Pestovanie a zber maku siateho

Mak siaty (Papaver somniferum L.) patrí do čeľade makovitých a je fascinujúca rastlina s bohatou históriou, zdravotnými benefitmi a širokým využitím v kuchyni. Vlastný mak vám bude chutiť viac ako ten kúpený, je totiž čerstvý a krásne vonia, navyše rastliny nezaťažíme žiadnou chémiou. Môžeme ho pestovať na okrasu aj na zber makovíc.

Úvod do sveta maku siateho

Mak je využívaný už niekoľko tisíc rokov. Prvýkrát sa najskôr pestoval už v 6. tisícročí pred nl. v oblasti Stredomoria a o tisíc rokov neskôr v Mezopotámii, kde slúžil ako zdroj ópia (napríklad Egypťania využívali ópia ako sedatíva). V 9. storočí sa dostal z oblasti Perzie na územie dnešnej Číny. Na našom území sa mak vo veľkom, ako olejnina, začal pestovať začiatkom 19. storočia. Historické stopy pestovania rastlín maku a ich využitia v oblastiach dnešného Stredomoria siahajú do obdobia 6 000 rokov p. n. l. V historických prameňoch sa uvádza, že už okolo roku 3 000 p. n. l. uctievali Sumeri mak ako kultovú rastlinu. V minulosti patrilo aj Slovensko medzi významných pestovateľov maku.

Mak patrí medzi tradičné a cenené rastliny, ktoré v minulosti zohrávali významnú úlohu v slovenskom poľnohospodárstve. Mak, patriaci do čeľade makovitých (Papaveraceae) a rodu Papaver, je nielen dekoratívnou rastlinou, ktorá okúzli svojimi kvetmi, ale aj cennou plodinou pre chutné a výživné semená. Kultúrny mak (Papaver somniferum) je známy svojimi upokojujúcimi účinkami, využívanými už našimi prababičkami, a zároveň obsahuje množstvo minerálov, vitamínov a nenasýtených mastných kyselín. Predpokladá sa, že pestovaný mak siaty (Papaver somniferum) pochádza z divo rastúceho stredomorského druhu Papaver setigerum. Mak ako rod zahŕňa okolo 100 až 110 druhov, jeden z nich je i pestovaný mak siaty.

Charakteristika maku siateho

Mak je jednoročná rastlina 30-150 cm vysoká, lysá a modrastá. Ide o jednoročnú olejninu so stonkou vysokou 70 -180 cm, ktorá je pokrytá modrozelenosivým voskovým povlakom. Hlavný koreň je kolovitý, dorastá do hĺbky 50 - 80 cm, bočné korienky sú vyvinuté slabo. Kvetné stopky sú dlhé, chlpaté, s kvetmi až 10 cm v priemere. Veľké kvety sú nápadné z diaľky. Dva kališné lístky sú zelené, červené alebo fialové. Korunné lupienky sú štyri a sú bielej, svetlofialovej, tmavofialovej alebo červenej farby. Na báze majú typickú čiernu škvrnu, ktorá zaberá 1/4 až 1/3 plochy lupienka. Plod je guľovitá, kužeľovitá alebo súdkovitá tobolka - makovica, vo vnútri s neúplnými priehradkami. Na povrchu je hladká, rebrovitá alebo hrboľatá. Na jednej stonke vyrastie 1 - 7 toboliek. Zrelá makovica je svetlosivá, guľovitá, 3-8 cm v priemere, s viečkom. Semená sú drobné, biele, modrasté alebo čierne, silne olejnaté. Drobné semená s dĺžkou 1 až 1,5 mm a hrúbkou 0,60 - 0,75 mm majú obličkovitý tvar. V jednej makovici sa ich skrýva viac ako 1 000. V závislosti od odrody majú rôznu farbu - bielu, sivomodrú, sivú, modrú, ružovú, hnedú. Líšia sa aj v chuti. Odrody maku sa označujú ako „slepák“ a odroda s makovicami ako „hleďák“ - ten vytvára v hornej časti makovice otvory, z ktorých môžu vypadávať semená.

