Paradajka Býčie Srdce Herodes je obľúbená odroda medzi záhradkármi, cenená pre svoje veľké, mäsité plody a výbornú chuť. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na pestovanie tejto odrody, od výsevu semien až po zber úrody.
Charakteristika odrody Býčie Srdce Herodes
Paradajka Býčie Srdce Herodes (Solanum lycopersicum) je kolíková, poloneskorá odroda rajčiaka. Je charakteristická veľkými mäsitými plodmi typu "býčie srdce" s vynikajúcou chuťou. Táto odroda je cenená pre svoj výrazný tvar a vysokú chuťovú kvalitu. Plody paradajky Herodes majú bohatú, sladkú chuť a mäsitú textúru, čo ich robí ideálnymi pre čerstvú konzumáciu, spracovanie v kuchyni alebo pre konzervovanie. Je určená pre studené rýchlenie aj poľné pestovanie.
Popis plodov
- Tvar: Srdcovitý, stredne ružovej farby, so slabým rebrovaním a žíhaním. V plnej zrelosti sú ružové alebo svetlo červené.
- Hmotnosť a veľkosť: Dosahujú hmotnosť 60-250 gramov, no niektoré plody môžu vážiť aj 0,5 až 1,5 kg a dosahujú priemer 15 cm.
- Dužina: Dužina má málo šťavy a semien. Vďaka svojej výnimočnej chuti a vzhľadu sú paradajky býčie srdce ‚Herodes‘ obľúbené medzi záhradkármi a milovníkmi paradajok.
Odolnosť
Paradajka 'Herodes' je odolná voči vírusu tabakovej mozaiky. Plody sú tiež odolné proti praskaniu. Plod je odolný proti praskaniu.
Predpestovanie sadeníc
Pestovanie voňavých, chutných a zdravých paradajok je u záhradkárov veľmi obľúbené. Skúsenejší záhradkári si priesady môžu dopestovať z vlastných semien, vďaka čomu môžu mať paradajky rôznych odrôd. Vypestovanie priesad trvá približne 2 mesiace.
Výsev semien
S predpestovaním semien môžete začať už vo februári až do apríla. Výsev do rychliarní vykonáme od januára do apríla. Semená sejeme do produkčných nádob, sadbovačov, alebo jiffy tabliet. Správna hĺbka výsevu je 0,5 cm. Semená sa vysievajú do hĺbky asi 5 až 7 cm (ak sa myslí hlboká výsadba pikírovaných rastlín, inak 0,5 cm), po ktorej by sa pôda mala vyrovnať, zalievať a zakryť vekom.
Pre urýchlenie klíčenia sa odporúča nechať semená nasiaknuť cez noc vo vlhkej tkanine. Doba klíčenia je zvyčajne 1 - 2 týždne, ale môže byť aj dlhšia. Počas klíčenia je potrebné udržiavať teplotu a mať dostatok svetla. Ideálna teplota pre klíčenie je 22-25 °C.
Na pestovanie paradajok zo semienok používame vždy certifikované sadivo. Semená získané zo zakúpených či vypestovaných plodov nie sú k ďalšiemu výsevu príliš vhodné, obvykle sa jedná o hybridy, ktoré už ich semenami nemožno znovu množiť, pretože nedocielime očakávané výsledky. Ak si chcete vypestovať vlastné sadenice rajčiakov zo semienok, ich výsadbu je potrebné načasovať 6 až 8 týždňov pred výsadbou v záhrade. Paradajky klíčia pomerne dobre, aj tak je ale vhodné na ich predpestovanie použiť substrát vhodný na klíčenie semien.
Príprava pôdy pre sadenice
Na výsadbu sadeníc musíte pripraviť pôdu vopred. Odporúčame používať špeciálny substrát na rajčiny a papriky, a to vždy sparený. Zeminu je možné prepariť napr. v mikrovlnnej rúre. Piesok a rašelina sa pridávajú do jednej časti pôdy. Kompozícia sa musí dôkladne premiešať a naliať do špeciálneho výživného roztoku: 10 litrov vody sa zmieša s 15 g karbamidu, 30 g síranu draselného a superfosfátu.
Pikírovanie a otužovanie
Pokiaľ ste semená vysievali do spoločnej nádoby, je potrebné rastliny prepikírovať. Urobíme tak v čase, keď sa objavia prvé pravé lístky. Pri pikírovaní sa paradajky môžu sadiť hlbšie, až po klíčne listy, čo podporí rast silnejšieho koreňového systému. Sadenice sa pestujú v miestnostiach s teplotou asi 20 stupňov.
