený z gréckeho slova znamenajúceho „mechúrik“. Kalich sa najkrajšie vyfarbí na jeseň, pričom záhrady zdobí sýtou červenou až hnedou farbou. Po jeho roztvorení sa objaví oranžová, lesklá bobuľka. Hoci sa jedná o trvácnu bylinu, teplomilné druhy sa v našom podnebí pestujú skôr ako jednoročné rastliny, pretože v ňom len zriedka prezimujú.
Druhy machoviek
Niektorými druhmi machovky si možno ozdobiť jesenný veniec, iné by bola škoda použiť len na okrasu.
Machovka peruánska (Physalis peruviana)
Tento druh je najviac pestovaný pre svoje sladké a aromatické plody a je známy pod názvami ako „čerešňa Inkov“ či „Aztécka čerešňa“. Pochádza z Peru a Guatemaly, kde rastie v Andách až do výšky 3000 m n. m. U nás sa pre jedlé plody pestuje najčastejšie. Dorastá do výšky 100 cm a v lete znáša aj naše podnebie. Pestuje sa aj v Juhoafrickej republike, kde ju nazývajú „kapský egreš“ alebo „peruánska višňa“. Plody sú podľa odrody buď žlté, alebo väčšie fialové až tmavopurpurové, s veľkosťou do 3 cm a hmotnosťou do 12 g. Chráni ich mohutný nafúknutý kalich. Dužina je šťavnatá, priesvitná, sladkokyslá a aromatická. Boli vyšľachtené aj veľkoplodé, bohato plodiace odrody ako Golden Berry Little Lanterns, Golden Berry Pineapple, ako aj ruské odrody Moskovskij ranij, Gruntovyj gribovskij, Konditerskij a Zemlianičnyj.
Machovka čerešňová (Physalis alkekengi)
Tento druh, známy aj pod ľudovým názvom „židovská čerešňa“ alebo „lampášik“, pochádza z oblasti Kaukazu a Číny. Je to vytrvalá bylina. U nás prezimujú vytrvalé plazivé pakorene bez nadzemnej časti, z ktorých sa rastlina na jar znovu obnoví. Týmito pakoreňmi sa aj pomerne intenzívne rozširuje. Vetviaca sa plstnatá byľ dorastá do výšky až 80 cm. Kalich predelený na 5 častí sa pri dozrievaní zväčšuje, nafukuje a zafarbuje dooranžova až s nádychom červenej, čím vzniká lampášik, ktorý je ochranou pre zelenú, neskoršie šarlátovú, asi 12 mm veľkú guľovitú bobuľu s kyslastou chuťou po dozretí. Po odlistení vydrží vo váze ako dekorácia mnoho mesiacov. Zrelé plody nie sú jedovaté, obsahujú viacero účinných liečivých látok, avšak odporúča sa konzumácia len v malom množstve, napríklad ako lieku.
Machovka lepkavá (Physalis ixocarpa)
Tento druh, známy aj ako Tomatillo, je pôvodom z Mexika a Strednej Ameriky. Jeho bobule sú väčšie, môžu mať v priemere až päť centimetrov, a majú kyslú chuť. Zrelé plody sú ukryté v slamovožltom papierovitom kalichu, ktorý môžu svojou veľkosťou pretrhnúť. Šupka zrelých plodov je tuhá, lesklá a lepkavá. Tomatillo sa používa najmä v mexickej kuchyni na prípravu omáčok, ako je salsa verde, a môže sa tepelne upravovať podobne ako paradajky. Plody Indiáni konzumovali ešte pred rajčinami. Atraktívne cudzoopelivé kvety sú veľké 2 cm, žlté až purpurovočervené, kalich je hnedožltý. Dužina je kyslastá, s vysokým obsahom vitamínu C a betakaroténu, chuťou podobná egrešu. Rastlina je vytrvalá, no väčšinou sa pestuje ako jednoročná.
