Zanoväť (Cytisus) je rastlina patriaca do čeľade bôbovitých (Fabaceae), ktorá je známa pre svoje motýľovité kvety a nízky rast. Je to pôvabný kvitnúci ker, ktorý dodáva záhradám eleganciu a farbu. Vďaka svojim nápadným kvetom a nenáročnej starostlivosti je obľúbenou rastlinou pre okrasné výsadby a patrí k obľúbeným záhradným krom pre svoju pevnosť a nenáročnosť. Tento ker je pôvodom z Európy, západnej Ázie a severnej Afriky, kde rastie na slnečných stráňach, v krovinách alebo vo svetlých lesoch.
Charakteristika rastliny Zanoväť
Vzhľad a rastový habitus
Zanoväť dorastá do výšky najviac do 1,5 metra, pričom sa často rozrastá aj do šírky. Jej rast je v staršom veku rozložitejší. Väčšina zanovätí sú nízke kríky, aj keď existujú rôzne druhy s rôznymi rastovými vzormi. Zanoväť je drevina rozšírená od submeridionálnej, temperátnej po suboceánickú oblasť Európy a Turecka.
- Listy: Listy zanoväte sú drobné, striedavé a majú charakteristický tvar, ktorý niekedy pripomína ihličie, záleží na konkrétnom druhu. Sú trojpočetné, vzácnejšie jednoduché, často drobné a zakrpatené. Listy zanoväte nízkeho a kručinkovca položeného sú striedavé a majú tmavozelenú farbu, zložené z malých lístkov. Vetvičky zanoväte 'Lena' sú zelené po celý rok. Zanoväť trojkvetá má listy dlhostopkaté, zložené z 3 elipsovitých lístkov, ktoré sú plstnaté, na líci občas holé.
- Kvety: Zanoväť je zvyčajne pestovaná pre svoje krásne kvety, ktoré môžu mať rôzne farby, vrátane žltej, oranžovej, červenej, bielej alebo dokonca purpurovej. Kvety zanoväte sú typicky motýľovitého tvaru a môžu byť jednotlivé alebo tvoriť zhluky. Vyrastajú z pazúch listov po 1 - 4. Aj kvetné stopky a kalich sú plstnaté. Kvety sú sýto žltej farby, zvnútra môžu byť niektoré tmavšie, hnedasto sfarbené. V období kvitnutia je táto drevina neprehliadnuteľná. Kvitnú v máji až júni, niektoré už v apríli.
- Plody: Plodom je podlhovastý struk, veľký do 4 cm, rovný alebo skrútený, plstnatý, obsahujúci 5 - 8 semien.
Po odkvitnutí je zaujímavá svojimi sýtozelenými metlovitými konármi a drobnými listami.
Rôznorodosť druhov a kultivarov
Rod Cytisus zahŕňa približne 50 jednotlivých druhov, ktoré sa líšia veľkosťou, tvarom a farbou kvetov. Vyskytuje sa v početných druhoch a všetkých veľkostiach od plazivých trpasličích foriem po rýchlo rastúce druhy.
- Zanoväť metlinatá (Cytisus scoparius): Najbežnejší druh, známy svojimi jasne žltými kvetmi, ktoré kvitnú na jar a začiatkom leta. Dorastá do výšky 1-3 metre a je charakteristický hustou, vzpriamenou a rozvetvenou stavbou. Bol tradične používaný na výrobu metiel, odtiaľ jeho názov "metlovitý". Medzi často pestované u nás patria aj kultivary zanoväte metlovitej.
- Zanoväť skorá (Cytisus × praecox): Hybrid, ktorý kvitne skoro na jar bledožltými až krémovými kvetmi. Vznikol krížením Cytisus purgans a Cytisus multiflorus. Nádherne sfarbené prútnatce osviežia každú záhradu už skoro na jar. Vytvára husté, rozkonárené kry vysoké až dva metre.
- Zanoväť čiernolistá (Cytisus nigricans): Pôvodný druh v strednej Európe, známy svojimi tmavými listami a bohatým kvitnutím žltými kvetmi. Vyskytuje sa predovšetkým na okrajoch lesov, vo svetlých lesoch, alebo na suchších kamenistých miestach a okolo skál. Dorastá do výšky pol až dvoch metrov.
