Kompletný Sprievodca Pestovaním Skorej Mrkvy a Bohatej Úrody

Mrkva (Daucus carota subsp. sativus) je koreňová zelenina obľúbená pre svoju sladkosť, chrumkavosť a vysoký obsah betakaroténu. Patrí medzi chladnomilné plodiny a v záhrade ju možno pestovať už skoro na jar. Tento článok vám prináša praktický a odborný návod, ako na to, aby bola úroda zdravá a bez deformácií. Mrkva, ktorú berieme ako niečo úplne normálne a samozrejmé, ponúka množstvo druhov, od rôznych veľkostí po rôzne tvary a farby.

Úvod: Mrkva - Zdravá a Obľúbená Zelenina

Mrkva obyčajná (Daucus carota) patrí medzi mrkvovité alebo zelerovité rastliny, je teda príbuzná napríklad s petržlenom, ale aj s kôprom či anýzom. Napriek tomu, že je mrkva rastlina dvojročná, pestuje sa najčastejšie ako jednoročná. V prvom roku vyraší vňať a koreň výrazne zdužnatie a zhromažďuje živiny.

Mrkva patrí medzi zeleninu bohatú na živiny a vitamíny. Obsahuje najmä beta karotény, vitamín A, vlákninu a antioxidanty. Obsahuje tiež vitamíny B, C, E, H, minerálne látky, ako sú vápnik, horčík, fosfor, mangán, železo, meď, zinok, ale aj kyselinu kremičitú, listovú a farbivá. „Mrkva je dobrá na oči”, hovorievali naše mamy a staré mamy. Hoci mrkva nenapraví chyby zraku, zlepšuje stav sietnice a pôsobí preventívne voči vzniku zeleného a šedého zákalu. Pomáha aj v prevencii kardiovaskulárnych chorôb a rakoviny hrubého čreva. Mrkva je jednou z mála druhov zeleniny, ktorá je výživnejšia po tepelnej príprave.

Prvotná mrkva pestovaná v dávnych dobách mala fialovú, červenú alebo žltú farbu. Oranžová mrkva, ktorú poznáme dnes, bola vyšľachtená v Holandsku v 17. storočí.

Výber a Príprava Pôdy pre Úspešné Pestovanie Mrkvy

Pre pestovanie mrkvy je rozhodujúca správna pôda. Dôležitým faktorom pre rast krásnej a rovnej mrkvy je hĺbka a kyprosť spracovanej pôdy v záhone.

Ideálne podmienky a pH

Mrkva vyžaduje hlbokú, dobre prekyprenú, piesočnato-hlinitú pôdu s neutrálnou až mierne kyslou reakciou. Najlepšie sa jej darí na hlbokých, kyprých a humóznych pôdach. Vyhýbajte sa ťažkým ílovitým pôdam, ktoré môžu spôsobiť deformácie koreňov. Pôda by mala byť dostatočne hlboká, jemne nakyprená a bez hrúd či kameňov. Mrkva nemá rada kyslú pôdu, ale môžete jej pomôcť vápením pôdy na jeseň, prípadne hnojením na jar. Pestovanie na čerstvo vápnených pôdach nie je vhodné.

Príprava pôdy

Ťažká ílovitá pôda alebo pôda s kameňmi vedie k deformácii a rozvetveniu koreňov. Ak koreň narazí na tvrdú hlinu alebo kameň, okamžite sa začne krútiť a vytvárať bočné výbežky. Pôdu prekyprite do hĺbky 20 - 25 cm. Ak je vaša pôda príliš ťažká, pridajte do nej piesok alebo organickú hmotu (napríklad kompost). Pôdu na jeseň zrýľujte a pred výsevom skyprite, aby mala mrkva možnosť rásť do hĺbky. Zároveň tým získate lepšiu schopnosť zadržiavania vlahy a živín. Mrkva sa zaraďuje do takzvanej druhej trate a potrebuje pôdu v starej sile, čo znamená druhý až tretí rok po hnojení organickým hnojivom. Odborníci odporúčajú pôdu na výsev väčšinou pripravovať na jar.

