Muchovník v Súľovských skalách a jeho botanický význam
Krásu a neopakovateľnosť skalných útvarov Súľovských skál dopĺňa bohatá flóra. Chránenou drevinou je tu drieň obyčajný alebo muchovník vajcovitý (Amelanchier ovalis), ker dosahujúci výšku až 3 metre. Je hojný na teplých výslniach skál, rovnako ako klokoč perovitý alebo ľalia zlatohlavá. Z tráv je najrozšírenejšia ostrevka vápnomilná, hustosrstnatá sivozelená tráva rastúca do výšky až 30 cm. Na teplých miestach sa vyskytuje ostrica nízka, oman mečolistý, gulička Wilkomova a iné.
Toto územie svojou rozmanitou flórou priťahovalo botanikov už od začiatku 19. storočia. Venovali mu pozornosť osobnosti ako J. Ľ. Holuby, A. Rochel, K. Brancsik, neskôr J. Futák. Od konca 19. storočia publikovalo poznatky o flóre územia množstvo botanikov, z nich vynikali najmä stredoškolský učiteľ G. Runkovič a E. Muchovník.
Botanická charakteristika rodu Muchovník (Amelanchier)
Muchovník (lat. *Amelanchier*) je rod pozostávajúci z približne 25 druhov kríkov a malých opadavých stromov z čeľade ružovitých (Rosaceae). Rod je pôvodný v teplých oblastiach severnej pologule a rastie predovšetkým na stanovištiach, kde prebieha štádium rannej sukcesie. Najviac druhov sa nachádza v Severnej Amerike, obzvlášť v USA a Kanade. V Európe je pôvodný muchovník vajcovitý (*Amelanchier ovalis*), ktorého výskyt zasahuje až na južné Slovensko. Predtým sa vyskytoval len na vápencoch Karpát, no v súčasnosti sa vďaka pestovaniu v záhradkách šíri aj mimo pôvodné lokality. V USA muchovník rastie ako pôvodná drevina vo všetkých štátoch okrem Havaja. Dva druhy muchovníka nájdeme aj v Ázii.
Tieto rastliny sú záhradnícky cenné a ich plody sú dôležité pre divoké zvieratá. Muchovníky rastú do výšky 0,2 až 20 metrov ako riedke drevité kríky alebo malé stromy so vzpriamenými kmeňmi. Kôra je sivá alebo menej často hnedá, hladká alebo popraskaná pri starších stromoch. Listy sú opadavé, stopkaté, striedavé, jednoduché, rôzne eliptické až okrúhle, 0,5-10 × 0,5-5,5 cm veľké. Ich povrchy môžu byť hladké alebo husto ochlpené v čase kvitnutia a v dospelosti. Listy sa na jeseň výrazne sfarbia do červena alebo oranžova.
Súkvetie je zostavené vo vzpriamených alebo previsnutých strapcoch s 1-20 kvetmi, a to buď v zoskupení jedného až štyroch kvetov, alebo v strapcoch so 4-20 kvetmi. V kvete sú päť bielych (vzácne trochu ružových) okrúhlych lístkov, 2,6-25 mm dlhých. Kvety niektorých druhov sa objavujú na začiatku jari, v marci, ďalšie výnimočne kvitnú ešte v júni. Letné kvitnutia sú vzácne, pretože ide o obdobie, kedy kvitne len málo kríkov.
Plodom je malvica, vo farbe od červenej cez fialovú až po takmer čiernu, 5-15 mm veľká. Chuťovo sa pohybuje od sladkastej a šťavnatej po suchú a mdlú. Zreje v lete. Chuť plodov je v rôznych opisoch často subjektívne hodnotená.
Taxonómia a názvoslovie
Severoamerické druhy muchovníka sú uvedené v publikácii *Flora of North America*. Ázijské druhy sú popísané vo *Flora of China* a európske druhy v *Flora Europaea*. Slovenský názov rodu *Amelanchier* je muchovník. Názov *Amelanchier* je pravdepodobne odvodený z provensálskeho slova pre tento strom. Americké názvy zahŕňajú napríklad serviceberry, juneberry a saskatoon.
Liečivé a nutričné vlastnosti plodov muchovníka
Plody muchovníka majú významné miesto v ľudovom liečiteľstve. Obsahujú veľké množstvo vitamínu C a B2, prírodné farbivá (antokyány, ktorým sa prisudzuje účinnosť proti rakovine) a zdraviu prospešné minerály. Plody celkovo podporujú odolnosť organizmu, pôsobia preventívne proti žalúdočným chorobám a pri onkologických ochoreniach môžu byť podávané ako podporný doplnok stravy.