Podmienky pre úspešné pestovanie maku

Pôdne a klimatické nároky

Na pestovanie maku sú vhodné stredne ťažké pôdy, v dobrej kondícii bez hnojív, dobre zásobené humusom a živinami, ale nie čerstvo hnojené maštaľným hnojom. Pestujeme ho v pôdach pre plodiny 2. Mak najlepšie rastie na stredne ťažkých, hlinitých až hlinito-piesočnatých pôdach, ktoré sú bohaté na živiny a humus. Pred vysiatím je vhodné zapracovať do pôdy hnojivá ako Cererit alebo NPK. Nepoužívajte čerstvý maštaľný hnoj. Porastom maku sa najlepšie darí v mierne kopcovitých až rovinatých polohách s nadmorskou výškou 300 - 600 m v repárskej až zemiakarskej výrobnej oblasti. Nevhodné sú ľahké pôdy nížin, aridné podmienky v kukuričnej oblasti a studené a mokré pôdy podhorského typu. Veľmi dôležité je, aby pôda mala drobnohrudkovitú štruktúru bez sklonu k tvorbe prísušku, ktorý poškodzuje mak pri vzchádzaní. Mak siaty je jednoročná rastlina, ktorá preferuje slnečné stanovište a dobre priepustnú, hlinito-piesočnatú pôdu s neutrálnym pH. Na pestovanie maku sú vhodné rovinaté až mierne zvlnené oblasti s nadmorskou výškou 300 až 600 m a dostatkom svetla. Mak je rastlinou dlhého dňa. Pôda mu vyhovuje stredne ťažká, hlboká, hlinitá až piesočnatohlinitá. Nevhodné sú pôdy piesočnaté, kde trpí nedostatkom vlahy, výsledkom čoho sú malé tobolky a nízka úroda. Mak siaty modrý preferuje slnečné a vzdušné stanovište. Najlepšie rastie v pôde s nižším obsahom dusíka. Neznáša premokrenie ani ťažké ílovité pôdy. Po zakorenení je veľmi odolný voči suchu. Vhodné podmienky podporujú rovnomerné dozrievanie semien. Pri pestovaní maku je základom veľkovýrobnej produkcie vytvorenie porastu s optimálnymi parametrami.

Osevný postup

V osevnom postupe je potrebné mak zaraďovať po sebe najskôr po 4 - 5 rokoch. Úspešné je pestovanie maku po repe cukrovej, zemiakoch, strukovinách, jačmeni jarnom a pšenici. Nemá byť zaraďovaný do osevných postupov s repkou ozimnou. Obe plodiny sa navzájom zaburiňujú a je náročné likvidovať ich výdrv. Na pestovanie vyberieme záhon, kde sme predtým pestovali strukoviny - fazuľu, hrach, pretože zanechávajú pôdu kyprú, s dostatkom živín a v priaznivej drobnohrudkovitej štruktúre.

Výsev a počiatočná starostlivosť

Čas a spôsob sejby

Mak sa vysieva veľmi skoro. Sejeme ho najskôr zo všetkých plodín, dá sa vysievať už „na sneh“, nevadí, že semienka zapadajú snehom, nezmrznú. Zimný výsev je výhodný, pretože semená na klíčenie využijú ešte zimnú vlahu. Mak sa vysieva už vo februári, aj na sneh, pričom najneskorší termín je koniec apríla. Osivo možno pomiešať s pieskom alebo so semienkami reďkovky, šalátu, ktoré skoro vzchádzajú a vyznačia riadky. Semená vysievame len povrchovo, vo vlhkej pôde však vyklíčia aj z hĺbky dvoch centimetrov. Semená sa vysievajú plytko, pretože na klíčenie potrebujú svetlo. Mak sa seje priamo na stanovište na jar (marec-apríl) alebo na jeseň (september-október). Semienka sa vysievajú plytko (0,5 cm) do riadkov vzdialených 20 - 30 cm. Osivo vysejte do riadkov s rozstupom 30 až 35 cm, do hĺbky 0,5 až 1,5 cm. Semená majú byť na dne ryhy a nad nimi má byť vrstva pôdy maximálne 5 - 20 mm. Pri teplote 10 °C klíčia semená počas 5-6 dní, pri teplote 18-20°C počas 3-4 dní. Pôda okolo vysiateho semienka preto musí byť vlhká, s dostatočným množstvom kapilárnych pórov a prísunom kapilárnej vody. Najčastejšou príčinou pomalého a nerovnomerného vzchádzania je plytký výsev do presušenej a rýchlo vysychajúcej vrchnej vrstvy pôdy a tvorba pôdneho prísušku, ktorý sťažuje klíčenie. Slabé klíčenie maku je často spôsobené príliš hlbokým výsevom. Semená potrebujú svetlo, preto sa len jemne pritlačia k pôde. Problémom môže byť aj zhutnená alebo premokrená pôda. Hustý výsev vedie k rednutiu a slabému rastu. Správna technika výsevu výrazne zvyšuje úspešnosť pestovania. Ideálne podmienky pre sejbu maku ozimného sú v lokalite Šurany začiatkom septembra, aj pre lepšiu využiteľnosť vlahy. Pre potravinársky mak je typický len veľmi nízky obsah alkaloidov. Okrasné odrody sa pýšia jednoduchými aj plnými kvetmi.