10-14 dní pred vonkajšou výsadbou je potrebné sadenice paradajok postupne aklimatizovať na vonkajšie prostredie v záhrade. Aklimatizácia si vyžaduje minimálne 7 dní, počas ktorých sadenice premiestnime na pár hodín denne do záhrady (na polotienisté miesto, kryté od vetra). Prvý deň ich uložíme na tienisté miesto len na 2 - 3 hodiny a každý ďalší deň pridávame čas a postupne ich presúvame na polotienisté miesto s trochou viac slnka. Na šiesty deň ich necháme vonku aj cez noc.
Dôležité termíny
| Činnosť | Mesiac |
|---|---|
| Výsev semien | Február - Apríl |
| Výsadba priesad | Máj |
| Zber úrody | Júl - Október |
Výsadba priesad
Približne od polovice mája, kedy už nehrozia ranné mrazíky a priemerná teplota pôdy vzrastie nad 15 °C, je možné premiestniť rastliny na záhon. Sadenice je potrebné vysádzať na otvorenom priestranstve začiatkom leta, keď je pôda dobre zahriata. Do tejto doby už sadenice budú mať kvetinové kefy a rozvinutý koreňový systém. Odporúčame ich presadiť až po vytvorení tretieho listu. Ideálny spon je 80 x 40 cm alebo 80 x 50 cm. Konečná vzdialenosť ale závisí od zvolenej odrody; tyčkové paradajky rastú skôr do výšky a do priestoru sa príliš nerozpínajú.
Výber miesta a príprava pôdy
Na pestovanie paradajok je potrebné zvoliť osvetlenú oblasť chránenú pred silnými nárazmi vetra. Ideálne je, ak vzduch medzi rastlinami čo najviac cirkuluje. Rajčiaky sú teplomilné, popínavé rastliny, ktoré milujú slnko a neznášajú mráz. Vyžadujú slnečné, vzdušné miesto, chránené pred víchricami.
Konečné stanovisko na rast by malo mať stredne ťažkú pôdu, bohato zásobenú humusom. Pôda by mala byť čerstvá, dobre hnojená a priepustná. Paradajky budú rásť v akomkoľvek type pôdy, no najlepšie sa im darí v neutrálnych pôdach s pH 6,2 až 6,8. Pôda na výsadbu by mala byť obohatená kompostom a skyprená. Odporúča sa pestovať paradajky na miestach, kde predtým rástla repa, cibuľa, strukoviny alebo kapusta. Nikdy nepestujte paradajky tam, kde bola v minulom roku vysadená akákoľvek rastlina z čeľade ľuľkovitých (rajčiaky, papriky, baklažány), pretože tieto plodiny ohrozujú rovnaké choroby i škodcovia.
Pred výsadbou do kvetináča alebo záhona substrát premiešame s kompostom. Paradajky potrebujú živiny, preto musí byť pôda pred výsadbou oplodnená. Na štvorcový meter pôdy by sa malo pridať niekoľko kilogramov humusu a kompostu.
Technika výsadby
Vyššie priesady zasadíme hlboko, zakorenia aj na spodnej časti stonky. Odstráňte spodný 1-2 páry listov a stonku zakopte hlboko do zeme (môžete ju zasadiť aj po ležiačky do jarku). Do jamky umiestnime rastlinu s celým balom tak, aby bol asi 3-5 centimetrov pod úrovňou zeme. Následne korene prihrnieme zeminou a s citom pritlačíme. Vďaka vysádzaniu do väčšej hĺbky začne púšťať korene aj časť stonky a celý koreňový systém sa tak rozrastie a zosilní. Potom zahrnieme sadenice pôdou, tak aby pri koreňoch rajčiaku neostala žiadna vzduchová kapsa, utlačíme a výdatne polejeme vodou.
Opora pre rastliny
Paradajka Býčie Srdce Herodes je kolíková odroda, čo znamená, že vyžaduje oporu pre správny rast a vývoj plodov. Nezabudnite tyčkovým odrodám poskytnúť oporu. Na to využívame drevené či kovové tyče, alebo kovové krútené tyčky. Pri každom kolíku vyhrabte jednu cca 20 cm hlbokú jamu na každú priesadu a zalejte ju dostatočným množstvom vody (pokojne aj 5 l). Po výsadbe rajčiakov zatlčieme do pôdy palicu (alebo inú oporu) vo vzdialenosti 10 - 15 cm od rastliny, po ktorej bude môcť rajčiak šplhať. Hlavnú stonku je s postupným rastom potrebné priväzovať k opore (cca. každých 25 cm) širokými motúzmi/stužkami.
