Správne používanie postrekov proti škodcom vo fóliovníku a dôležitosť prevencie

Fóliovník je snom mnohých vášnivých pestovateľov, sľubujúcim voňavé rajčiny, šťavnaté papriky a bohatú úrodu. Avšak, táto idylka má aj svoju temnú stránku - škodcov. Tí vedia zničiť týždne starostlivého pestovania za pár dní. V uzavretom prostredí fóliovníka sa škodcovia cítia ako doma - je tam teplo, vlhko a dostatok potravy. Presne také podmienky vyhovujú najmä voškám, moliciam či roztočom, a keď sa raz usídlia, boj s nimi je ťažký. Jar je pre rastliny obdobím nového rastu, no spolu s nimi sa prebúdzajú aj škodcovia. Mnohé druhy hmyzu prežijú zimu vo forme vajíčok, lariev alebo kukiel, a práve na začiatku sezóny sa začínajú aktívne kŕmiť.

Hoci sa o tom veľa nehovorí, najlepšou zbraňou proti škodcom nie je vždy chemický postrek, ale včasná a premyslená prevencia.

Prevencia ako základ ochrany pred škodcami

Prevencia proti škodcom v skleníku je veľmi dôležitá, ak chceme mať bohatú úrodu. Odborné štúdie aj prax ukazujú, že zdravé rastliny sú menej náchylné na škodcov. Najmä rajčiny a papriky sú chúlostivé na rôzne choroby.

Posilnenie rastlín a agrotechnické opatrenia

• Zdravé priesady a pôda: Základom je posilniť samotné rastliny. Slabé jedince sú pre škodcov ako otvorené dvere bez zámku. Pri kúpe priesad dbajte na ich kvalitu a vysádzajte len zdravé jedince bez náznaku napadnutia chorobami a škodcami. Pred výsadbou je dôležité skontrolovať pH a úrodnosť pôdy. Odporúča sa obohatiť pôdu o kompost alebo organické hnojivo, ktoré zlepšuje štruktúru a živiny. Pravidelne obohacujte pôdu organickými materiálmi, ako sú kompost alebo hnoj, aby ste zvýšili jej úrodnosť.
• Vyvážená výživa: Rastlinám zabezpečte vyváženú výživu - dusík áno, ale s mierou, aby sa predišlo nadmernému bujneniu zelene, ktoré láka škodcov.
• Striedanie plodín: Mnoho ľudí v skleníku pestuje tie isté plodiny rok čo rok. To je však chyba. Niektoré druhy škodcov prezimujú v pôde a pri rovnakých plodinách sa im darí znova a znova. Preto je dobré striedať rajčiny s inými plodinami - napríklad šalátmi, špenátom či reďkovkou. Pre ekologické pestovanie aplikujte striedanie plodín, aby ste predišli chorobám a škodcom.
• Optimálna výsadba: Pri plánovaní, čo všetko chcete vo fóliovníku pestovať, nezabúdajte na to, že niektoré druhy zeleniny sa neznášajú a nemali by ste ich sadiť vedľa seba. Ak chcete pestovať viac druhov zeleniny, snažte sa zladiť také, ktoré obľubujú podobné podmienky.

Klimatické podmienky a hygiena vo fóliovníku

V skleníku ide často o rýchlosť. Zatiaľ čo na otvorenom poli sa príroda postará o časť problémov sama, v uzavretom priestore škodcovia nemajú prirodzených nepriateľov. Hmyzím a iným drobným škodcom sa v ohraničených, uzavretých pestovateľských priestoroch dobre darí z viacerých dôvodov. V prvom rade je to pre výrazne obmedzený výskyt predátorov, nahusto sadené rastlinstvo, zvýšenú teplotu a minimálne odvetrávanie.