Jednotenie a závlaha

Mak je dôležité včas jednotiť, už pri vytvorení 2 až 4 pravých lístkov. Jednotíme na vzdialenosť 10 až 15 cm, na 1 m2 by malo byť asi 40 rastlín. Keď mak vzíde, je potrebné udržiavať pôdu okolo riadkov kyprú a bez buriny. Keď už majú 3 až 4 pravé listy, pretrhajte ich na vzdialenosť asi 5 cm. Cieľom tohto zásahu je zabezpečenie ideálnej veľkosti budúcich hlavičiek a aby mala každá rastlina iba jednu hlavičku. Po vzídení a vytvorení listovej ružice zo 4 - 5 pravých listov mak jednotíme na vzdialenosť 5 - 10 cm. Ak by sme zvolili väčšiu vzdialenosť medzi jednotlivými rastlinami, stonka sa rozkonári a vyrastie na nej viac, aj 10, menších toboliek, ktoré budú dozrievať postupne a nebude možné ich pozberať naraz. Mak je nenáročný na zálievku a dobre znáša sucho.

Od vysiatia až do kvitnutia je mak náročný na vlhkosť, preto je potrebné pôdu zavlažovať aspoň raz týždenne. Po odkvitnutí pre prechod do fázy vyzrievania makovíc je ideálne suché a teplé počasie - závlaha sa preto obmedzí. Pri dlhodobejšom suchu je potrebné mak zavlažovať aspoň raz za týždeň, a to hlavne do fázy kvitnutia. Následne mak potrebuje už suchšiu pôdu. Mak je náročný na „čistotu“ záhona - nedokáže totiž vzdorovať burinám. Záhon je nutné po vyklíčení udržiavať nakyprený a odburinený, rovnako tak je potrebné zabezpečiť stabilnú a rovnomernú zálievku.

Výživa a hnojenie maku

Potreba živín

Na vytvorenie 1 tony semena a zodpovedajúceho množstva makoviny odčerpá porast maku z 1 ha v priemere 70 kg dusíka, 26 kg fosforu, 90 kg draslíka, 79 kg vápnika, 15 kg horčíka, 0,11 kg bóru, 0,20 kg zinku a 0,34 kg mangánu. Požiadavky maku na jednotlivé prvky výživy sa počas vegetácie rôznia. Rastlina vytvára kolovitý koreň až do hĺbky 0,75 m, no v počiatkoch jeho tvorby má malú schopnosť prijímať živiny, preto je nutné zabezpečiť ich dostatok v prístupnej forme. Do doby 3 - 4 párov pravých listov má mak najväčšie nároky na dusík, draslík a vápnik. Vo fáze vyvinutej listovej ružice rastlina odčerpá na tvorbu sušiny viac ako 60 % N, P, K. V období stonkovania až butonizácie je maximálna spotreba horčíka a síry. V čase tvorby pukov je potrebné zaistiť aj dostatok bóru a zinku. Najmä Zn treba aplikovať vo fáze peľových tetrád vo forme listových hnojív. Na jeseň sa odporúča aplikovať AMOFOS. V pestovaní maku sa neosvedčilo prihnojenie dusíkom.

