Mak siaty (Papaver somniferum) je fascinujúca jednoročná rastlina z čeľade makovitých, ktorá sprevádza človeka už tisícky rokov. Táto plodina je známa nielen pre svoje kulinárske využitie, ale aj pre liečivé a farmaceutické vlastnosti, ktoré si získali pozornosť civilizácií po celom svete.
História a kultúrny význam
Mak patrí medzi najstaršie kultúrne rastliny. Archeologické nálezy dokazujú jeho pestovanie už v dobe kamennej a najstaršie doklady jeho využitia pochádzajú zo 6. tisícročia pred Kr. z oblasti Stredomoria. V Mezopotámii bol mak symbolom života po smrti a využíval sa ako zdroj ópia. Starovekí Egypťania a Sumeri ho uctievali ako posvätnú rastlinu, ktorá prinášala spánok a uvoľňovala bolesť.
V stredoveku sa mak rozšíril do celej Európy a bol pestovaný v kláštorných záhradách pre medicínske účely. Na území Česka a Slovenska sa mak ako olejnina začal vo veľkom pestovať začiatkom 19. storočia, najmä po škodách na olivových plantážach v južnom Francúzsku. Na Slovensku má mak dodnes silnú kultúrnu tradíciu; v minulosti sa napríklad dával nevestám ako znak plodnosti.
Botanická charakteristika
Mak siaty je jednoročná bylina s vyvinutými mliečnicami, ktoré obsahujú bielu latexovú šťavu. Disponuje dužinatým kolovitým koreňom, ktorý rastie do hĺbky 0,75 až 0,85 m. Stonka dorastá do výšky 30 až 150 cm a je zakončená kvetmi, ktorých farba (červená, ružová, biela) je odrodovou vlastnosťou.
- Plod: Makovica - mnohosemenná tobolka. Môže byť nepukavá („slepý mak“) alebo pukavá s dierkami („škeriak“).
- Semená: Sú modročiernej, bielej, hnedej alebo okrovej farby.
Pestovanie maku
Pestovanie maku vyžaduje vhodné agroklimatické podmienky. Najlepšie sa mu darí v mierne kopcovitých až rovinatých polohách s nadmorskou výškou 300 - 600 m. Ideálna je hlinitá alebo hlinitopiesčitá pôda s neutrálnym pH a drobnohrudkovitou štruktúrou.
Agrotechnika a starostlivosť
- Výsev: Semená sa vysievajú priamo na stanovište na jar (marec - apríl) alebo na jeseň (september - október). Zimný výsev je výhodný, pretože semená využijú zimnú vlahu. Vysievajú sa plytko (0,5 - 1 cm) do riadkov vzdialených 20 - 30 cm.
- Výživa: Rastlina je náročná na živiny. Do doby 3 - 4 párov pravých listov má najväčšie nároky na dusík, draslík a vápnik. Dôležitý je aj bór a zinok pre správny vývin kvetných púčikov a opeľovanie.
- Odburiňovanie: Mak je veľmi náročný na „čistotu“ záhona, pretože nedokáže vzdorovať burinám. Po vzídení je potrebné záhon udržiavať nakyprený a odburinený.
Choroby a škodcovia
Porasty maku sú ohrozené viacerými patogénmi a škodcami:
| Škodca/Choroba | Prejavy |
|---|---|
| Pleseň maková | Chlorotické škvrny na listoch, sivofialový povlak, deformácia. |
| Krytonos koreňový | Larvy poškodzujú kolový koreň, rastliny hynú. |
| Krytonos makovicový | Spôsobuje „červivosť“ maku vyžieraním semien v makoviciach. |
Využitie maku
Pre potravinársky mak je typický veľmi nízky obsah alkaloidov. Semienka sú bohatým zdrojom bielkovín, vlákniny, vápnika, železa, horčíka a vitamínov skupiny B. Makový olej, získavaný lisovaním, je cenený pre vysoký obsah polynenasýtených mastných kyselín (kyselina linolová a olejová).
Vzhľadom na obsah alkaloidov (morfín, kodeín) v tobolkách je mak siaty predmetom farmaceutického priemyslu, kde sa z neho získavajú zložky pre liečivá na tlmenie bolesti a kašľa. V mnohých krajinách je však pestovanie maku kvôli obsahu týchto látok prísne regulované alebo zakázané.