• Regulácia vlhkosti a vetranie: Vlhkosť je najlepší kamarát plesní a niektorých druhov roztočov. Pravidelné vetranie je preto účinná prevencia proti škodcom. Aj v daždivých dňoch by mal mať fóliovník aspoň krátky prísun čerstvého vzduchu. Ventiláciu by ste mali vykonávať minimálne jedenkrát denne, najmä v teplejších mesiacoch. V horúcich dňoch otvorte dvere a okná pre prúd vzduchu. Aby ste znížili vlhkosť, zabezpečte pravidelnú ventiláciu, a to najmä počas horúcich, vlhkých dní. Môžete tiež investovať do odvlhčovača vzduchu alebo použiť ventilátory na zlepšenie cirkulácie vzduchu. Pravidelná zálievka, ktorá zabezpečuje optimálnu vlhkosť, je základ. Monitorujte vlhkosť pôdy pomocou pôdnych sond a prispôsobte zavlažovanie aktuálnym potrebám.
• Čistenie a dezinfekcia: Odstráňte všetky rastlinné zvyšky, na ktoré ste po minulej sezóne zabudli. Prázdny priestor skleníka potom vyhrejte na teplotu 25 °C, ktorú udržiavajte päť-šesť dní. Pravidelne odstraňujte uhynuté rastliny, zvyšky a nečistoty. Na začiatku a na konci sezóny dôkladne umyte nástroje a vybavenie, ktoré používate vo fóliovníku. Dbajte na čistenie a dezinfekciu povrchov, aby ste znížili riziko prenosu chorôb.
• Kontrola štruktúry: Pravidelná kontrola štruktúry fóliovníka (plášťa, okien a dverí) je dôležitá na identifikáciu akýchkoľvek poškodení. Udržiavajte základy vo fóliovníku čisté a dbajte na to, aby ste odstránili akékoľvek prekážky. Skontrolujte aj potrebné zavlažovacie systémy a pripojenia na ich integritu.

Včasná detekcia a mechanické metódy

Prvé príznaky napadnutia škodcami? Pokrútené listy, lepkavý povlak, drobné pavučinky alebo miznúce kvety.

• Pravidelná vizuálna kontrola: Jednou z najúčinnejších foriem prevencie je rutinná vizuálna kontrola. Aspoň raz za týždeň si doprajte čas na dôkladné prehliadnutie listov zospodu aj zvrchu. Škodcovia sa často skrývajú práve tam. Pravidelne kontrolujte svoje rastliny na prítomnosť škodcov a známok chorôb.
• Lepové doštičky: Prevencia proti škodcom v skleníku môže byť aj nenápadná, no účinná. Sem patria napríklad žlté lepové doštičky, ktoré zachytia lietajúcich škodcov, najmä molice. Pre efektívnejšiu priamu ochranu je nutné na 2 až 4 m2 použiť po jednej doštičke približne 10 cm nad rastlinou. Konkrétneho škodcu v uzavretých priestranstvách perfektne odhalia farebné bio lepové doštičky. Najčastejšie sa používajú žlté doštičky. Na to, aby ste škodcu odhalili, vyveste doštičku na 100 až 200 m2 plochy.
• Biologickí predátori: Výborným príkladom prírodnej pomoci sú aj biologickí predátori - lienky, zlatoočky alebo dravé roztoče.
• Prírodné postreky: „Na prevenciu používam odvar z cesnaku a žihľavy. Je to jednoduché - hrsť žihľavy a pár strúčikov cesnaku zalejem litrom horúcej vody, nechám lúhovať a po vychladnutí nastriekam na rastliny.“

Načasovanie a podmienky aplikácie postrekov

Účinná ochrana preto závisí najmä od správneho načasovania postrekov, ktoré je kľúčové pri každom type rastliny. Najčastejšia chyba je postrek príliš skoro alebo príliš neskoro. Účinnosť postrekov závisí od toho, v akej vývojovej fáze sa škodcovia nachádzajú:

• Najzraniteľnejší sú krátko po vyliahnutí - vtedy je zásah najúčinnejší.
• Pri príliš skorom zásahu ešte škodcovia nie sú aktívni a účinná látka sa môže rozložiť.
• Pri neskorom zásahu už býva populácia premnožená a úplná likvidácia je náročnejšia.

Tento princíp platí pre vošky, piliarky, obaleče, roztoče aj ďalších bežných jarných škodcov. Najdôležitejšie je pravidelné vizuálne sledovanie rastlín: spodnej strany listov, púčikov a mladých výhonkov.

Predjarný olejový postrek

Ovocné stromy majú špecifický režim ochrany. Najúčinnejší prvý zásah je predjarný olejový postrek. Ten sa vykonáva pred pučaním stromov a používa sa parafínový alebo rastlinný olejový prípravok. Cieľom je likvidovať prezimujúce vajíčka vošiek, roztočov a štítničiek. Účinný je len pri teplotách nad 5-7 °C a v suchom počasí. Tento postup odporúčajú odborné organizácie v celej Európe, pretože patrí medzi najúčinnejšie neinvazívne spôsoby jarného obmedzenia škodcov.

