Poškodenie kôry stromov: Príčiny, ochrana a ošetrenie

Kôra stromov predstavuje ich prirodzenú ochrannú bariéru proti vonkajším vplyvom, chorobám a škodcom. Akékoľvek poškodenie kôry môže viesť k oslabeniu vitality stromu, narušeniu transportu živín a vody, a v krajných prípadoch až k jeho odumretiu. Preto je pochopenie príčin poškodenia, včasná ochrana a správne ošetrenie kľúčové pre zdravie a dlhovekosť drevín v záhradách aj lesoch.

Tematické foto: Detail poškodenej kôry stromu

Význam a preventívna dezinfekcia kôry

Dezinfekcia kôry ovocných drevín patrí medzi dôležité, no často prehliadané jarné úkony v záhrade. Vykonáva sa ešte pred vypučaním a dokáže výrazne obmedziť výskyt hubových aj baktériových chorôb. V praxi sa často stáva, že záhradkári riešia choroby až vtedy, keď sa objavia na listoch alebo plodoch. Málokto si však uvedomuje, že veľká časť pôvodcov chorôb prezimuje priamo v kôre, puklinách a na konároch stromov. Ak sa spraví správne a včas, stromom ušetrí veľa problémov počas celej sezóny. Postrek po vypučaní už nikdy nemá taký preventívny účinok ako zásah vykonaný ešte pred začiatkom vegetácie.

Prečo je dezinfekcia kôry dôležitá

Kôra stromov po zime ukrýva spóry húb, baktérie aj zvyšky infekcií z predchádzajúcej sezóny. Ak sa nezasiahne včas, s prvým oteplením sa tieto patogény rýchlo aktivujú a napádajú nové púčiky, listy a kvety.

Ktoré ovocné dreviny je vhodné ošetriť

Dezinfekcia kôry ovocných drevín sa odporúča prakticky pre všetky druhy, ktoré sa pestujú v záhradách aj sadoch. Ide najmä o jadroviny, kôstkoviny vrátane broskýň, ale aj drobné ovocie a orechy. Veľa ľudí si všimne ochranu najmä pri jabloniach a slivkách, no rovnaký význam má aj pri egrešoch, ríbezliach, malinách, černiciach či orechoch. Práve pri nich sa choroby často prenášajú z roka na rok.

Používané prípravky a správna aplikácia

Na dezinfekciu sa používajú meďnaté prípravky, ktoré pôsobia proti širokému spektru hubových a baktériových ochorení. Ich výhodou je preventívny účinok a dlhoročná overená prax v ovocinárstve. Dôležité je použiť správnu koncentráciu podľa návodu výrobcu a neexperimentovať s vyššími dávkami, lebo viac prípravku neznamená lepšiu ochranu a môže strom zbytočne zaťažiť. Pri postreku je potrebné ošetriť celý strom vrátane kostrových konárov a celej koruny. Postrek musí byť výdatný a dôkladný, nestačí len zľahka prejsť kmene. Postrek smerujte tak, aby prípravok stekal po kôre a dostal sa aj do prasklín. Nezabudnite ani na konce konárov, kde často prezimujú choroby. V praxi to znamená pomalý a precízny postup, nie rýchle obehnutie stromu s postrekovačom. Medzi univerzálne fungicídy a baktericídy patrí napríklad CHAMPION 50 WG, použiteľný proti širokému spektru hubových chorôb.

Správny termín a teplota pre dezinfekciu

Dezinfekcia kôry ovocných drevín sa vykonáva ešte pred vypučaním, keď sú stromy v pokoji. Ideálne je obdobie konca zimy a začiatku jari. Veľmi dôležitá je teplota; v čase postreku by sa mala pohybovať nad 7 °C a nemalo by hroziť mrazivé počasie. Ak sa postrek aplikuje pri nízkych teplotách, jeho účinok sa výrazne znižuje. Častou chybou je príliš slabý postrek, nesprávne načasovanie alebo vynechanie niektorých častí stromu, ako napríklad koruny, kde sa nachádza veľké množstvo prezimujúcich patogénov.