Špeciálne metódy: Pestovanie v hrobliach

Ak máte ťažší typ pôdy, mrkvu si môžete dopestovať, ale môžete sa stretnúť s problémami, ako sú rôzne choroby alebo náročnejší zber. Odporúča sa pestovať ich na hrobliach, ktoré si vytvoríte tak, ako keby ste kopcovali zemiaky. Tento spôsob zabezpečí lepšiu štruktúru pôdy a karotka je potom skutočne chutnejšia. Dlhodobo sa záhradkárom odporúča vytvárať väčšie a širšie hrobčeky, aby sa zabránilo rýchlemu vysychaniu pôdy. Takýto spôsob zároveň uľahčuje rast koreňov do pôdy a ich následný zber. Na vrchu hrobčeku by mal byť dvojriadok, prípadne trojriadok koreňovej zeleniny.

Kedy a Ako Siať Mrkvu pre Skorú Úrodu

Mrkva je odolná voči chladu, takže výsev je možný už od marca, v závislosti od odrody. Semená mrkvy klíčia už pri nízkej teplote.

Optimálne termíny výsevu

Mrkvu môžete siať skoro na jar, hneď ako pôda rozmrzne a dá sa prekypriť. Ideálne obdobie je marec až apríl. Skoré odrody je vhodné vysievať na jar, neskoršie môžu byť vysievané aj v júni pre zber na skladovanie.

Jesenný výsev: Mrkva dlho klíči, preto ju môžete vysievať už neskoro na jeseň. Vysejte ju hustejšie tesne pred príchodom mrazov (koncom novembra), tak aby semienka do príchodu zimy nevyklíčili. Pôda by však nemala byť ešte zamrznutá. Semená vzídu až v budúcom roku skoro na jar, skôr, ako by ste mohli pôdu pripraviť pred jarným vysievaním. Na zber prvej úrody z decembrového výsevu sa môžete tešiť už na začiatku júna.

Niektorí pestovatelia sledujú aj to, kedy sadiť mrkvu podľa lunárneho kalendára. Odporúča sa siať v dňoch, keď mesiac pribúda a je v takzvaných koreňových znameniach.

Techniky výsevu

Semená sejeme priamo do záhonu. Semená sa odporúča zasiať priamo v záhrade, nie presádzať, pretože mrkva nemá rada narušené korene. Mrkvu vysievajte do riadkov vzdialených od seba 30-40 cm.

Rovnomerný výsev so škrobom alebo pieskom

Drobné semienka mrkvy sa ťažko sejú rovnomerne. Môžete si pomôcť jednoduchým trikom - zmiešajte semená s tekutou zmesou vody a zemiakového škrobu, nalejte do pripravených riadkov a zasypte. Výsev bude rovnomerný a jednotenie menej náročné. Inou metódou je zmiešanie semien s jemným pieskom, aby bol výsev redší. Biely prášok škrobu sa okamžite prilepí na vlhký povrch semien, čím sa stanú v záhone neprehliadnuteľnými. Škrob navyše slúži ako prvý, veľmi jemný zdroj energie pre pôdne baktérie v bezprostrednom okolí nového klíčka.

Predklíčenie semien

Na rozdiel od rajčín alebo paprík sa mrkva bežne nepredpestuje v interiéri, pretože neznáša presádzanie. Ak však chcete získať náskok, skúste predpestovanie formou predklíčenia semien. Stačí ich nechať pár dní vo vlhkom papieri a po objavení klíčkov ich vysadiť priamo do pôdy.

Existuje aj takmer zabudnutý trik, ktorým je správne pestovanie mrkvy, vďaka ktorému budú vaše záhony zelené už za pár dní. Semienka mrkvy sú od prírody obalené vysokou koncentráciou éterických olejov, ktoré slúžia ako prirodzený konzervant a bránia vlhkosti, aby sa dostala do vnútra semena. Približne desať až dvanásť dní pred plánovaným výsevom si pripravte všetky semienka, zabaľte ich do kúska čistej gázy alebo tenkého plátna tak, aby mali vo vnútri dostatok miesta na pohyb. Tento malý uzlík následne zakopte do vlhkej pôdy niekde v záhrade, ideálne do hĺbky približne dvadsať až dvadsaťpäť centimetrov. V tejto hĺbke je pôda konštantne vlhká a teplota sa nemení tak prudko ako na povrchu záhona. Keď po dvanástich dňoch balíček opatrne vykopete, uvidíte, že semienka sú viditeľne väčšie a živšie. Tento proces v podstate nahrádza prvé dva týždne, ktoré by inak semienka strávili nečinne v suchom riadku.

