Otázka, či je možné v lesoch zbierať palice alebo iné časti dreva, je aktuálna a často diskutovaná. Doba, kedy bolo všetkých všetko v lesoch, skončila po roku 1991. Ak to dnes chce niekto urobiť, tak len na svojom majetku, ináč riskuje problém, či už na štátnom alebo na súkromnom. Doba budovania komunizmu - všetko pre všetkých - skončila po roku 1989. Rovnako ako nikto nejde do cudzej záhradky nazbierať si mrvku, či kapustu, tak by nikto nemal ísť do cudzieho lesa zobrať si palice, či niečo iné. Riskujete problém tak isto, ako by ste vošli do cudzej spálne a chceli sa v nej vyspať.
Historický kontext a zmena prístupu
Mnoho ľudí si pamätá, ako spolu s dedmi chodili do lesa na palice do fazule. To však bola iná doba, kedy všetko patrilo všetkým. Dnes je už iný svet a mnohí ľudia ani po viac ako 30 rokoch od nežnej revolúcie nechápu, že lesný komunizmus už skončil. Pre legálny zber dreva je potrebné si kúpiť svoj les, vtedy je to už všetko jednoduchšie. Bežná cena za hektár lesa je od 3000 do 4000,-€/ha. Ak nie ste majiteľom pozemkov, platia iné pravidlá. Ak si beriete cudzie drevo, vždy sa tomu hovorí krádež, respektíve obohatenie sa cudzou vecou. Tento „Jánošíkovský slovenský syndróm“ je hlboko zakorenený v našich dušiach, pričom komunisti z Jánošíka urobili dokonca hrdinu, lebo bohatým bral a chudobným dával, ale koľko dal aj sebe, o tom sa už tak nehovorí.
Aktuálna legislatíva a zákaz zberu dreva
Drevo predstavuje odjakživa nielen kvalitný zdroj tepelnej energie a svetla, ale je aj cenným prírodným materiálom na výrobu nábytku, hudobných nástrojov, dekorácií alebo pomôcok do domácnosti. Cena energií v ostatnom období zvyšuje dopyt po dreve, no je dôležité vedieť, kde ho zohnať legálne. Zber dreva je v Slovenskej republike regulovaný zákonom, z čoho vyplýva, že aj nakladanie s drevinami musí byť vždy v súlade s ním a v jeho medziach. Bohatstvo našich lesov podlieha ochrane drevín aj pre budúce generácie. Všeobecnú úpravu vzťahujúcu sa na ochranu drevín poskytuje zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny a zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch.
Všeobecný zákaz zberu dreva
Spomínaný zákon o lesoch uvádza, že pri využívaní lesov verejnosťou je každý povinný chrániť a nenarušovať lesné prostredie. V osobitnom ustanovení § 31 ods. 1 písm. j) výslovne zakazuje na lesných pozemkoch ťažiť stromy alebo kry, alebo odnášať alebo odvážať stromy, kry alebo ich časti vrátane dreva ležiaceho na zemi. Agát je strom a lieska ker, a je teda zakázané ich na lesných pozemkoch vyrubovať, a to bez ohľadu na hrúbku. Rovnako je zákonom o lesoch zakázané odnášať z lesných pozemkov akékoľvek ich časti, teda ani keď ležia na zemi. To s "lupačkou a palicami do fazule" je ako s tou spálňou - áno, voľný pohyb je dovolený, ale nič inšie. Drevo, ktoré nebolo získané riadne a legálne - teda bez povolenia, označenia či odvozu obhospodarovateľom - je považované za odcudzené.
Definícia lesného pozemku
Uvedený zákaz sa vzťahuje len na územie lesných pozemkov, teda samotných lesov. Zákon jasne hovorí, že lesné pozemky predstavujú pozemky s lesným porastom alebo pozemky, kde je lesný porast dočasne odstránený za účelom plánovanej obnovy lesa. Rovnako sem patria aj pozemky s lesným porastom odstráneným v dôsledku vykonania neplánovanej náhodnej ťažby (napríklad v prípade kalamity). Z uvedeného vyplýva, že „les“ sú aj porasty celkom malé, čerstvo založené umelou či prirodzenou obnovou. Lesom sú teda podľa zákona lesné porasty vo všetkých rastových štádiách, nezávisle od ich veku, výšky či hrúbky, pričom takýto pozemok nemusí nevyhnutne na prvý pohľad pripomínať les v podobe, v akej sme zvyknutí.