Pestovanie v nádobách
Pokiaľ nemáte záhradku, môžete ich pestovať aj na balkóne či terase. Paradajky môžeme pestovať aj v nádobách s drenážnymi dierami na dne. Pri pestovaní rajčiakov v kvetináčoch používame priepustnú pôdu s dostatkom živín a organickej zložky. Pri pestovaní paradajok v kvetináčoch je nutná častejšia zálievka, pretože pôda v nádobách sa rýchlejšie vysušuje. Ostatné nároky a starostlivosť o paradajky v kvetináčoch sa nelíšia od ich pestovania v záhrade. Nádoba na vysádzanie by mala mať na dne viacero otvorov na odvodňovanie. Na spodok nasypte drenážnu vrstvu hrubú 5 - 7 cm, ktorá môže byť tvorená štrkom, keramickými črepmi či nalámanými kusmi polystyrénu.
Starostlivosť počas rastu
Pri pestovaní paradajok sa musíte poriadne starať o kríky. Paradajky si počas rastu nevyžadujú takmer žiadnu starostlivosť, ale úrodnosť rajčiakov môžeme zvýšiť správnymi postupmi.
Zavlažovanie
Rastliny potrebujú pravidelné zavlažovanie. Paradajky nemajú radi silné suchá a prebytočnú vodu. Preto je potrebné ich napojiť, len keď pôda vyschne. Stačí to urobiť raz za 10 dní. Počas tvorby vaječníkov na kríkoch sa rastliny polievajú niekoľkokrát týždenne. Počas rastu plodov je dôležitá pravidelná závlaha a dostatočný prísun živín. Dôležité je zabezpečiť, aby sa voda dostávala len na pôdu a listy ostali suché, čím sa znižuje riziko perenospóry a iných chorôb.
Odporúča sa zavlažovať paradajky odkvapkávaním, pretože to pomáha zvyšovať výnosy. V skleníkoch polievame zásadne ráno s dostatočným vetraním po zálievke. Paradajky zalievame len odspodu, ale nie úplne k stonke, aby voda pri rastline zbytočne nestála a pôda okolo stonky sa nezhutnila. Pôdu okolo stonky je potrebné udržiavať prekyprenú, kvôli prúdeniu vzduchu ku koreňom. Biointenzívne pravidlo: Potrebuje rovnomernú, menej častú, ale veľmi hlbokú (do hĺbky premočiacu) závlahu. Prísne polievajte len koreňovú zónu, pôdu (najlepší je kvapkový systém)!
Paradajky potrebujú čerstvú, dobre hnojenú, priepustnú pôdu, ktorá je udržiavaná vlhká, ale nie mokrá. Hnilobu špičiek plodov spoznáte podľa veľkých bledohnedých škvŕn na špičke plodov. Samotná hniloba má však príčinu v nedostatočnej výžive či závlahe v období dozrievania plodov. Často sa vyskytuje najmä v pôdach výdatne hnojených draslíkom a dusíkom - tieto látky brzdia príjmu vápnika. Tomu sa vyhnete vďaka poctivému a rovnomernému zalievaniu počas celej sezóny.
Hnojenie
Rastliny potrebujú doplňovanie živín. Počas rastu plodov je dôležitý dostatočný prísun živín. Robiť kŕmenie paradajok potrebujú najmenej trikrát za sezónu. Na tento účel sa odporúča používať hnojivá, ktoré obsahujú málo dusíka a veľa fosforu. Kríky môžete tiež kŕmiť makroferulizátormi: bór a horčík. Spevňujú kvety paradajok a zabraňujú ich drobeniu. Hnojenie sa odporúča Kristalonom pre paradajky a papriky.
Paradajky sú náročné na vápnik, fosfor a draslík. Ideálny pomer dusíka, fosforu a draslíka v hnojive je pre ne 1,2 N:1 P:1,4 K. Môžete použiť aj vlastnoručne vyrobené prírodné hnojivá. Pozor na nedostatok vápnika a horčíka. Hnojiť však môžete aj vlastným kompostom zo záhrady. Syntetické hnojivá s vysokým obsahom dusíka vedú k obrovským kríkom s tmavozelenými listami, ale kvety opadávajú a úroda nebude. V intenzívnom období nasadzovania plodov a dozrievania (od júla) však paradajka vyžaduje veľa draslíka a fosforu. So zásobovaním rastliny živinami môže pomôcť aj prípravok Symbivit (Symbivit na zeleninu).