Typy poškodení a ich príčiny

Kôrová spála a tepelné poškodenie

Kôrová spála je poškodenie borky spôsobené intenzívnym slnečným žiarením, ktoré oslabuje vitalitu stromu. Často vedie k trvalému narušeniu kmeňa, pretože poškodená kôra sa už nemusí úplne zregenerovať. Všetky dreviny s tenkou a hladkou borkou sú náchylné na kôrovú spálu. Z praxe možno ako príklady uviesť lipy a buky, ale postihnuté môžu byť aj javory. V posledných rokoch boli podmienky na vznik kôrovej spály mimoriadne priaznivé, najmä kvôli dlhodobému suchu v kombinácii s extrémnymi teplotami. Poškodenie borky nastáva najčastejšie v popoludňajších a večerných hodinách, keď slnečné lúče dopadajú na kmeň takmer kolmo, čo vedie k maximálnemu prehrievaniu. Naopak, ráno býva slnečné žiarenie menej intenzívne. V škôlkach sú kôrovou spálou najviac ohrozené okrajové rady stromov, kde je uhol dopadu slnečných lúčov najväčší.

Schéma: Príklad kôrovej spály na kmeni stromu

Praskanie a odlupovanie kôry

Praskanie a odlupovanie kôry je jedným z najčastejších problémov, ktoré môžu signalizovať rôzne príčiny:

  • Nesprávny rez a nedostatočná dezinfekcia: V miestach rezu môže vniknúť vlhkosť, ktorá podporuje množenie mikróbov, húb alebo vírusov.
  • Teplotné výkyvy: Veľké rozdiely medzi dennou a nočnou teplotou, najmä v neskorej zime a na jar, môžu spôsobiť stratu elasticity kôry a jej následné praskanie. Plusové teploty cez deň zohrejú kmene a zvýšia prúdenie štiav a miazgy. V noci však opäť teploty klesnú pod bod mrazu a nahromadené tekutiny mrznutím zväčšia svoj objem, čo sa navonok prejavuje práve vznikom trhlín na kôre. Tieto trhliny predstavujú vstupnú bránu pre škodcov a choroby.
  • Mrazy a slnečné popáleniny: Extrémne nízke teploty alebo silné slnečné žiarenie môžu poškodiť kôru a spôsobiť jej praskanie alebo odlupovanie. Často sa trhliny objavujú na južnej strane stromu, ktorá je viac prehrievaná slnečnými lúčmi.
  • Nedostatok živín: Ak sa k stromu nedostáva dostatok živín, môže to viesť k jeho vysychaniu a tiež k oslabeniu kôry.
  • Plesňové ochorenia: Niektoré plesňové infekcie môžu oslabiť kôru a viesť k jej poškodeniu.
  • Intenzívny rast dreva: U mladých jabloní po výdatných dažďoch na konci leta môže intenzívny rast dreva spôsobiť praskanie kôry, čo však nemusí byť nebezpečné, ak sa následne kmeň ošetrí.
  • Lišajníky: Žlté lišajníky, ktoré sa často objavujú pri nízkych teplotách a vysokej vlhkosti, môžu prispievať k tvorbe plesní a hnilobe kôry.

Je dôležité si uvedomiť, že pri niektorých odrodách jabloní sa môže kôra prirodzene odlupovať v dôsledku rastu kmeňa a konárov, kedy sa stará kôra nahrádza novou. V takom prípade natieranie vápenatým mliekom nemá priamy vplyv na odlupovanie, ale slúži ako dezinfekcia a pomáha predchádzať prehrievaniu.

Choroby kôry

Choroby kmeňov postihujú prakticky všetky ovocné stromy, vyskytujú sa aj na iných kultúrnych a lesných drevinách, starých pňoch alebo uskladnenom dreve. Vznik poškodenia a odumieranie stromov môže trvať pozvoľna niekoľko rokov, v niektorých prípadoch môže konár alebo strom odumrieť rýchlo, aj v priebehu 1-2 rokov.

