Výsadba úžitkových ovocných stromov a kríkov

Ovocné stromy a kríky sú so svojimi krásnymi pupeňami a pestrosťou tvarov úžasnými dizajnovými prvkami akejkoľvek záhrady. Okrem estetickej hodnoty prinášajú aj bohatú úrodu ovocia, tieň a vľúdnu tvár záhrady. Ovocné dreviny sú u nás pestované s dlhoročnou tradíciou, čo je dané dobrými klimatickými podmienkami na celom Slovensku. Vo väčšine prípadov sú pestované ovocné dreviny nenáročné na klimatické podmienky, ako aj na pôdu. Keď ich dobre vyberiete a vysadíte, budú vás každoročne obdarovávať ovocím bez prehnaných nárokov na starostlivosť.

Optimálny čas výsadby

Voľnokorenné ovocné stromy a kríky je najlepšie vysádzať vo fáze vegetačného pokoja, čo je pomerne dlhé obdobie. Možno ich vysádzať od októbra do apríla, pokiaľ pôda nie je zamrznutá a nie je príliš mokrá.

Jesenná výsadba

Všeobecne platí, že všetky mrazuvzdorné kríky a stromy je najlepšie vysádzať od konca septembra do konca apríla. Ak stihneme stromy vysadiť už od októbra do začiatku novembra, môžu do príchodu zimy zakoreniť a tak budú pripravené na jarnú vlahu. Jesenná výsadba znamená, že rastliny môžu do jari rozvinúť svoj koreňový systém a potom začať s rastovou výhodou. Jesenná výsadba je vhodná aj pre väčšie stromy. Ovocné stromčeky sa vysádzajú v chladnom období, v čase vegetačného pokoja, na jeseň približne od polovice októbra, než je pôda zamrznutá do hĺbky. Pri chladnom počasí stromčeky nevysychajú a majú lepšie podmienky pre zakorenenie. Dôležité je, aby nebola pôda pri výsadbe zamrznutá, pokrytá snehom alebo premočená.

Jarná výsadba

Jarnú výsadbu možno odporučiť pre všetky rastliny, ktoré sú pomerne citlivé na mráz. Ide napríklad o mnohé stálezelené rastliny, ako sú rododendrony, zimostráze, čerešne a fotínie, ale aj o niektoré opadavé rastliny, ako sú ruže slezové, hortenzie a levandule. Ak takýmto rastlinám doprajeme celú záhradnú sezónu na to, aby sa ich koreňový systém rozrástol, vydržia prvé chladné obdobie oveľa lepšie. Jarná výsadba začína ihneď po rozmrazení pôdy a trvá väčšinou do konca apríla. Pri jarnej výsadbe je nutné prvý mesiac stromčeky dôkladne zalievať. Cenovo výhodnejšie prostokorenné sadenice možno vysádzať iba na jeseň či skoro na jar, najlepšie ku koncu októbra a začiatkom novembra. A ak tomu počasie praje, pokojne v priebehu celého mesiaca.

Kontajnerované rastliny

Dreviny pestované v kvetináčoch je možné síce vysádzať celoročne, ale jesennou výsadbou im ujímanie uľahčíte. Kontajnerované rastliny sa sadia po vybratí z kontajnera počas celého vegetačného obdobia priamo, bez skracovania koreňov.

Výber stanovišťa a príprava pôdy

Vo všeobecnosti platí, že ovocným drevinám vyhovuje ľahšia humózna pôda s mierne kyslou reakciou. Je treba dbať, aby na mieste výsadby nebola vysoká hladina spodnej vody, pri ktorej by došlo k odhnívaniu koreňov. Príliš kamenisté, nepriepustné alebo zasolené pôdy sú na pestovanie nevhodné.

