Ozimná pšenica predstavuje najvýznamnejšiu obilninu na Slovensku, slúžiac nielen ako základná potravina pre ľudí, ale aj ako cenná kŕmna plodina. Priemerná výmera jej osevu sa pohybuje v rozmedzí 360 až 660 tisíc hektárov, čo zodpovedá približne jednej štvrtine našej ornej pôdy. Pri takto rozsiahlych plochách a objeme produkcie je nevyhnutné zamerať sa na efektívne, hospodárne a ziskové pestovateľské technológie.
Význam základného hnojenia pre oziminy
V kontexte výživy rastlín, rovnako ako pri iných plodinách, má základné hnojenie rozhodujúci význam. Zabezpečenie dostatočného množstva živín, najmä fosforu a draslíka, v počiatočnej fáze rastu je kľúčové, pretože ich neskoršie zapracovanie do pôdy je obmedzené. Tieto makroprvky môžu významne ovplyvniť, a v niektorých prípadoch dokonca určiť, veľkosť konečnej úrody.
Odborné zásady základného hnojenia pšenice
Základné hnojenie by malo byť prispôsobené aktuálnemu zásobeniu pôdy živinami, špecifickým nárokom rastliny a plánovanému výnosu, pričom sa zohľadňujú aj modifikačné faktory. Cieľom je maximálne hospodárne využitie dostupných účinných látok.
Na produkciu 1 tony pšenice a príslušného vedľajšieho produktu je potrebné zabezpečiť nasledujúce množstvá makroživín:
- Dusík (N): 25-29 kg/t
- Fosfor (P): 11-15 kg/t
- Draslík (K): 18-22 kg/t
- Vápnik (CaO): 6 kg/t
- Horčík (MgO): 2 kg/t
- Síra (S): 2-3 kg/t
Primárne je potrebné pokryť potrebu fosforu a draslíka, pričom rastline by malo byť dodané aj potrebné množstvo dusíka na jesenné a zimné obdobie, a pokiaľ je to možné, aj časť vápnika, horčíka a síry. Hoci tieto živiny je možné doplniť neskôr, ich prítomnosť už v základnom hnojení je prospešná.
Odporúčané hnojivá pre základné hnojenie
Vo všeobecnosti sú pre pšenicu najvhodnejšie komplexné hnojivá s prevahou fosforu v pomere N:P:K 1:2:1. Príkladom je Genezis NPK 10-20-10, ktorý obsahuje aj vápnik a síru. Význam síry je obzvlášť dôležitý, pretože jej dostatok ovplyvňuje efektivitu využitia dusíka.
Na lokalitách s lepším zásobením draslíkom môže byť vhodnou alternatívou Genezis NPK 10-20-5. Tam, kde je potreba fosforu a draslíka približne rovnaká (pomer P:K 1:1), je odporúčaný pomer P:K 1:1. V takýchto prípadoch sa hodí komplexné hnojivo Genezis NPK 8-15-15, ktoré obsahuje aj vápnik, horčík, síru a bór.
Pri extrémne nízkej zásobenosti draslíkom a dobrom až veľmi dobrom zásobení fosforom je vhodnou voľbou Genezis NPK 8-16-24, ktoré taktiež obsahuje vápnik a síru.
Je dôležité si uvedomiť, že vápnik je nevyhnutný pre vývoj koreňov a síra pre pevnosť stebla.
Vlastnosti kompaktných NPK hnojív
Kompakované NPK prípravky sa vyznačujú vynikajúcou rozpustnosťou vo vode. Každá granula má rovnaké zloženie, čo zabezpečuje rovnomerné rozloženie účinných látok pri aplikácii a ich ľahšiu a rýchlejšiu dostupnosť pre rastlinu. Vďaka rýchlemu rozpúšťaniu pôsobia efektívne aj pri aplikácii tesne pred sejbou.