- Kultivar 'Lena' (Cytisus 'Lena'): Populárny kultivar s dvojfarebnými kvetmi v odtieňoch oranžovej a červenej. Základná farba zvonku je mäkko červená a vnútro kvetu je zlatožlté. Kvitne od prvej polovice mája približne mesiac. Vytvára hustý ker do výšky a šírky cca 1,2 metra.
- Kručinkovec položený (Cytisus procumbens): Nízky ker pochádzajúci z južnej Európy, ktorý má priestranný, poliehavý rast. Vytvára husté koberce, ideálne pre pôdnu pokrývku alebo ozdobu na svahoch. Listy sú striedavé a majú tmavozelenú farbu, zložené z malých lístkov. Kvety sú typicky žlté alebo oranžové, zvonkovitého tvaru, usporiadané v hroznovitých kvetenstvách.
- Zanoväť nízka (Chamaecytisus supinus): Nízky ker z južnej Európy s poliehavým a rozložitým rastom. Tvoria husté koberce, ktoré sú ideálne na pôdnu pokrývku a ozdobu svahov. Kvety sú obvykle žlté, motýľovitého tvaru.
- Zanoväť trojkvetá: Nižší krík s poliehavými, vystúpavými alebo priamymi konármi, dorastajúci do výšky 100 cm.
- Zanoväť rozložená (Cytisus decumbens): Zakrpatený, poliehavý ker vysoký iba dvadsať centimetrov, široký asi jeden meter.
- Zanoväť purpurová (Cytisus purpureus): Poliehavý ker, vysoký asi päťdesiat centimetrov. Purpurové kvety rozkvitajú na jednoročných konárikoch v máji až júni.
- Prútnatec metlovitý (Sarothamnus scoparius): Často sa zaraďuje medzi zanoväte, hoci z botanického hľadiska tvorí už samostatný rod. Má prútovité, hranaté, sýtozelené konáriky, listy trojpočetné aj jednoduché. Zlatožlté kvety sú široké až dva centimetre, kvitne v máji a júni.
Rod Cytisus zahŕňa aj rôzne odrody, ako napríklad:
- Cytisus x praecox 'Albus' (slabšieho vzrastu, biele kvety)
- Cytisus x praecox 'Algold' (žlté kvety)
- Cytisus x praecox 'Hollandia' (purpurovočervené kvety s krémovobielym lemom)
- Sarothamnus scoparius 'Andreanus Splendens' (zlatožlté a červené kvety)
- Sarothamnus scoparius 'Burkwoody' (karmínové a hnedočervené kvety so žltým lemom)
- Sarothamnus scoparius 'Butterfly' (žlté a hnedé kvety)
- Sarothamnus scoparius 'Dragonfly' (zakrpatený vzrast, tmavožlté kvety s hnedými krídlami)
- Sarothamnus scoparius 'Golden Sunlight' (pomalší rast, veľké svetložlté kvety)
- Sarothamnus scoparius 'Goldenfinch' (nízky, husto olistený ker s červenožltými kvetmi)
- Sarothamnus scoparius 'Lady Moore' (žltočervené kvety s hnedým stredom)
- Sarothamnus scoparius 'La Coquette' (bujnejší ker s žlto-oranžovými kvetmi a hnedými pásikmi)
Niektoré druhy zanoväte sa pestujú aj s kmienkom, kedy sa vrúbľujú na podnože a vytvárajú korunu, pripomínajúc tak "malé" stromčeky.
Pestovanie zanoväte
Pestovanie zanoväte je obvykle pomerne jednoduché, pokiaľ sú splnené základné požiadavky, ktoré rastlina kladie. Zanoväte sú nenáročné kríky, ktoré prinášajú množstvo farieb do teplých dní jari.
Stanovište a pôda
Zanoväť potrebuje slnečné a teplé stanovište, kde dostáva aspoň 6 hodín priameho slnečného svetla denne. Tieto podmienky podporujú jej bohaté kvitnutie. Nedarí sa jej v polotieni alebo na tienistých miestach s vlhšou pôdou, v takých podmienkach bude mať krátku životnosť. Vyžaduje ľahké, priepustné a suchšie pôdy bez vápnika.