Výsevné pásiky

Výsevné pásiky môžu byť pre záhradkárov nápomocné. Osivo je na pásikoch rovnomerne rozmiestnené v určitých vzdialenostiach, čo uľahčuje výsev a znižuje potrebu jednotenia.

Hĺbka a rozostupy

Semená mrkvy sa vysievajú približne 2 cm hlboko. Riadky by od seba mali byť vzdialené 20-30 cm, prípadne 30-40 cm. Pri riedkom vysievaní alebo po zriedení by mala byť vzdialenosť medzi rastlinami v riadku 2-5 cm.

Starostlivosť o Mrkvu počas Rastovej Fázy

Správna starostlivosť počas rastu je kľúčová pre zdravú a chutnú úrodu.

Jednotenie (preriedenie)

Aj pri opatrnom výseve rastlinky často vyklíčia nahusto. Preto je dôležité jednotenie. Jednotenie mrkvy je záhradnícky proces, pri ktorom sa z hustého výsevu odstránia slabšie rastlinky, aby každá mrkva mala dosť priestoru na rast. Vykonajte ho vo fáze, kedy má rastlina 2 - 3 pravé listy. Nechajte medzi rastlinami rozostupy 3 - 5 cm, aby mali dostatok priestoru. Takto zostávajúce mrkvy majú dostatok miesta, živín a vody, aby mohli rásť rovnomerne a vytvoriť pekné, zdravé korene. Preriedením sadeníc môžete prilákať vŕtavku mrkvovú, pretože zacíti vôňu rozdrvených listov. Preto je ideálne jednotiť večer alebo za oblačného počasia.

Zálievka

Mrkva potrebuje pravidelnú zálievku, no dôležité je, aby ste sa vyhli premočeniu pôdy. Mrkva má tendenciu rásť hlboko, a preto je dôležité, aby sa voda dostala až ku koreňom. Počas klíčenia semien zabezpečte, aby bola pôda neustále mierne vlhká. Za sucha a vo mokrej pôde osivo horšie vzchádza. Mrkva potrebuje rovnomerný prísun vody najmä v období klíčenia a tvorby koreňa. Odporúča sa zalievať 1-2× týždenne výdatne, aby sa voda dostala hlbšie ku koreňom. Praskanie mrkvy je spôsobené výraznými výkyvmi pôdnej vlhkosti. Ak zostane mrkva na určitú dobu v suchej pôde a potom jej dáme naraz priveľa vody, napučí a praská. Problému sa vyhneme pravidelnou zálievkou a mulčovaním, aby nikdy úplne nevyschla. Pri pestovaní v hrobliach sa odporúča po 2-3 mesiacoch už nezalievať navrch na hrobček, ale len medzi hrobčekmi, do žľabu. Spodná vlaha bude semienka stimulovať k rastu koreňa smerom nadol, zatiaľ čo suchý povrch zostane kyprý a priedušný.

Hnojenie

Mrkva je citlivá na čerstvý maštaľný hnoj, ktorý môže spôsobiť deformácie a popraskanie koreňov, alebo vysoký obsah dusičnanov. Ak je v pôde veľké množstvo dusíka, mrkva môže mať problém. Mrkvu ani petržlen neodporúčame sadiť na záhon, ktorý ste čerstvo vyhnojili maštaľným hnojom.

Odporúča sa použiť vermikompost, frass (hmyzie hnojivo) alebo minerálne hnojivá s vyšším obsahom fosforu a draslíka, ktoré podporujú vývoj koreňov, sladkosť a pevnosť. Hnojenie vykonávajte približne raz mesačne, najlepšie v skoršej fáze rastu - pred tvorbou hlavného koreňa. Pri organických hnojivách sledujte reakciu rastliny, keďže ich účinok býva pomalší. Ak máme záhon v dobrom stave, nie je nutné mrkvu ani petržlen nijak zvlášť hnojiť.