Výhodou kompaktných NPK hnojív je, že ich účinné látky sa dostávajú do roztoku už pri minimálnom množstve pôdnej vlhkosti alebo zrážok. Dávka hnojiva by mala byť prispôsobená ekologickým podmienkam a plánovanému výnosu na základe odborného poradenstva.
Význam dusíka pre štart ozimnej pšenice
Pre úspešný štart pšenice je okrem fosforu a draslíka nevyhnutný aj dusík - minimálne 30-50 kg/ha účinnej látky, ideálne vo forme hnojiva, ktoré nepôsobí okysľujúco na pôdu. Ozimná pšenica totiž počas zimy priebežne odoberá dusík, a ak nie je pokrytý komplexným hnojivom, je potrebné ho doplniť. Nedostatok dusíka sa prejavuje žltnutím porastov, čo signalizuje hladovanie rastlín a môže viesť až k 20% poklesu úrody.
Alternatívne zdroje dusíka a vápnika
Ak nie je možné zabezpečiť potrebu dusíka prostredníctvom komplexných NPK prípravkov, odporúča sa aplikácia univerzálneho Genezis Pétisó 39 % (27 % N + 7 % CaO + 5 % MgO) alebo novšieho, no v istom zmysle klasického GreenMax (15,9 % N + 16,1 % CaO + 11,6 % MgO) pred sejbou.
Pétisó s obsahom dolomitu 228 kg/t a GreenMax s 550 kg/t prispievajú aj k pokrytiu potreby pšenice na vápnik a horčík. Samotných 30-50 kg N/ha zodpovedá približne 110-180 kg/ha Pétisó alebo 190-310 kg/ha GreenMax. Keďže tieto množstvá treba znížiť o dusík dodaný základným komplexným hnojivom, odporúčaná dávka Pétisó a GreenMax v tomto období je v priemere 100-200 kg/ha.
Pétisó neokysľuje pôdu a stabilizuje jej pH, zatiaľ čo GreenMax znižuje jej kyslosť, čím zlepšuje dostupnosť živín. Je dôležité si uvedomiť, že na mierne kyslej pôde sa využije len niečo viac ako polovica (52 %) aplikovaného fosforu a využitie dusíka klesá o viac ako 10 %. Na kyslých pôdach sú straty živín ešte vyššie a zasahujú aj aplikovaný draslík.
Zelené hnojenie: Obnovenie úrodnosti pôdy
Náklady na hnojivá tvoria významnú časť vstupov do rastlinnej výroby. S každou úrodou sa z pôdy strácajú živiny, ktoré sa stávajú súčasťou plodín. Pre udržanie úrodnosti pôdy v nasledujúcich sezónach je nevyhnutné ju opätovne obohatiť o potrebné živiny.
Princípy zeleného hnojenia
Oziminy sa väčšinou vysievajú priamo do pôdy na konci sezóny, po zbere poslednej úrody a pred príchodom mrazov. Mnohé z pôdopokryvných rastlín, najmä z čeľade bôbovitých (strukoviny), majú schopnosť viazať atmosférický dusík do pôdy, čím ju obohacujú o túto esenciálnu zložku. Iné rastliny zase akumulujú iné prvky, ako napríklad fosfor.
Všetky pôdopokryvné rastliny pridávajú do pôdy potrebnú organickú zložku tým, že sa po vyrastení zapracujú do pôdy a postupne rozkladajú.
Ochrana pôdy pred eróziou a zaburiňovaním
Jednou z kľúčových funkcií pôdopokryvných rastlín je ochrana pôdy pred eróziou, ktorú spôsobujú dažde počas jesene, zimy a skorej jari. Nechránená pôda sa stáva menej výživnou. Husté siatie pôdopokryvných rastlín zabraňuje erózii a zároveň potláča rast burín tým, že im nedáva priestor na zakorenenie.
Tieto druhy dokážu v pôde vyprodukovať až 55 kg dusíka na hektár. Pre optimálne výsledky by malo byť osivo zaočkované baktériami z rodu Rhizobium, ktoré žijú na koreňoch strukovín a sú zodpovedné za viazanie vzdušného dusíka.
