Pestovanie a predaj semien maku

Mak sa opäť dostáva do pestovateľského povedomia vďaka takmer zabudnutým výnimočným nutričným hodnotám a chuti. Stretávame sa s ním v podobe úžitkovej, no aj okrasnej rastliny. Mak obsahuje zdraviu prospešné nenasýtené mastné kyseliny, vitamíny a minerály. Napríklad obsah vápnika je v porovnaní s mliekom viac ako desaťnásobný a navyše v oveľa ľahšie vstrebateľnej forme. Existuje hneď niekoľko odrôd maku rôznej farby, veľkosti a chuti.

Pestovanie maku

Výber lokality a pôdy

Porastom maku sa najlepšie darí v mierne kopcovitých až rovinatých polohách s nadmorskou výškou 300 - 600 m v repárskej až zemiakarskej výrobnej oblasti. Nevhodné sú ľahké pôdy nížin, aridné podmienky v kukuričnej oblasti a studené a mokré pôdy podhorského typu. Veľmi dôležité je, aby pôda mala drobnohrudkovitú štruktúru bez sklonu k tvorbe prísušku, ktorý poškodzuje mak pri vzchádzaní. Mak najlepšie rastie na stredne ťažkých, hlinitých až hlinito-piesočnatých pôdach, ktoré sú bohaté na živiny a humus. Mak siaty modrý preferuje slnečné a vzdušné stanovište. Najlepšie rastie v pôde s nižším obsahom dusíka. Neznáša premokrenie ani ťažké ílovité pôdy.

Osevný postup

V osevnom postupe je potrebné mak zaraďovať po sebe najskôr po 4 - 5 rokoch. Úspešné je pestovanie maku po repe cukrovej, zemiakoch, strukovinách, jačmeni jarnom a pšenici. Nemá byť zaraďovaný do osevných postupov s repkou ozimnou. Obe plodiny sa navzájom zaburiňujú a je náročné likvidovať ich výdrv. Mak neznáša pôdy s rezíduami sulfonylmočoviny, triazínu a napropamidu.

Príprava pôdy a sejba

Mak je potrebné zasiať na prelome februára a marca (podľa počasia) do pôdy s dostatkom živín a zbavenú burín. Ak to pôda nespĺňa, je ju potrebné ešte pred zimou pohnojiť ideálne maštalným hnojom. Pred vysiatím je vhodné zapracovať do pôdy hnojivá ako Cererit alebo NPK. Nepoužívajte čerstvý maštaľný hnoj. Mak sa seje do riadkov vzdialených od seba cca 35 cm, do hĺbky 0,5 cm. Osivo vysejte do riadkov s rozstupom 30 až 35 cm, do hĺbky 0,5 až 1,5 cm. Semená sa vysievajú plytko, pretože na klíčenie potrebujú svetlo. Zimný výsev je výhodný, pretože semená na klíčenie využijú ešte zimnú vlahu. Semená vysievame len povrchovo, vo vlhkej pôde však vyklíčia aj z hĺbky dvoch centimetrov. Slabé klíčenie maku je často spôsobené príliš hlbokým výsevom. Problémom môže byť aj zhutnená alebo premokrená pôda. Hustý výsev vedie k rednutiu a slabému rastu.

Starostlivosť o porast

Keď mak vzíde, je potrebné udržiavať pôdu okolo riadkov kyprú a bez buriny. Keď už majú 3 až 4 pravé listy, pretrhajte ich na vzdialenosť asi 5 cm. Cieľom tohto zásahu je zabezpečenie ideálnej veľkosti budúcich hlavičiek a aby mala každá rastlina iba jednu hlavičku. Záhon je nutné po vyklíčení udržiavať nakyprený a odburinený, rovnako tak je potrebné zabezpečiť stabilnú a rovnomernú zálievku. Po vzídení je rastlina nenáročná na starostlivosť, vyžaduje len občasné kyprenie pôdy a minimálne zavlažovanie. Po zakorenení je veľmi odolný voči suchu. Správne podmienky podporujú rovnomerné dozrievanie semien.

Zavlažovanie

Pri dlhodobejšom suchu je potrebné mak zavlažovať aspoň raz za týždeň a to hlavne do fázy kvitnutia. Následne mak potrebuje už suchšiu pôdu. Od vysiatia až do kvitnutia je mak náročný na vlhkosť, preto je potrebné pôdu zavlažovať aspoň raz týždenne. Po odkvitnutí pre prechod do fázy vyzrievania makovíc je ideálne suché a teplé počasie - zavlažovanie preto obmedzte. Mak je nenáročný na zálievku a dobre znáša sucho.