Špecifické nároky rôznych druhov

• Rakytník obyčajný (Hippophae rhamnoides): Nenáročný krík, darí sa mu v ľahších, priepustných pôdach na slnečnom mieste. Je dvojdomý - pre plody je potrebné pestovať samičiu aj samčiu rastlinu.
• Hlošina mnohokvetá (Elaeagnus multiflora): Dekorácia, dorastá do 3 m výšky, ponúka veľmi zdravé a chutné plody.
• Exotické rastliny (kiwi, figovník, jujuba, citrónovníkovce): Rastlinám kiwi (Actinidia), figovníka (Ficus carica), jujuby (Ziziphus jujuba) či citrónovníkovca (Poncirus trifoliata) sa bude dariť predovšetkým v nížinách západného, juhu stredného a východného Slovenska, na chránených stanoviskách s dlhým slnečným osvitom, pokiaľ možno málo veterných. Nevhodné sú polohy orientované na východ, lebo u nich po zime dochádza k rýchlejšiemu nástupu vegetácie.
• Čučoriedky a brusnice (rod Vaccinium): Kanadským čučoriedkam (Vaccinium corymbosum), kamčatským čučoriedkám (Lonicera camtschatica), brusniciam (Vaccinium vitis-idaea), či kľukve (V. oxycarpum) sa darí aj vo vyššie položených oblastiach, kde prinášajú bohatú úrodu drobných plodov. Pretože sú obyčajne náročnejšie na vlahu, nie je vhodné ich sadiť na príliš vysychavé stanoviská. To platí najmä pri ich pestovaní v teplejších nížinných podmienkach. Rastliny rodu Vaccinium si vyžadujú kyslú, rašelinovú pôdu. Na to je dôležité myslieť už pred výsadbou a pôdu do hĺbky cca 30 - 50 cm na záhone vymeniť. Ďalšou, menej prácnou možnosťou je pestovanie týchto rastlín v nádobách, ktoré zapustíme do pôdy. Ich objem by však mal byť minimálne 10 litrov.

Zlepšenie štruktúry pôdy a výživa

Aj keď nároky na pôdu nie sú vždy veľké, ovocné dreviny sú vďačné za každé zlepšenie štruktúry pôdy, jej pH a celkového obsahu humusu a živín. Je to hlavne aktuálne pri novších odrodách, pri ktorých sa požadovaný efekt nedá dosiahnuť bez dodatkového prísunu organických a minerálnych hnojív. Dôležitá je pritom zásoba humusu v pôde, ktorá ovplyvňuje celú mikrobiológiu. Tu je viac možností, z ktorých sa najčastejšie využíva zlepšenie kompostom alebo vyzretým maštaľným hnojom. Veľmi ťažké pôdy môžeme vylepšiť pieskom a u kyslých pôd nezabúdame na vápnenie.

Proces výsadby

Samotná výsadba je veľmi dôležitým úkonom, ktorý ovplyvňuje naše pestovanie počas celej životnosti rastliny. Začať treba práve dôkladnou prípravou pôdy.

Príprava jamy a pôdy

• Odporúča sa robiť výkop jám aj niekoľko dní dopredu a zapracovať do nich organické alebo minerálne hnojivo (Veget, Rokosan).
• Jama by mala byť taká hlboká a priestranná, aby sa v nej korene rozprestreli a žiadny sa neohýbal späť. Mala by byť o jednu tretinu širšia ako je koreňová sústava stromu.
• Dôležitejšia je však veľkosť jamy, ktorá by pri jabloniach mala byť 60x60x60 cm. Tu treba tiež zohľadniť kvalitu pôdy.
• Ak sú steny jamy utlačené, je dobré ich mierne skypriť vidlami alebo hrabľami.
• Na dno jamy nasypte kompost, ktorý je zdrojom živín aj cenného humusu. Zmiešajte ho však pol na pol s okolitou pôdou, aby nevznikol ostrý prechod medzi výživnejšou a chudobnejšou zeminou.
• Na prilepšenie a podporu rastu môžete využiť aj fermentovaný hnoj, ktorý je v predaji vo forme peletiek, alebo rohoviny. Pomocou špeciálneho hnojiva môžete doplniť aj zásoby fosforu, ktorý ovocným drevinám často chýba. Použiť môžete aj odležaný hnoj (konský po roku odležania, kravský po troch rokoch, prasací až po piatich rokoch, inak spália korene), premiešajte ho s pôvodnou zeminou.
• Dôležité: Nedávajte vápno do jamy. Nedávajte hnoj alebo umelé hnojivá na povrch pri výsadbe. Toto by bola vážna chyba vedúca k úhynu stromčekov. V zemine s pridaným hnojivom stromček väčšinou veľmi ťažko korenia a v lete potom uschne.