Fakticky správne podmienky pre aplikáciu postrekov

Ak chcete, aby bol postrek účinný a zároveň bezpečný pre rastliny, musíte dodržať niekoľko podmienok:

• Bezvetrie: Aby sa postrek nerozptyľoval mimo cieľovej plochy.
• Podvečer alebo skoré ráno: V týchto časoch nie je priame slnko, takže nehrozí popálenie listov ani rýchly rozklad účinných látok.
• Suché počasie: Dážď alebo rosa by postrek zmyli a znížili účinnosť.
• Stabilná teplota podľa návodu prípravku: Niektoré prípravky sú účinné až nad určitú teplotu.

Všetky tieto odporúčania sú štandardné postupy uvádzané výrobcami aj odbornými metodikami pre aplikáciu pesticídov.

Chemické verzus prírodné riešenia

Keďže v skleníkoch a fóliovníkoch pestujeme i rýchlime väčšinou tú najkrehkejšiu a rýchlozrejúcu zeleninu, nie je veľká šanca používať klasické ochranné prostriedky s dlhšou ochrannou lehotou. Uprednostňujeme teda prírodnejšie postupy ochrany - živočíšnych predátorov, aktívne predátorské huby či rastlinné ochranné výťažky.

Prírodné metódy a biologické prípravky

Odporúčame uchýliť sa najprv k biologickej ochrane, teda k použitiu konkrétneho parazita, predátorskej huby či rôznych výťažkov z rastlín. V skleníkoch a vo fóliovníkoch odporúčame skôr biologické prípravky. Ich účinnosť v krytých priestoroch je veľmi vysoká, v plodoch nezanechávajú nežiaduce rezíduá, neohrozujú životné prostredie, ich aplikácia nevyžaduje špeciálne ochranné opatrenia.

Overené prírodné metódy:

• roztok draselného mydla
• olejové prípravky (napr. prípravok s obsahom nimbového a karanja oleja na ochranu proti cicavému hmyzu)
• mechanické odstránenie škodcov
• oplach silným prúdom vody

Tieto metódy fungujú pri menšom výskyte škodcov a sú bezpečné pre užitočný hmyz. Používajte organické hnojivá a pesticídy, vysádzajte rôzne plodiny a aplikujte striedanie plodín, aby ste predišli chorobám a škodcom. Ak používate chemické postreky, znížite si životnosť fólií, čo pri skle nehrozí.

Chemické prípravky

Chemické prípravky sa používajú, keď je napadnutie silné, problém sa opakuje alebo biologické metódy nestačia. Pri ich použití je potrebné vždy dodržať ochranné lehoty, najmä pri plodinách určených na konzumáciu.

Identifikácia a ochrana proti špecifickým škodcom

Ak ste práve zistili, že niektorú z rastlín napadli škodcovia, parazitujúci hmyz musíte najprv identifikovať.

Roztočec chmeľový (Tetranychus urticae)

Je najčastejšie sa vyskytujúci a najnebezpečnejší škodca rastlín v skleníku hlavne preto, že je výrazný polyfág - napáda viac ako 200 rôznych druhov. Problémom je aj to, že roztočec sa v skleníku často nepretržite rozmnožuje, pričom za rok môže mať 15-20 generácií. Zvýšený výskyt roztočov na listoch okamžite odhalia krehké pavučinky a žltkasté škvrny. Tie listy postupne deformujú. Roztoče a iní škodcovia izbových rastlín sa vyskytujú vo veľmi prehriatych a málo vetraných miestnostiach.

Biologická ochrana

Proti roztočcovi chmeľovému sa v skleníkoch používa dravý roztoč Phytoseiulus persimilis (Spidex), ktorý aktívne vyhľadáva a vyciciava vajíčka, larvy, nymfy a dospelé jedince škodcu. Za jeden deň skonzumuje asi päť dospelých roztočcov alebo 20 lariev. Dodáva sa v sypkom pilinovom substráte, ktorým posypete rastliny. Dravý roztoč sa rozmnožuje takmer dvakrát rýchlejšie ako populácia roztočca chmeľového, preto je schopný škodcu veľmi rýchlo potlačiť. Podmienkou je udržiavanie nie príliš vysokej teploty a vyššej vlhkosti vzduchu - skleník musíte vetrať a v prípade potreby porast zalievať postrekom. V suchších podmienkach a vo vyšších porastoch môžete dravého roztoča kombinovať s ďalším druhom predátora Amblyseius californicus, ktorý živí sa rôznymi druhmi roztočcov, vajíčkami a larvami strapiek a ďalšími náhradnými zdrojmi potravy, vďaka čomu prežije aj v podmienkach malého výskytu roztočcov.