Pre zanoväť je vhodná dobre priepustná pôda. Je dôležité, aby bola pôda dobre odvodnená, pretože zanoväť nemá rada premokrenie. Pôda by mala byť chudobná na živiny, pretože príliš bohatá pôda môže viesť k nadmernému rastu. Toleruje aj na živiny chudobnejšie, piesočnaté alebo kamenisté pôdy.
Zálievka a hnojenie
Zanoväť vyhovuje skôr sucho. Rastlina znáša sucho a je odolná voči suchu, čo z nej robí vhodnú rastlinu pre oblasti s obmedzenými zrážkami. Na záhone po dobrom zakorenení nevyžaduje vlahu ani počas najväčších horúčav. Mladé rastliny polievajte pravidelne, aby sa dobre zakorenili, ale je dôležité zabrániť premokreniu pôdy.
Zanoväť nevyžaduje časté hnojenie, pretože patrí medzi rastliny schopné viazať dusík zo vzduchu. Prihnojovanie môže byť vykonané na jar a na jeseň pomocou kompostu alebo granulovaného hnojiva s nízkym obsahom dusíka. Potreba živín u listnáčov je nepatrná a tak neprináša na úrodnej humusovej pôde pri každoročnom pohnojení plnými organickými hnojivami žiadne problémy. Prehnojenie nepriaznivo ovplyvňuje odolnosť rastlín voči mrazu a suchu.
Výsadba
Rastlinu sadíme na slnečné a teplé a suché miesto, najlepšie na jar. Odporúčaná doba výsadby je marec - máj a október až do mrazov. Kontajnerové rastliny je možné sadiť po celý rok.
Pri výsadbe drevín bez zemného balu sa korene skracujú, rastliny potom rýchlejšie vytvoria nové korene. Poškodené časti koreňov sa úplne odstránia. Jama pre rastlinu musí byť dostatočne veľká a pri zahrňovaní treba dbať na to, aby zem bola rovnomerne rozdelená okolo koreňov. Sadíme tak hlboko, aby horné korene boli 2 prsty pod zemou. Po zasypaní sa zem okolo rastlín musí dobre ušliapať, aby sa korene dobre spojili so zemou a aby k nim mala dobrý prístup podzemná voda.
Pestovanie v nádobách
Menšie druhy zanoväte môžete pestovať aj v kvetináčoch. Uistite sa, že kvetináč má dobrú drenáž a používajte kvalitný substrát pre kvitnúce rastliny. Dno črepníka musí mať otvory, aby mohla odtekať prebytočná voda. Použite zmes dobrej záhradnej zeme a rašeliny (pomer 1:1). Na spodok črepníka dajte 5 cm vrstvu štrku pre lepšiu drenáž, ktorú zakryte rúnom. Zanoväť na kmienku sa hodí aj na pestovanie vo vegetačných nádobách. Pri pestovaní v nádobách je dôležité zaistiť dostatočne veľký kontajner (obsah od 50 litrov) a pravidelné presádzanie do väčšej nádoby. V črepníku potrebujú rastliny veľa vody, obyčajne sa zalievajú raz denne.
Rez a tvarovanie zanoväte: Kedy a ako strihať
Strihanie zanoväte pomôže udržať túto rastlinu v poriadku, podporiť jej zdravý rast a zachovať jej tvar a vzhľad. Pravidelný rez je dôležitý, aby rastlina udržala kompaktný tvar a bohato kvitla. Aby každý rok bohato kvitla a mala dobrý tvar, odporúča sa ju po odkvitnutí zastrihnúť. Nesterhané rastliny vyhoľujú spodné vetvy.
Rez rastlín – základy, ktoré by ste sa mali naučiť
Všeobecné princípy rezu
- Ostré nástroje: Pred strihaním si skontrolujte, že vaše záhradnícke nožnice alebo nožnice na vetvy sú ostré.
- Odstránenie suchých vetiev: Prvým krokom je odstrániť suché alebo poškodené konáre.
- Vyhnite sa radikálnemu rezu do starého dreva: Zanoväť nemá rada silný rez do staršieho dreva, preto príliš hlboké rezy nemusí dobre znášať. Do starého dreva sa rezať neodporúča, rastlina to nemá rada.