Ekologická funkcia mŕtveho dreva
Ešte pred prijatím nového zákona o lesoch v roku 2006 bolo možné zbierať pre vlastnú potrebu aspoň raždie, teda odťaté alebo spadnuté suché konáre či haluzie. Popadané drevo a suché konáre (mŕtve drevo) sú vo všeobecnosti zárukou prirodzeného kolobehu lesného prostredia. Drevo sa postupne rozloží a následne sa z neho prirodzeným spôsobom vyprodukuje hnojivo pre ďalšie dreviny a rastliny. Takéto drevo je taktiež domovom a úkrytom pre rôzne živočíchy. Mŕtve drevo je „mŕtve“ iba vo vzťahu k človeku a jeho ďalšiemu využitiu, ale pre les má mnoho obohacujúcich účinkov, preto je niekedy najlepšie nechať ho voľne ležať na zemi.
Sankcie za neoprávnený zber
Každá časť lesa niekomu patrí - či už štátu, obci alebo súkromnému vlastníkovi, ktorému neoprávneným zberom dreva vzniká škoda. Do problémov sa teda istotne vlastnou chybou dostanete v prípade, ak si drevo v lese nazbierate, naložíte a odveziete domov alebo ak ho využijete ako vhodný stavebný materiál.
Farmársky zákon a Trestný zákon
Krádež lesného dreva sa rieši v rámci Trestného zákona, kde môže ísť o majetkový delikt. V závislosti od hodnoty škody môže ísť o priestupok alebo o trestný čin. Ak sa preukáže, že ide o krádež, hrozia páchateľovi pokuty, náhrada škody, ale aj trestné stíhanie. Za zmienku stojí, že aj v prípade padnutého alebo suchého dreva sa zákon nijako „nepozerá cez prsty“.
Farmársky zákon nie je samostatný právny predpis, ale ustanovenie § 212 ods. 1 písm. e) Trestného zákona, ktorého účelom je chrániť aj drevo na lesnom pozemku. Je špecifický v tom, že pri tomto trestnom čine sa neskúma hodnota odcudzenej veci, teda v našom prípade dreva, ale automaticky ide o trestný čin. To znamená, že bez ohľadu na to, koľko dreva z lesa neoprávnene vezmete, či už v rukách, alebo pomocou vozíka, pôjde o trestný čin krádeže. Ustanovenie § 212 Trestného zákona na výšku škody nehľadí a neoprávnený zber dreva je klasifikovaný ako trestný čin, ktorý sa v prípade odsúdenia páchateľa zaznamená v registri trestov. Hlavným cieľom farmárskeho zákona je odradiť takých páchateľov od krádeží, pri ktorých si páchateľ zvyčajne naložil plnú vlečku dreva a pri prichytení odišiel maximálne s pokutou.
Pri „obyčajnej“ krádeži musí výška škody presiahnuť 700 €, zatiaľ čo pri krádeži na lesnom pozemku sa na výšku škody nehľadí (farmársky zákon). Dôležité preto je, kde sa drevo nachádza, odkiaľ ho páchateľ neoprávnene vezme a aby bola táto skutočnosť spoľahlivo zistená. To, či konkrétne miesto je alebo nie je lesným pozemkom, je možné okrem iného zistiť príslušným označením (tabuľou), ale aj na základe geodetického zamerania pozemku, v prípade potreby presného určenia hraníc.
V prípade krádeže dreva z lesa hrozí páchateľovi trest odňatia slobody až na 2 roky, prípadne aj na viac rokov, ak jeho konanie vykazuje ďalšie znaky uvedené v Trestnom zákone. Súd pri určovaní výmery a druhu trestu prihliada na rôzne okolnosti ako napríklad zavinenie, pohnútku, následok, osobu páchateľa, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti. U spolupáchateľov súd pri určovaní výmery a druhu trestu prihliada aj na to, akou mierou konanie každého z nich prispelo k spáchaniu trestného činu.
Možné pokuty
Ak vás pri neoprávnenom zbere prichytia príslušníci lesnej stráže alebo Policajného zboru, hrozí vám pokuta. Ministerstvo životného prostredia upozorňuje, že nelegálny zber lesných plodov, najmä čučoriedok, malín, brusníc, jahôd a húb, môže mať za následok pokutu. Strážcovia prírody a policajné zložky v národných parkoch pravidelne organizujú kontroly proti nelegálnym zberačom. Pokuta za neoprávnený zber môže dosiahnuť až do výšky približne 300 eur v blokovom konaní a až do 3 319,39 eur v správnom konaní. V prípade krádeže dreva v lese hrozí pokuta až do výšky 3 320 €.