Trávy obohacujú pôdu o organickú zložku a ich korene prevzdušňujú utlačenú pôdu.
Termíny výsevu a zapracovania ozimín na zelené hnojenie
Oziminy by sa mali sadiť približne mesiac pred prvým mrazom, pričom presný termín závisí od druhu rastliny.
Postup pri výseve:
- Odstráňte prípadnú existujúcu vegetáciu a prekyprite pôdu do hĺbky 6 až 10 cm.
- Osivo jemne prekryte pôdou hrabľami.
- Záhon by mal zostať vlhký, kým nezačne ozimina klíčiť.
Pôdopokryvné oziminy rastú, pokiaľ je teplota nad nulou, a po príchode mrazov prechádzajú do dormancie. Na jar sa rast obnoví, niekoľko týždňov pred výsadbou hlavných plodín.
Prínosy zeleného hnojenia pre kvalitu pôdy
Pravidelné pestovanie zeleniny a ovocia na záhradách postupne oslabuje a vyčerpáva pôdu, čo vedie k strate jej schopnosti poskytovať rastlinám optimálne podmienky pre zdravý rast, príjem vody a živín. Zelené hnojenie, popri hnojení kompostom, predstavuje rýchly zdroj organickej hmoty a živín v pôde, ktoré sú ľahko prístupné pre kultúrne rastliny.
Týmto spôsobom sa pôda obohacuje o dôležité látky, stáva sa kyprejšou, lepšie prijíma a zadržiava vodu a živiny. Je odolnejšia voči veternej a vodnej erózii v porovnaní s hnojením priemyselnými hnojivami, ktoré navyše pôdu zasoľujú.
Pôdy, na ktorých sú vysiate rastliny na zelené hnojenie, majú obmedzený výpar, nevytvára sa na nich pôdny prísušok, zabraňuje sa ich zaburiňovaniu, detoxikujú sa a zbavujú pôdnej únavy.
Nematocídny účinok niektorých rastlín
Niektoré druhy používané pri zelenom hnojení, ako napríklad niektoré odrody horčíc a repka olejná, majú nematocídny účinok. Významne potláčajú háďatko repné a iné háďatká, ako je háďatko zemiakové, cesnakové, cibuľové a ďalšie škodce.
Významné je aj využitie bôbovitých rastlín pre výživu pôdy. Táto čeľaď má hrčkotvorné baktérie, ktoré viažu vzdušný dusík a následne ním obohacujú pôdu.
Postup a typy zeleného hnojenia
Postup pri zelenom hnojení je jednoduchý a dostupný pre každého pestovateľa. Vykonávať sa môže celoplošne alebo úsekovo.
Celoplošné zelené hnojenie
Predstavuje hnojenie celej plochy záhrady alebo pestovateľskej plochy. Vykonáva sa napríklad po zlikvidovaní starej ovocnej výsadby alebo po pestovaní jednej kultúrnej plodiny, ako sú zemiaky. Po zbere úrody sa povrch pôdy upraví plytkou orbou alebo rozbránením. Následne sa vyseje zmes na zelené hnojenie a osivo sa zapracuje do pôdy hrabľami alebo bránami.
Úsekové zelené hnojenie
Vykonáva sa na menších častiach zeleninovej záhrady po zbere úrody, napríklad po uhorkách, cibuli alebo cesnaku. Po výseve zmesi sa môže plocha zavlažiť, ale často postačia atmosférické zrážky. Osivo začne klíčiť do dvoch týždňov.
O takúto plochu nie je potrebné sa starať, rastliny sa nechajú voľne rásť. Dôležitým obdobím je začiatok kvitnutia rastlín. V tomto štádiu je potrebné zmes rastlín pokosiť a zapracovať do pôdy, pretože vtedy obsahujú najviac potrebných látok a živín. Na veľkých plochách je vhodné vykonať hlbokú orbu, menšie plochy sa môžu porýľovať.
