Nedostatok pracovníkov na zber ovocia na Slovensku: Výzvy a riešenia

Pestovanie na poli je nevyspytateľné pre výkyvy počasia, choroby či nedostatok pracovníkov. Slovenské ovocinárstvo a zeleninárstvo sa každoročne stretáva s vážnym problémom nedostatku pracovnej sily, čo má významný dopad na objem a skladbu pestovaných plodín.

Trvalý problém s nedostatkom pracovnej sily v poľnohospodárstve

Dopad na úrodu a finančné straty pestovateľov

„Nedostatok pracovných síl veľmi výrazne ovplyvňuje skladbu pestovanej zeleniny aj ovocia na Slovensku. Je to problém, ktorý sa opakuje každý rok.“ Pestovatelia majú vážne obavy, že úroda zhnije, pretože ju nebude mať kto pozbierať. Bežne ostáva ladom až 30 percent úrody. V tomto roku sa pestovatelia obávajú, či toto číslo pre konflikt na Ukrajine nebude ešte vyššie.

„Na zber zeleniny, ovocia a hrozna by sme potrebovali päťtisíc ľudí, máme ich sotva päťsto,“ tvrdí Marián Varga, prezident Ovocinárskej únie SR. Podľa ovocinárov im vznikli obrovské finančné škody. „My sme mali stratu 10 miliónov eur.“ V rámci Slovenska iba pre chýbajúcich robotníkov v poľnohospodárstve zhnije až 30 percent úrody. „Nepozbierali sme na Slovensku okolo 18 tisíc ton, čo je 18 miliónov kilogramov,“ povedal predseda ovocinárskej únie Pavol Varga.

Pestovatelia čelia aj výzvam spojeným s počasím. Milan Broškovič z Emilových sadov spomína: „Tento rok sme mali osem mrazových nocí, museli sme investovať do protimrazových zábran. Pred dvoma rokmi nám neprialo počasie, z tridsiatich dní sa reálne zberalo iba osem. V tomto roku nám síce pršalo tri dni po sebe, ale našťastie to bolo až na konci samozberu, inak by nám časť úrody zhnila.“

Legislatívne prekážky a pokusy o riešenia

Neúspešný návrh na zapojenie nezamestnaných a nová legislatíva

Len nedávno mali poslanci v parlamente na stole návrh, ktorý mal za cieľ umožniť brigády v sadoch, vinohradoch či na zeleninových poliach aj ľuďom poberajúcim dávky v nezamestnanosti. Návrh z pera dnes už opozičnej poslankyne Jarmily Halgašovej (SaS) však dostatočnú podporu v radoch poslancov nenašiel. Už po neschválení jej návrhu v parlamente avizovala, že tému poslancom predloží opakovane - po uplynutí povinného polročného odstupu. „Existujú skupiny obyvateľstva, ktoré je potrebné zapojiť do takejto práce - mali by možnosť si privyrobiť aj získať pracovný návyk.“

Podľa zákona o službách zamestnanosti uchádzač o zamestnanie nesmie byť v pracovnoprávnom vzťahu, okrem ustanovených výnimiek. Takou výnimkou je napríklad aj dohoda o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru v trvaní 40 dní v kalendárnom roku s maximálnou mesačnou odmenou v sume životného minima. Sezónne práce ako také sa do zákona dostanú, po nedávnej novele z tohto roka, s platnosťou od začiatku roka 2023. V praxi to znamená, že aj nezamestnaní poberajúci dávky, budú môcť brigádovať napríklad pri zbere ovocia a zeleniny.