Príprava sadeníc

Kúpené voľnokorenné stromy (korene bez zemného balu) je potrebné zasadiť čo najrýchlejšie, aby nevyschol koreňový systém. Pred výsadbou je dobré korene ponoriť na noc do vody, čím zabezpečíme hydratáciu koreňov. Prezrite korene a odstráňte tie, ktoré sú choré alebo poškodené. Úpravu koreňovej sústavy voľnokorenných rastlín robíme tesne pred výsadbou. Kvôli zlepšeniu prijímania vody skracujeme korene asi o 1/3 a viac, ako aj poškodené korene. Ak robíme výsadbu na jeseň, skrátenie nadzemnej časti nechávame na jar.

Výsadba a zakorenenie

Stromček vsádzajte tak, že tesne pred výsadbou nožnicami skrátite mierne korene. Takto upravený stromček namočte na niekoľko hodín, najlepšie však na celý jeden deň. Stromček vložíme do jamy a snažíme sa, aby bolo miesto štepenia minimálne 10 cm nad zemou. Dôležitá zásada pri výsadbe ovocných stromov ako aj iných vrúbľovaných drevín je neumiestniť miesto vrúbľovania pod úroveň pôdy. Ak by sme zakryli toto miesto, ktoré označuje zrast podpníka a vrúbľa, mohlo by sa stať, že by zakorenil aj ušľachtilý kultivar a podpník by stratil svoju funkciu.

• Rozloženie koreňov: Rukou uložte korene tak, aby smerovali smerom dole a boli rovnomerne rozložené v jame, a žiadny sa neohýbal späť.
• Zasypávanie: Začnite pomaly prihadzovať zeminu a mierne natriasať stromček, aby sa zemina dostala na všetky miesta a to hlavne medzi korene. Vyhneme sa tým vzduchovým bublinám v koreňovom systéme. Zeminu môžete vylepšiť záhradníckym substrátom do 20% objemu.
• Uťahovanie pôdy: Je dôležité, aby zemina ku koreňom dobre priľnula a v jame nezostali žiadne prázdne miesta. Pomôže, keď stromčekom v priebehu zasypávania občas zatrasiete a zeminu priebežne prišľapávate. Aby sme sa uistili, že pri koreňoch nie je žiaden vzduch a že je stromček stabilný, utlačte ešte zeminu. Ku stromčeku ešte navŕšime zeminu toľko, aby prevyšovala okolitý terén o 6-9 cm.
• Oporný kôl: Oporný kôl do jamy vložte už pri výsadbe. Pevný úväz je dôležitý, aby vietor so stromčekom nekýval. Ani jemný pohyb neprospieva koreňom, ktoré sa práve rozrastajú v novom domove. Umiestnite 7-8 cm od stredu výsadbovej jamy 1-2 oporné koly a po výsadbe ich priviažeme osmičkovým uzlom o kmeň. Takto zabezpečíme stabilitu stromu, kým nezakorení. Ovocné stromy na slabo rastúcich podpníkoch budú potrebovať oporu stále.
• Hĺbka výsadby: Stromček by mal kotviť rovnako hlboko, ako rástol v kontajneri alebo v škôlke. Miesto štepovania musí zostať nad zemou. Jablone a hrušky na vegetatívnych podpníkoch vysádzame do takej hĺbky, aby miesto štepenia bolo minimálne 10 cm nad zemou. Kôstkoviny na semenných podpníkoch sadíme tak, aby bol koreňový krčok kúsok pod úrovňou pôdy. Drobné ovocie ako ríbezle, egreše, maliny sadíme cca 5 - 10 cm hlbšie, ako rástli v škôlke.