Tvorba kríkov a zaštipovanie
Táto odroda paradajok sa musí formovať do jedného kmeňa. Krokovanie (zálistkovanie) sa vykonáva, keď sa na puzdre objaví veľké množstvo stepsonov (bočných výhonkov). Pred časom klíčenia do 4 cm musia byť odstránené. Najskôr sa pripnú stonky pod kefami. Ak sa to neurobí včas, paradajka upustí vaječník a kvety. Musíte štiepať neustále, bez ohľadu na to, koľko stoniek musíte opustiť. Jediným obmedzením je, že pestované kríky nemôžete prerezať v horúcom počasí, pretože za takýchto podmienok sa dobre nezaoberajú zraneniami. V lete sa štípanie vykonáva iba za oblačného a daždivého počasia.
So zaštipovaním paradajok začíname, keď dosiahnu výšku približne 20 centimetrov. Odstraňujeme vždy malé výhony, ktoré sa nachádzajú medzi stonkou a hlavným výhonom, prípadne medzi dvoma hlavnými výhonkami. Tieto bočné výhonky bývajú obvykle 3-5 centimetrov dlhé. Odstraňujeme ich pravidelne, približne raz za týždeň. Úrodnosť rajčiakov môžeme zvýšiť, ak zachováme len jednu hlavnú stonku bez rozvetvení a to tak, že rukou odlomíme akýkoľvek bočný výhonok z hlavnej stonky (väčšinou sa objavuje medzi hlavnou stonkou a bočným listom). Takto rajčiak prinútime k tomu, aby energiu nasmeroval do produkcie plodov namiesto nových vetiev a listov.
Na vysokých paradajkách je dôležité vylamovať tzv. zálistky (bočné výhonky), ktoré sa tvoria v pazuchách listov. Pokiaľ pestujeme paradajky v skleníkoch, je dobré ukončiť ich rast nad 8. až 10. poschodím. V prípade pestovania vo fóliovníkoch nad 6. až 8. poschodím. Vo voľnej pôde nad 4. až 6. Tesne pred začiatkom zretia plodov vyštikáme všetky listy na spodku rastliny, a tým zabránime listom a plodom dotyku s pôdou. Vlhkosť, ktorá by sa udržiavala v mieste kontaktu, je totiž živnou pôdou pre vznik plesní. Ako rastlina rastie, postupne odstraňujte najspodnejšie listy, ktoré sa dotýkajú zeme (do výšky cca 30 cm).
Ochrana proti chorobám a škodcom
Boj proti voškám, moliciam a rôznym druhom hubových či bakteriálnych ochorení paradajok je neodmysliteľnou súčasťou života záhradkárov. S použitím správnych metód ich môžete podstatne zredukovať.
Choroby
- Pleseň zemiaková (fytoftóra): Ide o veľmi agresívnu hubovú chorobu listov paradajok, ktorá sa rýchlo šíri najmä počas dlhotrvajúcich výdatných zrážok. Paradajky pred ňou ochránite prevenciou - opatrným zavlažovaním a nevysádzaním nahusto, aby medzi nimi prúdil vzduch, ktorý listy osuší. Ako ochrana paradajok proti plesni vám poslúžia preventívne postreky, ktoré by ste mali nasadiť ihneď pri nástupe daždivého počasia už začiatkom júna. V období zberu najprv oberte zrelé paradajky a následne použite postrek s kratšou čakacou lehotou.
- Bakteriálna bodkovitosť: Bakteriálne ochorenie, napádajúce listy, stonky i plody. Na listoch a stonkách sa prejavuje drobnými bodkovitými škvrnami, obklopenými žltou obrubou. Na plodoch škvrny vráskavejú a dosahujú postupne veľkosť 2 - 8 mm, pričom spôsobujú chrastavitosť plodov. Zrelé plody majú v okolí škvŕn zelenú farbu. Na preventívne ošetrenie sú vhodné mednaté prípravky.
- Septóriová škvrnitosť paradajok: Napáda len listy a vňať paradajok. Postihuje predovšetkým kríčkové odrody pestované vo voľnej prírode a prejavuje sa 2 - 5 mm škvrnami. Následkom takto zničených listov je nižšia úroda paradajok.
- Kladospóriová škvrnitosť: Listová huba, ktorá sa šíri postupne od spodných listov smerom nahor. Typické sú pre ňu žlté škvrny a neskôr hnednutie listov paradajok. Škvrny postupne tmavnú a nadobúdajú hnedú až sivú farbu. Ako prevenciu používajte dostatočné vetranie a dbajte na likvidáciu všetkých zvyškov rastlín napadnutých týmto ochorením po zbere úrody.