Výživa maku

Na vytvorenie 1 tony semena a zodpovedajúceho množstva makoviny odčerpá porast maku z 1 ha v priemere 70 kg dusíka, 26 kg fosforu, 90 kg draslíka, 79 kg vápnika, 15 kg horčíka, 0,11 kg bóru, 0,20 kg zinku a 0,34 kg mangánu. Požiadavky maku na jednotlivé prvky výživy sa počas vegetácie rôznia. Rastlina vytvára kolovitý koreň až do hĺbky 0,75 m, no v počiatkoch jeho tvorby má malú schopnosť prijímať živiny, preto je nutné zabezpečiť ich dostatok v prístupnej forme. Do doby 3 - 4 párov pravých listov má mak najväčšie nároky na dusík, draslík a vápnik. Vo fáze vyvinutej listovej ružice rastlina odčerpá na tvorbu sušiny viac ako 60 % N, P, K. V období stonkovania až butonizácie je maximálna spotreba horčíka a síry. V čase tvorby pukov je potrebné zaistiť aj dostatok bóru a zinku. Najmä Zn treba aplikovať vo fáze peľových tetrád vo forme listových hnojív. Následkom nedostatku živín dochádza k obmedzovaniu rastu a vývinu rastlín a k narúšaniu metabolických procesov. Hrubé poruchy výživy menia celkový habitus rastlín.

Makroprvky

• Dusík: Pri jeho nedostatku nastáva obmedzený rast, listy majú svetlozelenú až žltú farbu, znižuje sa počet semien v tobolkách a ich HTS.
• Fosfor: Nedostatok sa prejavuje obmedzeným rastom koreňov a spomaleným vývinom rastlín. Je narušený energetický metabolizmus, čo spôsobuje zníženie hmotnosti rastlín a odolnosti proti poliehaniu. Rastliny tvoria menšie puky s nižším počtom tyčiniek.
• Draslík: Pri nedostatku je výrazne ovplyvnený metabolizmus cukrov a zabudovanie dusíka do bielkovín, čím sa znižuje produkcia sušiny. Klesá odolnosť rastlín proti suchu, zvyšuje sa lámavosť a poliehavosť stoniek.
• Vápnik: Nedostatok v pôde spôsobuje zhoršenie jej fyzikálnych, biologických a chemických vlastností, zvyšuje jej kyslosť a ľahšiu dostupnosť cudzích látok pre príjem rastlinami. Znižuje odolnosť rastlín voči poliehaniu a lámaniu stoniek.
• Horčík: Nedostatok vedie k poruchám rastu v dôsledku obmedzenej tvorby chlorofylu.
• Síra: Nedostatok obmedzuje využitie dusíka, znižuje obsah oleja v semenách a zhoršuje zdravotný stav rastlín.

Mikroprvky

• Bór: Zasahuje do procesu opeľovania a tým do tvorby úrody semena. Pri jeho nedostatku nekrotizuje až úplne odumiera rastový vrchol, na horných listoch sa objavujú nekrózy a netvoria sa kvetné puky.
• Zinok: Je nevyhnutnou súčasťou mnohých enzýmov a pri maku pozitívne ovplyvňuje vznik peľových tetrád, čím prispieva k lepšiemu opeľovaniu a tvorbe semien.
• Mangán: Je dôležitým prvkom pri fotosyntéze a pozitívne pôsobí na úrodu maku, zvlášť na alkalických pôdach pri dlhšie trvajúcom suchu.

Ochrana proti škodcom a chorobám

Škodcovia

Na maku sa môžu objaviť škodcovia ako sú voška maková, krytonos koreňový, krytonos makovicový, žlabatka stonková, byľomor makový, no aj vtáky. Pri domácom pestovaní na malej ploche sa môžete týmto škodcom do veľkej miery vyhnúť používaním namoreného osiva a voľbou lokality, kde nebol mak vysadený minimálne 3 roky.

• Krytonos koreňový: Dospelí jedinci poškodzujú požerom vzchádzajúce rastliny. Larvy spôsobujú najväčšie znehodnotenie na hlavnom kolovom koreni, ktorý silno poškodzujú požerom. Rastliny hynú alebo silno krpatejú a odhnívajú. Najvhodnejšia ochrana je morenie osiva.
• Voška maková: Vytvára na spodných stranách listov, na stonkách a aj tobolkách početné kolónie. Listy žltnú, vegetačné vrcholy zasychajú a makovice aj semená sa nedostatočne vyvíjajú. Je nebezpečná ako efektívny prenášač rôznych viróz.
• Krytonos makovicový: Chrobáky škodia vyhrýzaním rýh a otvorov do stoniek a mladých makovíc. Larvy vyžierajú tvoriace sa semená v tobolkách, prežierajú v nich priehradky a spôsobujú tzv. červivosť maku.
• Byľomor makový: Larvy, na rozdiel od lariev krytonosa, sú oranžovo sfarbené. Napadnuté makovice sa nepravidelne vyvíjajú a deformujú. Vnútrajšok býva napádaný plesňami.

Choroby

Pri maku, okrem morenia osiva pred sejbou, existuje aj priama ochrana proti chorobám. Porasty maku sú napádané počas celej vegetačnej doby.