Machovka chlpatá (Physalis pubescens)
Pochádza z južných oblastí USA a pestuje sa aj v Európe, na Ukrajine a v severnom Kaukaze. Je to bylina s plazivým pakoreňom a občas sa premnožuje. Husto chlpatá poliehavá stonka je dlhá 70 cm. Plody sú žlté, drobnejšie, sladké, aromatické s vôňou jahôd alebo ananásu. Ako všetky machovky, aj tento druh má vysoký obsah vitamínu C, až 50 mg%.
Machovka plstnatá (Physalis pruinosa)
Táto jednoročná bylina dorastá do výšky 1,5 - 2 m, a preto potrebuje oporu. Má atraktívne kvety žltej až purpurovočervenej farby s tmavohnedými stredmi. Plody sú žlté, sladké, mierne kyslasté, uzatvorené v sivohnedom kalichu.
Nutričná hodnota a zdravotné benefity
Machovka je všestranné ovocie, ktoré je nielen chutné, ale aj mimoriadne prospešné pre zdravie. Obsahom výživových látok sa podobá rajčinám, ale tiež goji, pričom machovka obsahuje až 16 % bielkovín v porovnaní s 13 - 14 % v goji. Chuť šťavnatých plodov machovky, najmä šľachtených odrôd dosahujúcich veľkosť až 60 - 70 g, je osviežujúca a vzdialene pripomína jahody, egreše či ananás.
- Vitamín C: Jedna šálka machovky obsahuje viac ako 50 % odporúčanej dennej dávky vitamínu C, pričom svojím obsahom (50 mg%) dokonca prevyšuje citróny. Vitamín C pôsobí ako antioxidant, ktorý chráni telo pred poškodením voľnými radikálmi, posilňuje imunitný systém a hrá úlohu pri tvorbe kolagénu, ktorý podporuje hojenie rán.
- Withanolidy: Physalis obsahuje steroidy nazývané withanolidy, ktoré môžu pomôcť bojovať proti zápalovým stavom, ako je artritída, lupus či zápalové ochorenie čriev. Môžu tiež zohrávať úlohu pri prevencii a liečbe rakoviny.
- Vápnik: Konzumácia machovky môže pomôcť dosiahnuť denné potreby vápnika, ktorý je nevyhnutný pri budovaní a udržiavaní kostnej hmoty.
- Pektín a vláknina: Machovka obsahuje vysoké percento pektínu (ako jediná zo zelenín), čo ju robí ideálnou na výrobu džemov a želé. Pektín je tiež dobrým zdrojom vlákniny, ktorá pomáha presúvať jedlo cez hrubé črevo a zabraňuje zápche, reguluje plynutie potravy tráviacim traktom a znižuje nadbytočnú hladinu cholesterolu, najmä LDL cholesterolu. Okrem toho obsahuje 10 - 12 % sacharidov, 1 % kyseliny citrónovej a 6 - 8 % sušiny.
- Bioflavonoidy (Vitamín P): Bobule Inkov ponúkajú vysokú hladinu bioflavonoidov. Stovky štúdií o bioflavonoidoch demonštrovali ich antisklerotické, protivírusové, antikarcinogénne, protizápalové, protihistamínové a antioxidačné vlastnosti. Táto trieda živín bola študovaná kvôli ich schopnostiam zlepšovať silu kapilár a predchádzať tvorbe aterosklerotického plátu v cievach. Konzumácia potravín bohatých na bioflavonoidy hrá rozhodujúcu rolu pri detoxikácii a absorpcii živín, pomáha zosilniť úžitok z vitamínu C zlepšením jeho biodostupnosti a chráni túto krehkú živinu pred oxidáciou.
Okrem spomenutých látok je machovka výborným zdrojom vitamínov B1, B2 a B3, beta-karoténu a z minerálov najmä železa, fosforu, vápnika a draslíka. Vysoký obsah vitamínu C a železa stimuluje imunitný systém a znižuje únavu. Vďaka bioflavonoidom majú plody protizápalové a antioxidačné účinky, pôsobia antibakteriálne, posilňujú cievne kapiláry a udržiavajú v dobrom stave mozog, oči a rozmnožovacie orgány. Zlepšenie zdravia kapilár je dôležité pre kardiovaskulárny systém a pre orgány, ktoré potrebujú relatívne vysokú hladinu živín a kyslíka: oči, mozog a rozmnožovacie orgány.