Domáce hnojivo pre sladkú chuť

Pripravte si domáce hnojivo zmiešaním desiatich gramov čerstvého droždia, jednej lyžičky cukru a litra vlažnej vody. Túto zmes nechajte dve až tri hodiny pracovať na teplom mieste, kým neuvidíte známky kvasenia. Následne pridajte tri polievkové lyžice jemného drevného popola, ktorý je tým najlepším prírodným zdrojom čistého draslíka. Celý tento koncentrát zrieďte s vodou v pomere jedna ku piatim a zalievajte ním riadky mrkvy každé tri týždne. Droždie aktivuje pôdnu mikroflóru a pomáha rastline lepšie čerpať fosfor, zatiaľ čo popol dodá koreňom potrebnú pevnosť a šťavnatosť.

Tabuľka vplyvu živín na rast mrkvy:

Odstraňovanie buriny a okopávanie

Mrkva rastie spočiatku pomaly, preto je najmä v prvých týždňoch dôležité odstraňovať burinu. Buriny v okolí mrkvy bojujú s mrkvou o živiny a vodu. Odporúča sa klasická okopávka. Zelenaniu hláv koreňov možno zabrániť miernym prihrnutím pôdy pri okopávaní.

Odrody Mrkvy: Výber pre Vaše Potreby

Na výber je množstvo druhov mrkiev, od rôznych veľkostí po rôzne tvary a farby.

Základné typy a ich vlastnosti

• Nantes: Základný typ, známy dlhým a okrúhlym koreňom. Je vhodný na skladovanie, spracovanie aj čerstvú úrodu počas roka. Patrí sem napríklad odroda ‘Nanteska 3’, ‘Nanteska 5’, ‘Anina’.
• Chantenay: Odrody s kratším, silnejším koreňom. Sú vhodné na skladovanie, priemyselné spracovanie, respektíve na výrobu džúsov. Príkladom je odroda ‘Chamare’.
• Berlikumer: Medzityp medzi Chantenay a Nantes. Má dlhý, ale širší a väčší koreň. Patrí sem napríklad odroda ‘Kráska’, ‘Jitka F1’, ‘Koloseum F1’, ‘Rubina’, ‘Katlen’, ‘Darina’.
• Pariser: Špeciálny typ s malými okrúhlymi koreňmi, podobnými reďkovkám. Je veľmi skorá a chutná, obľúbená u detí. Príkladom je odroda ‘Pariser Markt’ (Parabell, Karussell, Rondo).
• Kuroda: Japonský typ mrkvy, napríklad odroda ‘Konráda’. Pri tejto odrode si treba dávať pozor na dátum výsevu, pretože je náchylná na chlad.
• Imperator: Má veľmi dlhé a tenké korene, ideálna na komerčné pestovanie.
• Danvers: Má dlhý, kónický koreň a je vhodná do rôznych druhov pôd, vrátane ťažších.

Skoré a neskoré odrody

Odrody mrkvy sa delia častejšie na skoré a neskoré.

• Skoré kultivary (karotky): Majú väčšinou tupé korene, jemnejšiu dužinu, sú sladšie a menej vhodné na skladovanie. Zberáme ich ako prvé. Pre detské jazýčky sú vhodné skoré odrody ‘Nectar F1’ a ‘Mignon’, ktoré sú veľmi šťavnaté. Stredne skoré odrody sú napríklad 'Marquette' alebo 'Jolana F1'.
• Neskoré kultivary: Sú vhodné na uskladnenie a zberajú sa až počas jesene. Koreň je väčší, tmavší, chuť výrazná a šupka hrubšia.

Ak chcete mať mrkvu čo najskôr, odporúča sa vysiať malú okrúhlu mrkvičku typu Pariser. Potom môžete vysiať niečo zo skorších odrôd na priebežný celoročný zber a nakoniec neskoršie odrody typu Chantenay alebo Berlikumer, vhodné na výrobu šalátov alebo džúsov.

Farebné variácie

Zaujímavým spestrením na tanieri môžu byť rôzne farebné variácie mrkví. Dnes si už môžeme vybrať aj z fialovej, bielej či žltej. Pôvodná mrkva bola podľa botanikov žltá, no táto forma je veľmi vláknitá a drevnatá. Farebné korene mrkvy sa nelíšia spôsobom pestovania, ale skôr skladovateľnosťou a vizuálnym efektom.