  • Čierna rakovina: Táto vážna choroba sa prejavuje čiernou farbou pod odlupujúcou sa kôrou a môže viesť k odumretiu stromu do štyroch rokov, ak nie je včas liečená.
  • Rakovina jabloní: V rastlinnej patológii sa pojem "rakovina jabloní" označuje ochorenie, ktoré môže mať viacero príčin. Spôsobuje trhanie kôry, tvorbu vredov, hojivého pletiva alebo rôznych novotvarov. Najčastejšou príčinou je huba Nectria galligena. Choroba vzniká veľmi často v miestach mechanického (napr. po reze, pílení, odlomení konára) alebo mrazového poškodenia (skryté zamrznutie a odchlípenie kôry, mrazové dosky). Prejavuje sa na kmeni stromov rôzne veľkými ranami, na ktorých je kôra rozpraskaná alebo chýba. V ranách alebo po ich obvode sa v pokročilejšom štádiu tvoria plodnice rôzneho tvaru, sfarbenia a veľkosti, podľa druhu húb, ktoré ochorenie spôsobili. Kmeň alebo jednotlivé konáre nad miestom infekcie postupne usychajú a odumierajú, drevo kmeňa alebo konára v mieste napadnutia práchnivie a rozpadá sa.
Fotografia: Prejavy choroby rakoviny na kôre ovocného stromu

Poškodenie kôry škodcami a zverou

Kôra jabloní a iných drevín môže byť napadnutá aj rôznymi škodcami, ktorí ju poškodzujú zvnútra alebo zvonka:

  • Podkôrny hmyz: Títo škodcovia žijú pod kôrou a ich aktivita môže viesť k rozsiahlemu poškodeniu a odlupovaniu kôry. Napadnuté stromy sú často už oslabené.
  • Drevené chrobáky: Vytvárajú okrúhle otvory v kôre a ich larvy sa pohybujú priečne pod kôrou, čím narúšajú pohyb miazgy.
  • Drevokazný hmyz (napr. drevotoč, podkôrnik): Títo škodcovia sa živia drevom pod kôrou, čo vedie k vysychaniu výhonkov a celkovému oslabeniu stromu. Vtáctvo (napr. ďatle) často napáda tieto škodce, čím vytvára ďalšie poškodenia na kôre.
  • Vošky: Hoci primárne napádajú listy a výhonky, ich prítomnosť môže signalizovať oslabenie stromu, ktoré môže viesť k problémom s kôrou.
  • Mravce: Prítomnosť mravcov často signalizuje výskyt vošiek, ktoré tvoria sladkú medovicu, ktorú mravce vyhľadávajú. Mravce môžu poškodiť aj samotnú kôru.
  • Zver: Ohrýzom zver konzumuje kôru, lyko a beľ stromov a poškodzuje časť obvodu kmeňa. Drevina je týmto oslabená, v mieste obhryzu ju môžu napadnúť hubové ochorenia, strom je náchylnejší na ďalšie poškodenia a kvalita jeho kmeňa je trvalo znížená. Ak je obhryzom poškodený celý obvod kmeňa, dochádza až k prerušeniu vodivých pletív a strom odumiera. V jarnom a letnom období (apríl až jún) - v období prúdenia miazgy - poškodzuje zver kmene stromov aj lúpaním. Odlupuje 50 až 100-centimetrové pásy kôry na kmeňoch do výšky približne dva metre. Najčastejšie poškodzovanými drevinami bývajú smrek, jedľa, borovica, jaseň, javor, buk, dub a pre zver sú veľmi atraktívne aj vŕba alebo jarabina. Hlodavce, najmä hraboše, dokážu ohrýzť korene až tak, že aj staršie ovocné stromy na jar vyrašia a postupne odumrú. Vysoká zver, ale aj zajace často ohryznú nové výhonky, alebo ich zalomia.
Tematické foto: Poškodenie kôry stromov zverou

Ošetrenie a prevencia poškodení kôry

Pri zistení akéhokoľvek poškodenia kôry je dôležité konať rýchlo a správne. Cez poškodenú kôru strom vysychá, zvyšuje sa riziko premnoženia škodcov a narúša sa dodávka živín do koruny. Popraskaná kôra na stromoch je problémom, ktorý vyžaduje starostlivý prístup. Pod prasknutou kôrou sa môže nepozorovane vytvárať puklina, ktorá už možno najbližšiu sezónu zapríčiní rozštiepenie stromu.