Časovanie rezu
Rez zanoväte by mal prebiehať po odkvitnutí, zvyčajne na konci jari alebo začiatkom leta. Pre podporu bohatého kvitnutia sa odporúča rastliny každoročne po odkvitnutí zastrihávať.
- Kry kvitnúce na jar/začiatku leta: Staršie rastliny druhov kvitnúcich v apríli až júni režeme hneď po odkvitnutí. Na jar odstraňujeme len suché a poškodené konáriky.
- Kry kvitnúce v lete: Neskoršie kvitnúce kry (júl až august, napr. Cytisus nigricans) režeme skoro na jar.
Vždy je dobré sa riadiť špecifickými pokynmi pre starostlivosť o vašu konkrétnu odrodu zanoväte, pretože niektoré druhy môžu vyžadovať odlišný prístup k rezu.
Techniky rezu
- Skrátenie odkvitnutých výhonov: Pri reze je dôležité odstrániť všetky odkvitnuté kvety a skrátiť vetvy, ktoré nesú kvety, o asi jednu tretinu ich dĺžky. U kultivaru 'Lena' a podobných sa odporúča skrátiť odkvitnuté výhony o jednu až dve tretiny na začiatku júna. Strihom tiež docielite kompaktný tvar, po strihaní totiž vyženie nové výhonky, ktoré budú v ďalšom roku kvitnúť.
- Udržiavací rez: Spočiva vo formovaní kríka podľa potrieb a estetických preferencií. Ak chcete udržať určitý tvar alebo veľkosť zanoväte, môžete vykonať strihanie tak, aby sa dosiahol požadovaný tvar. Majte však na pamäti, že pri príliš radikálnom strihu môže dôjsť k obmedzeniu kvitnutia v nasledujúcom roku.
- Presvetľovací rez: Zmladzuje krík, pričom špecifický tvar rastu odrody zostáva zachovaný. Núti rastlinu tvoriť mladé výhonky (priaznivý účinok pre násadu kvetov). Presvetľovacím rezom sa pomocou obojručných nožníc, ručnej pílky alebo nožníc na ruže odstránia výhonky staršie ako 3 roky. Dreviny pripravujú kvetné púčiky už v predchádzajúcom roku, kvitnú teda na dvojročnom dreve, nie na jednoročných výhonoch.
- Zmladzovací rez: Prevedie sa presvetlením starých výhonov asi od 4. až 5. roku na stanovišti.
Špecifiká rezu pre rôzne druhy a formy
- Zanoväť na kmienku: Jediné, čo bude práca navyše, je tvarovanie koruny rezom, aby bola stále hustá a rovnomerná.
- Kručinkovec položený a Zanoväť nízka: Obvykle nepotrebujú pravidelný rez. Pokiaľ je to nutné, môžete vykonávať ľahký rez po odkvitnutí, aby ste udržali rastlinu v poriadku alebo ju tvarovali podľa potreby.
- Cytisus x praecox 'Albus': Pre udržanie bochníkovitého tvaru sa každoročne strihá len do jednoročných výhonov.
Dôležité upozornenie
Nie všetky zanoväte sa dajú úspešne prerezávať, preto si túto informáciu overte dopredu (napr. pri nákupe alebo na internete). Pre prirodzený a typický rast pre tú ktorú rastlinu nie je nutný žiadny rez. Rez má význam, ak ním sledujeme nejaký cieľ, napríklad prispôsobiť silnejší vzrast malému priestoru, podporiť určité vlastnosti (kvety, hustota) alebo vytvoriť určitú formu (živý plot).
Rozmnožovanie zanoväte
Zanoväte možno rozmnožovať semenami, odrezkami a vrúbľovaním.
- Semenami: Rozmnožuje sa semenami, ktoré získate, keď necháte dozrieť struky na rastline. Pred výsevom ich môžete nechať napučať vo vlažnej vode. Tvrdšie a staršie osivo ponoríme na niekoľko sekúnd do vriacej vody a necháme ešte jeden deň vo vode. Vysievajú sa na jar do pareniska, alebo po pominutí rizika mrazov na chránené záhony do hĺbky pol centimetra. Vyklíčiť by mali za 3 týždne.