• Fialová mrkva: Má výraznú fialovú farbu a je bohatá na antioxidanty. Príkladom je odroda 'Purple Haze', ktorá sa vyznačuje temne fialovou farbou so žíhaním. Odroda 'Gniff' má nádhernú fialovú farbu zvonka a žltú alebo bielu zvnútra, ktorá ale počas varenia stráca na intenzite.
• Biela mrkva: Je na farbivá najchudobnejšia, ale je sladká a chutná. Odroda 'Küttiger' je stará odroda s bielou šupkou a dužinou, ktorá má silnejšiu chuť ako klasická oranžová mrkva.
• Rainbow F1: Jedinečný hybrid s bielou, žltou, oranžovou a koralovou farbou.

Ochrana Mrkvy pred Chorobami a Škodcami

Mrkva je pomerne odolná voči nepriaznivým podmienkam. Odborníci zvyčajne neodporúčajú ošetrovať mrkvu ani petržlen voči škodcom ani chorobám, ak ide o malé zásahy. Ak sú však napadnuté, väčšinou ide o malé zásahy, ktoré nie je potrebné nijak ošetrovať. Mrkva má rada chladnú pôdu. Ak sa pôda zahreje na viac ako 21°C, korene zakrpatievajú.

Najčastejší škodcovia a prevencia

• Mrkvová muška (Chamaepsila rosae): Jeden z najväčších nepriateľov mrkvy. Jej larvy sa živia koreňmi mrkvy a príbuzných rastlín, ako je paštrnák, petržlen a zeler. Spôsobujú diery a tunely v koreňoch. Muška je menej nebezpečná v otvorených polohách.
  • Prevencia: Pestovanie mrkvy v blízkosti cibule alebo póru, ktorých vôňa škodcov účinne odpudzuje. Môže pomôcť aj zakrytie úrody rúnom alebo sieťkami proti škodcom, umiestnením 45 cm vysokých bariér. Pri jednotení sa odporúča vyvarovať sa dotyku listov, pretože ich vôňa priťahuje vŕtavku.
  • Riešenie: Proti vŕtavke sa dá aplikovať insekticídny postrek, ale je potrebné ho urobiť včas, kým nalietava.
• Drôtovce: Sú polyfágne larvy, ktoré robia diery do mrkvy aj zemiakov. Sú väčšinou sezónny problém.
  • Riešenie: Babská rada spočíva vo vložení napoly rozkrojeného zemiaka do pôdy, do ktorého drôtovce vlezú a zemiak následne zlikvidujeme. Ide však o malé riešenie problému.
• Slimáky a háďatká: Listy aj korene mrkvy sú náchylné na napadnutie slimákmi. Háďatká sú drobné „úhory“, ktoré žijú v pôde a sú voľným okom neviditeľné.
  • Prevencia: Proti slimákom možno uložiť slamu okolo rastlín.
• Voška mrkvová (Semiaphis dauci F.): Napáda mrkvu, zeler, paštrnák, petržlen a zemiaky a je prenášačom vírusových ochorení.
  • Spoznáme ju: Listy sa krútia a vošky sú viditeľné.
• Méra mrkvová (Trioza apicalis): Hmyz poškodzujúci listy, ktoré sa časom krútia a stáčajú.

Hubové choroby

Mrkve môžu hroziť: múčnatka (v druhej polovici leta v prehustených tienených porastoch), škvrnitosť listov (počas druhej polovice vegetácie) a pleseň. Napadnuté rastliny je potrebné odstraňovať, prípadne použiť odporúčané prípravky.

Partnerské pestovanie

Ak chémiu vo vašej záhrade používať nechcete, zvážte takzvané partnerské pestovanie zeleniny. Mrkva sa znáša so všetkými druhmi a je vhodné do jej blízkosti sadiť cibuľu, pór alebo kapucínku, ktoré účinne odpudzujú jej škodcov. Reďkovky vyklíčia skôr a udržiavajú pôdu voľnú, vzdušnú, keď sú vysadené vedľa riadku mrkiev.

Zber a Skladovanie Mrkvy

Kedy vykopať mrkvu zo zeme závisí od použitej odrody. Dôležité je tiež vedieť, ako ju správne zberať a uskladniť.