Zber iných lesných produktov
Parožie (zhody)
Zbieranie parožia (tzv. zhodov) je na Slovensku výslovne zakázané. Parožie, ktoré zvieratá, ako sú jelene či daniele, zhadzujú, je majetkom užívateľa poľovného revíru. Jelene, ale i daniele škvrnité v tomto období každoročne zhadzujú svoju ozdobu - parožie a následne im začína rásť nové. Zhody z týchto druhov sú významným prvkom hodnotenia kvality genofondu a zdravotného stavu poľovnej zveri. Povolenku na zber týchto zhodov môže získať len držiteľ poľovného lístka. Zber parožia bez povolenia je nelegálny a môže viesť k pokute. Tento zákaz chráni zver pred stresom a rušením v období, keď sú najzraniteľnejšie. Ak človek pri prechádzke v lese nájde zhodené parožie, mal by ho ponechať na mieste nálezu alebo to oznámiť užívateľovi poľovného revíru. Lesníci v spolupráci s políciou pravidelne organizujú akcie zamerané na boj proti pytliactvu, zberateľom zhodov a nežiaducim vstupom motorových vozidiel na lesné cesty.
Huby a lesné plody
Zber húb a lesných plodov je na Slovensku populárnou aktivitou, avšak existujú pravidlá, ktoré regulujú, koľko a aké druhy je možné zbierať. Vo voľne prístupných, hospodárskych lesoch je zber obvykle dovolený v malých množstvách pre osobnú potrebu. Avšak zber chránených druhov húb môže byť prísne trestaný. V národných parkoch a chránených oblastiach môže byť zber obmedzený alebo úplne zakázaný na ochranu biodiverzity a prírodného prostredia. Odlišnosti v národných parkoch spočívajú v tom, že pravidlá týkajúce sa zberu húb a lesných plodov sa líšia v závislosti od stupňa ochrany. Vo všeobecnosti je zber lesných plodov povolený iba na vyhradených miestach a pre osobnú spotrebu - ako v národných parkoch Slovenský raj, Slovenský kras a Veľká Fatra. Nadmerne intenzívny zber lesných plodov môže spôsobiť škody. Poškodzuje nielen rastliny, ale môže mať vplyv aj na zvieratá, ktoré sú na tieto plody priamo odkázané. Preto je zber v chránených oblastiach regulovaný a obmedzený s cieľom ochrániť tieto cenné prírodné zdroje.
Chránené rastliny, živočíchy a fosílie
Mnohé druhy flóry a fauny na Slovensku sú chránené zákonom. Je dôležité rešpektovať ich prirodzené prostredie a nezasahovať do ich života. Zber akýchkoľvek chránených rastlín, alebo narušovanie životného prostredia živočíchov, môže mať vážne dopady na ekosystém. Ak nie ste odborníkmi, nechajte radšej vždy všetko tak, ako vidíte - a zachyťte to maximálne na fotke.
Lesy a prírodné lokality môžu skrývať historické poklady a fosílie, ktoré sú dôležité pre naše pochopenie histórie a prírodnej histórie. Takéto objekty by mali byť preskúmané a chránené odborníkmi.
Povolený vstup do lesa a jeho limity
Ústavný princíp voľného vstupu do lesa umožňuje verejnosti vstúpiť na lesné pozemky. Zákon pritom ustanovuje, že pri užívaní lesného prostredia verejnosť nesmie poškodzovať prírodu, nesmie zasahovať do majetkových práv vlastníka a musí rešpektovať pokyny obhospodarovateľa lesa či lesnej stráže. Drevo v lese môžete využívať len na takzvané nekomerčné účely, či už ako podklad na založenie ohňa, alebo ako pomôcku pri prechádzke, ale podmienkou je, aby drevo aj po vašom odchode domov ostalo na lesnom pozemku, teda tam, kde prirodzene patrí.
Možnosti legálneho získania dreva
Pokiaľ potrebujete napríklad palivové drevo alebo kvalitné drevo slúžiace na výstavbu vo väčšom množstve, je nutné zaobstarať si ho vždy legálnym spôsobom. Napríklad kúpou od podnikateľa zaoberajúceho sa predajom dreva alebo od spoločnosti na to určenej, poprípade v obchodnom reťazci.