Molica skleníková (Trialeurodes vaporariorum)

Najväčšie škody spôsobuje na rajčiakoch, uhorkách, paprike, tekviciach a na okrasných rastlinách. Kolónie škodcu sa najčastejšie nachádzajú na spodnej strane najmladších listov vo vrchných partiách rastliny. Biele „mušky“ po vyrušení vzlietnu z porastu. V krytých priestoroch sú aktívne počas celého roka. Vyššia teplota a vyššia relatívna vlhkosť vzduchu rozmnožovanie molice skleníkovej ešte zrýchľujú. Škodí vyciciavaním rastlinných štiav, dôsledkom čoho sa zo začiatku objavujú na listoch žlté škvrny. Ich počet však rýchlo rastie, preto neskôr listy žltnú celé, deformujú sa a opadávajú - môže vyschnúť celá rastlina. Tento drobný (asi 2 mm) lietavý hmyz je charakteristický tým, že sa zhromažďuje na spodnej strane listov vrcholových častí rastlín vo forme kukiel, z ktorých pri dotyku prudko vyletujú roje bielych molíc. Na skleníkovej zelenine sa vyskytujú hlavne molica skleníková a molica tabaková (bavlníková).

Preventívne opatrenia

Do juhovýchodnej časti skleníka a v blízkosti vchodu po vysadení priesad umiestnite vo výške rastlín žlté lepové doštičky. Ak použijete väčší počet doštičiek (20 kusov na 100 m2), môžete aj takto znížiť populáciu škodcu, no účinnosť tejto metódy je do dvoch mesiacov. Boj proti moliciam perfektne prepája odporúčanú prírodnú a chemickú metódu. Živé parazitické osičky druhu Encarsia sa používajú súbežne so žltými lepovými doštičkami a spolu s koncentrátom na báze prírodných látok proti prezimujúcim škodcom.

Biologická ochrana

V stredoeurópskom regióne je základným prvkom v biologickej ochrane skleníkových kultúr proti všetkým druhom molíc parazitická osička Encarsia formosa (En-Strip). Samičky kladú vajíčka priamo do lariev škodcu, a to 5 až 13 za deň, pričom každá dospelá osička ešte zožerie dve-tri larvy. Dodáva sa v štádiu kukly nalepenej na papierovej kartičke, ktorá sa zavesí na rastlinu bezprostredne po zistení škodcu na žltých lepových doštičkách. Počas jedného mesiaca, treba každý týždeň aplikovať jeden-dva jedince parazitickej osičky na štvorcový meter, pričom sa odporúča v tomto pokračovať až do dosiahnutia 80 percent parazitovaných molíc.

Strapky (Frankliniella occidentalis)

Najväčšie škody v skleníkoch spôsobuje strapka západná (Frankliniella occidentalis) a to na paprike a uhorkách, kde môže spôsobiť zníženie úrody až do 70 percent. Larvy aj dospelé jedince cicajú rastlinné šťavy z listov, púčikov, kvetov a iných mäkkých častí rastlín. Ich činnosťou sa tvoria striebristé až belavé škvrny, ktoré sú najskôr drobné, no časom sa zväčšujú a spájajú. Môžu prekryť celú plochu listu, ktorý potom usychá, ale zostáva na rastline. Strapky sa živia peľom, negatívne ovplyvňujú oplodnenie a kvalitu plodov. Po napichnutí bázy mladého plodu papriky sa v mieste vpichu tvorí nekróza a neskôr dochádza k deformácii. Škodca vylučuje zelený trus, cez poranenia do rastlín prenikajú sekundárne patogény. Nebezpečenstvo napadnutia hrozí už pri pestovaní priesad. Tento iba 1,5 - 2 mm dlhý hmyz sa často vyskytuje na spodnej strane listov, prípadne i v kvetoch. Napadnuté časti rastlín sa najprv striebristo lesknú, vidieť drobné čierne hrčky trusu. Neskoršie silno napadnuté miesta nekrotizujú. Škodia najmä strapka tabaková a Thrips angusticeps, ktoré hlavne v lete po dozretí obilnín robia masívne nálety na zeleninu.

