Ríbezle sú obľúbeným kríkovým ovocím, ktoré je chutné, výživné a relatívne ľahko sa pestuje. Či už preferujete sladké červené, aromatické čierne alebo jemné biele odrody, základom úspechu je správna výsadba. Tento sprievodca vám pomôže pochopiť, kedy a ako sadiť ríbezle na jar, aby ste dosiahli bohatú úrodu.

Druhy a Odrody Ríbezlí
Jednotlivé kultivary ríbezlí boli vypestované z väčšieho počtu botanických druhov rodu Ribes a majú rozdielne podmienky na pestovanie a starostlivosť. Pomologicky sa kultivary ríbezlí rozdeľujú podľa farby plodov na červenoplodé, bieloplodé a čiernoplodé. Existuje niekoľko hlavných typov, ktoré môžete pestovať vo svojej záhrade, každý s jedinečnými vlastnosťami a chuťou:
- Červené ríbezle (Ribes rubrum): Tento druh je najobľúbenejší pre svoju osviežujúcu, kyslastú chuť. Sú skvelé na prípravu džemov, štiav a omáčok. Dozrievajú od začiatku júna až do konca augusta/začiatku septembra. Plody bývajú skôr kyslejšie.
- Čierne ríbezle (Ribes nigrum): Čierne ríbezle majú silnú, intenzívnu chuť a sú bohaté na vitamín C. Používajú sa na výrobu sirupov, džemov a likérov. Sú náročnejšie na úplné osvetlenie a najlepšie sa daria v nížinatých bezmrazových polohách maximálne do 350 m n. m. s priemernou ročnou teplotou 7 až 9 °C. Dozrievajú zhruba od druhého júlového týždňa do polovice augusta.
- Biele ríbezle (Ribes sativum): Biele ríbezle sú menej známe, ale majú jemnejšiu chuť v porovnaní s červenými ríbezľami. Sú vhodné na konzumáciu čerstvé alebo na výrobu jemných dezertov a štiav. Dozrievajú neskôr, v období od polovice júla.
Ríbezle možno pestovať vo viacerých formách:
- Kríková forma: Je prirodzenejšia a vitálnejšia. Ríbezľu je najvhodnejšie pestovať ako ker. V tomto tvare sa ľahko zmladzuje a dlhšie vydrží na stanovišti (v dobrých podmienkach a pri dobrom ošetrovaní až 40 rokov).
- Stromčeková forma: Tento tvar pestovania je čoraz populárnejší najmä v menších záhradách a medzi tými, ktorí preferujú jednoduchší zber. Stromčekové ríbezle sú naštepené na kmienku, čo umožňuje ľahší prístup k plodom a estetickejší vzhľad. Pri správnej starostlivosti stromčeky vydržia 8-10 rokov.
Stromčekovité ríbezle možno pestovať aj v tvare ovocných stien. Pri pásovom spôsobe pestovania sa vysádzajú menej vzrastné kultivary vo vzdialenosti 1 m, vzrastnejšie 1,5 m od seba. Na tento spôsob pestovania sú vhodné čierne ríbezle a kultivary červených ríbezlí so silnejšími konármi vzpriameného vzrastu. Pri pestovaní na drôtoch sa rastliny vyväzujú v radoch vo vzdialenosti 1 m od seba a kry sa vedú plošne. Vhodné sú najmä kultivary s menej pevným vzrastom. Na zlepšenie opeľovacích pomerov je vhodné vysádzať niekoľko kultivarov čiernych ríbezlí.
Odporúčané kultivary
- Z bielych ríbezlí: kultivary 'Primus', 'Blanka', 'Viktória' a BO 71 ('Meridián').
- Z červených ríbezlí: 'Jonkheer van Tets', BO 67 ('Tatran'), BO 176 ('Alfa'), BO 157 ('Bohémia'), BO 123 ('Slovakia'). Kultivary 'Red Lake' a BO 80 ('Perla') majú kvalitné plody, ale životnosť stromčekov je kratšia, pretože fenotypovo inklinujú k botanickému druhu Ribes sativum.