Príznaky nedostatku živín

Následkom nedostatku živín dochádza k obmedzovaniu rastu a vývinu rastlín a k narúšaniu metabolických procesov. Hrubé poruchy výživy menia celkový habitus rastlín.

• Dusík: Pri jeho nedostatku nastáva obmedzený rast, listy majú svetlozelenú až žltú farbu, znižuje sa počet semien v tobolkách a ich HTS.
• Fosfor: Nedostatok fosforu sa prejavuje obmedzeným rastom koreňov a spomaleným vývinom rastlín. Je narušený energetický metabolizmus, čo spôsobuje zníženie hmotnosti rastlín, a tým aj ich odolnosti proti poliehaniu. Rastliny tvoria menšie puky s nižším počtom tyčiniek.
• Draslík: Pri nedostatku draslíka je výrazne ovplyvnený metabolizmus cukrov a zabudovanie dusíka do bielkovín. Tým sa znižuje produkcia sušiny. Klesá odolnosť rastlín proti suchu, zvyšuje sa lámavosť a poliehavosť stoniek.
• Vápnik: Nedostatok vápnika v pôde spôsobuje zhoršenie jej fyzikálnych, biologických a chemických vlastností, zvyšuje jej kyslosť a ľahšiu dostupnosť cudzorodých látok pre príjem rastlinami. Jeho nedostatok znižuje odolnosť rastlín voči poliehaniu a lámaniu stoniek.
• Horčík: Nedostatok horčíka vedie k poruchám rastu v dôsledku obmedzenej tvorby chlorofylu.
• Síra: Nedostatok síry obmedzuje využitie dusíka, znižuje obsah oleja v semenách a zhoršuje zdravotný stav rastlín.
• Bór: Zasahuje do procesu opeľovania, a tým do tvorby úrody semena. Pri jeho nedostatku nekrotizuje až úplne odumiera rastový vrchol, na horných listoch sa objavujú nekrózy a netvoria sa kvetné puky.
• Zinok: Je nevyhnutnou súčasťou mnohých enzýmov a pri maku pozitívne ovplyvňuje vznik peľových tetrád, a tým prispieva k lepšiemu opeľovaniu a tvorbe semien.
• Mangán: Je dôležitým prvkom pri fotosyntéze a pozitívne pôsobí na úrodu maku zvlášť na alkalických pôdach pri dlhšie trvajúcom suchu.

Ochrana maku pred chorobami a škodcami

Rastliny maku sú počas celej vegetačnej doby napádané rôznymi chorobami a škodcami. Pri maku, okrem morenia osiva pred sejbou, existuje aj priama ochrana proti chorobám.

Najčastejšie choroby

• Pleseň maková: Najčastejšie sa vyskytujúca choroba. Napadnutá rastlina má svetlozelené listy, ktoré sa stáčajú k zemi. Patogén spôsobuje primárnu a sekundárnu infekciu. Prvá sa prejavuje v počiatočných rastových fázach chlorotickými škvrnami na listoch, ktoré sú zdurené, krehké a zdeformované, vegetačný vrchol odumiera. Na spodnej strane listov sa vytvára hustý sivofialový povlak mycélia, ktoré je zdrojom sekundárnej infekcie. Jej prejavom sú hnedé škvrny na listoch, hustý povlak mycélia na spodnej strane listov, ich stáčanie nadol, hrubnutie a deformácia rastlín. Na šírenie choroby stačia teploty od 4 °C, optimum je 12 - 14 °C, vlhko a hustý porast. Zdrojom infekcie sú oospóry na rastlinných zvyškoch a mycélium na osive. Plesni môžeme predísť, pokiaľ budeme mak vysievať na rovnaký záhon aspoň s trojročným odstupom. Morenie osiva, aplikácia fungicídov, skorá sejba, likvidácia rastlinných zvyškov a dostatočný časový odstup v osevnom pláne od napadnutých porastov znižujú stupeň napadnutia touto chorobou.
• Helmintosporióza: Napáda všetky rastlinné časti maku vo všetkých vývojových štádiách. Šíri sa od bázy rastliny tesne nad pôdou, kde dochádza k zaškrteniu stonky do takej miery, že rastliny odumrú. Pri napadnutí v neskorších vývinových fázach maku choré rastliny rozoznáme podľa žltnutia od nedostatku živín a toxínov huby, podľa tmavohnedých hranatých škvŕn na listoch, ktorým na spodnej strane za vlhka narastá zamatovo hnedý povlak mycélia, za sucha škvrny zasychajú. Patogén napáda aj tobolky, ktoré sú drobné a deformované, mycélium prerastá do ich vnútra a pri silnom napadnutí úplne znehodnocuje semeno. Optimálna teplota na šírenie choroby je 24 - 28 °C. Zdrojom choroby sú infikované rastlinné zvyšky v pôde a infikované osivo a druhotná infekcia z napadnutých rastlín a niektorých burín, hlavne mrlíka a lobody. Rizikovým faktorom sú ťažké zlievavé pôdy a poškodenie malých rastlín škodcami. Ochrana porastov spočíva v ich udržaní v dobrom zdravotnom a kondičnom stave vyrovnanou výživou, ochranou proti škodcom a fungicídnom ošetrení.
• Ďalšie patogény: K nim patria bakteriálna škvrnitosť listov, čerň maková, múčnatka, sklerotiniová hniloba maku a pleseň sivá.