V americkej domovine sa tamojšie druhy machoviek od nepamäti bohato využívali aj na liečenie. V tradičnom liečiteľstve sa machovka využíva pre svoje antioxidačné, protizápalové, diuretické a imunitu zvyšujúce účinky. Machovky pomáhajú pri liečení malárie, astmy, hepatitídy, dermatitídy a často sa využívajú pri reumatických chorobách. Tým, že sú močopudné, pomáhajú odstraňovať z tela odpady, napríklad kyselinu močovú, čím chránia kĺby pred dnou. Účinné sú aj pri detoxikácii pečene. Obsahujú imunoglobulín IgA, ktorý posilňuje imunitný systém. Pektíny zasa regulujú obsah krvných tukov a cholesterolu, čím chránia cievy. Šťava z čerstvých plodov má výrazný efekt proti svrbeniu. Látky obsiahnuté v machovkách spomaľujú vstrebávanie cukru, čo ocenia diabetici. Bobule Inkov sa všeobecne medzi nadšencami zdravia považujú za bobule goji z Južnej Ameriky, ale machovka v skutočnosti vyniká nad goji v jednej oblasti živín: v priemere obsahuje 16% bielkovín v porovnaní s 13 až 14% v goji.
Pestovanie machovky
Machovky sú jednoročné alebo viacročné byliny dorastajúce do výšky 30 až 150 cm, v závislosti od druhu a pestovateľských podmienok. Pestovanie machoviek je pomerne jednoduché a ich nároky sú podobné ako pri pestovaní rajčiakov.
Podmienky pre pestovanie
Machovky vyžadujú slnečné alebo aspoň dobre osvetlené stanovište, ideálne chránené pred silným vetrom. Čím viac svetla rastlina dostane, tým bude spokojnejšia. Optimálna teplota pre rast je 20 až 25 °C. Sú veľmi citlivé na pokles teploty pod bod mrazu, pri ktorej hynú. Mexické druhy a odrody sú odolnejšie ako juhoamerické. Pôda by mala byť dobre zásobená humusom a živinami s trochu menším prídavkom dusíka. Preferujú mierne vlhkú, humóznu a dobre priepustnú pôdu. Vysychavé a piesočnaté pôdy im nevyhovujú; ideálne sú miesta s dobrou úrodnosťou, kde kedysi bolo kompostovisko.
Výsadba a rozmnožovanie
Machovku môžeme pestovať z priesad predpestovaných výsevom semien vo februári až marci v skleníku alebo za oblokom. Semená klíčia pri teplote 12 - 15 °C, optimum je pri 25 °C. Na predpestovanie 100 rastlín potrebujeme 0,2 - 0,25 g semena. Vzídené rastlinky prepichujeme do zakoreňovačov. S vysádzaním priesad na záhon sa nemusíme ponáhľať, je vhodné počkať až do konca mája, keď pominie riziko jarných mrazov. Vtedy by už priesady mali byť aj nakvitnuté. Vzdialenosť medzi jednotlivými rastlinami by mala byť okolo 30 až 50 cm, medzi riadkami 70 až 100 cm. V teplejších polohách ju môžeme vysievať začiatkom mája aj priamo do hniezd po 5 - 8 semien. Na urýchlenie zberu riadky nastielame čiernou polyetylénovou fóliou. Machovku však môžeme pestovať aj v skleníku, fóliovníku, parenisku, na balkóne, v zimnej záhrade aj v závesnom košíku na terase. Machovka čerešňová sa rozmnožuje delením podzemkov, zatiaľ čo teplomilné druhy sa pestujú zo semien.
Starostlivosť o rastlinu
Ošetrovanie rastlín spočíva v odburiňovaní, kyprení pôdy a podľa potreby v zálievke. Závlaha je dôležitá, no pôda nemá byť premočená. V porovnaní s rajčinami sú na závlahu náročné o niečo menej. Pravidelná a vyvážená zálievka je kľúčová, najmä počas tvorby plodov. Pri nerovnomernej zálievke dochádza k praskaniu plodov. Pri kvitnutí je vhodné rastliny prihnojovať, najlepšie tekutým hnojivom alebo rastlinným zákvasom. Vyššie druhy priväzujeme ku kolíku alebo použijeme mriežky, aby sa neváľali po zemi a plody sa nepoškodili. Porast machoviek je vhodné pravidelne prerieďovať, hlavne ak ich pestujeme ako trvalky, pretože sa šíria podzemkami a môžu začať utláčať iné rastliny.