- Z čiernych ríbezlí: BO 619 ('Eva'), BO 663 ('Vltava'), BO 539 ('Lúčnica'), 'Bogatýr' a 'Neosypajuščajšia'.
Kedy Sadiť Ríbezle
Najvhodnejším termínom výsadby je jeseň, od októbra až do zamrznutia pôdy. Avšak ríbezle môžeme sadiť aj na jar, ale hneď po rozmrznutí pôdy, pretože ríbezle pučia z ovocných druhov ako prvé. Kontajnerované výpestky sú drahšie ako tie voľnokoreňové, no umožňujú výsadbu takmer celoročne, s výnimkou mesiacov s trvalo premrznutou pôdou. Hoci kontajnerové ríbezle možno potenciálne vysadiť kedykoľvek, najlepšie sa usadia, ak ich vysadíte počas vegetačného pokoja. Ak ste nestihli jeseň, saďte čo najskôr na jar, len čo rozmrzne pôda.
Ríbezle pučia skoro na jar, preto 1-2-ročné, dostatočne silné sadenice vysádzame už na jeseň. Ak ich zasadíme na jeseň, v priebehu budúceho roka už môžeme získať ukážkovú úrodu a veľmi dobré prírastky. Ak si kúpite rastliny v črepníkoch alebo s holými koreňmi, najlepšie je vysádzať ich medzi novembrom a marcom.

Výber Miesta a Príprava Pôdy
Na pestovanie ríbezlí na záhradnom pozemku si vyberte slnečné miesto, ktoré im poskytne dostatok slnečného svetla, aspoň 4-6 hodín denne. Znesú aj čiastočne zatienené stanovištia. Vhodné sú miesta pozdĺž plotov, plochy v bezprostrednej blízkosti budov a stavieb, a miesta v blízkosti veľkých ovocných stromov. Ríbezliam sa dobre darí v polohách, kde nehrozia neskoro jarné mrazy.
Požiadavky na pôdu
Ríbezle sú plytko zakoreňované dreviny a vyžadujú si ornicu bohato zásobenú humusom s vysokou biologickou činnosťou. Preferujú pôdu, ktorá je dobre priepustná. Pred výsadbou si pôdu pripravíme - mala by byť prevzdušnená, vyrovnaná a bez burín. Odstránime trváce buriny a zarýľujeme maštaľný hnoj alebo kompost v množstve 4 kg na m2. Túto prípravu urobíme najmenej mesiac pred výsadbou. Pri sadení do čerstvo pripravenej pôdy sa stromčeky obyčajne v zimnom období povytiahnu, korene sú potom vystavené mrazom, čo je nežiaduce. Ríbezle sú všeobecne nenáročné na pôdne a klimatické podmienky, ale najlepšie sa im darí v hlinitých a hlinito-piesočnatých pôdach dobre zásobených humusom a živinami s neutrálnou alebo slabo kyslou pôdnou reakciou.
- Červené a biele ríbezle: Vyžadujú ťažšie pôdy dobre zásobené vlahou so slabo kyslou reakciou. Lepšie sa daria vo vyšších polohách, kde je dostatok vlahy a priemerná ročná teplota 6 až 8 °C.
- Čierne ríbezle: Sú náročné na úplné osvetlenie. Znesú aj menej vlhké, ale záhrevné pôdy s neutrálnou a slabo alkalickou reakciou.
Vysokú vzdušnú vlhkosť si vyžadujú najmä v období kvitnutia.
Odporúčané okolie
Za najlepšie susedstvo čiernych ríbezlí sa považujú cibuľoviny, ktoré môžu chrániť kultúru pred škodcami vo forme roztočov v púčikoch. Vhodné sú aj cesnak, zemolez, artičok z Jeruzalema spolu s ovocnými a bobuľovými kríkmi.