Výber rastlín a zmesí na zelené hnojenie
Na trhu sú dostupné rôzne zmesi a rastliny na zelené hnojenie. Ako monokultúra sa používa napríklad repka, horčica, hrach alebo facélia. Vhodnejšie je však používať miešané balené zmesi, ktoré sú druhovo pestré a dodávajú pôde viac živín.
Príklad zloženia zmesi: hrach žltý 30%, vika jarná 30 %, horčica 30 %, ovos 10 %. Tieto zmesi navyše na začiatku obdobia kvitnutia poskytujú potravu pre včely.
Obmedzenia pri zelenom hnojení
Pri zelenom hnojení platia isté obmedzenia:
- Nemali by sa používať rastliny na zelené hnojenie z tej istej čeľade ako kultúrne rastliny, ktoré sa budú následne pestovať (napr. repka a kapusta).
- Nekombinovať rastliny, ktoré sa neznášajú a potláčajú (napr. s vysokým a nízkym vzrastom).
Zeleným hnojením možno jednoducho a rýchlo prinavrátiť pôde úrodnosť, živiny a humus. Správnym osevným postupom možno vyplniť v záhrade voľné miesta po zbere úrody zeleniny a zabrániť tak ich zbytočnému zaburineniu.
Jarné hnojenie ozimných obilnín
Racionálna výživa plodín vyžaduje vytvorenie vhodných podmienok pre zabezpečenie vyrovnaného príjmu živín v daných agroekologických podmienkach. Pravidelné jarné hnojenie ozimných obilnín patrí ku každoročným prácam poľnohospodárov.
Regeneračné hnojenie
Regeneračné hnojenie je prvým jarným zásahom v porastoch ozimín a považuje sa za najvýznamnejšie prihnojenie. Jeho cieľom je zlepšenie kondičného stavu prezimovaných porastov a podporenie tvorby a rastu odnoží. Malo by mu predchádzať dôkladné zhodnotenie stavu prezimovaných porastov.
Optimalizácia dávky dusíka na regeneračné prihnojenie vychádza z momentálnej zásoby anorganického dusíka v pôde (v profile do 0,3 m) a dohnojuje sa na hladinu 80 kg N/ha. Týmto doplnením dusíka v pôde, za predpokladu jeho 50% využiteľnosti, sa poskytnú porastom ozimnej pšenice dostatok dusíkatej výživy do konca odnožovania, kedy začína produkčné hnojenie.
Čím rýchlejší je nástup jarnej vegetácie rastlín a čím rýchlejšie sa prehrieva pôda, tým efektívnejšie pôsobí dusičnanová forma dusíka v aplikovaných hnojivách. Pre dusíkatú výživu je vhodnou formou kombinácia rýchlo pôsobiaceho dusičnanového dusíka (NO3-) a pozvoľnejšie pôsobiaceho amónneho dusíka (NH4+). Túto požiadavku spĺňajú z hnojív liadok amónny s vápencom (LAV) alebo s dolomitom (LAD). Vhodné je aj hnojivo DASA 26/13.
Pri hnojení močovinou je potrebné počítať s jej premenou na formu amónnu a následne nitrátovú. Použitie kvapalných dusíkatých hnojív na regeneračné hnojenie sa neodporúča, pretože v tomto období sa často vyskytujú jarné ranné mrazy, ktoré môžu poškodiť oslabené porasty.
V prípade nevhodných podmienok pre odber pôdnych vzoriek je rozhodujúcim kritériom určenia dávky dusíka stav porastu. Pri slabých porastoch nie je vhodné hnojiť vyššími dávkami N, aby sa predišlo riziku vyplavenia.
Účinné využívanie dusíka plodinami vyžaduje, aby boli k dispozícii aj optimálne prístupné množstvá iných živín, najmä P, K a S. Nedostatok síry môže znížiť príjem dusíka.
