Maštaľný hnoj v ekologickom poľnohospodárstve

Maštaľný hnoj je prírodné hnojivo, ktorého používanie v poľnohospodárskej výrobe patrí k významným prvkom rozvoja moderného poľnohospodárstva. V súčasnosti používanie hnoja opäť naberá na význame, najmä v kontexte ekologického poľnohospodárstva.

Predstavuje zmes tuhých a kvapalných výkalov hospodárskych zvierat s podstielkou po prekonaní rôzneho stupňa rozkladných procesov. Jeho jedinečná výrobná technológia bez tepelného spracovania ho robí mimoriadne efektívnym.

Zloženie a vlastnosti maštaľného hnoja

Látkové zloženie maštaľného hnoja je pomerne variabilné a v rozhodujúcej miere je závislé od druhu hospodárskych zvierat (HZ), spôsobov a úrovne kŕmenia, druhu použitej podstielky, technológii spracovania a uskladnenia hnoja. V priemere maštaľný hnoj obsahuje 6,4 - 17 % sušiny a 4,8 - 11,4 % organických látok. Z dôležitých živín sa v ňom nachádza okolo 0,45 - 5,0 % dusíka (N), 0,09 % fosforu (P), 0,49 - 0,57 % draslíka (K), 0,35 % vápnika (Ca), 0,1 % horčíka (Mg) a mikroelementy, osobitne zinok (Zn), mangán (Mn) a bór (B).

Zloženie močovky je tiež významné, obsahuje približne 0,25 % N, 0,01 % P a 0,4 % K, 0,09 % Ca. Predpokladá sa, že aplikáciou 10 ton maštaľného hnoja do pôdy vnášame okolo 1,7 - 2 tony organických látok, 40 kg N, 10 kg P a 50 kg K. V prípade 10 ton hnojovice to predstavuje približne 0,6 - 0,7 tony organických látok, 30 - 50 kg N a 20 - 40 kg K.

Ročnou aplikáciou organického hnojiva je možné obohatiť 1 hektár pôdy o 1 tonu organických látok, približne 30 kg N, 5,2 kg P, 31,5 kg K, 17,9 kg Ca a 4,2 kg Mg. Využiteľnosť živín z maštaľného hnoja je postupná: v prvom roku po aplikácii je to okolo 25 % N, 15 % P a 40 % K. V druhom roku využiteľnosť dusíka klesá na 15 %, fosforu na 10 % a draslíka na 15 %.

Úloha maštaľného hnoja v pôdnej úrodnosti

Organická hmota je základným stavebným kameňom humusotvorných látok v pôde, ktoré významne vplývajú na tvorbu a stabilitu pôdnych agregátov. Hlavnou úlohou organických hnojív, a teda aj maštaľného hnoja, je podpora pôdnej mikrobiologickej aktivity a tvorby humusu. To následne biochemickými procesmi zabezpečuje prístupné živiny z pôdnej zásoby pre pestované rastliny. Zvyšovaním mikrobiálnej aktivity v pôde prispievame k jej zúrodňovaniu.

V pôde je hnoj zásobárňou živín, najmä ak sa správne zapracuje. Prispieva k zlepšeniu vodného, vzdušného, tepelného, biologického režimu pôdy a chemizmu pôd, čo je kľúčové pre život a sprístupňovanie živín rastlinám, kvalitnú sejbu, rast a vývin pestovaných plodín. Pôda je taktiež chránená pred eróziou a nadmernou stratou vody výparom.

Ďalšie zdroje organických látok

Okrem maštaľného hnoja, močovky, hnojovice (tekutého hnoja) a kompostu, hodnotný zdroj organických látok predstavujú aj pozberové zvyšky rastlín (koreňová biomasa, ale aj nadzemná biomasa). Ich hmotnosť v priemere dosahuje 0,5 - 1,0 t/ha pri okopaninách, 1,5 - 2,0 t/ha pri obilninách a 3,5 - 5,0 t/ha pri ďatelinovinách.

Ďalším významným zdrojom organickej hmoty je pestovanie plodín na zelené hnojenie, ktoré sú špeciálne pestované pre zapracovanie do pôdy (napríklad druhy ako Trifolium subterraneum a iné). Tiež medziplodiny slúžia na obohatenie pôdy o organickú hmotu, a to nielen v poľnohospodárskej veľkovýrobe, ale aj v záhradkách.