Kritika rozsahu sezónnych prác a odmeňovania

„V prípade dohody o pracovnej činnosti, budú môcť zamestnávatelia od 1. januára 2023 využívať aj osobitný poddruh dohody pri sezónnej práci podľa osobitného režimu. Limit pre vykonávanie takýchto prác je 520 hodín ročne s maximálnym trvaním 8 mesiacov.“ Práve počet hodín stanovený na 520 ročne sa stal v minulosti terčom kritiky pestovateľov. Takýto počet totiž platí všeobecne pre sezónne práce v poľnohospodárstve za zvýhodnených podmienok, teda s nižšími odvodmi - a teda nielen pre nezamestnaných, ale aj pre ostatných brigádnikov, ktorí by si takto chceli popri inej práci privyrobiť. „Týchto 520 hodín je nedostatočných.“

Pestovatelia pôvodne požadovali zvýhodnené podmienky pri sezónnych prácach až na 1 040 hodín v roku. „Stanovený rozsah sezónnej práce definovaný v novele Zákonníka práce od 1. januára 2023, teda v limite 520 hodín za rok, zodpovedá rozsahu štvrtinového pracovného úväzku.“ Argumentuje sa, že „rozsah práce na dohodu v objeme 1 040 hodín za rok by predstavoval polovičný úväzok, ale zamestnanec by nedisponoval podľa európskeho práva dostatočnou ochranou a právami v porovnaní so zamestnancami v pracovnom pomere, ako je platená dovolenka, platené prekážky v práci na vyšetrenie, príspevok na stravovanie a iné.“

„Novelou zákona sa okrem počtu hodín upravuje aj maximálna mesačná odmena pre sezónneho zamestnanca, ktorou je suma životného minima, teda 234 eur.“ Marián Varga k tomu kriticky dodáva: „Ak majú dostať, a je jedno že nezamestnaní, za náročný zber zeleniny a ovocia alebo ich spracovanie doslova almužnu, tak nebudú mať dôvod ísť do práce a radšej zostanú doma.“

Ministerstvo práce a sociálnych vecí zatiaľ tvrdí, že súčasná právna úprava je dostačujúca. „Samozrejme, dohoda je jedna zo zákonných možností, ale problém je v tom, že keď zoberú na klasický pracovný vzťah zamestnanca, ten má isté práva a nároky, ktoré mu umožňuje Zákonník práce. Napríklad dovolenku či gastrolístky. Ak je toto zásadný problém, na ktorom chcú šetriť ovocinári, tak je to veľká chyba,“ zdôraznil minister. Ovocinári však tvrdia, že veci nie sú také jednoznačné. Môžu ponúknuť stály pracovný pomer 5 až 10 percentám spomedzi najlepších sezónnych pracovníkov, ale nemajú pre nich prácu celoročne. „V ovocinárstve ide o nárazové sezónne práce - rezy, prebierky ovocia a potom zbery či posezónne ošetrovanie sadov. Celoročne sa tiež nezavlažuje. Ovocinári pripomínajú, že do ceny ovocia sa premieta každá práca.“

Vplyv medzinárodnej situácie a ekonomických faktorov

Vojna na Ukrajine a jej dôsledky pre pracovný trh

Hoci sa zdá, že ovocie nemá nič do činenia s vojnou na Ukrajine, je to naopak. Úrodu na Slovensku vo veľkej miere zberali hlavne robotníci z Ukrajiny, dnes však pre mobilizáciu práve muži nemôžu opustiť svoju vlasť. „Zamestnávame prevažne cudzincov z Rumunska, zo Srbska aj z Ukrajiny. Stalo sa nám, že jeden z našich stálych zamestnancov vycestoval domov na Ukrajinu na dovolenku. Naspäť sa však už nemohol vrátiť. Stihol to len jeho synovec, ktorý je takisto zamestnaný u nás,“ hovorí Milan Broškovič z Emilových sadov.

Tento rok problém s nedostatkom pracovníkov ešte znásobila vojna. Muži ostali doma, prichádzajú k nám síce odídenkyne s deťmi, ale práca na poliach nie je pre ne vhodná práve pre starostlivosť o deti. Radšej volia prácu v klimatizovaných fabrikách ako na poli v daždi, vo vetre a na slnku. „Preto sa obávame, že v tomto roku ostane na našich poliach viac nepozberanej úrody ako obvykle,“ nazdáva sa Marián Varga. Sama Európska komisia vyzýva a schvaľuje výnimky na vycestovanie takýchto pracovníkov aj napriek opatreniam.

