Moruša čierna (lat. Morus nigra), ľudovo nazývaná aj „viničná“ alebo „drevená“ jahoda, je druh listnatej dreviny z čeľade morušovité. Pochádza z juhozápadnej Ázie, kde rastie už od nepamäti, pričom lokalita jej presného pôvodu je nejasná. Je to tradičný ovocný strom s vysokou dekoratívnou aj úžitkovou hodnotou.
Morfologické charakteristiky
Vzrast a koruna
Moruša čierna je opadavý strom, ktorý dorastá do výšky 5-8 metrov (výnimočne aj viac), pričom môže dosiahnuť až 12 metrov do výšky a 15 metrov do šírky. Vytvára rozložitú, guľatú korunu. Zaujímavosťou je, že strom sa po 100 - 120 rokoch pod váhou bočných konárov často rozpraskne, niekedy aj po celej dĺžke kmeňa. To komplikuje určenie veku starých exemplárov stromu. Moruša čierna je dlhoveký strom, podobne ako napríklad oliva. Pestovaná na kmienku pôsobí elegantne vďaka rovnej línii kmeňa a bohatej, guľovitej korune, ktorá zdobí záhradu počas celého roka.
Listy
Listy moruše čiernej sú dlhé 10 až 20 cm a široké 6 až 10 cm. Sú mäkké na spodnej strane, zatiaľ čo horná strana listov má kratučké, pevné chĺpky. Listy sú veľké, srdcovité a sviežo zelené, čo zvýrazňuje jej estetický vzhľad.
Kvety a plody
Kvety sa na strome u vrúbľovancov objavujú po 3-4. roku po výsadbe, na prelome mája až júna, v podobe krátkych jahniad, ktoré opeľuje vietor. Plody sú čierne, veľmi veľké, podlhovasté a dosahujú dĺžku 3 - 5 cm, podobajú sa černiciam. Sú veľmi sladké a chutné, s lahodnou sladkokyslou chuťou. Plod je tuhší a pri zbere sa dobre trhá. Rodivosť je veľmi vysoká. V letných mesiacoch prináša moruša čierna množstvo tmavofialových až čiernych plodov.
Moruše: Přírodní zázrak pro zdraví a vitalitu
Genetická unikátnosť
Moruša čierna je známa svojím vysokým počtom chromozómov, ktorých má 154 párov. S dvadsaťdva krát zduplikovanými pármi siedmych chromozómov, s celkovým počtom 308 chromozómov, ide o najvyšší známy polyploid medzi semennými rastlinami. Je pravdepodobné, že vysoká polyploidia u moruše čiernej súvisí s úplnou absenciou jej genetickej diverzity. Analýzy genómu viac ako 250 starých stromov moruše čiernej v oblasti považovanej za jej pravlasť (Turecko a Irán) nenašli žiadnu genetickú variabilitu.
Rozdiely medzi Morušou čiernou a Morušou bielou
Iné druhy moruše sú často zamieňané s morušou čiernou - najčastejšie ide o čiernoplodé formy moruše bielej (Morus alba), ktorá celkovo vykazuje veľkú mieru diverzity farby, tvaru a veľkosti plodov. Predstava, že plody moruše bielej sú biele a plody moruše čiernej sú čierne, je nesprávna. Kým naozaj platí, že zrelé plody moruše čiernej sú tmavofialové až takmer čierne, plody moruše bielej môžu byť biele, ale aj tmavofialové až takmer čierne.
Morušu čiernu je od moruše bielej možné odlíšiť vďaka plstnatej spodnej strane listov. Medzi oboma príbuznými druhmi existuje aj viacero ďalších rozdielov, napríklad rýchlejší rast, skoršie dozrievanie plodov a dlhšie stopky plodov u moruše bielej. Asi najdôležitejším rozdielom medzi oboma druhmi je však chuť plodov.
História rozšírenia a výskyt na Slovensku
Predpokladá sa, že moruša čierna pochádza z horských oblastí Mezopotámie a Perzie. Dnes je široko rozšírená cez Afganistan, Irak, Irán, Indiu, Pakistan, Sýriu a Turecko, kde strom a jeho plody poznajú pod menom odvodeným z perzštiny toot (moruša), shahtoot (شاه توت), čo znamená kráľovská alebo "najlepšia" moruša, alebo v arabčine shajarat tukki. V týchto oblastiach sa z plodov často pripravujú džemy alebo sorbety.
Morušu čiernu poznali už v antike. Do Británie sa dostala v 17. storočí v nádeji, že bude užitočná pri pestovaní priadky morušovej. V stredoveku ju v Európe šírili mnísi, ktorí ju používali ako liečivú rastlinu.
Výskyt na Slovensku
Sú dve hypotézy vysvetľujúce rozšírenie moruše čiernej na Slovensku. Prvá tvrdí, že ju na naše územie priniesli Rimania spolu s viničom hroznorodým (Vitis vinifera). Moruša čierna sa tradične pestuje iba na neveľkom území Slovenska, prevažne v južných oblastiach. Tento druh moruše je na Slovensku zastúpený asi 1500 exemplármi. Najvyššia koncentrácia je v okolí obce Pukanec na južnom úpätí Štiavnických vrchov. V tomto území je druh viazaný na vinohrady a vyskytuje sa len v miestach, kde rastie alebo v minulosti rástol vinič hroznorodý.
Podľa výskumu v rokoch 2001 - 2002 rástlo v tomto období v okolí obce Pukanec 715 stromov moruše čiernej, z toho 420 v extraviláne obce Pukanec. Následný výskum v rokoch 2005 - 2007, v rámci ktorého bolo na Slovensku zmapovaných 964 stromov moruše čiernej v 29 lokalitách, potvrdil, že v Pukanci rastie 470 stromov, čo predstavuje jej najväčší výskyt v jednej lokalite v strednej Európe. Z hľadiska frekvencie výskytu nasledujú obce v bezprostrednom susedstve Pukanca - výskum zmapoval 115 stromov moruše čiernej v Devičanoch a 52 v Bohuniciach. Väčší počet stromov moruše čiernej rástol aj v obciach Žemberovce (47), Čajkov (42), Bátovce (34), Pečenice (30), Jabloňovce (27), Sebechleby (27), Dolné Orešany (19), Rybník nad Hronom (18), Nitra (13), Horné Orešany (12) a Nová Dedina - časť Gondovo (10).
Historicky, v polovici júna 1947, František Strelka, riaditeľ ovocinárskej školy v Šali, poslal konárik moruše čiernej z Častej pri Trnave českému botanikovi, rektorovi Karlovej univerzity v Prahe, Karlovi Dominovi. Tento objav samostatného slovenského druhu moruše ako prvý spochybnil Daniel Kovalovský a neskôr prevládol názor, že Dominom identifikovaný nový druh bol v skutočnosti klasická moruša čierna.
Pestovanie a úžitková hodnota
Morus nigra je nenáročná drevina, ktorej sa darí na slnečnom stanovisku s hlbokou a dostatočne zavlažovanou hlinito-piesočnatou alebo piesočnato-ílovitou pôdou. V neskoršom veku už nevyžaduje toľko vlahy a znesie aj suchšie podmienky. Vyniká odolnosťou voči suchu aj nízkym teplotám, vďaka čomu spoľahlivo rastie aj v našich podmienkach. Okrem úžitkovej hodnoty má aj výraznú estetickú funkciu v záhradách a krajine.