Produkčné a kvalitatívne hnojenie
Druhé jarné prihnojenie ozimnej pšenice, tzv. produkčné hnojenie, sa vykonáva v období s vyššími teplotami a vysokou aktivitou mikroorganizmov v pôde. V tomto období má porast pšenice najvyššie požiadavky na dusík.
Pri určovaní dávky dusíka na produkčné prihnojenie je potrebné brať do úvahy obsah anorganického dusíka v pôde a obsah N vo fytomase. V poľnohospodárskej praxi sa využíva metóda hodnotenia stavu N výživy na základe obsahu dusíka v nadzemnej fytomase pšenice a hmotnosti sušiny 100 rastlín.
Na produkčné hnojenie sú najvhodnejšie hnojivá ako LAV, roztok močoviny alebo kvapalný DAM 390, ktorý je vhodný najmä v arídnejších podmienkach. DAM 390 umožňuje aj spoločnú aplikáciu s pesticídmi.
Kvalitatívne hnojenie dusíkom vytvára predpoklady pre dosiahnutie zodpovedajúcich kvalitatívnych parametrov zrna (obsah bielkovín, mokrého lepku) a pozitívne vplýva na pekárske parametre. Najvhodnejší termín pre tento zásah je tesne pred, príp. po odkvitnutí. Dodanie dusíka v tomto období podporuje jeho presun z vegetatívnych častí rastliny do zrna.
Pri hnojení LAV za suchého počasia hrozí riziko nízkej využiteľnosti dodaného N. Vylúčiť riziko popálenia posledných dvoch listov možno aplikáciou DAM 390 pod listy do riadkov.
Je dôležité zabezpečiť harmonickú výživu rastlín pravidelným hnojením nielen dusíkom, ale aj ďalšími makro a mikroelementami.
Zelené hnojenie: Špeciálne osivo a jeho výhody
Zelené hnojenie je trend, ktorý podporuje pôdny život, zásobuje kultúrne plodiny živinami a bráni erózii. Pri pestovaní rastlín na tento účel nie je potrebné špeciálne náradie, postreky ani hnojivá.
Výber a výsev zmesí na zelené hnojenie
Stačí si kúpiť špeciálnu zmes osiva, ktorú vysejete v záhrade napríklad po zbere zeleniny v auguste. Rastliny ako facélia, pohánka, reďkev, repka a vika po sejbe pomerne rýchlo vzídu a koreňmi uchránia pôdu pred eróziou a vyplavovaním živín.
Pôda ostane kyprá, prevzdušnená, čo prospeje životu v pôde. Rastliny zároveň pútajú vodu, čím pôda netrpí suchom ani nadmernou vlhkosťou. Zmes druhov dokonale nahrádza kompost a počas zimy chráni pôdu pred holomrazmi.
Výhodou je, že rastliny na zelené hnojenie v krátkom čase vytvoria vegetačný kryt, ktorý bráni rastu burín, čím sa elegantne a ekologicky obíde použitie kosačky či herbicídov.
Kedy vysievať a zapracovať zelené hnojenie
Rastliny na zelené hnojenie možno vysievať takmer celoročne, líši sa len výber druhov podľa ich mrazuvzdornosti. Sejba koncom leta a začiatkom jesene je ideálna v malých záhradách. Počasie je ešte prívetivé a rastliny stihnú do zimy vytvoriť dostatok zelenej hmoty.
Jarná sejba sa dá využiť na ozdravenie časti záhrady, ktorú v danom roku nechcete využiť. Rastliny je potrebné zapracovať do pôdy aspoň mesiac pred výsadbou hlavných plodín.
Nedovoľte rastlinám na zelené hnojenie vysemeniť sa
Napriek všetkým prednostiam rastlín na zelené hnojenie, pre zeleninu a iné kultúrne plodiny predstavujú konkurenciu v živinách a vode. Preto je nevyhnutné nedovoliť im vysemeniť sa, pretože ich semená prežijú zimu a po oteplení začnú rásť.