Ošetrenie prasklín a otvorených rán

V prípade zistenia prasklín alebo iných poškodení na kôre postupujte nasledovne:

  1. Vyčistenie poškodených miest: Opatrne odstráňte odlupujúcu sa alebo poškodenú kôru ostrým, dezinfikovaným nástrojom (nôž, škrabka). Dávajte pozor, aby ste nepoškodili zdravé časti kôry. V prípade chorôb sa rany musia vyčistiť, resp. vyrezať až do zdravého dreva (ťažšie prístupné miesta vyčistiť oceľovou kefou).
  2. Dezinfekcia: Ošetrite ranu roztokom manganistanu draselného alebo peroxidu vodíka.
  3. Zatretie rany: Po zaschnutí aplikujte na ranu záhradný balzam, štepársky vosk alebo špeciálnu pastu. V minulosti sa používala zmes hliny a diviny. Na zatretie menších rán, ktoré vznikli počas zimy, je vhodný štepársky vosk. Pomáha aj pri reze a ošetrovaní poškodených častí stromu, či na prasklinách rôzneho rozsahu. Ako náter možno použiť aj prípravok Pellacol hnedej farby, ktorý pomáha rane zahojiť sa a vytvára ochrannú bariéru pred vstupom choroboplodných zárodkov. Má fungicídny účinok, takže strom chráni aj pred napadnutím hubovými chorobami. Je to pomocná látka chemického pôvodu, pri práci s ňou sa musia dodržiavať pokyny uvedené na obale. Po zaschnutí pôsobí ako druhá koža, látky medzi koreňmi a nadzemnou časťou môžu prúdiť bez narušenia.
  4. Ochrana rany: V niektorých prípadoch sa odporúča ranu pevne zabaliť do čierneho polyetylénu, vrecoviny alebo podobného materiálu, aby sa zabránilo ďalšej infekcii.
  5. Odstránenie zvyškov: Všetky očistené zvyšky a odstránený materiál z rany je potrebné z miesta odstrániť a zlikvidovať, ideálne spáliť.

Ošetrenie rán s pridaním fungicídu je z hygienického hľadiska potrebné vykonať buď skoro na jar alebo na jeseň, nie v priebehu vegetácie. Menšie poškodenia, najmä na konároch, môžu byť týmito opatreniami vyliečené. Ak je poškodený len samostatný konár, je často najlepším riešením jeho úplné odstránenie, čím sa eliminuje zdroj infekcie. Pri napadnutí konára je vhodné konár odrezať hlboko pod miestom napadnutia, resp. rez viesť hlbšie do zdravého dreva.

Štěpařský vosk a balzám

Boj proti škodcom

Pri napadnutí škodcami je potrebné použiť vhodné ochranné prostriedky:

  • Injekčné ošetrenie: Pri menšom výskyte podkôrneho hmyzu je možné použiť prípravky ako "Antizhuk", ktoré sa aplikujú priamo do chodbičiek pomocou injekčnej striekačky. Po vstrebaní sa aplikuje záhradná var.
  • Postreky: Po odkvitnutí a neskôr (s dvoj- až trojtýždňovým odstupom) sa môžu použiť insekticídy ako kemifos na ošetrenie konárov a listov proti škodcom ako napr. drevokazný hmyz alebo vošky.
  • Lapače a repelenty: Na boj proti mravcom a iným škodcom sa používajú špeciálne lapače, ale aj domáce metódy, ako je postrek kmeňa zmesou sódy a ľanového oleja alebo použitie petroleja s kyselinou karbolovou, ktorá odpudzuje škodcov.

