Najpestovanejšie muštové odrody viniča hroznorodého

Úvod do sveta viniča a jeho odrôd

Stará múdrosť hovorí, že odroda je matkou vína, poloha jeho otcom a ročník jeho osudom. V tomto článku sa povenujeme matkám vína, teda odrodám viniča hroznorodého (Vitis vinifera L.). Znie to až neuveriteľne, no na celom svete máme viac ako 10 000 odrôd viniča. Tie z nich, ktoré majú pre ľudí aj pestovateľský význam vo forme hrozna určeného na výrobu vína, sú registrované. Každá vinárska krajina má svoju Listinu registrovaných odrôd.

História a rozšírenie viniča hroznorodého

Vinič hroznorodý (lat. Vitis vinifera) je kultúrna rastlina z rodu vinič (Vitis), ktorá má zásadný význam pre produkciu hrozna a výrobu vína. V užšom slova zmysle sa tento názov vzťahuje na kultúrnu formu, zatiaľ čo v širšom, dnes častejšom, zahŕňa aj príbuzné divé taxóny. Vedecké názvy, ktoré sa v literatúre objavujú, zahŕňajú predovšetkým Vitis vinifera sensu stricto, Vitis vinifera subsp. vinifera, Vitis sativa a Vitis vinifera subsp. sativa. Vinič hroznorodý je lianovitá rastlina pôvodom zo Stredomoria, ktorá sa pestuje na produkciu hrozna alebo ako množiteľský materiál.

Vek viniča hroznorodého je ťažké presne určiť, ale je nepochybne starší ako ľudstvo. Jeho stopy boli objavené na brehoch Kaspického mora, v Grónsku, Severnej Amerike a Malej Ázii. Vedci sa domnievajú, že Vitis vinifera pochádza z údolí riek Eufrat a Tigris, kde sa výroba hroznového vína praktizovala už pred tisíckami rokov. Rozšírenie viniča po celom svete bolo postupným procesom. Starovekí Gréci aj Egypťania pestovali a cenili si vinič ako dar bohov, pričom víno pili zriedené vodou. S rozširovaním Rímskej ríše sa vínna réva šírila po celej Európe. Vďaka Rimanom sa vinice objavili v povodiach Dunaja a Rýna a na Slovensku vďaka nim začali pestovať ušľachtilé odrody viniča. Slovania po príchode na naše územie objavili už existujúce rodiace viniče.

V roku 892 kráľ Svätopluk poslal priesady viniča do Prahy vojvodovi Bořivojovi a Ľudmile, ktorí ich vysadili v okolí Mělníka, kde vinice existujú dodnes. Vplyvom tatárskych vpádov bola zničená väčšina viničov pod Malými Karpatmi, no uhorský kráľ Ondrej III. pomohol zničeným vinohradníkom. Väčšina autorov vedeckých publikácií uvádza, že vinič pochádza zo strednej Ázie a z Kaukazu z oblasti Čierneho a Kaspického mora. Archeologické nálezy a objavy semien potvrdzujú jeho rozšírenie do Egypta, Sýrie, Babylonie, Číny, Palestíny a Grécka. Predpokladá sa, že mnohé európske vinohradnícke oblasti vznikli na územiach obsadených Rimanmi, čo viedlo k rozšíreniu viniča do Francúzska, Portugalska a Španielska, ako aj do Česka a na Slovensko. Rozšírenie pestovania viniča v strednom a severnom Taliansku sa pripisuje Etruskom, o čom svedčia fresky v ich hrobkách staré viac ako 2500 rokov s výjavmi súvisiacimi s pestovaním viniča a výrobou vína. V Egypte bolo víno známe už v najstarších dobách, pred viac ako 3200 rokmi pred Kr. Dôkazy sa našli v hrobkách faraónov, kde boli zobrazené kresby o pestovaní viniča, lisovaní hrozna, príprave a pití vína.

Taxonómia a klony viniča

Vinič hroznorodý sa delí na veľké množstvo kultivarov, známych aj ako odrody či sorty. V literatúre existujú rôzne pokusy o ich zoskupenie do väčších taxónov. Jedným z nich je delenie A. M. Negruľu, ktorý používal starší vedecký názov Vitis vinifera subsp. sativa a delil vinič na geograficky vymedzené taxóny nazývané proles (potomstvo, rasa, plemeno, ekotyp):

• Vitis vinifera subsp. sativa proles occidentalis
• Vitis vinifera subsp. sativa proles orientalis

Klon viniča predstavuje vegetatívnym spôsobom dopestované a geneticky identické potomstvo z jedného kra, ktoré je zapísané v Listine registrovaných odrôd.

Legislatíva a registrované odrody viniča na Slovensku

U nás je v Listine registrovaných odrôd zapísaných 50 odrôd. Najstaršie odrody boli registrované v roku 1941, medzi ne patria napríklad: Müller, Rizling, Silván, Tramín, Veltlín, Frankovka, Portugal a Vavrinec. Naše známe novošľachtence k nim pribudli v roku 1997 (Devín, Dunaj), respektíve následne v roku 2011 (Hron, Nitria, Rimava, Váh…). Pre zaujímavosť, v Českej republike je ich o niečo viac, a to 61 registrovaných odrôd.