Zálievka a počiatočná starostlivosť

Zálievka

Korene stresované presadením je nutné ihneď napojiť. Zalievať môžete už v priebehu výsadby. Voda by sa mala postupne vsiaknuť. Nezabudnite stromček výdatne zaliať vodou po výsadbe a aj na druhý deň. Pri jarnej výsadbe je nutné prvý mesiac stromčeky dôkladne zalievať. Stromček je nutné prvý rok primerane zalievať, inak cez leto alebo aj na jar uschne. Na nadmernú zálievku sú citlivejšie čerešne a višne. Na preschnutie sú citlivé všetky novovysadené dreviny. Obzvlášť treba dať pozor v letných mesiacoch na preschnutie kiwi (Actinidia). V prípade, že voda príliš dlho stojí na mieste, nie je podložie dostatočne priepustné, a treba ho odľahčiť jemným štrkom alebo hrubším pieskom. Pozor na veľké blato, v takom prípade sa korene môžu obaliť nepriedušnou hmotou z hliny a stromček môže uhynúť.

Mulčovanie a ochrana

Ak máte možnosť, prikryte pôdu v okolí stromčeka mulčom. Môžete použiť drevenú štiepku, slamu, seno, kôru alebo aj kamennú drvinu. Zabráni to prerastaniu buriny a erózii pôdy. Kmene prvý rok ničím nenatierajte a okolie stromčekov udržujte v nezaburinenom, v nezatrávnenom stave. Pre dobré prospievanie a rast je vhodné toto dodržiavať aj v nasledujúcich rokoch. Pri preprave je vždy nutné chrániť stromček proti vetru. Jesenná výsadba je vhodná aj pre väčšie stromy. Stromy v tomto čase už začínajú rásť. Najmä v zime sa kôra stromov na slnečných lúčoch zahrieva veľmi nerovnomerne. Aby sa zabránilo riziku vzniku napäťových trhlín na čerstvo vysadených stromoch v dôsledku veľkých teplotných rozdielov medzi slnečnou a tienistou stranou, stromy vysadené na jeseň sa zabalia do tenkej ľanovej tkaniny. Citlivejšie druhy (broskyne, marhule, nektarinky, figovníky) je vhodné na zimu obaliť vhodným priedušným materiálom.

Rez po výsadbe a v prvých rokoch

Väčšinu ovocných drevín je treba ešte pred rašením zrezať. Novovysadené kôstkoviny vyžadujú bezpodmienečne silný hlboký rez! V opačnom prípade hrozí uhynutie stromčekov. V prvých rokoch ide o výchovný rez, kedy tvarujeme rastlinu do podoby, ktorá nás bude sprevádzať počas celého pestovania. Všeobecne platí, že skracujeme výhony hlbšie, aby sme mohli nasmerovať kostrové konáre požadovaným smerom. Rezné rany zatrite voskom alebo latexom.

