Odborné pestovanie ovocia na Slovensku

Slovensko disponuje veľmi priaznivými klimatickými a pôdnymi podmienkami pre pestovanie širokej škály ovocia. Tieto podmienky, spolu s rastúcim záujmom spotrebiteľov o lokálne produkty, vytvárajú priaznivé prostredie pre rozvoj domáceho ovocinárstva. Najvhodnejšími oblasťami pre pestovanie ovocia sú bezpochyby všetky nížinné oblasti, pričom v niektorých lokalitách je potrebná aj závlaha. Ovocie, pri správnom výbere vhodných kultivarov, možno úspešne pestovať až do nadmorskej výšky 600 metrov nad morom. Nevhodné sú iba horské a podhorské oblasti Slovenska, severné svahy v nižších polohách a taktiež mrazové kotliny.

Klimatické a pôdne podmienky na Slovensku dávajú dobrý predpoklad pre úrodu chuťovo veľmi dobrého ovocia, najmä vďaka výkyvom nočných a denných, ako aj zimných a letných teplôt. Toto kolísanie teplôt núti ovocné stromy k tomu, aby viac bojovali o svoju existenciu, vďaka čomu sú stromy odolnejšie a predovšetkým ich plody obsahujú výraznejší pomer medzi sladkosťou a kyslosťou, medzi obsahom prírodných cukrov a obsahom kyselín. Takéto ovocie je na trhu viac žiadané, než ovocie dopestované napríklad v prímorskej oblasti, kde sú klimatické podmienky takmer celý rok vyrovnané.

História ovocinárstva na Slovensku

Pestovanie ovocia má na území Slovenska dlhú tradíciu, siahajúcu až do raného stredoveku. Archeologické nálezy zvyškov ovocia - ovocných jadier, a najmä názvy vznikajúcich osád, ako sú Jablonica, Hrušov, Višňové, Slivník, dokladajú cieľavedomé pestovanie ovocia už v tomto období. Ovocné dreviny sa pôvodne pestovali ako jednotlivé stromy, neskôr v súvislejších záhradách, vo viniciach, na poliach a najmä v panských záhradách a sadoch. V južnejších oblastiach pre výsadbu ovocných stromov vytvárali predpoklady rozširujúce sa vinice, zatiaľ čo v oblasti vrchovín boli to stráne odlesňované pre potreby baníctva či hutníctva.

Od 15. storočia nasledovalo podnikavé meštianstvo príklad feudálnych panstiev a vysádzalo ovocné záhrady a sady v extraviláne. Ovocinárstvo prinieslo nové poddanské povinnosti, ako napríklad furmanky či sušenie ovocia, avšak popri týchto povinnostiach si ľudia nadobudnuté skúsenosti prenášali do svojich gazdovstiev. Hoci informácie o ovocinárstve širokých ľudových vrstiev do 18. storočia chýbajú, existujú doklady o jeho pestovaní, napríklad využitie pozemkov vyradených z trojpoľného hospodárenia a vzrastajúci podiel poddanského ovocia na trhu.

Počas vojnových udalostí v 16. - 17. storočí ovocinárstvo na istý čas upadlo, preto bola snaha zo strany panovníkov o jeho znovuoživenie. Podporiť to mali aj nariadenia Márie Terézie a Jozefa II., ktoré zaviedli výučbu ovocinárstva na školách a rozširovanie osvety. Na Slovensku k osvete prispeli najmä kňazi a učitelia nielen osvetovou literatúrou, ale aj vlastným príkladom, medzi ktorých patrili predovšetkým J. Fándly, A. Penzel, Ľ. Orphanides, M. Bazalica a Š. Moyses. K zvyšovaniu kvalitatívnej úrovne ovocinárstva prispievali aj vznikajúce ovocinárske spolky, pričom prvý spolok v Uhorsku bol založený v roku 1796 v Jelšave.

Medzi významné ovocinárske regióny patrili najmä podhorské oblasti. Horná Nitra bola už v 17. storočí známym ovocinárskym regiónom. Gemer bol podľa slov L. Bartholomidesa „jedinou súvislou kvitnúcou záhradou“ a jeho obyvateľov považoval za znalcov pestovania ovocia. V Trenčianskej župe sa ovocinárstvo stalo v priebehu 19. storočia prvoradým zdrojom príjmov obyvateľstva. Medzi najväčšie ovocinárske oblasti patrili Trenčianska, Hontianska, Bratislavská a Novohradská župa.