Preventívne opatrenia

Odporúča sa použitie sietí na dvere skleníka s okami 0,25 mm na zabránenie príletu škodcu. Dôležité je sledovať jeho výskyt pomocou modrých lepových doštičiek. Treba ich inštalovať na začiatku vegetácie blízko vchodu a neskôr rovnomerne rozmiestniť aj v skleníku. Dolná časť lepovej doštičky má byť vo výške vrchnej časti rastlín, preto ich treba priamoúmerne s rastom porastu zdvíhať. Nálet škodcu kontrolujte minimálne raz týždenne. Využívajú sa aj žlté lepové doštičky, ale tie sú menej efektívne. Výbornou prevenciou je hlbšie rýľovanie, čím sa strapky nedostanú na povrch a uhynú hlboko v pôde.

Biologická ochrana

Proti strapkám v skleníkoch sa aplikujú najmä dravé roztoče a dravé bzdochy. Dravý roztoč Amblyseius swirskii napáda a vyciciava larvy strapiek a roztočcov. Za jeden deň mu podľahnú asi tri larvy. Účinné sú aj modré lepiace dosky a rastlinný extrakt zo semien tropického stromu Antelaea.

Vošky

Plodiny pestované v skleníkoch a vo fóliovníkoch najčastejšie napáda voška broskyňová (Myzus persicae), voška bavlníková (Aphis gossypii), voška rešetliaková (A. nasturtii) a voška záhradná (Macrosiphum euphorbiae). Tento škodca môže spôsobiť spomalenie rastu, rôzne deformácie a často aj odumieranie mladých rastlín. Nepriamo škodí vylučovaním medovice, ktorá je živnou pôdou pre huby - černe. Vošky sú tiež prenášačmi rastlinných vírusov. Hoci je to len drobný, 1 - 4 mm dlhý, na pohľad bezbranný cicavý hmyz, predsa len je to veľmi nebezpečný škodca. Je to dané jednak jeho až explozívnym množením sa, a tým i rýchlou selekciou populácie, a jednak jeho odolnosťou proti herbicídom. Nymfy i dospelé jedince vošiek tak intenzívne vyciciavajú rastlinné šťavy, že výrazne oslabia odolnosť napadnutej zeleniny a narušia i rovnováhu rastových látok. Vošky sú dokonca prenášačmi vírusov, ktoré zeleninu znehodnocujú. Masový výskyt vošiek podporuje teplé a suché počasie, ale veľmi horúce leto ich zasa redukuje. Z prezimujúcich vajíčok na zimných hostiteľoch sa na jar liahnu živorodé bezkrídle samice, ktoré zakladajú aj ďalšie dve až tri generácie bezkrídlych vošiek. Tu sa nakoniec vyvinú aj okrídlené samice preletujúce na letné hostiteľské rastliny (na ovocné stromy, ale aj zeleninu), kde opäť bez oplodnenia a živorodo zakladajú nové kolónie.

Preventívne opatrenia

Dôležité je pravidelné sledovanie výskytu škodcu.

Biologická ochrana

Na papriku môžete použiť prípravky na báze nimbového oleja spolu so zmáčadlom a na báze oleja z rastliny Pongamia pinnata (Rock Effect). Vždy striktne dodržiavajte odporúčané dávkovanie, lebo pri vyšších koncentráciách môžu byť tieto prípravky fytotoxické (škodlivé pre rastliny). Z prirodzených nepriateľov vošiek sa v krytých priestoroch využívajú hlavne parazitické osičky Aphidius colemani a Aphidius ervi. Samičky aktívne vyhľadávajú vošky na vzdialenosť aj niekoľko desiatok metrov a jednotlivo do nich kladú vajíčka. Môžete použiť aj obilné vošky, ktoré napadnutú zeleninu neohrozia, ale stávajú sa predátormi, ktorí zlikvidujú vošky zo zeleniny. Tento systém sa nazýva Banker plants.

Tipy pre pestovanie vo fóliovníku

Radosť, keď si vypestujete vlastnú zeleninu, je neopísateľná. Ak máte na záhrade kúsok miesta, kam môžete umiestniť fóliovník, neváhajte. Fóliovníky vám dokážu zabezpečiť bohatý výber rozmerov, urýchlenie rastu a dozrievania, ochranu rastlín a dostupnú cenu.