Výsadba Ríbezlí Krok za Krokom
Sprievodca pestovaním ríbezlí od škôlky Raintree
1. Príprava sadenice
- Voľnokoreňové sadenice: Pred samotnou výsadbou korene prostokorenného stromčeka či kríka namočíme aspoň na pár hodín (ideálne 12-24 hodín) do vedra s vodou. Pred výsadbou do pôdy skrátime pridlhé a poškodené korene a na nadzemnej časti ponecháme 3-5 silných výhonov, slabé výhony odstránime. Sadenivový materiál musí mať rozvinutý a výkonný koreňový systém s najmenej dvoma vetvami dlhými aspoň 30 centimetrov, vlhké, bez poškodenia, podzemky a hladkú kôru bez suchých, starých a scvrknutých výhonkov.
- Kontajnerované sadenice: Sadenicu opatrne vyberieme z kontajnera, aby sme nenarušili vybudovaný koreňový systém. Na tejto sadenici sú krásne viditeľné vyrastajúce mladé výhony, ktoré budú onedlho tvoriť základ kra.
2. Príprava výsadbovej jamy
Sadenice vysádzame do jamiek s priemerom aj hĺbkou 0,4 metra. Na spodok jamy nasypeme hnojivo na báze rohoviny alebo dobre vyzretý kompost. Za hrsť hnojiva pridáme tiež do vykopanej zeminy. Pozor: Korene sa nesmú priamo dotýkať čerstvého hnoja, inak by sa spálili. Naplňte studňu trochou vody a počkajte, kým sa nevstrebáva.
3. Umiestnenie sadenice
- Kríkové ríbezle: Sadenicu vložíme do jamy, priamo na zásobu ekologického hnojiva. Ríbezle korenie plytko, preto ho zasadíme asi o 10 cm nižšie, než rástol predtým. Pri vysádzaní dáme do jamiek dobre uležaný kompost.
- Čierne ríbezle: Saďte ich o 5 až 10 cm hlbšie, než rástli v škôlke. To umožní, aby všetky výhony boli dole prihrnuté zemou a mohli vytvoriť vlastné korene, čím sa neskôr uľahčí zmladzovanie krov.
- Červené a biele ríbezle: Saďte ich do pôvodnej hĺbky (alebo len o 1-2 cm hlbšie).
- Stromčekové ríbezle: Stromčeky sa vždy sadia do pôvodnej hĺbky (miesto očkovania musí ostať nad zemou). Pri stromčekových ríbezliach nezabudnite na oporu kmienka. Kolíky dajte už pred výsadbou. Kolíky majú prečnievať najmenej 200 mm nad korunkou. Keď siahajú iba pod korunku, pri bohatej úrode sa môže stromček ľahko zlomiť.
4. Zasypanie a zálievka
Korene postupne zasypávajte zeminou, ktorú priebežne pritláčajte (pošliapte), aby okolo koreňov nezostali vzduchové bubliny. Mulčujte pôdnu vrstvu kompostovou zložkou alebo rašelinou. Následne zalejte teplou vodou. Sadenie sadeníc je ideálne pred začiatkom mrazu. Pred začiatkom chladného počasia zakryte ríbezle špeciálnym filmom. Po príchode jari, na rýchle prebudenie kultúry, musí byť z rastlín odstránený krycí materiál a zem v blízkosti kríkov musí byť uvoľnená. Okolie kríkov i stromčekov zamulčujte kôrou, slamou alebo pokosenou trávou, aby sa tak predišlo tvorbe buriny a prípadnému poškodeniu koreňov pri jeho odstraňovaní.
5. Rez po výsadbe
Rez po výsadbe robíme čo najhlbší.
- Čierne ríbezle: Buďte radikálni. Všetky výhonky skráťte na 2 až 3 púčiky nad zemou (zhruba 10-20 cm).