Samovýroba dreva
Ďalšou možnosťou, ako si zaobstarať palivové drevo, je samovýroba. Štátny podnik LESY Slovenskej republiky umožňuje obyvateľom výrobu palivového dreva na vykurovanie v lese vlastnými kapacitami a za výhodnejších cenových podmienok oproti klasickému predaju. Samovýroba spočíva v spracovaní zvyškov dreva po ukončenej ťažbe, pričom maximálny objem na fyzickú osobu je v rozsahu približne 12 m³ za kalendárny rok.
Log to Lumber - How American Lumber is Made
Príklady z praxe a súdne rozhodnutia
Opadané konáre
Krajský súd v Prešove v jednom z prípadov posudzoval, či možno zber popadaných konárov vôbec zaradiť pod zákonnú definíciu trestného činu krádeže. V danom prípade si páchateľ bez súhlasu orgánu krajiny prisvojil 23 kusov konárov s rôznou dĺžkou a priemerom, pričom tieto konáre zozbieral zo zeme a spôsobil tým škodu vo výške 0,59 €. Súd v tomto prípade potvrdil, že aj haluz zo stromu sa podľa všeobecnej definície považuje za drevo a dospel k názoru, že aj odnesenie popadaného dreva z lesa, ktoré by bolo za normálnych okolností zhnilo, je krádežou. Avšak, tak ako v každom prípade, Krajský súd v Prešove posudzoval spôsob vykonania činu, následky a okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, a dospel k záveru, že vzhľadom najmä na množstvo odcudzeného dreva páchateľovi neuloží žiadny trestnoprávny postih, a to najmä s odkazom na princíp ultima ratio - právne predpisy z oblasti trestného práva majú byť používané len vtedy, pokiaľ použitie iných prostriedkov právneho poriadku neprichádza do úvahy alebo ich použitie je zjavne neúčelné.
Zrúbaný strom
Okresný súd Kežmarok riešil prípad, v ktorom páchateľ našiel 4 kusy už zrúbanej drevnej hmoty smreka obyčajného o dĺžkach približne 200 cm. Páchateľ toto drevo zviazal povrazom, ktorý si priniesol, a na pleciach takéto drevo odniesol do miesta svojho trvalého bydliska. Páchateľ bol pri konaní prichytený hliadkou Policajného zboru, pričom spôsobil škodu vo výške 5,44 €. Okresný súd v tomto prípade uznal, že páchateľ si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, a takou vecou bolo drevo z pozemku, ktoré patrí do lesného pôdneho fondu, čím bol odsúdený za prečin krádeže.
S povolením (hraničný prípad)
Za pozornosť stojí aj rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, kde súd riešil prípad, v ktorom páchateľ síce mal povolenie od mestských lesov na vjazd do lesa a zber dreva (haluziny), ale orezával stromy na inom mieste, ktoré je v správe štátnych lesov a nie mestských, pričom začal spracovávať padnutý strom a nie haluzinu. Rozhodujúcou skutočnosťou bolo najmä to, že územie, kde chcel zberať haluzinu, bolo hraničné medzi mestskými a štátnymi lesmi, pričom táto oblasť nebola nijako vyznačená. Vzhľadom na všetky skutočnosti Krajský súd v Trenčíne usúdil, že v tomto prípade nejde o trestný čin, keďže konanie obžalovaného nie je typické pre konanie páchateľov, ktorí sa dopúšťajú tohto druhu trestnej činnosti. U takýchto reálnych páchateľov absentuje akákoľvek súčinnosť s „vlastníkom“ lesa. Nemožno pritom oprieť o žiadny dôkaz reálnu skutočnosť, že obžalovaný si riadne vybavil od mestských lesov ako vjazd vozidlom do lesa, tak aj zber dreva, dokonca v rozsahu 5 m³ po jeho ťažbe „majiteľom“ lesa len za tým účelom, aby vošiel do lesov v majetku štátu a odtiaľ bral drevo. V tejto súvislosti svedčí v prospech obžalovaného aj skutočnosť, že „hranica“ medzi mestskými lesmi a štátnymi lesmi nebola viditeľne identifikovaná.
Slovenské lesy sú cenným majetkom, ktorý si vyžaduje rešpekt a obozretnosť. Aj keď verejnosť má právo vstúpiť do lesa, nemá právo s ním manipulovať. Drevo - či už živé, padnuté, alebo suché - si vyžaduje oprávnenie a súlad so zákonom.