Na jeseň preto neotáľajte a zmes na zelené hnojenie, ktorú ste siali v auguste alebo začiatkom septembra, pokoste. Najlepšie je, aby zvyšky rastlín boli čo najdrobnejšie, čím sa urýchli ich rozklad. Potom počkajte aspoň jeden, dva dni a pokosenú hmotu plytko zapracujte. Platí, že čím je pôda ťažšia, tým plytšie sa zapracúva, maximálne do hĺbky 25 cm.
Druhou možnosťou je nechať pokosené rastliny na povrchu pôdy, kde sa prirodzene rozložia. Čerstvo pokosené rastliny nechajte trochu zvädnúť na povrchu pôdy. Bezprostredné zapracovanie práve pokosenej zelenej hmoty nie je vhodné, lebo dochádza k hnilobným procesom a kvaseniu.
6 dôvodov, prečo kosiť zelené hnojenie pred kvitnutím
- Maximálny obsah živín: V čase pred kvitnutím rastliny obsahujú najvyššiu koncentráciu dusíka, draslíka a iných živín.
- Rýchly rozklad: Pletivá mladých rastlín ľahko podliehajú rozkladu, čím sa pôda rýchlejšie obohacuje o prospešné látky.
- Prevencia vysemenenia: Zabránite nekontrolovateľnému šíreniu inak prospešných rastlín.
- Podpora pôdneho života: Plytkým zapracovaním hmoty do pôdy dodáte potravu mikroorganizmom, čím sa urýchli rozklad a obohatí pôdny život.
- Zvýšenie pórovitosti pôdy: Zelená hmota posekaná nadrobno zvýši pórovitosť pôdy, čo zabráni vodnej erózii.
- Príprava pôdy na výsadbu: Pestovaním rastlín na zelené hnojenie sa efektívne využije pôda, ktorá je po zime pripravená na výsadbu hlavných plodín a má vlastnosti ako po hnojení kompostom.
Strukovinovo-obilné miešanky: Návrat k udržateľnému poľnohospodárstvu
Strukovinovo-obilné miešanky tvorili kedysi bežnú súčasť osevného postupu, no ich výmery v posledných dekádach klesli. Dnes hlásia návrat, a to z viacerých dôvodov. Okrem využitia ako bielkovinový zdroj pre zvieratá sú cenné aj na zelené hnojenie, nakoľko obohacujú pôdu o dusík, zvyšujú a stabilizujú úrody následných plodín, odburiňujú a potláčajú mnohé choroby aj škodcov.
Degradácia pôdy a potreba obnovy
Zmena štruktúry poľnohospodárstva smerom k monokultúram obilnín, olejnín a kukurice sa negatívne prejavuje na kvalite pôdy, zvyšuje jej degradáciu vodnou eróziou, zhutňovaním a prekyslením. V osevnom postupe často chýbajú plodiny, ktoré by tieto procesy zvrátiť pomohli.
Práve preto sú pre hospodárov dôležité strukovinovo-obilné miešanky na zelené hnojenie, ktoré tvoria bohatú nadzemnú zelenú hmotu a zároveň v koreňoch strukovín viažu vzdušný dusík vďaka hrčkotvorným baktériám.
Prínosy strukovinovo-obilných miešaniek
Pôda obohatená o biomasu z miešaniek, vďaka pôdnemu životu, tvorí humus. Takáto pôda potom dokáže lepšie využiť dostupnú vlahu, zachytiť slnečné žiarenie, zlepšuje rast i dozrievanie rastlín a zvyšuje množstvo a kvalitu úrody.
V strukovinovo-obilných miešankách sa môže ročne biologicky zachytiť aj 30 - 60 kg dusíka na hektár. Štúdie potvrdzujú, že 130 kg bôbovín dodá pôde toľko živín ako 100 kg maštaľného hnoja.