Ovocie bolo nielen sezónnou pochúťkou, ale aj dôležitou zložkou ľudovej stravy a zdrojom rodinných príjmov. Konzumovalo sa v čerstvom i konzervovanom stave - sušené, uvarené na lekvár, či vydestilované po vykvasení na alkohol (slivovica, hruškovica, čerešňovica, marhuľovica). Čerstvé i spracované ovocie sa predávalo na trhoch a prostredníctvom podomového obchodu. Obce ako Vestenice, Brdárka či Myjavské kopanice boli známe predajom ovocia, ktoré sa vozilo aj do vzdialenejších miest a oblastí. Obchodovanie s ovocím malo charakter ľudového zamestnania až do prvej svetovej vojny. V prvej tretine 20. storočia poškodila ovocné sady mrazová kalamita, no o obnovu ovocinárstva sa zaslúžili výskumné a šľachtiteľské ústavy a školy.

Súčasný stav a výzvy slovenského ovocinárstva

V súčasnosti je na Slovensku evidovaných takmer 7 500 hektárov ovocných sadov, avšak len asi 2 500 hektárov má aspoň priemernú technickú vybavenosť. Značné množstvo sadov reálne neprodukuje takmer nič, alebo len veľmi málo, a sú využívané iba na poberanie dotácií. Ovocinárstvo tiež čelí problémom s pracovnou silou.

V posledných rokoch pozorujeme zmenu v zákazníckom správaní, kde ľudia čoraz častejšie siahajú po lokálnych produktoch. Zväz Zeleninárov a Zemiakárov Slovenska (ZZZS) aktívne podporuje slovenských pestovateľov s cieľom zvýšiť podiel domácej zeleniny a ovocia na trhu, čo vytvára priaznivé prostredie pre ďalší rozvoj odvetvia.

Klimatické a pôdne podmienky pre pestovanie ovocia

Klimatické a pôdne podmienky na Slovensku sú ideálne pre pestovanie ovocia. Na rozdiel od horských a podhorských oblastí, severných svahov a mrazových kotlín, sú pre ovocinárstvo najvhodnejšie nížinné oblasti, kde sa ovocie úspešne pestuje až do 600 metrov nad morom.

Požiadavky na pôdu a závlahu

Ovocným drevinám vo všeobecnosti vyhovuje ľahšia humózna pôda s mierne kyslou reakciou. Je dôležité dbať na to, aby na mieste výsadby nebola vysoká hladina spodnej vody, ktorá by mohla viesť k odhnívaniu koreňov. Príliš kamenisté, nepriepustné alebo zasolené pôdy sú na pestovanie nevhodné. Aj keď nároky na pôdu nie sú extrémne vysoké, stromy sú vďačné za každé zlepšenie štruktúry pôdy, jej pH a celkového obsahu humusu a živín. To je aktuálne najmä pri novších odrodách, kde sa požadovaný efekt nedá dosiahnuť bez dodatočného prísunu organických a minerálnych hnojív. Dôležitá je pritom zásoba humusu v pôde, ktorá ovplyvňuje celú mikrobiológiu. Zlepšenie pôdy sa najčastejšie dosahuje pridaním kompostu alebo vyzretého maštaľného hnoja. Veľmi ťažké pôdy možno vylepšiť pieskom a u kyslých pôd netreba zabúdať na vápnenie.

Špecifickými nárokmi na pôdu sa vyznačujú najmä rastliny rodu Vaccinium (brusnice, čučoriedky), ktoré si vyžadujú kyslú, rašelinovú pôdu. Na to je dôležité myslieť už pred výsadbou a pôdu do hĺbky cca 30 - 50 cm vymeniť. Ďalšou, menej prácnou možnosťou je pestovanie týchto rastlín v nádobách, ktoré zapustíme do pôdy, pričom ich objem by mal byť minimálne 10 litrov.

V poslednom období sa voda stáva dôležitým prvkom pri pestovaní všetkých ovocných drevín. Zmena klimatických podmienok vedie k tomu, že rastliny sú odkázané na doplnkovú závlahu. V jarnom období majú dreviny väčšinou dostatok vody, ale v období intenzívneho rastu plodov je jej často nedostatok, čo sa môže odraziť v kvantite i kvalite očakávanej úrody. Na preschnutie sú citlivé všetky novovysadené dreviny, obzvlášť treba dať pozor v letných mesiacoch na preschnutie kiwi (Actinidia).