Hlavní škodcovia maku

Pestovatelia sa každoročne musia vysporiadať aj s výskytom niekoľkých závažných škodcov v porastoch maku. Pri domácom pestovaní na malej ploche sa môžete týmto škodcom do veľkej miery vyhnúť používaním namoreného osiva a voľbou lokality, kde nebol mak vysadený min. 3 roky.

• Krytonos koreňový: Porast je veľmi dôležité sledovať v období vzchádzania až do fázy 4. až 5. pravého listu. Dospelí jedinci poškodzujú požerom vzchádzajúce rastliny. Chrobáky sú sivočierne až čierne s hodvábnym leskom, na zadočku majú zreteľnú bielu bodku, hlava je s pretiahnutým nosom a lomenými tykadlami. Samičky kladú vajíčka do vyhlodanej jamky v hlavnom nerve na spodnej strane listov. V jednej rastline môže byť až 10 lariev. Larvy spočiatku škodia na listoch, ale najväčšie znehodnotenie spôsobujú na hlavnom kolovom koreni, ktorý silno poškodzujú požerom. Sú biele, beznohé s výraznou hlavou, rožkovito zahnuté. Rastliny hynú alebo silno krpatejú a odhnívajú. Dospelí jedinci aj larvy patria k mimoriadne závažným škodcom maku. Môžu úplne zničiť zasiate porasty. Najvhodnejšia ochrana je morenie osiva. V dobe, keď odznieva reziduálna účinnosť moridla je možný foliárny zásah insekticídom, ktorý je závislý od poveternostných podmienok.
• Voška maková: Môže významne škodiť, vytvára na spodných stranách listov, na stonkách a aj tobolkách početné kolónie. Listy žltnú, vegetačné vrcholy zasychajú a makovice aj semená sa nedostatočne vyvíjajú. Je nebezpečná ako efektívny prenášač rôznych viróz. Nálety vošiek sú veľmi agresívne najmä za teplého a suchého počasia. Silný porast odolá škodcovi, no napadnuté rastliny však pri jednotení odstránime.
• Krytonos makovicový: Zostáva dlhodobo významným škodcom maku. Ešte pred štádiom tvorby pukov je nutné sledovať výskyt chrobákov. Majú tmavé telo, husto porastené sivými chĺpkami, na šve kroviek za štítkom je výrazná biela škvrna. Hlava je pretiahnutá do nosa a tykadlá sú lomené. Chrobáky škodia vyhrýzaním rýh a otvorov do stoniek a mladých makovíc. Samičky kladú vajíčka do vyhlodaných jamiek v mladých tobolkách. Vyliahnuté larvy, ktoré sú beznohé s výraznou hlavou, rožkovito zahnuté, vyžierajú tvoriace sa semená v tobolkách, prežierajú v nich priehradky a spôsobujú tzv. červivosť maku. Rastliny sa deformujú. Poškodené miesta na makoviciach sú vstupnou bránou pre ďalšie infekcie. V napadnutých makoviciach sa vyskytujú aj ďalšie larvičky, najmä byľomoru. Sú, na rozdiel od lariev krytonosa, oranžovo sfarbené. Napadnuté makovice sa nepravidelne vyvíjajú a deformujú. Vnútrajšok býva napádaný plesňami. Tento teplomilný chrobák škodí významnejšie iba v najteplejších pestovateľských oblastiach. Pri premnožení môže spôsobiť závažné škody.
• Žĺtatka: Môže sa vyskytnúť popri krytonoscovi makovicovom.