- Červené a biele ríbezle: Vyberte 3-4 najsilnejšie výhonky, ktoré budú tvoriť kostru, a skráťte ich zhruba o polovicu až dve tretiny (na vonkajší púčik). Ponechajte 6-8 výhonkov a všetky ostatné zrežte.
- Stromčekové ríbezle: Stromkové ríbezle skracujeme po výsadbe na dva až tri púčiky tak, aby posledné smerovali von z korunky.
Rozostupy pri Výsadbe
Pri výsadbe dodržujte rozostupy 1,2-1,5 metra medzi kríkmi, aby mali priestor na rozvetvenie a dobrú cirkuláciu vzduchu. Čierne ríbezle bývajú mohutnejšie, preto im doprajte viac miesta, bežne sa odporúča 1,5 až 1,8 metra medzi kríkmi. Ak pestujeme ríbezle ako ker, vysádzame ich do radov vzdialených od seba 3 m (pri bielych a menej vzrastných aj 2 m), v radoch vo vzdialenosti 1,5-2 m (červené a biele) až 2-3 m (čierne). Pri pásovom spôsobe pestovania vysádzame menej vzrastné kultivary vo vzdialenosti 1 m, vzrastnejšie 1,5 m od seba. Stromčekové formy sa sadia na vzdialenosť 0,8 až 1,0 m v radoch. Pri klasickom spôsobe výsadby používame kolíky z trváceho dreva a ku každému zasadíme jeden stromček. Je možné aj netradičné pestovanie, kedy sa ku kolíku, najlepšie ku kovovému, alebo k nehrdzavejúcej rúrke, vysadia tri stromčeky v rôznych výškach (napr. 0,4 m, 0,85 m a 1,30 m), čím sa dokonale využije priestor a získa sa trojnásobný počet jedincov na rovnakú plochu.
Starostlivosť o Ríbezle
Zálievka a hnojenie
Novovysadené ríbezle pravidelne polievajte počas ich prvej jari a leta. Usadené rastliny vo všeobecnosti nepotrebujú zalievanie, s výnimkou dlhých období sucha. Pôda by mala byť vlhká, ale nie premočená. Zvýšenú pozornosť zálievke venujeme v čase zakoreňovania a pri príliš vysokých teplotách.
Ríbezle sú všeobecne náročné na organické aj minerálne hnojenie. Rastliny hnojte raz ročne, zvyčajne na jar. Na začiatku vegetačného obdobia (na jar) pridajte okolo kríkov kompost alebo organické hnojivo, čo podporí silný rast. Organické hnojivá ako kompost, granulovaný kravský alebo konský hnoj sa najlepšie aplikujú na jeseň. Je dôležité zapracovať ich do hĺbky asi 10 cm, nie viac, pretože ríbezle majú plytký koreňový systém. Fosforové a draslíkové hnojivá je potrebné aplikovať ročne na jeseň. Podiel ročnej dávky by mal byť 70% pri jesennej fertilizácii, zvyšná časť sa aplikuje spolu s dusíkovým hnojivom na začiatku vegetácie v nasledujúcom roku pred kvitnutím kvetenstiev. Na úvod je dôležité uviesť, že ríbezle sú náročnejšie na zásobu humusu v pôde (obzvlášť čierne odrody). Pri hnojení ríbezlí využívame organické hnojivá ako je kompost (cca 2kg k jednému urastenému kríku - je nutné ho vopred premiešať s pôdou). Ak pestujeme ríbezle v ťažšej pôde, hnojíme skôr na jeseň, pri pestovaní v ľahších pôdach hnojíme naopak na jar.
Rez a zmladzovanie
Pravidelný rez je dôležitý pre zdravie ríbezlí a pre bohatú úrodu. Nerezané rastliny rýchlo starnú a ich plodenie je neuspokojivé. Po prvom roku strihajte ríbezle skoro na jar. Ponechajte si 6-8 výhonkov a všetky ostatné zrežte.