- Odrezkami: Ďalšou možnosťou je rozmnožovanie pomocou odrezkov, ktoré je najlepšie odoberať na jar alebo na jeseň. Používajú sa jednoročné 10 - 15 cm dlhé výhonky, ktoré jednoducho vložte do priepustnej pieskovej zeminy. Nízke a plazivé druhy možno rozmnožovať aj letnými i drevitými odrezkami dlhými asi päť centimetrov. Upravené odrezky - najlepšie s pätkou staršieho dreva - zakoreňujú v čistom piesku alebo perlite pod sklom.
- Potápaním: Nízke a plazivé druhy možno rozmnožovať aj potápaním.
- Vrúbľovaním: Slabo rastúce odrody vrúbľujeme v marci a apríli na semenáče druhov alebo na zanoväť černejúcu, bujnejšie na štedrec ovisnutý. Vrúbľujeme v ruke na koreňový kŕčok do rázštepu alebo na koziu nôžku. Vypestujeme tak, že odrody vrúbľujeme na štedrec vo výške stodvadsať až stoštyridsať centimetrov, prípadne nižšie. Na vrúbľovanie je vhodná najmä zanoväť purpurová a jej odrody.
Choroby a škodcovia
Väčší výskyt škodcov a chorôb na okrasných drevinách signalizuje chyby v hnojení alebo zoslabenie rastliny v súvislosti s nesprávnym stanovišťom. Hľadanie účinnej ochrany preto musíme vždy spojiť s hľadaním príčiny masového napadnutia.
- Škodce: Rastlina je pochúťkou pre srny, zajace a králiky, ktorí dokážu mladšie rastliny celé obžrať a pri starších rastlinách obkusávajú kôru, čo býva tiež likvidačné.
- Vošky: Vysávanie voškami vedie k zakrúcaniu listov alebo k zakriveniu mladých výhonkov. Výskyt vošiek často spôsobuje sucho. Odporúča sa striedanie postrekov, aby sa predišlo rezistencii.
- Húsenice: Pri silnejšom napadnutí obžierajú listy až na listové rebrá a celé vetvičky. V prvom vývojovom štádiu sa nachádzajú v hniezdach na končekoch výhonkov, alebo zvinuté okolo nich. Najzdravšie, najlacnejšie a najúčinnejšie je odrezanie a spálenie napadnutých výhonkov.
- Larvy: Larvy v listoch môžu viesť k opadávaniu listov. Pri prvom napadnutí asi v polovičke mája ošetriť systémovým ochranným prostriedkom proti hmyzu. V predjarí ošetriť preventívne.
- Hubovité ochorenia: U okrasných drevín je výskyt hubovitých ochorení (múčnatka a chrastavitosť) veľmi zriedkavý.
Zimná ochrana
Väčšina druhov zanoväte je odolná voči mrazu a dokáže prežiť aj v chladnejších oblastiach. Niektoré druhy, ako Cytisus scoparius, znesú teploty až do -15 °C. Zanoväť je mrazuvzdorná, škodí jej však zimné vlhko a mokrá pôda.
V našich podmienkach sú teplomilné druhy a vyšľachtené odrody málo odolné, v tuhých zimách namŕzajú. Prútnatec metlovitý vo voľnej prírode tiež namŕza v tuhej zime. Ušľachtilé odrody s krásnymi, veľkými a často viacfarebnými kvetmi sú prevažne krížence tohto druhu a sú málo otužilé, preto spodné časti treba na zimu zakrývať.
Kručinkovec položený a Zanoväť nízka sú obvykle mrazuvzdorné, ale v chladnejších oblastiach môžu vyžadovať zimnú ochranu. Stačí okolo koreňov položiť mulč (trávu, lístie, čečinu).
Po jeseni chudobnej na zrážky by mali byť všetky dreviny, najmä tie s trvalými zelenými časťami, opakovane po dvoch po sebe nasledujúcich dňoch výdatne zaliate (približne okolo 1. decembra). Mráz znižuje vlhkosť pôdy, preto rastliny častejšie vysychajú než vymŕzajú.