Výber a umiestnenie fóliovníka

• Typ fóliovníka: Pri nákupe fóliovníka zistíte, že na trhu je viacero možností. Fóliovník tunel poslúži vám na pestovanie reďkoviek, šalátov a postavíte ho na zvolené miesto zapichnutím konštrukcie, najčastejšie ohnutých tyčiek, do zeme. Tie potom potiahnete ochrannou fóliou a mini fóliovník je na svete.
• Materiál konštrukcie a fólie: Ak hľadáte kvalitný fóliovník, pri výbere si určite dajte záležať na tom, z akého materiálu je jeho konštrukcia. Aby fóliovník dokázal odolávať silnému vetru a prudkému dažďu, musí byť zhotovený z odolných materiálov a pevne stáť na svojom mieste. Hliníková konštrukcia je odolná, má nízku hmotnosť, vysokú tvárnosť. Plastová je odolná voči vode, ľahká, no nie je taká pevná a hrozí polámanie. Podstatnú časť fóliovníka tvorí práve fólia, preto si treba všímať aj to, z akého materiálu je vyrobená. U nás nájdete napríklad viacvrstvovú PE UV4 fóliu so zelenou PP sieťkou, ktorá je zapustená v štruktúre fólie a zvyšuje jej pevnosť. UV fólie na fóliovníku ochraňujú rastliny pred prudkým slnečným žiarením.
• Stabilizácia: Niektoré druhy fóliovníkov sú vybavené okolo celej plochy šírky a dĺžky zemnou zásterou. Aby bol fóliovník stabilnejší, treba ju po celej ploche pokryť zeminou a na vrch umiestniť kamienky. Umiestnite fóliovník do oblasti s prirodzenými ochrannými prvkami, ako sú stromy alebo iné budovy. Pridajte dodatočnú stabilizáciu k základom fóliovníka a uistite sa, že všetky dvere a okná sú riadne uzavreté.
• Vetranie: Na reguláciu vlhkosti vzduchu, teploty a cirkuláciu vzduchu slúžia okná. Uzatvárateľné okná s moskytiérou zabraňujú neželaným návštevníkom vstup dnu do fóliovníka a postarajú sa o pravidelné vetranie. Umiestnenie okien na oboch stranách je dôležité pre dôkladnú cirkuláciu vzduchu.
• Umiestnenie: Aby ste sa vyhli používaniu vykurovacích telies, môžete využiť takzvané „odpadové teplo“ z domu či chaty a umiestniť záhradný fóliovník z južnej, juhozápadnej alebo juhovýchodnej strany domu a zužitkovať tepelnoizolačné a tepelnoakumulačné vlastnosti steny domu. Umiestnenie fóliovníka do závetria je tiež rozumným ťahom.

Prevádzkové tipy

• Zavlažovanie: Zalievajte rastliny priamo ku koreňom, snažte sa zabrániť, aby sa voda dostala na listy. Aby bolo polievanie čo najefektívnejšie, zľahka prekyprite pôdu. Pri výbere vhodného typu zavlažovacieho systému zohľadnite individuálne potreby rastlín. Kapková závlaha je jedným z najúčinnejších a najúspornejších zavlažovacích systémov, pretože dodáva vodu priamo ku koreňom rastlín.
• Teplota a vlhkosť: Fóliovník dokáže zabrániť vode, aby sa rýchlo odvetrávala zo zeminy a veľký objem vzduchu, ktorý sa v ňom zdržiava, zabezpečuje, že teplota v ňom nekolíše a drží sa na optimálnych hodnotách, pri polievaní nehrozí rastlinám teplotný šok a rastú rýchlejšie. Vypestovať si zdravé ovocie a zeleninu a znížiť riziko plesňových chorôb takisto dokážete vďaka fóliovníku. Majú zabezpečený dostatok svetla, vlhka a tepla, vďaka čomu je rast a dozrievanie plodov rýchlejšie.
• Starostlivosť v zime: Aby vám fóliovník spoľahlivo slúžil, je nutné sa oň starať. Na zimu by ste skladací fóliovník mali rozobrať a odložiť zo záhrady, aby ste ho na jar mohli opäť postaviť. Ak fóliovník však aj napriek odporúčaniam necháte stáť, keď napadne sneh, odstráňte ho z fólie, aby pod váhou snehu a ľadu nedošlo k zdeformovaniu konštrukcie. V poriadnych mrazoch dbajte na to, aby ste plachty fóliovníku čo najviac povolili. Napnuté by vám mohli popraskať. Pred zimou dôkladne vyčistite fóliovník od zvyškov rastlín a nečistôt. Raz týždenne kontrolujte teplotu a vlhkosť vo fóliovníku, ak je to potrebné, pomocou vykurovacích prístrojov dodržujte vnútornú stabilnú teplotu.

tags: #postrek #proti #skodcom #vo #foliovniku