Herbicídna ochrana

O úrode maku niekedy rozhoduje zaburinenie porastu a použitie herbicídov. Je ale možnou skutočnosťou, že zaburinený, ručne pozberaný porast poskytne vyššiu úrodu ako odburinený. Príčinou tohto paradoxu je fytotoxicita herbicídov, na ktorú je mak veľmi citlivý. Preto výsledok pestovania maku závisí často od toho, ako dokáže pestovateľ herbicídne škody obmedziť a súčasne porast odburiniť. Je to výzva aj pre skúsených agronómov. Herbicídna ochrana maku je pomerne zložitá. Aplikáciu herbicídov je aj pri maku možné rozdeliť na preemergentnú a postemergentnú. Prvá z nich je zameraná na zabezpečenie nezaburineného porastu počas prvých 4 - 5 týždňov po sejbe maku, kedy dlho klíčiace a pomaly vzchádzajúce rastliny majú nízku konkurenčnú schopnosť a potrebujú dostatočný životný priestor.

Pri postemergentnej ochrane je nevyhnutné zohľadňovať viacero faktorov, ktoré podmieňujú úspešnosť použitia herbicídov. Treba mať na zreteli nielen skladbu burín na pozemku, ale najmä vývinové štádium maku, ale aj burín. Zosúladenie všetkých týchto faktorov spolu s poveternostnými podmienkami podmieňuje výber herbicídov, ale aj voľbu vhodného termínu ich aplikácie, a tým úspešnosť ošetrovania porastov. Z herbicídov sa v ozimnom maku využíva len Lentipur pre jeho selektivitu k vzchádzajúcim rastlinám maku. Na jar je nutné využiť opravné ošetrenie prípravkami Laudis OD a Starane Forte. Mak neznáša pôdy s rezíduami sulfonylmočoviny, triazínu a napropamidu. Pri premnožení môže spôsobiť závažné škody. Mak je veľmi citlivý na nevhodné použitie rôznych pesticídov, ale aj iných prípravkov, vrátane hnojív.

Správny čas a metódy zberu maku

Kedy sa mak siaty modrý zbiera? Termín zberu závisí od odrody. Mak z jesenného výsevu dozrieva prevažne v júli, z jarného približne o mesiac neskôr. Zber maku prebieha v lete, keď sú tobolky suché a semená v nich hrkocú. Ideálne obdobie na zber maku je, keď potrasiete tobolkou a počujete v nej semienka. Zber závisí aj od lokality - v južnejších oblastiach sa môže začať zber už v auguste, v severnejších častiach môže byť zber až v októbri či dokonca v novembri. Ideálny čas nastáva po úplnom dozretí, keď rastlina začne prirodzene zasychať. Zber sa vykonáva za suchého počasia. Predčasný zber môže viesť k nedozretým semienkam. Správne načasovanie zberu je kľúčové pre kvalitu maku.

Určenie zrelosti

Mak sa musí zbierať úplne dozretý. Či je zrelý zistíme tým, že makovicou zatrasieme. Semena v nej by mali hrkať. Zberáme postupne a len zrelé makovice, čo poznáme jednoducho, podľa hrkotania semien v makovici, zmenou jej farby a ochutnaním zŕn. Semená nezrelého maku síce chutia skvele, ale nie sú vhodné na skladovanie.

Postup zberu

Jedinou ochranou je mak včas postupne žať, a to priebežne, denne alebo každý druhý deň (semeno ale musí byť už tmavé).