• Pleseň maková: Prvotné prejavy sú chlorotické škvrny na listoch, ktoré sú zdurené, krehké a zdeformované, vegetačný vrchol odumiera. Na spodnej strane listov sa vytvára hustý sivofialový povlak mycélia. Zdrojom infekcie sú oospóry na rastlinných zvyškoch a mycélium na osive. Morenie osiva, aplikácia fungicídov, skorá sejba, likvidácia rastlinných zvyškov a dostatočný časový odstup v osevnom pláne od napadnutých porastov znižujú stupeň napadnutia touto chorobou.
• Helmintosporióza: Napáda všetky rastlinné časti maku vo všetkých vývojových štádiách. Šíri sa od bázy rastliny tesne nad pôdou, kde dochádza k zaškrteniu stonky. Pri napadnutí v neskorších vývinových fázach sa prejavuje žltnutím, tmavohnedými hranatými škvrnami na listoch. Patogén napáda aj tobolky, ktoré sú drobné a deformované. Zdrojom choroby sú infikované rastlinné zvyšky v pôde a infikované osivo.
• Bakteriálna škvrnitosť listov, čerň maková, múčnatka, sklerotiniová hniloba maku a pleseň sivá: Tieto patogény tiež ohrozujú porasty maku.

Herbicídna ochrana

O úrode maku niekedy rozhoduje zaburinenie porastu a použitie herbicídov. Je ale možnou skutočnosťou, že zaburinený, ručne pozberaný porast poskytne vyššiu úrodu ako odburinený. Príčinou tohto paradoxu je fytotoxicita herbicídov, na ktorú je mak veľmi citlivý. Preto výsledok pestovania maku závisí často od toho, ako dokáže pestovateľ herbicídne škody obmedziť a súčasne porast odburiniť. Herbicídna ochrana maku je pomerne zložitá. Aplikáciu herbicídov je možné rozdeliť na preemergentnú a postemergentnú. Pri postemergentnej ochrane je nevyhnutné zohľadňovať viacero faktorov, ktoré podmieňujú úspešnosť použitia herbicídov, vrátane vývinového štádia maku a burín, ako aj poveternostných podmienok.

Zber a spracovanie semien

Zrelý mak môžte očakávať na prelome mesiacov júl a august. Mak môžte zberať jednoducho odrezaním makovice aj s kúskom stonky. Následne je potrebné makovice vysušiť na vetranom a tmavom mieste (ideálne pod strechou). Semená sa po vysušení vyberajú odrezaním vrchnej časti makovice a jednoduchým vysypaním. Zber maku prebieha v lete, keď sú tobolky suché a semená v nich hrkocú. Ideálny čas nastáva po úplnom dozretí, keď rastlina začne prirodzene zasychať. Zber sa vykonáva za suchého počasia. Predčasný zber môže viesť k nedozretým semienkam. Správne načasovanie zberu je kľúčové pre kvalitu maku.

Mak skladujeme v chladnejšej, dobre vetranej miestnosti. Na jeho uchovanie je najlepšie použiť plátenné vrecká.

Legislatíva a regulácia

Mak obsahuje alkaloidy, ktoré sa využívajú na výrobu morfínu a iných omamných látok, a preto je pestovanie tejto rastliny regulované. Na Slovensku je povolené pestovanie maku na ploche do 100m2. V Slovenskej republike sa legislatíva týkajúca sa pestovania maku riadi Zákonom č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach a psychotropných látkach a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon upravuje podmienky pestovania maku, ktorý obsahuje alkaloidy, z ktorých môžu byť vyrobené omamné látky. Mak siaty je pre obsah alkaloidov v niektorých krajinách dokonca zakázaný.

Využitie maku

Mak patrí medzi tradičné a cenené rastliny, ktoré v minulosti zohrávali významnú úlohu v slovenskom poľnohospodárstve. Mak siaty (Papaver somniferum) je známy svojimi upokojujúcimi účinkami, využívanými už našimi prababičkami, a zároveň obsahuje množstvo minerálov, vitamínov a nenasýtených mastných kyselín. Semená maku bohaté na vápnik, sa tradične používajú pri prevencii osteoporózy. Mak siaty modrý je obľúbená jednoročná rastlina pestovaná pre svoje semená, ktoré sú nenahraditeľné v kuchyni. Používajú sa na pečenie, prípravu tradičných jedál a sú bohaté na živiny. Mak siaty modrý má široké kulinárske využitie. Používa sa do koláčov, pečiva, múčnikov aj tradičných jedál. Je neoddeliteľnou súčasťou stredoeurópskej gastronómie. Energetická hodnota maku dosahuje približne 550 kcal. Semienka sú bohatým zdrojom bielkovín, vlákniny aj tukov s priaznivým zastúpením nasýtených mastných kyselín.

Nové odrody maku

Súčasné nové odrody, vyšľachtené na VŠS v Malom Šariši - MS Harlekyn, MS Diamant, MS Topas a MS Zafir, svojimi parametrami spĺňajú požiadavky na dosiahnutie vysokej úrody.

tags: #machovka #semena #predaj