Aplikácia a dávkovanie maštaľného hnoja

Maštaľný hnoj je mimoriadne efektívny vďaka svojej jedinečnej technológii výroby bez tepelného spracovania a zostáva plnohodnotným, úplne prírodným organickým hnojivom bez zápachu. Je určený na použitie v ekologickom poľnohospodárstve, ale aj v zeleninových záhradách, pre ihličnany, okrasné rastliny a pestovanie záhradných a črepníkových kvetov. Zabezpečuje bohatú a ekologickú úrodu s vysokou účinnosťou a bezpečnosťou pre rastliny.

Príprava a zapracovanie hnoja

Maštaľný hnoj sa nikdy nesmie používať v čerstvom stave, teda priamo spod zvierat. Hnoj sa musí najprv uležať a vyzrieť, a to minimálne 6 mesiacov. Najlepšie je používať skompostovaný hnoj. Po rozhodení na záhony ho treba čo najskôr zapracovať do pôdy. V opačnom prípade by sa prospešné látky, ktoré sa z neho uvoľňujú, postupne vyparili do ovzdušia.

Organické hnojivo musí byť urýchlene zapravené do pôdy, ideálne orbou. Dlhé roky sa zastával názor, že hnoj treba zaorať hlboko. Avšak, výsledky výskumu hovoria, že hnoj je najvhodnejšie zapracovať do pôdy len plytko tak, aby sa jeho pozitívny účinok prejavil vo vrchnej vrstve pôdy. Rovnaký prístup treba voliť aj v prípade zeleného hnojenia.

Optimálne dávkovanie a frekvencia

Jesenné rýľovanie záhrady sa často spája s hnojením záhonov. Pri jesennom hnojení v ľahších pôdach zapracujte hnojivo hlbšie, do hĺbky 15 až 20 cm. Maštaľný hnoj sa odporúča aplikovať každých 3 až 5 rokov, pričom je dôležité dodržiavať pestovanie na základe osevných postupov, pretože niektoré rastliny vyslovene neznášajú čerstvo vyhnojenú pôdu.

Množstvo hnoja, ktoré je potrebné zapracovať, sa odvíja od stavu pôdy. Vo všeobecnosti sa však odporúča použiť 3 až 5 kg na 1 m². Dávky hnoja v poľnohospodárskej praxi kolíšu od 20 do 50 t/ha.

Vhodné plodiny a načasovanie

Hnoj sa používa hlavne k plodinám s dlhšou vegetačnou dobou, ktoré sú náročné na živiny a organickú hmotu. Ide najmä o okopaniny (cukrová repa, zemiaky), jednoročné krmoviny, niektoré druhy olejnín, zeleniny (hlúboviny a plodová zelenina) a vytrvalé kultúry (vinohrady a ovocné sady).

Pri zvýšenej koncentrácii obilnín v osevnom postupe (nad 50 %) je možné použiť nižšie dávky maštaľného hnoja (okolo 20 t/ha) aj k obilninám, najmä v horších pôdno-klimatických podmienkach.

Pri hnojení na ľahších pôdach je odporúčaný cyklus 2 - 3-ročný, na ťažších pôdach 3 - 4-ročný. K plodinám vysievaným skoro na jar je nutné hnojiť maštaľným hnojom na jeseň (napr. cukrová repa). Neskoré hnojenie ochudobňuje pôdu o vlahu a môže viesť k dusíkovej depresii, ktorá zapríčiní stagnáciu rastu a vývoja mladých rastlín. Relatívne najmenšie problémy robí jarná aplikácia maštaľného hnoja k zemiakom na ľahkých pôdach s vysokými zrážkami. Ideálne je zaorávať maštaľný hnoj na jeseň s celou dávkou P a K hnojív.

Typy maštaľného hnoja a ich špecifiká

Existuje niekoľko druhov maštaľného hnoja, každý s vlastnými špecifickými vlastnosťami:

• Konský hnoj: Má výhrevné vlastnosti, vďaka čomu sa často využíva pri zakladaní skleníka alebo pareniska. Okrem toho je možné ho použiť aj ako základné jesenné hnojivo. Obsah živín sa líši v závislosti od kŕmenia koní a typu podstielky. Odporúča sa používať do ťažkých pôd.
• Kravský hnoj: Používa sa hlavne ako základné hnojivo. Aplikuje sa do piesočnatých pôd, ale je možné ho použiť na všetky druhy zeminy. Je pomerne obľúbený u záhradkárov.
• Slepačí a holubí trus: Obsahuje najvyšší podiel živín a organických látok. Môže sa zapracovať do pôdy na jeseň, rovnako ako ostatné druhy maštaľného hnoja, ale len skompostovaný. Alternatívou je prihnojovanie rastlín počas sezóny, avšak nikdy nie čerstvým hnojivom, aby sa rastliny nespálili. Oba druhy sú „horúce“ a vyžadujú odležanie alebo skompostovanie.
• Prasací hnoj: Obsahuje pomerne veľké množstvo vody, ako aj draslíka a fosforu. Nehodí sa na záhony, kde je potrebné doplniť veľa dusíka, keďže ho obsahuje najmenej zo všetkých druhov maštaľného hnoja.