Príklad z Poľska: Chýbajúci ukrajinskí pracovníci

Kým na Slovensku sa so zberom jahôd končí, severní susedia Poliaci sú na začiatku. V mierových časoch do Poľska zvyčajne zamieril až jeden milión ľudí z Ukrajiny. Dnes však ukrajinskí muži citeľne chýbajú aj v Poľsku. Varšavská televízia TVP 3 v tejto súvislosti priniesla zaujímavú reportáž. „Len minulý rok vydal úrad práce v Płońsku vyše 13-tisíc pracovných povolení, najmä Ukrajincom. V tomto roku bolo vydaných len 332 takýchto povolení. Ženy prichádzajúce do Poľska nie sú schopné zaplniť túto trhovú medzeru. A to je hlavný problém na samom začiatku sezóny,“ povedal starosta Czerwińska na rieke Visle Marcin Gortat.

Personálne nároky pestovateľov pri zbere jahôd z obcí Czerwińsk nad Wisłą, Naruszewo a Załuski, kde jahody rastú na tisíckach hektárov, sú obrovské. „V płońskej oblasti je niekoľko stoviek utečencov, no sú to najmä ženy s deťmi a ľudia, ktorí v poľnohospodárstve predtým nepracovali. Sú to ľudia z veľkých miest, priemyselných centier. Ťažká práca na poliach ich nezaujíma,“ povedal zase pre televíziu Sławomir Makowski, pestovateľ jahôd v obci Naruszewo.

Aby pestovatelia povzbudili utečenky pracovať na poli, ponúkajú im na poľské pomery uspokojivú mzdu, stravu a ubytovanie. Za deň sa dá zarobiť od 150 do 300 zlotých, všetko závisí od počtu pozberaných jahôd. Pracovný portál OLX uvádza, že za posledné tri mesiace pribudlo až 53 500 voľných pracovných miest pre sezónnych a príležitostných zamestnancov a zamestnankyne, čo je o šestnásť percent viac ako vlani.

Odvodové zaťaženie a migrácia pracovníkov

„Od­hliadnuc od vojny, v minulosti sme mali problém s nedostatkom ľudí na poliach pre našu legislatívu. Práca je totiž nadmerne zaťažená odvodmi. Za jednu hodinu práce síce robotník zarobí osem eur, netto však práve pre odvody dostane iba polovicu, kým v západnej Európe je to 7,50 eura. Nečudo, že aj naši ľudia migrujú za prácou do cudziny,“ tvrdí Marián Varga. Letná brigáda na poli ostáva spomienkou na minulosť. Pracovať na slovenských poliach znamená zarobiť menej ako v zahraničí.

Ponuky práce pre zberačov na Slovensku uvádzajú plat približne 600 až 700 eur mesačne. V zahraničí však dostanú viac. Bežná hodinová mzda v Nemecku je 9,95 eur. Po odrátaní päťpercentnej daňovej povinnosti zostane pracovníkovi hodinová sadzba 9,45 eur. Ak by na Slovensku zberač aj dostal takú istú hodinovú sadzbu ako v Nemecku, ostane mu 7,17 eur a zamestnávateľ zaplatí celkovo 13,31 eur za hodinu. Sociálne politiky západných krajín sú pre zberačov priaznivejšie. V Nemecku majú vyššie hodinové mzdy, zníženú sadzbu dane na úroveň päť percent a žiadne povinné sociálne odvody, okrem úrazového poistenia. V Rakúsku môžu sezónni zberači z tretích krajín využiť 90-dňové pracovné víza.

„Priestor na privyrobenie si tu určite je, mzdy v poľnohospodárstve sú však relatívne nízke, preto netreba mať vysoké očakávania v tejto oblasti.“ „Je to ťažká robota, hlavne keď je teplo. Slováci to už robiť nechcú a nebudú,“ konštatuje konateľ spoločnosti Peter Turlík. Aj keď na úradoch práce sú evidovaní nezamestnaní, ktorí by mohli pracovať v ovocinárstve, nemajú o takúto prácu záujem.