Podpora zraku: Plody muchovníka obsahujú vitamín A, ktorý je kľúčový pre zdravie očí.
Podmienky pestovania a starostlivosť o muchovník
Všetky muchovníky potrebujú podobné podmienky pre rast. Vyžadujú slnečné stanovište, ale všetky znášajú aj polotieň. Dôležitá je dobrá drenáž a prúdenie vzduchu, aby sa predišlo listovým chorobám. Znášajú aj znečistené ovzdušie. Väčšina druhov je na Slovensku a v Česku mrazuvzdorná. Muchovník jelšolistý (*Amelanchier alnifolia*) znáša mrazy až do -40 °C. Vhodná je dostatočná vlahha počas suchého obdobia, ale rastliny dobre znášajú aj obdobia sucha.
Zvláštnu starostlivosť si nevyžadujú. Môžeme ich prihnojovať bežnými priemyselnými hnojivami, avšak ich vegetatívny rast po dosiahnutí výšky približne 1 meter nie je ani s prihnojovaním nijako silný. Drevo je hnedé, pevné a ťažké. Vnútorná časť je červenkasto-hnedá a drevo je svetlejšej farby. Môže byť použité napríklad na výrobu rybárskych prútov.
Muchovník sa rozmnožuje výsevom na jar, delením a štepením. Rozmnožuje sa ľahko, vrúbľovaním na iné druhy, ako sú hloh (*Crataegus*) a jarabiny. Po vrúbľovaní môžeme pozorovať po určitú dobu slabnutie rastu.
Ideálne podmienky pre pestovanie v záhrade
Muchovník obľubuje slnečné až polotienisté stanovisko, ktoré by malo byť ideálne chránené pred silnými vetrami. Najlepšie sa mu darí v priepustnej, mierne vlhkej pôde s dostatkom organických látok. Ak je pôda príliš ťažká alebo nepriepustná, je možné ju obohatiť kompostom.
Muchovník potrebuje pravidelné zalievanie, najmä v suchých obdobiach. Nie je však potrebné ho prelievať a stačí udržiavať jeho pôdu mierne vlhkú. Na jar môžete rastlinu prihnojiť kompostom alebo organickým hnojivom so zníženým obsahom dusíka, aby ste podporili kvitnutie a tvorbu plodov.
Muchovník možno tvarovať ako ker alebo stromček. Pri stromčeku je potrebné nechať jeden hlavný kmienok a bočné výhony pravidelne odstraňovať. Cieľom rezu je odstrániť staré, poškodené alebo zahusťujúce výhony a podporiť tvorbu nového plodonosného dreva.
Odolnosť voči chorobám a škodcom
Výhodou muchovníka je, že zvyčajne netrpí chorobami ani škodcami. Občas sa môže vyskytnúť monilióza, pričom zvyčajne postačí mechanické odstránenie poškodených výhonkov. Muchovník patrí medzi častých hostiteľov vlnačky krvavej.
Muchovník je jednou z najodolnejších ovocných drevín. Mrazy mu neprekážajú - rastlina prežije aj -20 °C a kvety zvládnu aj pokles na -5 °C. Voči chorobám a škodcom je mimoriadne odolný. V ojedinelých prípadoch sa môže vyskytnúť hrdza, múčnatka alebo plesne, najmä pri vlhkom a teplom počasí. Ako prevencia slúži správne rozmiestnenie rastlín a dostatočné prúdenie vzduchu.
Obľúbené druhy a odrody muchovníka
Na trhu je dnes dostupných viacero kultivarov muchovníka, ktoré sa líšia veľkosťou a chuťou plodov, výškou rastu, rýchlosťou dozrievania či odolnosťou voči mrazu.
- Muchovník Lamarkov (*Amelanchier lamarckii*)
- Muchovník jelšolistý (*Amelanchier alnifolia*)
Odrody muchovníka jelšolistého:
- 'Smoky': Kanadská odroda s veľkými, veľmi sladkými plodmi. Má jemnú dužinu a nízky obsah kyselín. Dorastá do 4,5 m. V strapci zvyčajne dozrieva 7 až 11 stredne veľkých a veľmi sladkých plodov.
- 'Martin': Pochádza z výberu Thiessenu, má ešte väčšie plody a kompaktný rast. Dorastá do 5 m. Má veľké šťavnaté plody.
- 'Prince William': Dozrieva začiatkom júla, plody majú chuť sladkoplodej jarabiny a čučoriedok. Dorastá do výšky 2,5 až 3 m.