- Hniloba špičiek plodov: Hnilobu špičiek spoznáte podľa veľkých bledohnedých škvŕn na špičke plodov. Neskôr sa na škvrnách môžu vyskytnúť aj hubové ochorenia. Samotná hniloba má však príčinu v nedostatočnej výžive či závlahe v období dozrievania plodov. Často sa vyskytuje najmä v pôdach výdatne hnojených draslíkom a dusíkom - tieto látky brzdia príjmu vápnika.
- Slnečný úpal: Dochádza k nemu v dôsledku intenzívneho slnečného žiarenia, spravidla pri prudkej zmene počasia. Postihnuté bývajú hlavne sadenice, ktoré neboli vystavené intenzívnemu priamemu slnečnému žiareniu. Slnečný úpal postihuje stonky, ktoré zbelejú, skrehnú a ľahko sa polámu. Ohrozené sú aj plody paradajok, ktoré ostali náhle obnažené po vylamovaní zálistkov.
Škodcovia
- Strapka západná: Drobný a štíhly hmyz, ktorý vyciciava rastlinné šťavy a prenáša vírusové ochorenia. Napadnuté listy majú drobné bodkovité škvrny a jamky. Prevenciou sú ochranné siete a odstraňovanie burín. Pomôžu aj chemické prípravky na báze parafínu.
- Pásavka zemiaková (mandelínka): Pochutí si nielen na zemiakoch, ale aj na paradajkách. Larvy vyhrýzajú čoraz väčšie časti listov. Účinné sú prípravky s inhibítormi tvorby chitínu.
- Molica skleníková (biela muška): Cicia rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú medovicu, ktorá je živnou pôdou pre hubové ochorenia. Vyžaduje opakované chemické ošetrenie.
- Vošky: Dokážu sa extrémne premnožiť v krátkom čase. Spôsobujú žltnutie a opadávanie listov a prenášajú vírusové ochorenia.
Zber úrody
Zber úrody prebieha postupne v mesiacoch júl - október, v závislosti od termínu výsadby sadeníc. Plody paradajok nechajte na rastline dozrievať až kým sa úplne nevyfarbia. Ak niektoré plody dozrievajú príliš pomaly, môže to byť následkom častého polievania. Nezrelé plody paradajok sú jedovaté, a tak je ich konzumácia nevhodná. Našťastie ich však ľahko spoznať, sú totiž zelené.
Paradajky sa najjednoduchšie zberajú odstrihnutím nožničkami aj so stopkou. Šupka plodu musí byť ešte pevná, nenechávame paradajky na kríku do zmäknutia. Plody dozrievajú postupne, a tak rastlinu každé dva až štyri dni prezeráme a zrelé paradajky opatrne odtrhávame smerom dole. Najlepšiu chuť majú paradajky vtedy, keď sú nejaký čas vystavené horúcemu letnému slnku. Rajčiny sú ideálne na okamžitú spotrebu, no ak ich chcete skladovať pár dní v čerstvom stave, vyberte si na to chladné a tmavé miesto.
Využitie plodov
Plody paradajky Býčie Srdce Herodes sú ideálne na priamu konzumáciu, na prípravu omáčok, kečupov a pri iných tepelných úpravách. Sú všestranne využiteľné. Vďaka svojej výnimočnej chuti a mäsitej textúre sú obľúbené aj na konzervovanie.
Mäsité paradajky, alebo bifteky, sú presne ten typ rajčín, pri ktorom nájdete po rozkrojení veľa dužiny, menej šťavy, plné plátky do burgra - a hlavne poctivú, výraznú paradajkovú chuť do šalátu aj na omáčky. Za „mäsité“ sa zvyčajne považujú veľkoplodé paradajky s pevnou, hutnou dužinou a menším množstvom semien a šťavy. Tu mäsité rajčiny vedia ukázať maximum - väčšie plody, stabilnejšie dozrievanie. Táto odroda si získala obľubu svojím výrazným tvarom a lahodnou chuťou. Plody majú veľkú, mäsitú štruktúru s jemnou sladkastou chuťou, ideálnou na prípravu čerstvých šalátov, omáčok alebo na priamu konzumáciu. Beefsteak rajčiny spoznáte podľa toho, že po rozkrojení Vám ponúknu veľa dužiny, poriadne plátky a výraznú chuť. Sem patria odrody, ktoré vynikajú arómou, farbami a často aj netradičným tvarom. Mäsité odrody vedia byť vďačné, ale majú svoje pravidlá. Sú to odrody, ktoré vedia spraviť z obyčajného šalátu hlavné jedlo a z omáčky rodinný recept, ku ktorému sa budete vracať.
tags: #paradajky #bycie #srdce #pestovanie