Problémy s materiálmi a infláciou

„Pre infláciu nás iba nákup chemických prípravkov vyšiel viac o 150 percent. Vysoké ceny sú jedna vec, ale problémom je nedostupnosť materiálov spôsobená pokovidovou situáciou. Kým kartón ako obalový materiál sme v minulosti dostali do desiatich pracovných dní, dnes je čakacia lehota mesiac a pol. Sklené fľaše na destiláty sú od novembra nedostupné,“ opisuje Milan Broškovič. Ceny ich tovaru sa im zatiaľ podarilo udržať v rovnakej cenovej hladine ako vlani, pretože, ako hovorí, zefektívnili proces výroby. Podobne to bolo s jahodami, jedno kilo v rámci samozberu stálo tri eurá.

Pestovatelia jahôd v prípade samozberu dvíhali oproti vlaňajšku ceny iba minimálne napriek tomu, že aj na nich doliehajú následky vojny na Ukrajine. Napríklad výrobca žitavskej papriky, ktorá ako slovenská potravina získala v roku 2014 aj zápis do európskeho registra potravín s chráneným označením pôvodu, poukázal na problémové dodávky základnej suroviny - koreninovej papriky. „V 90-tych rokoch sme vysušili aj 400 - 500 ton sušiny koreninovej papriky, vlani asi 30 ton.“

Stratégie pestovateľov a trhová konkurencia

Automatizácia a pestovanie v skleníkoch

Riešením pre nevyspytateľnosť pestovania môže byť aj automatizácia v skleníkoch, ktorá otvára dvere k zvyšovaniu produkcie. Jahodová sezóna sa už síce dávno skončila, ale nie pre farmu v Brutoch pri Štúrove, ktorá ich produkuje celoročne a svoju produkciu pravidelne zvyšuje. „Skleník je vyhrievaný, vďaka čomu je v ňom stála teplota 16 stupňov Celzia. A to aj v prípade, ak máme mrazivé počasie,“ pochvaľuje si majiteľ farmy Beri Peter Kelemen.

Samozber a priamy predaj pre koncového spotrebiteľa

V Emilových sadoch na juhu Slovenska v Dvoroch nad Žitavou pestujú jahody na siedmich hektároch, jahodoviská sprístupňujú v rámci samozberu záujemcom a záujemkyniam z blízkeho aj širokého okolia. Ročne ich tak navštívi približne 10-tisíc ľudí. Družstvo Emilove sady reagovalo na zvyšujúcu sa rolu sociálnych sietí napríklad tým, že rozbehlo predaj ovocia cez internet. „Na jar predávame poukážky na samozber jahôd. Ľuďom, ktorí si ich kúpia, garantujeme, že aj v prípade menšej úrody si ovocie prednostne pozberajú, navyše s 20-percentnou zľavou,“ hovorí predseda družstva Emil Schultz. Kým vlani predali Emilove sady poukážky za 8 000 eur, tohto roku to bolo už za 17-tisíc eur. Zvyšuje sa aj predaj ovocia cez internet, a to po celom Slovensku. Stačí si objednať 36 kilogramov ovocia a družstvo ho doručí adresátovi do hociktorého kúta Slovenska.

Využívanie zahraničnej pracovnej sily

Za tejto situácie sa čoraz viac poľnohospodári v sezónnych prácach spoliehajú na pracovnú silu zo zahraničia. „Práve agrosektor najčastejšie využíval zahraničnú pracovnú silu na zber plodín a ovocia, najmä z Ukrajiny a Srbska.“ Aj v Emilových sadoch oberajú ovocie predovšetkým cudzinci. „Deväťdesiat percent našich zberačov tvoria občania z Rumunska a Srbska,“ hovorí Emil Schultz. „Zamestnávatelia z tejto oblasti, s ktorými sme v kontakte, sa aktuálne nesťažujú na nedostatok zamestnancov, dokážu si ich vyhľadať. Samozrejme, situácia sa môže radikálne otočiť, ak sa otvoria všetky prevádzky ako obchody, reštaurácie, hotely a rozbehne sa výroba. Pre cestovné obmedzenia budú firmy pravdepodobne viac využívať domácu pracovnú silu.“