Tradičné a exotické druhy ovocia na Slovensku

Tradičné ovocné druhy

Slovensko má dlhodobú tradíciu vo využívaní a spracovávaní tradičných druhov ovocia. Medzi najpestovanejšie patria:

• Jablká: Jedno z najrozšírenejších ovocí, slovenské odrody sú cenené pre svoju chuť a kvalitu.
• Hrušky: Rôzne odrody hrušiek sa úspešne pestujú na celom území Slovenska.
• Slivky: Obľúbené pre priamu konzumáciu aj spracovanie, najmä na výrobu destilátov.
• Čerešne a višne: Krásne stromy, vhodné aj do menších záhrad, s chutnými plodmi.
• Marhule: Poskytujú sladké ovocie a na jar potešia nádhernými kvetmi.
• Moruša: Opadavý strom známy svojimi lahodnými plodmi.

Okrem nich sa v menšej miere využívajú aj brusnica močiarna a čučoriedka barinná.

Pestovanie exotického ovocia

V posledných rokoch sa na Slovensku stáva populárnym trendom pestovanie exotického ovocia, ktoré bolo v minulosti považované za nevhodné pre naše klimatické podmienky. Medzi takéto druhy patria:

• Figovník (Ficus carica): Pochádza z oblasti Stredomoria. Vyžaduje teplé a slnečné stanovište, ideálne orientované na juh, chránené pred studenými vetrami. Potrebuje stredné množstvo vody a na jar ocení prihnojenie kompostom alebo organickým hnojivom. Mladé rastliny potrebujú zimnú ochranu.
• Banánovník (Musa spp.): Pochádza z juhovýchodnej Ázie. Vyžaduje teplé a slnečné stanovište s vysokou vlhkosťou vzduchu. Má vysoké nároky na vodu a živiny, preto potrebuje pravidelné a hojné polievanie a hnojenie. Banánovníky nie sú mrazuvzdorné a vyžadujú zimnú ochranu.
• Kiwi (Actinidia deliciosa): Pochádza z južnej Číny. Vyžaduje slnečné a teplé stanovište, dobre priepustnú, mierne kyslú pôdu. Má stredné nároky na vodu a na jar ocení prihnojenie kompostom alebo hnojivom bohatým na dusík. Je pomerne mrazuvzdorné, ale mladé rastliny potrebujú ochranu.
• Rajčiakovec repový (Solanum betaceum) - Tamarillo: Pochádza z juhoamerických Ánd. Potrebuje teplé a slnečné stanovište s miernym polotieňom, chránené pred vetrom. Má vysoké nároky na vodu a vyžaduje pravidelné hnojenie. Nie je mrazuvzdorné a vyžaduje zimnú ochranu.
• Nashi hruška (Pyrus pyrifolia): Pochádza z východnej Ázie. Vyžaduje slnečné stanovisko chránené pred vetrom, dobre priepustnú, hlbokú a úrodnú pôdu. Má stredné nároky na vodu a potrebuje pravidelné hnojenie. Je pomerne mrazuvzdorná.
• Granátové jablko (Punica granatum): Pochádza z oblasti Stredomoria. Vyžaduje slnečné a teplé stanovište, dobre priepustnú pôdu. Má stredné nároky na vodu a potrebuje pravidelné hnojenie. Nie je úplne mrazuvzdorné a vyžaduje zimnú ochranu.

Niektorým exotickým rastlinám ako kiwi (Actinidia), figovník (Ficus carica), jujuba (Ziziphus jujuba) či citrónovníkovc (Poncirus trifoliata) sa bude dariť predovšetkým v nížinách západného, juhu stredného a východného Slovenska, na chránených, málo veterných stanovištiach s dlhým slnečným osvitom. Nevhodné sú polohy orientované na východ, lebo u nich po zime dochádza k rýchlejšiemu nástupu vegetácie. Predčasne vyrašené výhony je možné chrániť napríklad jutovinou, ale u väčších rastlín je tento spôsob ochrany náročnejší. Kanadským čučoriedkam (Vaccinium corymbosum), kamčatským čučoriedkam (Lonicera camtschatica), brusniciam (Vaccinium vitis-idaea) či kľukve (V. oxycarpum) sa darí aj vo vyššie položených oblastiach, kde prinášajú bohatú úrodu drobných plodov. Sú náročnejšie na vlahu, preto nie je vhodné ich sadiť na príliš vysychavé stanoviská, najmä pri pestovaní v teplejších nížinných podmienkach.