Typy rezu podľa druhu

• Ovocné stromy všeobecne: Jarný rez po výsadbe: na stromčeku ponechajte 3 až 5 základných vetiev po dvoch až šiestich očkách. Vetvy orežte tak, aby posledné očko smerovalo von. V prípade, že chcete stromček vyšší, bočné vetvy stromčeka orežte a nechajte vyrásť vetvy z vrcholu terminálu. Pri jesennej výsadbe môžete stromček čiastočne orezať (ostrihať) z dôvodov prepravy. Počítajte, že menšia časť odrezaných vetvičiek vyschne.
• Jablone: U jabloní je rez ešte dôležitejší, pretože jeho zanedbanie by nám mohlo robiť v budúcnosti problémy. Problematika rezu je veľmi obsiahla s možnosťou použitia rôznych tvarov. U ovocných stromov vstupuje ako významný faktor použitý podpník. Veľmi obľúbeným tvarom je štíhle vreteno, ktoré pestujeme do 2 - 2,5 m výšky. Táto výška umožňuje pohodlný prístup k stromu počas celej vegetácie. Rez, chemická ochrana a zber je veľmi uľahčený, ako aj bezpečný. Na rozdiel od iných tvarov nezapestovávame hrubé kostrové konáre, ale na zvislom stredníku ponechávame len polokostrové konáre pravidelne rozmiestnené okolo hlavnej osi. Smerovanie konárov sa snažíme udržať vo vodorovnej polohe a celý tvar koruny v pyramidálnom tvare. V prípade štíhleho vretena sú najvhodnejšie jablone, ktoré sú štepené na slabo rastúcom podpníku. Po zapestovaní hociktorého tvaru je treba myslieť na udržiavací rez, ktorý je výhodné robiť každý rok. Ide o presvetlenie koruny, alebo čiastočné zmladenie. Nezabúdame na choré a poškodené konáre. Počas leta, ak nám vyjde čas, je vhodné venovať sa letnému rezu.
• Ríbezle a egreše: U ríbezlí a egrešov ide o skrátenie výhonov o 1/3 až 1/2.
• Maliny: Maliny sú často pripravené pri nákupe tak, že ich netreba skracovať.
• Kaki, granátové jablko a figovníky: Pri výsadbe voľnokorenného kaki, granátového jablka a figovníkov, je nutné vykonať rez po výsadbe. Granátové jablká sa zakracujú na 30 cm. Kaki na 30 - 50 cm a figovníky na 30 cm.
• Kiwi (Actinidia): Mladú rastlinu kiwi koncom prvej zimy hlboko zrežeme na jeden dobre vyvinutý púčik, aby sme vypestovali čo najsilnejší letorast. Ak sa nám to nepodarí, opakujeme tento hlboký rez aj na druhý rok. Ostatné slabé výhonky priebežne odrezávame. V druhom roku, ak máme napestovaný kmeňový výhonok, skrátime ho v požadovanej výške. Z posledných dvoch až troch púčikov vyrastú výhony, ktoré vytvoria základnú kostru. Nesmieme zabudnúť na ich priväzovanie. V treťom roku pestovania koncom februára až začiatkom marca skrátime kostrové výhony asi o štvrtinu až tretinu. Z ich púčikov rastú rodivé letorasty a z asi troch najspodnejších púčikov sa tvoria kvety a prvé plody. V auguste ich skrátime od posledného plodu za ôsmym listom a koncom zimy ich opäť skrátime na dvojpúčikové čapíky. Z nich vyrastú nové rodivé letorasty, ktoré poskytnú prvú väčšiu úrodu. Počas ďalších rokov opakujeme letný rez a zimný na dvojočkové čapíky. Počas pestovania musíme vymieňať odrodené a vyschnuté konáre novými mladými výhonmi. Dozrievajúce plody nechávame na rastline až do neskorej jesene. Oberané plody sú ešte tvrdé a nezrelé. Uskladníme ich v chladnej a primerane vlhkej pivnici.
• Čučoriedky: V prvých dvoch rokoch po výsadbe čučoriedok sa odporúča vykonať výchovný rez, teda nechať iba najsilnejšie konáre a odstrániť všetky bočné výhonky s kvetnými púčikmi. V ďalších rokoch čučoriedku striháme na jar, keď je známy jej zdravotný stav a kvalita prezimovania. Rastlina vytvára kvetné púčiky na jednoročných výhonoch z dvojročného dreva. Kvetné púčiky sú v porovnaní s listovými väčšie. Odrody pomalšie rastúcich čučoriedok s veľkou násadou plodov treba rezať hlbšie v porovnaní s bujnejšie rastúcimi kultivarmi s menším počtom plodov. Medzi odrody s nadmernou násadou plodov patria ´Bluecrop´, ´Blueray´, ´Berkeley´ a ´Patriot´.

Ochrana rastlín

Ovocné dreviny sú napádané rôznymi škodcami a chorobami. Vo všeobecnosti ich môžeme rozdeliť na tie menej dôležité, s ktorými si rastlina vie poradiť, alebo neohrozujú priamo rastlinu či úrodu, a potom sú to choroby a škodcovia, ktorí po premnožení znižujú alebo úplne poškodzujú úrodu, poprípade dôjde k vyschnutiu celej rastliny. Rastliny sú náchylné na hubovité choroby hlavne v jarnom období, keď sú pletivá ešte mladé. Správnym použitím prípravku a jeho načasovaním vieme uchrániť úrodu a tešiť sa z pekných plodov. Aj keď daná problematika je obsiahla, je treba spomenúť aspoň základné choroby a škodcov.

• Egreše: Nezabúdame na múčnatku.
• Ríbezle: Pozor na hrdzu.
• Jablone: Okrem múčnatky a chrastavitosti sa pridávajú živočíšni škodcovia ako obaľovač alebo piliarky.

tags: #vysadit #uzitkove #rastliny #ovocne #stromy #a