Konkurenčné prostredie a problémy s odbytom

Maďarské jahody a lokálpatriotizmus

V ostatnom čase sa pre lacnejšiu naftu a benzín cestovalo do susedného Maďarska, v niektorých prípadoch Slováci cestovali aj za lacnejšími jahodami. „Nebolo to až také vypuklé. Maďari totiž nemajú toľko jahodovísk, aby dokázali uspokojiť aj našich zákazníkov a zákazníčky. Naši južní susedia sa zameriavajú skôr na pestovanie kôstkového ovocia. Jahody sú síce lacnejšie než u nás, ale Maďari nie sú takí obchodníci ako Poliaci, nemajú zvolené vhodné marketingové nástroje, aby prilákali ľudí spoza hraníc. A vlastne na to ani nie sú odkázaní, pretože maďarskí zákazníci a zákazníčky majú zmysel pre lokálpatriotizmus a kupujú hlavne domácu produkciu,“ opisuje Marián Varga.

Vplyv poľskej konkurencie na trh s ovocím

Marián Varga okrem toho dodáva, že pre vojnu sa Poliakom zablokovali ukrajinské a ruské trhy. Ako je známe, Poľsko patrí medzi najväčších vývozcov ovocia a zeleniny. Je to pre nich ďalší problém, je preto možné, že poľské jahody budú na našom trhu lacnejšie než vlani. „Poliaci pestujú predovšetkým jahody a jablká. Poľskí pestovatelia používajú viac pesticídov ako my, ale zatiaľ sú v norme, preto ich ovocie hodnotíme ako vyhovujúce.“ Iný názor na cenu ovocia má však poľská expertka na trh práce Monika Fedorczuková. V rozhovore pre denník Rzeczpospolita uviedla: „Nedostatok pracovnej sily si vynucuje zvýšenie nákladov na prácu, čo sa prejaví zvýšením cien poľnohospodárskych produktov a zvýšením inflácie.“

Po jahodách v oveľa väčšej miere doplácajú na vojnu na ukrajinskom území poľské jablká a po nich aj tie naše. V Emilových sadoch vysvetľujú, že hoci jablká patrili medzi ich hlavné pestovateľské ciele, postupne od pestovania tohto ovocia upúšťajú, pretože nedokážu konkurovať poľskej ponuke. „Poľsko je najväčší pestovateľ jabĺk v Európe. Pred troma rokmi predávali jablká za 22 centov za kilogram, a to je naša výrobná cena. Nedokážeme im konkurovať. Poliaci mali pred dvoma rokmi problém s mrazmi, vtedy sa naše jablká predávali veľmi dobre. O rok nato však mali obrovskú nadprodukciu, z ktorej ťažia aj dnes. Vyzerá to tak, že aj tento rok bude úrodný,“ opísal Milan Broškovič.

Ako informujú poľské médiá, v dôsledku vojny na Ukrajine stratili poľskí exportéri jabĺk možnosť predávať ovocie nielen do Ruska a na Ukrajinu či do Bieloruska, ale aj do Mongolska a Kazachstanu. Situáciu navyše sťažuje nedostatok kontajnerov, ktoré by umožnili prepravu jabĺk po mori, napríklad do Egypta. Naši severní susedia sa preto snažia preorientovať na balkánsky trh. Poľsko je prebytková krajina, pokiaľ ide o produkciu ovocia a zeleniny, a preto musí predávať veľké množstvá. Ak počasie zostane také, aké je dnes, teda priaznivé pre vegetáciu, a v sezóne sa nevyskytnú žiadne prírodné katastrofy ako krupobitie, produkcia jabĺk môže byť vysoká.