Kedy zberať

• Skoré odrody: Zberajú sa už počas júla, pokojne už 2 až 3 mesiace po jarnom vysiatí. Skoré odrody môžete začať zberať už v máji až júli, sú určené na priamu konzumáciu. Mrkvu vhodnú na zber spoznáte podľa jej výrazného zafarbenia, spodné listy by sa mali začať zafarovať do žlta a celá vňať mierne poklesne.
• Neskoré odrody: Zberajú sa na jeseň v októbri až začiatkom novembra. Mali by ste to stihnúť do prvých mrazov. Odporúča sa zberať čo najneskôr, ako nám počasie dovolí, ale určite by bolo dobré vyhnúť sa prvým mrazom. Ak úroda zmrzne, nastane poškodenie.

Vyberajte ju hneď, ako bude dostatočne veľká na použitie - nenechávajte ju v zemi len kvôli tomu, aby mala veľké korene, pretože inak obetujete chuť. Vo všeobecnosti platí, že čím je mrkva menšia, tým je jej chuť lepšia. Mrkva by mala byť široká asi ako palec alebo aspoň ½ palca v priemere. Ak zbierate úrodu na jeseň, mrkva chutí oveľa lepšie po jednom alebo viacerých mrazoch.

Ako správne zberať

Vyberajte pomocou rýľa alebo rýľovacích vidiel. Korene zospodu mierne nadvihnite, čím sa uvoľnia, a budete ich môcť vytiahnuť. Neťahajte priamo za vňať bez nadvihnutia, mohli by ste odtrhnúť len vňať alebo by sa mrkva zlomila. Mladšie a plytšie korene by sa mali dať dostatočne ľahko vytiahnuť jednoduchým uchopením za spodok lístia. Často pomáha, ak najprv zatlačíte na koreň a potom ho otočíte a jemne potiahnete smerom nahor. Väčšie, dlhšie korene možno budete musieť uvoľniť pomocou vidličky.

Korene nechajte voľne položené, aby pôda obschla. Budú sa vám ľahšie čistiť na uskladnenie. Zvyšky pôdy jemne odstraňujte rukami, handričkou alebo v textilných rukaviciach. Neumývajte ani nedrhnite.

Dlhodobé skladovanie

Na dlhodobé skladovanie sú vhodné iba neskoré odrody, skoré nie sú na dlhodobé skladovanie vhodné. Po vytiahnutí úrody zo zeme odstránime vňať (tú môžeme využiť v kuchyni alebo ju treba zmraziť) a korene dobre očistíme od hliny. Následne pozbieranú zeleninu rozložíme a necháme chvíľu preschnúť na dobre vetranom, chladnom a suchom mieste. Najčastejšie sa potom mrkva dáva do debien, v ktorých sa zasype pieskom, a ukladá sa do tmavej pivnice s možnosťou vetrania, kde sa teplota počas zimy pohybuje medzi 0 až 4 °C. Niekto vňať pri zbere zrezáva, iný ju odtrháva. V prípade odtrhávania je potrebné strhávať dostatočne jemne, aby sme koreň veľmi nepoškodili. Ak máme iba priestor v byte, kde je štandardná izbová teplota okolo 20 stupňov Celzia, veľa možností, ako efektívne skladovať koreňovú zeleninu nemáme. V tomto prípade môžeme nechať mrkvu na záhone a zbierať ju priebežne.

Špeciálne Metódy Pestovania

Pestovanie mrkvy je možné aj v netradičných podmienkach.

Pestovanie v nádobách (na balkóne / v interiéri)

Pestovanie mrkvy na balkóne alebo v interiéri nie je nemožné, chce to ale zodpovedajúce vybavenie. Tajomstvom úspechu je dostatok svetla, správna nádoba a vhodná odroda. Keďže mrkva rastie do hĺbky, potrebujete kvetináč hlboký minimálne 20 až 30 cm v závislosti od odrody (niektoré zdroje uvádzajú aspoň 40 cm). Na balkónové pestovanie sa odporúča voliť skôr skoré a drobnejšie odrody, napríklad Parížsku tržnú mrkvu. Obľúbené je tiež takzvané debnové pestovanie, kedy sa zelenina vysieva do 50 centimetrov hlbokej debny plnej záhradníckeho substrátu. Kvetináč naplňte preosiatou záhradnou zeminou alebo hlinitým kompostom, prípadne zmesou rašeliny, perlitu a kompostu. Mrkva v nádobách si vyžaduje častejšie zalievanie, najmä v suchom počasí. Aby ste ochránili mrkvu pred vŕtavkou mrkvovou, môžete celú nádobu jednoducho zakryť záhradníckym rúnom a zaťažiť ju.