Špecifické metódy ošetrenia pri ohryzení zverou

  • Úprava koruny pri čiastočnom ohryzení: Ak sú kmene poškodené len z jednej časti kmeňa, stromčeky síce nevyschnú, ale zastavuje sa rast stromu pre nedostatok živín. Poškodené stromy je potrebné upraviť tak, že korunu stromov presvetľovacím rezom približne o 1/3 až polovicu znížime, čím sa snažíme upraviť pomer medzi koreňovou sústavou, ktorá nemá možnosť plynule zásobovať živinami rozpustenými vo vode nadzemnú časť ovocných stromov. Poškodené miesta sa snažíme začistiť a pozatierať štepárskym voskom, aby sa na miestach vytvorilo hojivé pletivo.
  • Môstkovanie: Poškodenú a ohryzenú časť je možné premôstkovať. Použijú sa dlhé vrúble, ktoré sa naštepia súčasne pod a nad ohryzenú časť, čím sa vytvorí mostík, cez ktorý prechádzajú živiny z koreňov do korún stromov. Podľa hrúbky podpníkovej časti sa do kmeňa dávajú 3 až 5 vrúbľov.
  • Vysadenie a naštepenie podpníkov: Ak je kôra ovocného stromu poškodená po celom obvode kmeňa, dochádza k prerušeniu dodávania živín z koreňov do koruny a opačne, čím ovocné stromy nedostatkom živín vyschnú a odumierajú. Ak ovocným stromom nepomôžeme, tak odumrú do roka. V takom prípade je potrebné korunu stromčekov hlboko znížiť, zmladzujeme všetky kostrové konáre. Okolo kmeňa stromov vysadíme 2 - 3 podpníky s dobrou koreňovou sústavou, ktoré naštepíme do poškodeného kmeňa, nad ohryzenou časťou. Podpník zrežeme spojkovacím rezom a naštepíme ho pod kôru. Týmto spôsobom zabezpečíme prívod živín z novovysadených podpníkov do poškodenej koruny ovocného stromu. Po naštepení podpníkov je potrebné ich počas vegetácie upravovať, odstraňujeme všetky letorasty, aby sme podporili dodávanie živín do koruny.
  • Ošetrenie ohryzených výhonkov: Ak zver ohryzie nové výhonky, alebo ich zalomí, je potrebné takto poškodené prírastky upraviť tak, že ich odrežeme celé na konárový krúžok. Ak by sa neupravili, tak v mieste skrátenia sa budú tvoriť nové rozvetvenia, ktoré zahustia korunku ovocného stromčeka.

Preventívne opatrenia pre zdravú kôru

Ochrana pred kôrovou spálou a mrazom

  • Bielenie kmeňov: Na jar a na jeseň je vhodné kmene jabloní a iných citlivých drevín natierať vápenným mliekom. Bielenie odráža slnečné lúče, čím zamedzuje prehrievaniu kmeňa a spomaľuje nástup do vegetačného obdobia. Do vápenného mlieka sa často pridáva síran meďnatý alebo diviná pre dezinfekčné účinky. Rokmi overené potieranie kmeňov stromov vápenným mliekom má význam. Kmeň natretý bielou farbou sa totiž neprehrieva natoľko (biela farba odráža svetlo), čo znamená i slabšie prúdenie miazgy a menšie budúce riziko potrhania kôry.
  • Ochrana špeciálnymi materiálmi: Citlivé druhy chránime špeciálnymi materiálmi, ktoré nielen zachovávajú ich prirodzený vzhľad, ale zároveň účinne predchádzajú mechanickému a tepelnému poškodeniu. V škôlkach sa používajú kokosové rohože z prírodných vlákien, ktoré sa obalia okolo kmeňa (zvyčajne jedna rohož s rozmermi 40 × 200 cm, aplikovaná od bázy kmeňa smerom nahor). Tieto rohože zároveň poskytujú ochranu proti mrazovému poškodeniu v zimnom období. Pri ochrane je zásadné, aby materiál okolo stromov umožňoval dostatočné prevzdušnenie. Musí byť zabezpečená primeraná cirkulácia vzduchu, ktorá umožní ochladzovanie stromov v horúčavách a zároveň odparovanie vlhkosti do okolia. Mikroklíma okolo stromov tak zostáva čo najprirodzenejšia. Ako alternatívu možno použiť rohože z tŕstia alebo bambusu, pričom bambus je pevnejší ako tŕstie.
  • Prihrnutie pôdou alebo snehom: V zime je možné kmene jabloní prihrnúť pôdou alebo snehom, aby sa zabránilo zamrznutiu.
  • Prekrytie južnej strany: Ohrozeným stromom môžete pomôcť kedykoľvek, aj počas zimy, prekrytím časti stromu z južnej strany.
  • Prirodzené zatienenie: Ochrana kmeňov je nevyhnutná dovtedy, kým koruny stromov nedosiahnu dostatočný objem, aby zabezpečili prirodzené zatienenie kmeňov.
Infografika: Spôsoby ochrany kmeňa stromu pred slnkom a mrazom