Maštaľný hnoj a priemyselné hnojivá: Kombinácia pre úspech

Často sa kladie otázka, či bude na dosiahnutie požadovaných úrod stačiť len hnojenie organickými hnojivami. Aj napriek tomu, že pôda bola dostatočne vyhnojená maštaľným hnojom, môžu rastliny v určitej rastovej fáze vykazovať nedostatok niektorých živín. Ak chceme dosiahnuť vysokú úrodu, v takejto chvíli prichádzajú na rad rýchlo pôsobiace priemyselné hnojivá.

V rámci laickej verejnosti sa neoprávnene šíri názor, že priemyselné hnojivá sú „umelé“. V skutočnosti sú vyrobené výlučne z prírodných surovín; napríklad dusík pochádza z tej istej atmosféry, ktorú dýchame, fosfor z apatitov a fosforitov, a draslík z prírodných sedimentov. Vylučovať aplikáciu priemyselných hnojív nemá z dôvodu ekologizácie reálne opodstatnenie.

Je dôležité si uvedomiť, že na rozdiel od organických hnojív sú tie priemyselné „čisté“ a chemicky presne definované zlúčeniny, ktoré okrem živín neobsahujú žiadne nežiaduce látky. Naproti tomu, organické hnojivá povolené aj v ekologickom systéme sa vyznačujú vysokou variabilitou látkového zloženia, stupňa zrenia, ale aj prítomnosti rôznych nežiaducich látok. Komposty vyrobené z rôznych odpadov môžu byť kontaminované viacerými toxickými komponentmi, vrátane rezíduí antibiotík, pesticídov a patogénnych mikroorganizmov. Preto je dôležité upozorniť, že využívanie rôznych výluhov z kvasných procesov alebo riedených živočíšnych hnojív na prihnojovanie na list predstavuje pre následného konzumenta nemalé riziko.

Delenie pestovateľských technológií na ekologické, organické, biologické a konvenčné iba podľa aplikácie priemyselných hnojív preto nemá logické opodstatnenie. V pestovateľskej praxi je možné vidieť, že aj napriek aplikácii organických hnojív vykazujú rastliny určitý nedostatok niektorých živín, napríklad černenie špičiek na paradajkách spôsobené nedostatkom vápnika, kde rýchlou medicínou je pohnojenie rastlín rýchlo prijateľným, „chemicky čistým“ vápenatým hnojivom. Podobne potrebu dusíka, ktorý nie je dostupný z pôdnej zásoby, môžeme sledovať pri niektorých plodinách už veľmi skoro na jar, napríklad u ozimných plodín ako cesnak.

Optimálnym riešením pre dosahovanie vysokých úrod je kombinácia hnojenia organickými a priemyselnými hnojivami, avšak pri rešpektovaní princípov a zásad ich dávkovania. Správne vyživené rastliny taktiež lepšie odolávajú hubovým chorobám a škodcom. Je však nutné dbať na to, aby prehnojenie rastlinám výrazne neuškodilo. Výsledky výskumných prác, ktoré sledovali vplyv aplikácie jednotlivých druhov hnojív na konečnú úrodu plodín, jasne ukazujú, že kombinovanie organických a priemyselných hnojív predstavuje veľmi efektívny nástroj na zvýšenie úrod a kvality produkcie.

Praktické využitie maštaľného hnoja

V praxi, napríklad v Poľnohospodárskom družstve Zavar, podriaďujú osevný postup maštaľnému hnoju. Prioritne ním hnoja pod repku, z čoho následne ťažia aj pšenice. Tradičným nie je len maštaľný hnoj, ale aj spôsob jeho zapracovania. Ak to podmienky dovoľujú, hnoj zaorávajú, pretože pluhy dokonalejšie hnoj prikryjú ako iné náradie, čím sa znižujú straty jeho výživnej hodnoty. Výnimkou sú suché podmienky, pri ktorých hrozí riziko tvorby veľkých hrúd. Hnoj aplikujú rozhadzovačmi, čo predstavuje efektívny spôsob rozloženia organickej hmoty.

tags: #mastalny #hnoj #v #ekologickom #polnohospodarstve