Pestovanie v skleníku

Pestovanie mrkvy a petržlenu v skleníku sa príliš neodporúča, maximálne ak máte miesto, ktoré sa dá dočasne prikryť skleneným krytom. Hlavnou výhodou je skorosť. Ak bude teplá jar a nenastane žiadny problém, rastlina získa náskok pred jarnými výsevmi. Najväčším rizikom, okrem zmrznutia, je, že tieto rastliny sú dvojročné. Ak sú dostatočne vyvinuté a prejdú výrazným chladom, začnú namiesto koreňa tvoriť kvet.

Časté Problémy a Riešenia pri Pestovaní Mrkvy

Pri pestovaní mrkvy sa môžete stretnúť s rôznymi problémami. Tu sú najčastejšie chyby a ich riešenia.

Semená nevzídu alebo klíčia pomaly

Mrkva patrí medzi plodiny, ktoré si vyžadujú obrovskú dávku trpezlivosti, pretože jej klíčenie je prirodzene spomalené ochrannými mechanizmami - éterickými olejmi na povrchu semien. Problémom býva nielen nerovnomerné vzchádzanie, ale aj slabá vitalita mladých rastlín. Ak semienka nevzídu, väčšinou iná možnosť ako presev nie je, jedine, ak nevzišli z toho dôvodu, že celý čas ležali v suchej pôde. Pôda nesmie byť na vrchu tvrdá; semienka zasypte vrstvou jemného piesku, vermikulitu alebo kompostu, aby sa zabránilo tvorbe kôry. Zálievka je kľúčová práve pri klíčení - je potrebné, aby tam vlaha bola po celý čas.

Rozvetvená alebo ohnutá mrkva

Rozvetvená alebo ohnutá mrkva je znakom toho, že niečo bráni rozvíjajúcim sa koreňom. Môže to byť ťažká pôda, skala, alebo je veľmi blízko zasadená ďalšia mrkva. Pomôže triedenie vysadenej mrkvy a prevzdušňovanie pôdy. Ak koreň narazí na tvrdú hlinu alebo kameň, okamžite sa začne krútiť a vytvárať bočné výbežky. Dlhé mrkvy, ako väčšina odrôd typu Nantes, budú mať problém v plytkej pôde. Budú sa ohýbať, deformovať a tvoriť škaredé korene.

Praskanie koreňa

Praskanie koreňa mrkvy spôsobuje nekonzistentné zalievanie. Mrkva, ktorá zostane na určitú dobu v suchej pôde a potom jej dáme naraz priveľa vody, napučí a praská. Problému sa vyhneme pravidelnou zálievkou a mulčovaním, aby nikdy úplne nevyschla. Tento problém sa môže vyskytnúť aj pri nadmernom hnojení dusíkom.

Mrkva kvitne predčasne

Mrkva, ktorá kvitne, je znakom toho, že úroda je zakrpatená, často kvôli neobvykle teplému počasiu alebo príliš skorým výsevom. Ak rastliny prejdú výrazným chladom po dostatočnom vývoji, začnú namiesto koreňa tvoriť kvet.

Horká chuť / zakrpatenie

Dôvodom bývajú zvyčajne buriny v okolí mrkvy, ktoré s mrkvou bojujú o živiny a vodu. S najväčšou pravdepodobnosťou je pôda príliš teplá. Ak sa zahreje na viac ako 21°C, korene zakrpatievajú. Horká chuť mrkvy môže byť ovplyvnená aj stresovými faktormi, ako je sucho, napadnutie škodcami, alebo premokrená pôda.

Zelenanie hláv koreňov

Zelenaniu hláv koreňov možno zabrániť miernym prihrnutím pôdy pri okopávaní.

tags: #mrkva #skora #pestovanie