Metódy pestovania a starostlivosť o ovocné dreviny

Pestovanie ovocných krov a stromov si vyžaduje nepretržitú starostlivosť od jari do jesene, ktorá zahŕňa prerezávanie, hnojenie, kontrolu pH, škodcov a chorôb až po zber. Už staroveké populácie si všimli produkčné aj okrasné využitie ovocných drevín, hoci úhľadné rady ovocných stromov v sadoch sú pomerne novým typom pestovania. Kedysi sa ovocné stromy pestovali spolu so zeleninou a okrasnými rastlinami bez rozdielu. Zrod poľnohospodárstva sa datuje do obdobia pred 10 000 rokmi v "úrodnom polmesiaci", najmä v Mezopotámii, ale prvé pestovanie ovocných rastlín bolo identifikované v Babylone, ktorého visuté záhrady boli považované za jeden zo siedmich Divov starovekého sveta.

Výber a výsadba

Odrody ovocných plodín vznikali postupným vývojom z pôvodných ovocných druhov. Pestovatelia cielene vyberali stromy, ktoré plodili lepšie ovocie, a ich semená vysievali. Výsev semien bol v minulosti jediným známym spôsobom množenia rastlín. Postupom času sa objavili rýchlejšie spôsoby množenia, ako napríklad zakoreňovanie vetiev (odrezkovanie) či hrieženie (ohnutie spodných vetvičiek k zemi a ich zasypanie zeminou). V neskorších dobách sa pristúpilo k cielenému kríženiu vybraných stromov na získanie rastlín s ešte lepšími vlastnosťami plodov a rastu. Rozvinuli sa aj pokročilejšie formy rozmnožovania, ako je vrúbľovanie a očkovanie. Ide o prenos vrúbľa (časť vetvy) alebo očka (púčik z vetvy) na inú rastlinu. Podpník brzdí rastovú silu ušľachtilej odrody, čím zlepšuje jej plodnosť.

Samotná výsadba je veľmi dôležitým úkonom, ktorý ovplyvňuje pestovanie počas celej životnosti rastliny. Začať treba dôkladnou prípravou pôdy. Odporúča sa robiť výkop jám aj niekoľko dní dopredu a zapracovať do nich organické alebo minerálne hnojivo. Dôležitá je však veľkosť jamy, ktorá by pri jabloniach mala byť 60x60x60 cm. Tu treba zohľadniť aj kvalitu pôdy. Vzdialenosť jám, čiže spon, je závislý od druhu, odrody, ako aj použitého podpníka. U malín to býva 40x40 cm, kríčkovité ríbezle sadíme na vzdialenosť 80 až 120 cm, jablone na slabo rastúcich podpníkoch od 150 do 200 cm, kiwi na vzdialenosť 2,5 až 4 m. Dôležitá zásada pri výsadbe ovocných stromov a iných vrúbľovaných drevín je neumiestniť miesto vrúbľovania pod úroveň pôdy. Miesto vrúbľovania nesmie byť zahrnuté zeminou, aby sa neznehodnotil význam vrúbľovania.

Výsadbu voľnokorenných rastlín možno robiť na jar alebo na jeseň. Kontajnerované rastliny sa sadia po vybratí z kontajnera počas celého vegetačného obdobia priamo, bez skracovania koreňov. Úpravu koreňovej sústavy voľnokorenných rastlín robíme tesne pred výsadbou; kvôli zlepšeniu prijímania vody skracujeme korene asi o 1/3 a viac, ako aj poškodené korene. Ak sa robí výsadba na jeseň, skrátenie nadzemnej časti sa necháva na jar. Hĺbku výsadby prispôsobíme v závislosti od ovocného druhu. Jablone a hrušky na vegetatívnych podpníkoch vysádzame do takej hĺbky, aby miesto štepenia bolo minimálne 10 cm nad zemou. Kôstkoviny na semenných podpníkoch sadíme tak, aby bol koreňový krčok kúsok pod úrovňou pôdy. Drobné ovocie ako ríbezle, egreše, maliny sadíme cca 5 - 10 cm hlbšie ako rástli v škôlke. Po prisypaní koreňov do polovice sa hlina utlačí a poriadne zaleje. Potom sa jama dosype a opäť zaleje. Pri zimnej výsadbe je vhodné nahrnúť viac zeminy k rastline. Citlivejšie druhy, ako sú broskyne, marhule, nektarinky a figovníky, je vhodné na zimu obaliť vhodným priedušným materiálom.