Mohutný koreňový systém strukovín preniká do hlbších vrstiev ornice, čím prispieva k intenzívnejšiemu prevzdušňovaniu pôdy. Zlepšuje sa jej schopnosť vsakovania zrážkovej vody a celkovo fyzikálny stav a štruktúra pôdy. Niektoré druhy strukovín dokážu z hlbších vrstiev pôdneho profilu "vytiahnuť" ďalšie živiny, napr. fosfor.
Odburiňovanie a ochrana proti škodcom
Ak zaradíte strukovinovo-obilné miešanky ako medziplodinu či predplodinu, nielenže poskytnú následnej plodine kvalitnú porciu dusíka, ale zbavia vás aj starostí s odburiňovaním a bojom s voškami a inými škodcami. Súvislý porast zmesi je ideálny pred zakladaním porastu ozimnej pšenice.
Úroda pšenice sa po použití strukovín v predplodinách zvyšuje o 0,6 až 1,0 t/ha, a to aj pri nižšej intenzite hnojenia dusíkom. Rozvoj biodiverzity života v hustých miešankách navyše dáva priestor užitočným predátorom, ktorí obmedzujú šírenie škodlivého hmyzu.
Práve preto sú významnou súčasťou ekologického poľnohospodárstva, kde je zakázané používanie pesticídov.
Strukovinovo-obilné miešanky pre krmivá
Pre chovateľov hospodárskych zvierat predstavujú strukovinovo-obilné miešanky riešenie pre získavanie kvalitných krmív, najmä v ekologickom poľnohospodárstve.
Pre účely výživy výkrmového hovädzieho dobytka je najvýhodnejšia zmes hrachu a jačmeňa. Pomer treba prispôsobiť pestovateľským podmienkam a účelu.
Výber miešaniek pre rôzne účely
- Priame zelené kŕmenie alebo siláž: Listová odroda hrachu (60 %) s jačmeňom.
- Zrno: Bezlistová odroda hrachu alebo znížený podiel hrachu v miešanke s obilninou (40 %).
Strukovinovo-obilné miešanky nie sú náročné na predplodinu (pokiaľ ňou nie je iná strukovina) a najlepšie zapôsobia medzi dvoma obilninami. Nevhodné pre výsev sú pozemky zaburinené viacročnými burinami.
Príprava pôdy je podobná ako pre obilniny - zameraná na boj s burinami a šetrenie vlahou. Po zbere obilniny sa použije vápenaté hnojivo, plytko podmietne a pred hlavnou orbou alebo sejbou oziminy sa rozhoďia fosforečné a draselné hnojivá.
Pomer fosforu a draslíka by mal byť 1:2,3 až 1:4,6 (P 25-40 kg a K 80-120 kg/ha).
Typy miešaniek podľa ročného obdobia a oblasti
- Ozimné miešanky: Vhodné v teplejších oblastiach, poskytujú prvé jarné zelené krmivo. Príklady: raž + vika huňatá/panónska, pšenica/tritikale + strukovina.
- Jarné miešanky: Používajú sa v teplých oblastiach ako náhrada po vymrznutých ďatelinovinách, ale aj v horských a podhorských regiónoch. Príklady: ovos + vika siata/peluška, kukurica + strukoviny, cirok cukrový/sudánsky + strukovina.
- Letné/strniskové miešanky: Používajú sa ako medziplodiny po skôr zberaných plodinách.
Vývoj výmer strukovinovo-obilných miešaniek na Slovensku
Najväčšie pestovateľské plochy strukovinovo-obilných miešaniek (SOM) boli na Slovensku zaznamenané začiatkom deväťdesiatych rokov minulého storočia. Odvtedy výmery klesali až na súčasných približne 5400 hektárov.
Pozitívnu perspektívu pre tieto plodiny dáva najmä podpora Európskej únie v rámci politiky "zazeleňovania" (greening). Od 15. februára 2020 nadobúda účinnosť novela Nariadenia vlády SR, ktorou sa rozširuje zoznam podporovaných druhov bielkovinových plodín.