- 'Rainbow Pillar ®': Stĺpovitý muchovník dorastajúci do výšky 3 až 5 metrov s plodmi červenohnedej až purpurovočiernej farby dozrievajúcimi v júli.
- 'Bluemoon': Tvorí nižšie kry.
Ďalšie odrody:
- 'Northline': Nižšia a hustejšia odroda (do 2,5 m), ideálna do menších záhrad.
Expert odporúča pre väčšie plody pripomínajúce aj chuťovo čučoriedky práve druh jelšolistého muchovníka. Má veľké plody odrody *north line*, alebo *smookie* či *mandana*. Výhodou je, že ak chceme pestovať čučoriedky, potrebujeme kyslú pôdu, kým v prípade muchovníkov Ľudovít Vašš vysvetlil: „Muchovníky kyslú pôdu nevyžadujú. Stačí im bežná pôda, ale pri dozrievaní potrebujú dostatok vody.“ Moderátor Ján Škorňa teda vypestoval správne muchovníky lamarckové, ktoré však majú oveľa drobnejšie plody, aj keď sú veľmi sladké.
Využitie plodov muchovníka
Plody sú veľké asi 5-19 mm, dozrievajú v priebehu júna a júla. Sú fialovomodré a pripomínajú čučoriedky. Plody sa zberajú ručne a sú bohaté na vitamíny A, B a C a na antokyány. Chutia čerstvé, na koláči, v marmeláde, sirupe. Pokojne ich môžete zamraziť alebo usušiť. Rodiť začína v druhom až štvrtom roku po výsadbe. Je potrebné poznamenať, že plody chutia aj vtákom, preto je vhodné rastliny chrániť ochrannou sieťou.
Z plodov sa dá pripraviť široká škála produktov: džemy, kompóty, šťavy, víno, sirupy, ale aj sušené ovocie či náplne do koláčov.
Muchovník v záhradnom dizajne
Muchovník sa často umiestňuje ako solitér do trávnika alebo ako dominanta zmiešaných záhonov práve pre svoje krásne jarné kvitnutie. Je doslova obsypaný drobnými bielymi hviezdicovými kvetmi. Na jeseň zase veľmi pekne vyfarbuje do zlatistých a červených odtieňov.
Je výborný do živých plotov, ktoré by mali byť jedlé. V podstate nemajú škodcov a ani choroby. Vyžadujú okyprenú pôdu, viac vlahy a každoročný rez.
Celé umenie bohatej úrody je podľa experta podmienené práve pravidelným prerezávaním muchovníkov. Rez je jednoduchý. Muchovník teda vyžaduje, aby každý rok mal jednoročné výhonky, a budete mať bohatú úrodu. Plodia iba na koncoch, na periférii, kde vyrastali z vrcholových púčikov. Skracovanie a presvetľovanie sa oplatí, pretože to vedie k bohatej úrode.
Lokálna flóra a jej špecifiká
Lokálna kvetena je bohatá, čo je podmienené vápnitým charakterom podložia. Druhová pestrosť rastlinstva znásobuje skutočnosť, že Súľovské skaly sú oblasťou, kde sa stretávajú dva hlavné smery šírenia vegetácie - karpatský a panónsky prúd. Pestré mikroklimatické podmienky územia umožnili osídlenie teplomilným panónskym druhom na výslnných južne orientovaných skalách. Zástupcovia horskej karpatskej flóry našli útočisko na chladnejších tienených skalných stenách a v úžľabinách.
K horským druhom kvitnúcim v jarných mesiacoch patrí horec Clusiov (*Gentiana clusii*) a prvosienka holá (*Primula auricula*). O latinskom názve tejto prvosienky svedčí kožovitá konzistencia jej listov s ich nepravidelným tvarom: *auricula* totiž znamená ušný lalôčik. Oba druhy sú tzv. dealpíny - druhy, ktoré v ľadových dobách zostúpili z vysokých hôr do nižších nezaľadnených polôh, kde našli vhodné životné podmienky a zotrvali tu podnes.
V čase kvitnutia na jar sú tieto rastliny veľmi dekoratívne. Nápadný je aj klinček včasný (*Dianthus praecox*), no drobnú chudôbku vždyzelenú (*Draba aizoides*) si na skalách všimne len pozorný návštevník. Dominantnou trávou nelesných spoločenstiev je ostrevka vápnomilná (*Sesleria albicans*). Kostrava tvrdá (*Festuca pallens*) sa vyskytuje na výhrevných miestach, kde robí spoločnosť teplomilným panónskym druhom ako sú oman mečolistý (*Inula ensilolia*) a jagavka konáristá (*Anthericum ramosum*).