Ochrana pred škodcami a chorobami
Machovky sú vo všeobecnosti odolné voči chorobám a málo náchylné na plesne. Spomedzi škodcov ich však môžu napadnúť vošky, slimáky a rôzne húsenice.
Zber a skladovanie
Zber plodov
Machovka kvitne a plody dozrievajú priebežne a dlhodobo až do mrazov. Ich zber sa začína asi 1,5 - 2 mesiace po vysadení priesad, obyčajne koncom júla až v auguste. Oberáme prebierkou tak, ako dozrievajú. Mexické odrody dozrievajú skôr. Bobule Inkov rastú divoko v pôdach bohatých na minerály po celých peruánskych Andách. Doba zberu úrody machovky sa sústreďuje od apríla do augusta. Väčšina machoviek v Peru sú divo rastúce pôvodné rastliny. Čerstvé bobule z divočiny a kultivovaných fariem sú zvyčajne zberané ručne a zanesené do centralizovaného spracovávajúceho poľnohospodárskeho družstva. Tu sa triedia, čistia a pripravujú na nasledovné sušenie na slnku. Zbieranie a sušenie týchto vzácnych malých bobúľ je intenzívne zdĺhavá práca. Jednej osobe trvá celý deň, kým očistí len približne 10 kilogramov čerstvého ovocia! Zbierame až keď plody dozrejú a kalíšky zmenia farbu a vyschnú. Je veľmi dôležité, aby sa konzumovali plody, ktoré sú úplne zrelé, inak môžu podráždiť žalúdok. Úrodu plodov môžeme podporiť prihnojovaním, a to najmä v prípade, že bolo leto veľmi suché.
Skladovanie čerstvých a sušených plodov
Ak neskonzumujeme alebo nespracujeme zrelé plody machovky hneď, môžeme ich niekoľko týždňov skladovať v suchu pri teplote blízkej nule (v chladničke). Vyberať treba zdravé a nepoškodené kusy. Zrelé plody machovky, ktoré sa sušia, majú úžasnú schopnosť vyzdvihnúť celé jedlo. Keď sú čerstvé bobule zrelé a očistené, zvyčajne sa umiestnia na slnečné sušičky a dajú sa preč, keď zostane ideálna úroveň vlhkosti a stále je vnútri bobúľ chutná šťavnatosť. Z 2,7 kg čerstvého ovocia vznikne približne pol kg sušených bobúľ. Tieto sušené jemné „obrovské hrozienka“ majú zvyčajne nepravidelnú veľkosť 1,6 až 2 cm.
Skladovanie semien
Semená zberáme len z dobre vyvinutých a dozretých plodov. Po odtrhnutí ich necháme ešte chvíľu na slnku, aby celkom dozreli. Semená môžeme od dužiny oddeliť aj tak, že plody roztlačíme bez pridania vody v sklenenej nádobe, necháme prekvasiť na teplom mieste a potom semená na hustom site premyjeme vodou, usušíme a uskladníme na suchom mieste. Z 3 kg plodov získame asi 10 - 20 g semien s priemerom cca 1 - 2 mm.
Ako pestovať rašeliník - jednoduchá metóda pre začiatočníkov
Kulinárske využitie
Obsah výživných, chuťových a aromatických látok predurčuje machovku na široké kulinárske využitie. Machovka je všestranné ovocie, ktoré môžete jesť surové, varené alebo vo forme džemov či želé. Svieža, tropická chuť machovky výborne vynikne v rôznych receptoch. Bobule Inkov sú chránené papierovými strukmi pripomínajúcimi čínske lampióny. S príjemnou sladkou chuťou a provokatívnou kyslou príchuťou dodávajú našej strave vynikajúcu novú dimenziu. Bobule Inkov sa môžu používať ako prísada do smoothies, ovocných snackov, ovocných tyčiniek, energetických tyčiniek, cestovných zmesí a mnohých ďalších vecí. Od jednoduchých cestovných zmesí po exotickejšie raw-food dezerty, slávnostné farby bobúľ Inkov pomáhajú prebudiť akékoľvek jedlo. Ich výrazná rovnováha sladkej a kyslej chuti robí na živiny bohaté bobule Inkov vynikajúcim snackom samým o sebe a vo všetkých druhoch kombinácií.