Z rozdelenia je vidieť, že iba jediná vinohradnícka oblasť Slovenska, a tou je Tokaj, má v zákone o vinohradníctve a vinárstve presne definované odrody, ktoré sa môžu na jej území pestovať. Sú nimi Furmint, Lipovina a Muškát žltý.

Je dôležité spomenúť, že vinári môžu na výrobu svojich vín použiť aj hrozno z iných odrôd, ako sú tie, ktoré sú zapísané v Listine registrovaných odrôd (napríklad Dornfelder, Merlot). Keďže však tieto odrody nemajú ukončené štátne odrodové skúšky, nemožno podľa zákona z nich vyrábať akostné odrodové vína a nemožno im priradiť ani žiadny prívlastok (napr. neskorý zber…). Vinári sa však vynašli a ponúkajú nám tieto vína ako značkové, pod rôznymi názvami.

Rozdiel medzi stolovými a muštovými odrodami

Pri výbere viniča je dôležité zvážiť, či chcete dopestovať krásne strapce na stôl, alebo plánujete vyrábať aj vlastný mušt či víno. Podľa toho by ste si mali vyberať buď z odrôd stolových na priamy konzum, alebo z muštových na výrobu vína.

• Stolové odrody sú šľachtené pre väčšie bobule a vyrovnanú sladkokyslú chuť. V porovnaní s muštovými obsahujú viac slizovitých látok, ktoré môžu za to, že bobuľa pod zubami pekne „chrupne“. Čo sa týka výroby vlastného muštu, paradoxne sú vhodnejšie stolové odrody, a to pre vyváženejší obsah cukru a kyselín.
• Muštové odrody majú zvyčajne menšie bobule, ktoré sú veľmi šťavnaté, aby sa z nich vylisovalo čo najväčšie množstvo šťavy. Sú to práve cukry, ktoré sa procesom kvasenia premieňajú na alkohol. Vlastné víno si ale môžete vyrobiť aj zo stolového hrozna.

Charakteristika a príklady muštových odrôd

Ponúkame výber preverených chutných odrôd muštovej vínnej révy, ktoré sú určené na výrobu vín. Vyberať môžete z modrých a bielych odrôd. Sadenice od nášho dodávateľa sú vysádzané do viníc po celej Európe, ponúkame na podnožiach určených na pestovanie v našich podmienkach.

Známe muštové odrody a ich pôvod:

• Cabernet Sauvignon je červená odroda vzniknutá krížením Cabernet Franc × Sauvignon Blanc.
• Existuje muštová biela odroda pôvodom z Nemecka vyšľachtená roku 1984 krížením Sirius × Vidal Blanc.
• Ďalšou je modrá nemecká odroda vyšľachtená v roku 1971, ktorá zreje rano a zber nastáva koncom septembra.
• Muštová biela odroda z Česka vzniknutá krížením Neuburské × Rizling rýnsky bola zapísaná v roku 1983.
• Poznáme červenú muštovú odrodu pôvodom z Moldavska, ktorej bobule sú ružovo-červené, s tenkou šupkou.
• Muštová červená odroda pochádza aj z Rakúska.
• Na Slovensku bola vyšľachtená muštová odroda, kríženec Castets × Abouriou noir.
• Muštová odroda má svoj pôvod aj v Burgundsku vo Francúzsku.
• Muštová odroda pochádzajúca z Rakúska je rozšírená po celej strednej Európe.
• Z Nemecka pochádza muštová odroda, ktorá vznikla krížením Muskat Ottonel × Villard blanc.
• Česká muštová odroda moravského pôvodu je určená na výrobu aromatických bielych vín.
• Modrá muštová odroda bola vyšľachtená v Československu prof. Ing. Viliamom Krausom.

Rezistentné (PIWI) muštové odrody

Pre pestovateľov, ktorí preferujú ekologickejšie metódy a chcú sa vyhnúť častým chemickým postrekom, sú ideálnou voľbou novošľachtence, z ktorých veľkú časť tvoria takzvané rezistentné odrody, známe aj ako PIWI (z nemeckého pilzwiderstandsfähige Rebsorten). Sú odolné proti dvom základným chorobám viniča, a to peronospóre a múčnatke. Ak bývate v oblasti s nadmorskou výškou nad 500 m n. m., existuje niekoľko nových interšpecifických (PIWI) muštových odrôd vhodných i do vašich podmienok:

• Laurot - novinka od doc. Ing. Michlovského, CSc. Rast je stredný, výhonky vzpriamené. Má kvalitné stredne veľké strapce, bobule menšie, guľaté a čiernomodré.
• Modravina - novošľachtenec od doc. Ing. Krausa, CSc. Je to skorá odroda. Strapce sú strednej veľkosti, bobule majú tenkú šupku.
• Regent - novinka z Nemecka z Geilweilerhofu. Rast je slabší až stredný, výhonky prevísajúce, strapce stredne veľké. Bobule sú čiernomodré.