Mechanická ochrana pred zverou

  • Oplotenie a pletivo: Dôkladne skontrolujte a opravte oplotenie. Kmene a kostrové konáre sa snažte chrániť králičím pletivom tak, aby kmene stromčekov mohli rásť.
  • Ochrana polynetom: Ochrana kmeňov polynetom - umelým pletivom sa väčšinou vykonáva u starších stromov s kvalitným a hladkým kmeňom, ktorý sa týmto pletivom obalí, a to zabráni jeho poškodeniu.
  • Zraňovanie kôry: Jednou z možností je aj ochrana tzv. zraňovaním kôry, ktorá sa vykonáva špeciálnym „zraňovačom“. Tento nástroj má hlavicu so zúbkami, pomocou ktorých sa mierne naruší povrch kôry. To u stromu vyvolá obranný efekt, začne roniť živicu, zdrsní tak povrch kmeňa a stane sa pre zver menej atraktívnym.
  • Repelenty: Na odpudzovanie zveri možno použiť aj tzv. repelenty, čo znamená, že konáre a kmene natierame odpudzujúcou farbou, ktorá na určité obdobie chráni stromčeky pred poškodením.
  • Ochranné tubusy: Proti ohryzu pomôže aj ochranný plastový tubus.

Agrotechnické opatrenia

  • Pravidelná kontrola: Pravidelne kontrolujte stromy na prítomnosť škodcov a chorôb.
  • Odstraňovanie starej kôry: Na starých stromoch je potrebné pravidelne odstraňovať starú, odlupujúcu sa kôru, ktorá môže byť úkrytom pre škodcov a choroboplodné zárodky. Odstránenú kôru spáľte.
  • Hnojenie a vápnenie: Kmene starých stromov sa môžu pokryť hnojom a hlinou, potom sa vápnia s prídavkom síranov.
  • Správny rez: Udržujte stromy v dobrej kondícii prostredníctvom správnej výživy a rezov. Stromy, ktoré mali poslednú sezónu veľkú úrodu či výrazné prírastky a neboli upravené vhodným rezom, vstupovali do zimy vyčerpané a aj pre ich kôru predstavuje mráz veľké ohrozenie. Zlomené, suché konáre odpíľte. Veľké konáre píľte postupne v niekoľkých krokoch, aby nedošlo k jeho zlomeniu.
  • Výber odrody: Pri výbere stromov na výsadbu je dôležité zohľadniť vplyvy prostredia a citlivosť konkrétnych drevín na kôrovú spálu. Veľký podiel na odolnosti a trvácnosti ovocných stromov má tiež umiestnenie a vhodný výber odrody. Napríklad jabloň je vďaka šľachteniu stále odolnejšia voči mrazu a chorobám, no napriek tomu môže byť náchylná na rôzne ochorenia a napadnutia škodcami, ktoré sa prejavujú aj na jej kôre.

Ochrana koreňov pred hlodavcami

Hlodavce, najmä hraboše, dokážu ohrýzť korene. Pred príchodom zimy sa snažte do dier dať návnady, ako je otrávené zrno a ďalšie vyrábané otravy, aby ste ich ešte pred poškodením zlikvidovali. Pri nasýpaní dávajte pozor, aby sa k otrave nedostala hrabavá hydina a spevavé vtáctvo.

tags: #ohryzena #kora #stromu