Opeľovanie

Opeľovanie je pojem pre prenesenie peľu z tyčinky na bliznu piestika. Ak sa to deje v rámci jedného kvetu, jedná sa o samoopelenie. Väčšina ovocných druhov, napríklad jablone a hrušky, vyžadujú na opelenie cudzí peľ z iných odrôd kvitnúcich približne v rovnakom čase. Tieto odrody musia byť však vhodným opeľovačom. Pri určitých kultivaroch je dokonca uvedená odroda, ktorá sa má vysadiť spolu s daným stromom, aby sa navzájom vhodne opelili a zabezpečila sa tak kvalitná úroda. Pokiaľ na záhrade každoročne zakvitne staršia čerešňa, ktorá by už obyčajne zarodila, ale nerodí, je to tým, že nemá vhodného opeľovača ani v blízkom okolí. V súčasnej dobe sú však na trhu aj samoopelivé čerešne na podpníkoch s primeraným rastom, kedy postačí len jeden strom v záhrade (napríklad odrody ´Lapins´, ´Halka´, ´Sunburst´, ´Stella´). Višne sú obyčajne samoopelivé alebo čiastočne cudzoopelivé. Niektoré druhy sú schopné vyvinúť plody aj bez opelenia, ale tieto plody sú malé a deformované.

To, že stromy vykvitnú, ešte neznamená, že aj zarodia, hoci majú v blízkosti vhodnú odrodu na opelenie. Závisí to aj od počasia, množstva včiel, zrelosti peľu a stavu blizny prijať peľ. Často sa stáva, že stromy bohato zakvitnú, potom sa náhle ochladí a včely neopelia kvety, prípadne začne mrznúť. V dnešnej dobe je možné zakúpiť aj samoopelivé čerešne a višne, alebo si môžete zakúpiť dreviny, kde sú na jednom podpníku naštepené 2 druhy, prípadne 2 kultivary. Nič také ako samoopelivá hruška alebo samoopelivá jabloň neexistuje; tu platí, že približne polovica odrôd je samoopelivá a polovica cudzoopelivá, pričom vždy potrebujete jabloň a druhého opeľovača. Nemenej dôležitý pri výbere vhodného ovocného stromu je aj podpník.

Rez ovocných drevín

Väčšinu ovocných drevín je potrebné zrezať ešte pred rašením. Po zbere úrody je dôležité najmä na kôstkovinách vykonať letný rez. Ním sa presvetlí koruna a zabezpečí úroda v nasledujúcom roku. Odstraňujú sa odrodené výhonky a tie, ktoré sa pod váhou plodov poškodili a zlomili. Ďalej sa odstraňujú vlky a výhony vyrastené do stredu koruny, ktoré ju zbytočne zahusťujú. Tým sa strom presvetlí a zamedzí sa tak aj vyššiemu výskytu chorôb a škodcov. Strom nebude tvoriť husté obrastky, na ktorých možno len veľmi ťažko očakávať úrodu. Pri väčších konároch používajte pílku, na menšie konáre postačia nožnice. Veľké rany možno potrieť voskom. Augustový rez a strihanie sú typické a známe najmä pre broskyne a marhule, kedy sa konáre skrátia o 1/3. Letný rez sa vykonáva menej na jadrovinách. Neplatí to však na jabloniach pestovaných ako štíhle vreteno. Pokiaľ si všimnete letorast nad plodmi, ten môžete zakrátiť, strom tak dodá silu plodom a nie do tvorby výhonkov. Letný rez vykonajte aj na černiciach, kde mladé nerodiace výhonky skráťte na polovicu. Ak ich je veľa, vyberte najsilnejšie a ostatné odstráňte odspodu. Černica by mala byť pestovaná na konštrukcii nielen pre ušetrenie miesta a lepšie ošetrovanie, ale aj pre estetický vzhľad a lepší zber plodov.