Rez kríkových ríbezlí
Ríbezľové kríky by nemali mať viac ako 9-12 výhonov. Najstaršie by malo byť štvorročné drevo a všetky staršie konáre by sa mali pravidelne odstraňovať. Odporúčame odstrániť štvorročné výhony ihneď po zbere a ponechať rovnaký počet najmladších výhonov na ich mieste. V prvom roku po výsadbe zrežte všetky výhony na 3-4 púčiky. Počas vegetačného obdobia z nich vyrastú nové jednoročné výhony, z ktorých by sa mali ponechať len tie najsilnejšie 3-4 výhony. V druhom roku po vysadení sa odporúča vo februári až v marci opäť skrátiť silné výhony na 2-3 púčiky, slabé buď na jeden púčik, alebo ich odstrániť. V každom nasledujúcom roku ponechajte opäť tri výhony a za štyri roky budú mať vaše ríbezľové kríky približne rovnaký podiel jednoročných až štvorročných konárov. V ďalších rokoch udržiavame dobrú životnosť a rodivosť ríbezľových krov pravidelným presvetľovaním. Skoro na jeseň alebo skoro na jar odrezávame tesne pri zemi štvorročné aj päťročné starnúce a málo rodiace konáre (prejavuje sa to menšími listami a plodmi a tmavšou borkou) a všetky konáre rozčesnuté k zemi (najmä pri čiernych ríbezliach, ktoré sa zmladzujú vo vnútri krov), ako aj konáre poškodené alebo napadnuté chorobami. Miesto nich ponecháme silné jednoročné výhony. Pri pravidelnom ošetrovaní každý rok tak nahrádzame 2-3 výhony. Presvetľovaním udržiavame kry dostatočne svetlé. Jednoročné výhony potom dobre obrastajú a poskytujú dobré úrody kvalitných plodov. Väčšie rezné rany zatrieme štepárskym voskom na ochranu proti hubovým chorobám, ktoré inak prenikajú do pletiva a spôsobujú, najmä pri čiernych ríbezliach, odumieranie konárov. Koncom mája alebo začiatkom júna odstraňujeme tesne pri zemi slabé a nadbytočné nové letorasty a necháme len tie, ktoré sú potrebné na doplnenie kra. Nerobte skracovanie jednoročných výhonov pri ríbezliach. Čierne ríbezle rodia na najkvalitnejšom 1-ročnom dreve, preto sa staré vyrodené konáre pravidelne odstraňujú úplne pri zemi (podpora neustálej obnovy). Červené a biele ríbezle rodia na staršom dreve (2 až 4-ročnom) na tzv. krátkom obrastu.
Rez stromčekových ríbezlí
Po výsadbe v predjarí urobíme rez na ostro, odstránime podpníkovú časť nad miestom štepenia a odstránime aj viazaciu hmotu. V spodnej časti štepenca čo najnižšie nad povrchom pôdy urobíme zárez, tzv. V zárez a nakopcujeme zeminu. V priebehu vegetácie odstraňujeme postranný obrast na štepenci. V ďalších rokoch ponechávame 9 až 12 hlavných výhonkov, ktoré sú v korunke stromčeka rovnomerne rozmiestnené. Odstraňujeme nadpočetné výhonky, nevhodne umiestnené a choré. Každý rok ponechávame 3 až 4 jednoročné výhonky a zároveň odstránime taký istý počet výhonkov starších ako 3 roky.
Ochrana pred mrazom a mulčovanie
Pred zimou pridajte okolo koreňov ríbezlí vrstvu mulču, aby ste chránili korene pred mrazom. Ríbezle nepotrebujú žiadnu zvláštnu zimnú ochranu okrem obnovenia mulča.