Spracovanie a sušenie maku po zbere

Pozbierané zrelé, zdravé a nepoškodené makovice necháme dosušiť približne 7 - 10 dní pod prístreškom, na suchom, vzdušnom a tienistom mieste. Makovice na lieskach necháme aspoň dva dni dôjsť na slnku a potom ich hneď ručne odsemeníme, kým sú mäkké. Potom opatrne nad veľkou nádobou odrežeme z makovice (tesne predtým ňou potrasieme, aby sa zrnká uvoľnili) korunku. Makovice obrátime otvorom smerom dole ku dnu nádoby a mak z nich jemne vyklepávame, aby sa polámalo čo najmenej vnútorných priehradiek (lamiel) tobolky. Úlomky neskôr odstraňujeme prúdom vzduchu, pomocou presýpania zŕn z nádoby do nádoby. Najkvalitnejší, najčistejší, chuťovo „najmakovejší“ mak získame praním - premytím viackrát (aj 7-krát) vo vlažnej vode. Zdravé, ťažšie zrnká klesnú dole, ľahšie - prázdne, poškodené, nevyvinuté - vyplávajú spolu s úlomkami, prachom a nečistotami na povrch, odkiaľ ich ľahko pozberáme hustým sitkom. Pracujeme rýchlo a semená dlho vo vode nemáčame. Opraný mak prelejeme cez čisté husté sito alebo gázu. Sušíme v tenkej vrstve na site alebo na suchej a čistej tkanine na slnku niekoľko dní. Počas sušenia často premiešavame, aby sa vysušil rovnomerne. Chránime pred vlhkom a dažďom. Na noc mak prenesieme do vnútra, aby nenaberal zbytočne vlhkosť. Správne vysušený mak je sypký, suchý, „zvučný“ pri sypaní.

Skladovanie maku

Mak skladujeme v chladnejšej, dobre vetranej miestnosti. Na jeho uchovanie je najlepšie použiť plátenné vrecká alebo sklenené nádoby na suchom, tmavom a chladnom mieste.

Legislatívne podmienky pestovania maku na Slovensku

V Slovenskej republike sa legislatíva týkajúca sa pestovania maku riadi Zákonom č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach a psychotropných látkach a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon upravuje podmienky pestovania maku, ktorý obsahuje alkaloidy, z ktorých môžu byť vyrobené omamné látky. Pestovanie maku siateho na ploche väčšej ako 100 metrov štvorcových na účely výroby omamných a psychotropných látok je možné iba na základe povolenia. Na Slovensku je bez povolenia možné pestovať mak na ploche maximálne 100 m², a to len pre potravinárske účely.

Nutričné hodnoty a využitie maku

Mak siaty modrý má široké kulinárske využitie. Používa sa do koláčov, pečiva, múčnikov aj tradičných jedál. Vianočný makovník, opekance s makom, rožteky s makovou plnkou či višňová štrúdľa s makom patria medzi tradičné pochúťky v mnohých rodinách. Jedlá s makom gazdinky v minulosti varievali aj cez všedné dni oveľa častejšie ako dnes. Vedeli, že mak nielen zasýti, ale priaznivo vplýva na zdravie. Dnes už je vedecky dokázané, že mak obsahuje vitamíny B, C, E, minerálne látky - vápnik, fosfor, draslík, horčík, sodík, železo -, ďalej cukry, tuky, bielkoviny, vlákninu a látky s miernymi sedatívnymi účinkami. Makové semená ďalej obsahujú tuky, vlákninu, fosfor, horčík a zinok, železo. Energetická hodnota maku dosahuje približne 550 kcal. Semienka sú bohatým zdrojom bielkovín, vlákniny aj tukov s priaznivým zastúpením nasýtených mastných kyselín. Semená maku bohaté na vápnik, sa tradične používajú pri prevencii osteoporózy. Mak obsahuje veľké množstvo vápnika - 12-násobne viac ako v kravskom mlieku. Vďaka významnému obsahu vápnika je významný pre stavbu kostí, vplýva na zdravý stav zubov, vlasov a nechtov. Má upokojujúce účinky, tlmí bolesti hlavy a uvoľňuje svalové kŕče. Okrem kuchyne má význam aj v poľnohospodárstve a potravinárstve. Je neoddeliteľnou súčasťou stredoeurópskej gastronómie.

tags: #mak #siaty #cas #zberu