Z tohto dôvodu naši pestovatelia očakávajú na jeseň obrovskú ponuku poľských jabĺk na slovenskom trhu. „Staré výsadby jabĺk budeme likvidovať. Chceme sa s jablkami preorientovať na konečného spotrebiteľa, nedá sa to, práve pre poľskú konkurenciu, hoci s broskyňami sa nám to podarilo. Pred piatimi rokmi sme začali s kampaňou, dnes sa nám darí 80 percent našej produkcie broskýň predať konečnému spotrebiteľovi. Hoci jablká boli našou dominantou, nepodarí sa nám umiestniť ich na trhu tak ako broskyne. Hoci na druhej strane, vlani nás samozber veľmi príjemne prekvapil,“ dodáva M. Broškovič. Pestovatelia z Emilových sadov pestujú päť druhov ovocia, okrem jahôd sú to čerešne, broskyne, slivky a jablká. Časť úrody spracujú na ovocné šťavy a destilát.

Výzvy a budúcnosť ovocinárstva na Slovensku

Predseda Ovocinárskeho družstva Emilove sady vo Dvoroch nad Žitavou Emil Schultz konštatuje: „Zber ovocia je z roka na rok tvrdší oriešok.“ Poľnohospodári sa dožadujú, aby štát nastavil voľnejšie pravidlá hry predovšetkým pre pestovateľov špeciálnych plodín, teda ovocinárov a zeleninárov.

Hoci ovocinári očakávajú mimoriadnu úrodu ovocia, obávajú sa, že časť úrody vyjde nazmar, pretože zápasia s nedostatkom zberačov. Tri roky čakali na dobrú úrodu ovocia aj v Ovocinárskom družstve Emilove sady vo Dvoroch nad Žitavou. Podnik známy produkciou jahôd, broskýň na zaváranie či jabĺk má čo robiť, aby zobral všetku úrodu. Družstevníci nepatria medzi tých, ktorí by čakali, že ich pracovné problémy musí vyriešiť niekto tretí, ale pomery v spoločnosti aj na slovenskom pracovnom trhu sa za posledné dve desaťročia mimoriadne zmenili.

„Na začiatku zberu čerešní sme sa obrátili na úrad práce, aby sme získali potrebných brigádnikov. Aj keď na úradoch práce sú evidovaní nezamestnaní, ktorí by mohli pracovať v ovocinárstve, nemajú o takúto prácu záujem. A je tu aj špecifický problém s využitím napríklad dospievajúcej mládeže. O prácu mladých majú záujem aj chovatelia nosníc v dvorskom Novogale. Lenže ani šestnásťročný stredoškolák sa nemôže zamestnať, pretože podľa platných predpisov možno zamestnať adolescenta, až keď má ukončenú povinnú školskú dochádzku, a tá je, ako hovorí riaditeľ Novogalu Ladislav Birčák, stanovená k 1. septembru daného roka.

Ak sa aj podarí zamestnať domácich a ponúknu im trvalý pracovný pomer, po čase im najmä tí zručnejší a pracovitejší ubziknú do priemyslu. Tri automobilky na západnom Slovensku fungujú vo vzťahu k poľnohospodárstvu ako výveva. „Pri niektorých pestovateľoch bol veľký problém zabezpečiť, aby to zozbierali,“ vysvetľuje konateľ spoločnosti Peter Turlík. Keďže doteraz ovocinárom nie je štát nápomocný a ich straty sú obrovské, rozhodli sa pristúpiť k radikálnym krokom.

Kým jahody sa u nás pestujú na 220 hektároch, čerešne nám zrejú na 180 hektároch. V Emilových sadoch zber čerešní zabezpečuje zmluvný obchodný partner. Pestovatelia hovoria, že vďaka tohtoročnej nadúrode by sme mohli byť v ovocí sebestační na 50 percent. Jablká sú ešte aj teraz buď na stromoch, alebo hnijú pod nimi. Viac ako tri kilogramy ovocia na jedného obyvateľa Slovenska skončilo pod stromami a zhnilo.

tags: #ovocie #nema #kto #zbierat