Mak siaty (Papaver somniferum L.) je jednoročná rastlina z čeľade makovitých, ktorá sprevádza človeka už tisícky rokov. Jeho pestovanie má dlhoročnú tradíciu a je významné nielen pre potravinársky priemysel, ale aj pre farmaceutický sektor a liečiteľstvo. V tomto článku sa zameriame na jeho pestovanie, históriu a rôznorodé využitie.
Pestovanie maku siateho na Slovensku
Na Slovensku sa mak siaty pestuje v rámci teplej oblasti, v suchej podoblasti s miernou zimou. Pôdne typy prevládajú černozeme na sprašiach a karbonátových nivných sedimentoch, ktoré predstavujú stredne ťažké pôdy. Klimatické podmienky s teplotou v januári nad -3ºC a dlhým slnečným svitom (nad 1500 hodín vo vegetačnom období) sú priaznivé pre rastlinnú výrobu nastavenú na maximálnu intenzitu.
V štruktúre výroby je najviac zastúpená potravinárska pšenica, avšak družstvá sa špecializujú aj na pestovanie maku siateho. Rozsahom pestovania 80 až 100 hektárov patria k najväčším pestovateľom na Slovensku s preukázateľnou 30-ročnou tradíciou. Mak sa upravuje do konzumnej čistoty a významná časť produkcie sa predáva priamo konečnému spotrebiteľovi. V tomto roku bolo založených porastov na ploche 108 ha.
Výsev a agrotechnika
Vzhľadom na vysoké zastúpenie pšenice ozimnej v osevnom postupe, sa mak siaty zaraďuje takmer výlučne po tejto plodine. Dôvodom je aj skutočnosť, že po pšenici zostáva pôda bez burín, čo je kľúčové pre drobnosemenné plodiny ako je mak. V družstve uprednostňujú orbovú technológiu, kde po tradičnej podmietke nasleduje jesenná orba. Tá má odburiňujúci účinok a zapracuje pozberové zvyšky do pôdy. Cieľom je dosiahnuť rovný povrch a pôdu čo najlepšej štruktúry, aby sa mak mohol vysievať do hĺbky 1 cm.
„Keďže sa nachádzame v teplej oblasti Slovenska s častým výskytom suchého obdobia skoro na jar, najdôležitejšie je, aby mak vôbec vzišiel,“ konštatuje sa. Hneď, ako sa dá ísť do poľa, snažia sa mak siať v prvý možný deň, aby osivo využilo zimnú vlahu. Mak je plodina, ktorá veľmi dobre využíva zásoby živín z pôdy. Pôdy sú v relatívne dobrom stave, preto sa nehnojí pod mak v predsejbovej príprave fosforom a draslíkom. Z dusíkatých hnojív sa uprednostňuje DASA 26/13 - granulované hnojivo s obsahom síry.
Mak siaty je jednoročná rastlina, ktorá preferuje slnečné stanovište a dobre priepustnú, hlinito-piesočnatú pôdu s neutrálnym pH. Seje sa priamo na stanovište na jar (marec-apríl) alebo na jeseň (september-október). Semienka sa vysievajú plytko (0,5 cm) do riadkov vzdialených 20 - 30 cm. Mak je dôležité včas jednotiť, už pri vytvorení 2 až 4 pravých lístkov, na vzdialenosť 10 až 15 cm, aby na 1 m² bolo asi 40 rastlín.
Ochrana pred chorobami a škodcami
Rastliny najčastejšie trpia plesňou makovou - napadnutá rastlina má svetlozelené listy, ktoré sa stáčajú k zemi. Plesni sa dá predísť, pokiaľ sa mak vysieva na rovnaký záhon aspoň s trojročným odstupom. Zo škodcov sa vyskytuje najčastejšie voška maková - silný porast odolá škodcovi, no napadnuté rastliny sa pri jednotení odstránia. Vyskytnúť sa môže aj krytonosec makovicový a žĺtatka.
História a pôvod maku siateho
Mak siaty patrí medzi najstaršie kultúrne rastliny. Archeologické nálezy dokazujú jeho pestovanie už v dobe kamennej. Starovekí Egypťania a Sumeri ho uctievali ako posvätnú rastlinu, ktorá prinášala spánok a uvoľňovala bolesť. Počas stredoveku sa mak rozšíril do celej Európy a bol pestovaný v kláštoroch pre medicínske účely.