Physalis sa pridáva do jogurtov, müsli, ovocných snackov, tyčiniek, koláčov, cookies a sladkých či slaných šalátov. Výborná je v kombinácii so syrmi. Sušením sa z nich pripravujú hrozienka chutiace ako figy. Pridávajú sa ako dochucovadlo do omáčok a zemiakových i strukovinových polievok. Pripravujú sa z nich zmrzliny, pudingy a rôzne dezerty. Môžu sa kandizovať a kompótovať. Niektoré druhy, napríklad Physalis ixocarpa (Tomatillo), sa varia alebo dusia ako zelenina a dajú sa aj kvasiť. Doporučená denná porcia machovky je zhruba jedna šálka. Hoci ovocie má relatívne nízky obsah kalórií a sacharidov, niektoré spôsoby prípravy však môžu spôsobiť zvýšenie množstva cukru v porcii. Udržujte veľkosť porcie malú, ak ho pridávate do sladkých dezertov, džemov alebo želé.
Recepty
Vychutnajte si hrsť bobúľ samostatne alebo si ich pridajte ku goji a kakaovým kúskom s konopnými semienkami do cestovných zmesí, priamo si ich rozmixujte do elixíru a preceďte semienka alebo nimi posypte šalát. Namočením vo vode a rozmixovaním ju môžeme použiť na prípravu chutney.
Džem z machovky a hrušiek
1 kg dobre zrelých plodov machoviek podlejeme trochou vody a rozvaríme. Prepasírujeme cez jemné sito. K pretlaku pridáme 500 g očistených a dobre zrelých sladkých hrušiek a všetko spolu prevaríme. Ochutnáme, a ak sa nám žiada, pridáme približne 2 g kyseliny citrónovej. Varíme ďalej a odparením mierne zahustíme. Hotovú marmeládu nalejeme do malých pohárov s viečkami, ktoré dáme na 15 minút do parného kúpeľa, aby sa viečka dobre uzavreli.
Machovka v hroznovej šťave
Dobre vyfarbené a ešte pevné plody machovky rozkrájame na polovice. Zalejeme horúcou sladkou hroznovou šťavou. Ochutnáme, a ak treba, pridáme malú dávku kyseliny citrónovej. Krátko blanšírujeme.
Kvasená machovka
Pripravíme si sladkokyslý roztok ako na klasické kvasené uhorky. Do väčšieho skleného pohára uložíme zrelé, ale ešte pevné a poprepichované machovky, pridáme kôpor, estragón a hroznový list, zalejeme kvasným roztokom. Na urýchlenie kvasenia môžeme pridať trochu vody z kyslej kapusty.
Sušená machovka
Zrelé plody machovky vyberieme z lampášikov a rozprestrieme na plech. Predsušíme si ich najprv na slnku alebo v rúre či v sušiarni asi hodinu pri 45 °C. Dosušíme ich pri 60 °C. Keď sú sušené jemné „obrovské hrozienka“ s ideálnou úrovňou vlhkosti, sú pripravené na konzumáciu.
Physalis granola
V miske spolu zmiešame Physalis, ovsené vločky, bezlepkovú univerzálnu múku, mleté ľanové semienko, škoricu, javorový sirup a kokosový olej.
Pre masívnu hojnosť vitamínu C môžete zmiešať dve peruánske bobule, jedny z Ánd a jedny z Amazónie (napr. camu camu), spolu do koktailu alebo omáčky. Do misy dajte očistené plody machovky, kúsky pomarančovej dužiny, na plátky nakrájané kivi, kešu oriešky a všetko zalejte hroznovou šťavou okyslenou limetkovou šťavou.