Choroby a Škodcovia
Ríbezle nie sú až tak náchylné na ochorenia a škodcov (s výnimkou vtákov, ktoré milujú ríbezľové bobule), aj tak je však vhodné vyvarovať sa možnému poškodeniu správnym mulčovaním a ozdravovaním krov. Pravidelne kontrolujte rastliny na príznaky chorôb, ako sú škvrny na listoch, žltnutie alebo skrútenie listov. Ak zaznamenáte škodcov alebo choroby, môžete použiť ekologické prípravky, ako je neemový olej alebo domáce mydlové roztoky.
Najčastejšie choroby a škodcovia
- Botrytis (sivá pleseň): Objavuje sa na kvetoch, listoch, stonkách aj púčikoch. Dôležité je odstrániť postihnuté časti a vyvarovať sa polievaniu vo večerných a nočných hodinách. Tejto plesni sa darí najlepšie vo vlhkom a chladnom počasí.
- Múčnatka: Objavuje sa na vrchných stranách listov vo vlhkom prostredí. Listy majú belavý alebo sivastý povrch a môžu sa skrútiť. Dôležitou prevenciou je dostatočné presvetlenie kra. Vhodným ošetrením je fungicíd Dithane DG Neotec pred kvetom a po odkvitnutí.
- Hrdza ríbezľová (alebo hrdza vejmutková): Táto huba je dvojhostiteľská - zimuje na borovici hladkej, odkiaľ sa na jar šíri na ríbezle. Pri silnom poškodení dochádza až k hnednutiu a opadávaniu listov. Pri výsadbe v blízkosti borovíc môže dochádzať k napadnutiu stromčeka či kríka hrdzou vejmutkovou, ktorá vytvára na spodnej strane listu žlté až hnedé stĺpiky. Tieto napadnuté rastliny je možné ošetriť po zbere fungicídom Baycor 25 WP.
- Antraknóza ríbezlí: Pleseň, ktorá napáda ríbezle počas dozrievania. Plesňové škvrny začínajú ako drobný kruhový bod, postupne sa zväčšujú a ovocie hnije. Najdôležitejšie je zlikvidovať všetky choré časti rastlín a udržovať záhradu v čistote a primeranom pomere vlhka a sucha.
- Vošky: Hmyz, šíriaci choroby, ktorý zanecháva lepkavé stopy, priťahujúce mravce. Na odstránenie sú vhodné prírodné riešenia - dravce, čiže osy a chrobáky, živiace sa voškami alebo použitie chemického postreku.
- Roztoč ríbezľový (vlnovník ríbezľový): Tento škodca spôsobí zdurenie púčikov, ktoré sa síce rozvinú, no postupne prestávajú rásť a uhynú. Ak vám pri ríbezliach na jar hnednú a opadávajú púčiky, je pravdepodobné napadnutie vlnovníkom ríbezľovým. Napadnuté časti rastlín je nutné odstrániť. Odporúčame napadnuté vetvy skrátiť tesne pod napadnutým púčikom.
- Húsenice: Sú častým škodcom, požierajúcim listy ríbezlí. Ich odstránenie je vhodné mechanickým spôsobom a chemickým postrekom.
Na udržanie zdravia, dobrej kondície a bohatej úrodnosti ríbezlí použite vhodné hnojivá.
Rozmnožovanie Ríbezlí
Väčšinu kultivarov ríbezlí rozmnožujeme vegetatívne, a to buď drevitými, alebo mäkkými zelenými odrezkami.
Rozmnožovanie odrezkami
Na jarné rozmnožovanie odrezkami odoberáme od novembra do februára z jednoročných výhonov asi 0,2 m dlhé odrezky so 4-5 púčikmi. Odrezky založíme vo zväzkoch do mierne vlhkého riečneho piesku a uložíme v pivnici. Skoro na jar ich napicháme do záhonu s ľahšou humusovou piesočnatou pôdou s prídavkom rašeliny. Picháme ich mierne šikmo tak, aby horný púčik bol nad zemou. Odrezkovaním môžeme rozmnožovať aj v septembri.