Pôvodne pochádza z Východnej Indie a Turecka. Najstaršie doklady jeho využitia pochádzajú zo 6. tisícročia pred Kr. z oblasti Stredomoria. V Mezopotámii sa využíval ako zdroj pre výrobu ópia. V 9. storočí sa dostal z oblasti Perzie na územie dnešnej Číny. Na území Česka a Slovenska sa mak vo veľkom, ako olejnina, začal pestovať začiatkom 19. storočia.
Využitie maku siateho
Mak siaty má široké spektrum využitia:
- Potravinárstvo: Semienka sú obľúbenou prísadou v gastronómii, najmä pri príprave makového pečiva a dezertov. Makový olej je bohatý na vitamín E, vápnik, železo, horčík a nenasýtené mastné kyseliny. Je jedlý a používa sa ako stolový olej.
- Farmaceutický priemysel: Z jeho toboliek sa získava makové mlieko a olej. Zrelé makovice bez semien (Papaveris maturus fructus) sa využívajú na farmaceutické účely na extrahovanie alkaloidov ako morfín, kodeín, tebaín a papaverín. Z týchto alkaloidov sa vyrábajú liečivá s analgetickými, spazmolytickými a antitusickými účinkami.
- Liečiteľstvo: Mak je známy pre svoje liečivé vlastnosti. Ópium, získavané z nezrelých makovíc, má silné analgetické účinky. Je však dôležité poznamenať, že získavanie ópia z nezrelých makovíc je nelegálne a jeho produkcia a obchod podliehajú medzinárodnej kontrole.
- Kozmetika: Makový olej je ideálny na veľmi suchú, dehydrovanú a podráždenú pokožku trpiacu ekzémami alebo zápalmi. Účinne regeneruje kožné bunky a zanecháva pokožku jemnú.
Na Slovensku je bez povolenia možné pestovať mak na ploche maximálne 100 m², a to len pre potravinárske účely. Mak sa musí zbierať úplne dozretý, čo sa zistí tak, že makovicou zatrasieme a semená v nej by mali hrkať.
Botanický opis
Mak siaty je jednoročná bylina s vyvinutými mliečnicami, ktoré obsahujú bielu latexovú šťavu (okrem semien). Koreňová sústava je tvorená dužinatým kolovitým koreňom s viacerými bočnými korienkami, rastúcimi do hĺbky 0,75 až 0,85 m. Stonka dorastá do výšky 0,6 až 2,0 m. Listy sú rôznotvarové, kvety sú červené, niekedy ružové a opadavé. Plodom je makovica - mnohosemenná tobolka, ktorá môže byť nepukavá („slepý mak“) alebo pukavá s dierkami („škeriak“). Semená sú modročiernej farby, obličkovitého tvaru, dlhé 1,0 až 1,5 mm.
Kvet sa skladá z dvoch kalíšnych lístkov, ktoré počas rozkvitania opadávajú, a štyroch okrúhlo obrátene vajcovitých korunných lupienkov. Zafarbenie korunných lupienkov je odrodovou vlastnosťou. Kvitne v máji až júni. Generatívne orgány kvetu sú tyčinky (100 až 250 kusov) a semenník (5 až 24 plodolistov). Z každého plodolistu sa počas dozrievania tvorí tzv. bliznový lúč.
Nebezpečná krása: Historie opiového máku
V Slovenskej republike a Českej republike sa pestujú rôzne odrody, najmä slovenskej a poľskej proveniencie. Konzumný mak sa pestuje hlavne v strednej Európe.
Možné riziká a legislatíva
Je dôležité poznamenať, že opakované užívanie morfínu a jeho derivátov zapríčiňuje závislosť. Všetky lieky a prípravky obsahujúce tieto látky sa môžu užívať iba na lekársky predpis. Domáce použitie makoviny (odvar a pod.) je veľmi nebezpečné a absolútne neprípustné!
V západných štátoch sa makové produkty často považujú za nevhodné kvôli čiastočne mylnému predpokladu, že obsahujú návykové látky. V potravinárskom maku, ktorý sa pestuje v Česku, by však morfínu a kodeínu malo byť len nepatrné množstvo. Nedávny výskum však naznačuje, že hodnoty týchto látok v krvi by mohli vo výnimočných prípadoch dosiahnuť hodnoty, ktoré by mohli postihnúť reakčnú rýchlosť vodiča.