Alternatívne formy pestovania

Ovocné dreviny v záhrade sa nemusia striktne pestovať len v úžitkovej časti, oddelene od okrasnej časti, vzdialenejšie od domu. Aj takúto formu živého plotu je možné dopestovať. Ide o novší spôsob pestovania ovocných druhov priamo na záhone spolu s okrasnými drevinami a trvalkami. Vhodnými drevinami na výsadbu do záhonov sú napríklad broskyne, ktoré na jar krásne kvitnú, v lete poskytnú šťavnaté plody a na jeseň vyfarbia svoje listy do nádhernej červenej farby. Každý strom či ker sa dá pestovať aj v záhone medzi trvalkami. Niektorým sa možno nebude páčiť opadané lístie na kameňoch či kôre, ale moderné stroje a vysávače dokážu zázraky aj na záhonoch. Zaujímavé sú napríklad druhy na kmienku, ktoré nezaberajú toľko miesta a pod ich korunkou sa dajú pestovať trvalky alebo bylinky. Trávnik tiež nemusí zostať bez kvetov; na vyhradenom mieste môžete založiť jedlú lúku. Figovník je jedna z rastlín, ktoré sú vhodné na pestovanie v okrasných záhonoch.

Správna agrotechnika a ošetrovanie má priamy vplyv na veľkosť, kvalitu a množstvo úrody. V dnešnej dobe je množstvo kultivarov, ktoré sa dajú pestovať takmer vo všetkých pestovateľských oblastiach, s výnimkou mrazových kotlín a extrémne svahových stanoviští. Stĺpovité ovocné stromy, nazývané aj balleríny, sa nerežú. Odstraňuje sa len obrast tvorený v spodnej časti podpníka alebo sa skracujú len bočné výhony za tretím očkom v auguste. Inak nevyžadujú žiadnu starostlivosť rezom aj niekoľko rokov. Stĺpovitá forma je geneticky daná, takže vždy bude hlavný terminál aj najdôležitejším pre tvorbu plodov. V malom sade si môžete dovoliť len menšie množstvo druhov ovocných stromov, prípadne samoopelivé odrody alebo stĺpovité formy, ktoré nezaberajú príliš veľa miesta v korunnej časti.

Pestovanie ovocných drevín v nádobách je tiež možné, nielen jablone, ale aj hrušky, slivky, čerešne. Pri tomto spôsobe je dôležité vybrať vhodné nádoby s drenážou, výživný substrát, nezabúdať na pravidelnú zálievku a hnojenie, a tiež kontrolu drevín z hľadiska chorôb a škodcov. Treba však počítať s tým, že úroda nebude taká bohatá ako zo stromu v záhrade.

Založenie ovocnej steny nie je jednoduché, ale nie nemožné. Medzi osvedčené pestovateľské tvary patria:

• Palmeta: Univerzálny pestovateľský tvar, ktorý pre svoje pestovanie vyžaduje drôt alebo inú oporu. Konáre sú vedené na poschodia a vodorovne.
• Kordón: Zvislý pestovateľský tvar, v tvare písmena U. Na pestovanie sa využívajú 2 základné konáre vyviazané do tohto tvaru na konštrukciu.
• Solax - slnečná os: Zaujímavejší pestovateľský tvar, ktorý počas tvarovania využíva všetko, čo ponúka príroda, a uprednostňuje prirodzené ohýbanie konárov pred vyväzovaním a strihaním. Charakteristickým znakom je aj ohnutý hlavný terminál.

Tieto tvary sú nenáročné na priestor a majú veľa výhod, pričom vaša záhrada môže byť moderná, nadčasová, úžitkovo-okrasná a zaujímavá.

Využitie a spracovanie ovocia

Ovocie bolo a je dôležitou súčasťou ľudovej stravy. V vegetačnom období sa konzumovalo v surovom stave. Keďže skladovanie čerstvého ovocia bolo náročné, gazdiné ho konzervovali rôznymi spôsobmi, ako sú sušenie, varenie na lekvár, odšťavovanie či destilovanie na výrobu alkoholických nápojov. Gazdiné sušili buď celé, alebo nakrájané ovocie v špeciálnych sušiarňach alebo na peci a využívali ho do koláčov či plniek. Sušené slivky a jablká používali na prípravu polievok, sušené hrušky a čerešne na prípravu osviežujúcich nápojov. Ovocie tiež spracovali do kompótov, lekvárov či odšťavovali šťavy. Opadané a nekonzumovateľné ovocie slúžilo na prikŕmenie dobytka a ošípaných.

tags: #odbornik #na #pestovanie #ovocia