Rozmnožovanie potápaním
Ak chceme rozmnožovať potápaním, rok pred rozmnožovaním na materskej rastline zrežeme výhony asi 50 mm nad zemou a pôdu okolo nej dobre pohnojíme. Na jar budúceho roku o tretinu skrátime 5-10 nových silných výhonov, lúčovite ich rozložíme okolo kra a háčikmi ich pripevníme k zemi. Len čo letorasty, ktoré vyrástli z púčikov, dosiahnu 0,25 m, postupne ich prihrnieme kyprou zeminou, aby sa zakorenili. Po skončení vegetačného obdobia zakorenené výhony oddelíme a zaškôlkujeme.
Štepenie
Obyčajne ríbezľových a egrešových stromčekov býva v našich škôlkach nedostatok. Ak chcete stromčeky dopestovať sami, najjednoduchším spôsobom, pri ktorom potrebujete minimálne zariadenie a zároveň dosiahnete maximálnu ujateľnosť, je štepenie v auguste. V tomto období je podpníková meruzalka už dostatočne vyrastená. V požadovanej výške, v mieste štepenia odstránime listy, aby pri štepení neprekážali a urobíme rez ako pri očkovaní (T rez). Vrúbeľ s tromi očkami pripravíme ako pri kopulácii. Vsunieme ho do rezu na podpníku, zaviažeme PVC páskou, rezné plochy zatrieme voskom alebo latexom. V roku štepenia už iné práce nerobíme, ani podpník nad miestom štepenia neskracujeme. V budúcom roku v predjarí robíme rez na ostro, odstránime podpníkovú časť nad miestom štepenia a odstránime aj viazaciu hmotu.
Úrody a Plodnosť
Ríbezle zvyčajne začínajú plodiť 2 až 3 roky po výsadbe. Prvé ukážkové plody sa objavia v druhom roku. Ríbezle sa zberajú v lete, najčastejšie od júna do júla. Ak ríbezle neplodia, môže to byť spôsobené nedostatočným slnečným svetlom, nesprávnou starostlivosťou o pôdu alebo nedostatkom rezu. Na zvýšenie úrody hnojte rastliny pravidelne, poskytujte im dostatok vody a správne ich režte. Dobre zapestovaný ker možno rozpoznať tak, že v treťom roku od výsadby má 5-6 jednoročných výhonov, rovnaký počet dvojročných a tri až päť trojročných vetiev. Ak sadíte na jeseň, v priebehu budúceho roka už môžete získať ukážkovú úrodu a veľmi dobré prírastky.
Plody ríbezlí sú ovocím horúceho leta, obsahujú množstvo cenných, pre zdravie a osvieženie človeka potrebných látok. Dozrievajú v období prázdnin a dovoleniek. Ríbezle vám dlho nevydržia, takže ich konzumujte alebo spracujte hneď po zbere. V chladničke vám vydržia len niekoľko dní, ale dajú sa ľahko zamraziť.
Výživové Hodnoty Ríbezlí
- Červené a biele ríbezle: Obsahujú vápnik, fosfor, železo, ako aj provitamín A, vitamín B1 a predovšetkým 30-80 mg vitamínu C na 100 g ovocia. Vyšší obsah ovocných pektínov prispieva k dobrému želírovaniu pri príprave džemov a zaváranín, zatiaľ čo organické kyseliny majú baktericídne účinky.
- Čierne ríbezle: Obsahujú veľké množstvo vitamínu C (až desaťkrát viac ako citróny), až 300-400 mg na 100 g ovocia. Okrem toho tieto plody obsahujú vitamíny B, karotén, rutín, pektín, ovocné cukry, hlavne kyselinu citrónovú a triesloviny. Plody čiernych ríbezlí významne ovplyvňujú metabolizmus.