Výber stanovišťa a výsadba viniča

Pestovanie viniča začína byť opäť obľúbené a táto rastlina sa stáva aj súčasťou novobudovaných záhrad či dvorov. Pre založenie vinice je kľúčové nájsť mu dobré stanovište, chránené pred silnými mrazmi a vetrom. Vinič je citlivý na pokles teplôt pod približne -20 °C. Vo všeobecnosti platí, že najkvalitnejšie hrozno dopestujete na južne orientovaných a veľmi slnečných miestach, ktoré nie sú zatienené vysokými stromami či budovami. Stanovište, kde plánujete révu vysadiť, zvoľte dostatočne osvetlené a chránené napríklad múrikom či stenou domu, s južnou, juhozápadnou alebo juhovýchodnou expozíciou.

Príprava a výsadba sadeníc

Pre založenie vinice je základným typom jednoročná sadenica s tzv. holým koreňom, kopaná z pôdy. Tento typ sadenice je najviac odporúčaný pre profesionálne plantáže, škôlky, záhradnícke firmy, ale aj pre amatérske pestovanie v domácich záhradkách. Využiť môžete aj kontajnerované rastliny.

Proces prípravy sadeníc je zložitý a zahŕňa:

1. Príprava na štepenie: Zimnú sezónu začína príprava na štepenie. Z vybraného matečníka sa odreže łoza (výhonok) na vhodnú dĺžku, ktorá je následne chránená špeciálnymi prípravkami a fungicídmi pred infekciami.
2. Príprava podpníka: Súčasne sa pripravuje podpník, na ktorý sa bude štepiť vinič. Podpník musí byť správne narezaný a zabezpečený. Použitie chorého podpníka alebo materiálu môže viesť k nedostatočnej plodnosti, problémom s dozrievaním a zvýšenej náchylnosti na choroby.
3. Štepenie: Po príprave oboch častí sa vykoná samotné štepenie.
4. Prvé zakoreňovanie a rast: Takto pripravené sadenice po niekoľkodňovej karanténe v chladiarenskom sklade sú presunuté do špeciálne pripravených nádob s presne kontrolovanou teplotou a vlhkosťou. Toto je kritický moment, kde nesprávna teplota alebo vlhkosť môže spôsobiť zlé zrastenie štepu, presušenie alebo hnilobu citlivých miest.
5. Zrastenie štepu: Počiatočný rast končí zrastením štepu. Vinič musí byť zrastený s podpníkom po celom obvode. Miesto zrastenia (kalus) nesmie byť príliš tenké ani hrubé.
6. Triedenie a rez: Nasleduje triedenie sadeníc a ich rez na výšku dvoch až troch očiek. Krátky rez je odporúčaný po prvom roku, čím sa posilní rastlina na ďalšie roky. Na predaj sú určené len silné, hrubé a dobre zdrevnatené sadenice.
7. Skladovanie: Posortované sadenice sú umiestnené v chladiarenskom sklade až do jari.

Správna sadenica by mala mať dobre a rovnomerne rozvinutý koreňový systém. Medzi miestom štepenia a bodom rastu koreňov by malo byť minimálne 25 cm, čo umožňuje hlbšie sadenie a tým lepšiu ochranu pred mrazom. Hlboko zasadený vinič tiež mierne oneskoruje začiatok kvitnutia na jar, čo je v našich klimatických podmienkach výhodné. Prirodzený spôsob sadenia viniča je na jar alebo na jeseň. Voľnokorenné sadenice vysádzajte približne od polovice septembra do konca októbra. Sadenice sa najlepšie ujímajú po zasadení, nie je vhodné ich sadiť v lete. Vinič by mal byť zasadený do zeme čoskoro po zakúpení. Akékoľvek odkladanie sadenia by malo byť len v nevyhnutných prípadoch a za dodržania vhodných podmienok skladovania. Pred samotným sadením vykopte primerane veľkú jamu, v prípade zlej pôdy môžete dať na jej dno pre lepšie zakorenenie vrstvu preosiateho kompostu. Pri jedincoch s koreňovým balom dbajte na to, aby sa pri výsadbe nerozpadol. Substrát v nádobe pred výsadbou dobre zalejte.

Starostlivosť o mladý vinič a prevencia chorôb

Počas nasledujúcej jari po výsadbe je najlepšie nechať na rastline vyrásť len dva najsilnejšie letorasty. Tie ostatné treba vylomiť. Mladý vinič zavlažujte a doprajte mu dávku viaczložkového hnojiva. Kým peronospóra je chorobou vlhkého jarného počasia, múčnatka môže ker napadnúť prakticky kedykoľvek. Je totiž skôr otázkou mikroklímy samotného kra. Z tohto dôvodu je pri viniči veľmi dôležitý zimný rez a v lete takzvané zelené práce, ale aj výber odolných, tzv. PIWI odrôd. Kedysi bolo vylamovanie listov nad strapcami dôležitým zásahom, ktorý umožnil priame prenikanie slnečných lúčov k bobuliam. Strapce, na ktoré dopadajú lúče priamo, skoršie dozrejú, sú vyfarbenejšie a spravidla majú vyššiu cukornatosť.

tags: #najpestovanejsia #mustova #odroda