Úvod: Pásavka zemiaková - obávaný škodca
Pásavka zemiaková (lat. Leptinotarsa decemlineata), zastarano tiež mandelinka zemiaková, patrí k najvýznamnejším a najznámejším škodcom zemiakových porastov po celom svete. Tento druh chrobáka je obávaným škodcom nielen pre zemiaky, ale aj pre iné plodiny z čeľade ľuľkovité (Solanaceae), ako sú paradajky, papriky a baklažány. Je schopná zničiť celé zemiakové polia, ak nie je včas kontrolovaná, a jej nepodávanie môže výrazne znížiť výťažok až o 30 až 50 %, v niektorých prípadoch môže dokonca úplne zničiť rastliny.
Pôvod a historické stretnutie s ľuľkom zemiakovým
Pôvod zemiakov (Solanum tuberosum) siaha do pohoria Andy v dnešnom Peru, kde najstaršie civilizačné nálezy pochádzajú z doby približne 11-tisíc rokov pred naším letopočtom a patria medzi ne aj dôkazy o prvej domestikácii a konzumácii koreňových hľúz. Miestna civilizácia dosiahla vrchol v pätnástom storočí, keď sa sformovalo Andské kráľovstvo Inkov. V šestnástom storočí dorazili do ríše Inkov Španieli, čím sa začala tzv. kolumbovská výmena - komplexná cirkulácia ľudí, vírusov a komodít medzi európskym a kolonizovaným svetom. Z Južnej Ameriky sa tak do Európy dostala kukurica, fazuľa a tiež zemiaky, ktoré spočiatku čelili rozporuplným reakciám, no postupne sa stali dôležitou potravinou. Koloniálne impériá pritom šírili svoje dŕžavy spolu so zemiakovými poľami aj na severoamerický kontinent.
Pásavka zemiaková pochádza pôvodne zo Severnej Ameriky, konkrétne z oblasti Mexického zálivu, prípadne severného Mexika a Colorada, kde sa pôvodne živil divokými druhmi ľuľkovitých rastlín, predovšetkým Solanum rostantum. V roku 1824 ju prvýkrát popísal západnou vedou entomológ Thomas Say. Zjavne išlo o dosť malé oblasti, pretože vzťah pásavky k zemiakom bol vzatý na vedomie až v roku 1859, keď bolo v Colorade zaznamenané jej prvé masívne premnoženie na listoch zemiakov. Svetovo najrozšírenejšie meno - Colorado potato beetle - je zaujímavým zhmotnením kolonialistickej optiky, keďže nepresne evokuje pôvod druhu v štáte Colorado, hoci tam bol prvýkrát popísaný západnou vedou.
Rozšírenie do Európy a globálna expanzia
Po prepuknutí prvej nákazy zemiakov pásavkami v oblasti Skalnatých hôr začala Spojenými štátmi postupovať smerom na východ pomyselná frontová línia konfliktu týchto chrobákov s ľuďmi. Pásavky napredovali priemerne o stoštyridsať kilometrov za rok a pobrežie Atlantiku dobyli v roku 1876. Do Európy bola pásavka zavlečená spolu so zemiakmi, jej pomalé šírenie sa prudko zrýchlilo po druhej svetovej vojne, keď vzrástla úroveň transportu zemiakov. Pionieri prvej populácie pásaviek v Európe sa definitívne vylodili počas chaosu prvej svetovej vojny, kedy boli novým hmyzom napadnuté zemiaky prvýkrát spozorované vo Francúzsku v blízkosti amerických základní. Pásavka potom postupne doputovala až k Uralu a dnes je už kdesi na východe Ázie. Aj keď tam naráža na výrazné geografické prekážky ako hory a púšte, je len otázkou času, kedy sa dostane napríklad aj do Japonska.
Veľká Británia je jediná európska krajina, ktorá sa dnes dokáže úspešne brániť kolonizácii polí pásavkami. Vďačí za to ostrovnej polohe i opatreniam. Aj keď od prvého zaznamenaného výskytu v roku 1877 je evidovaných minimálne 163 ďalších prípadov, pásavky na tomto ostrove nikdy nevytvorili kontinuálne prítomnú populáciu. Podobne ani východ Číny či Austrália nie sú miestami, kde by sa pásavka kvôli klimatickým podmienkam doteraz udomácnila.
Biológia a životný cyklus pásavky zemiakovej
Pásavka zemiaková je pomerne ľahko rozpoznateľná vďaka svojmu výraznému sfarbeniu. Dospelý jedinec je malý, asi 10 mm dlhý (niektoré zdroje uvádzajú až 2 cm), oválny chrobák so žltohnedými alebo oranžovožltými krovkami a desiatimi čiernymi pruhmi, ktoré pripomínajú pásy - odtiaľ pochádza aj jej názov. Za hlavou má čierne škvrny a čierne nohy.
Dospelý chrobák prezimuje v pôde v hĺbke 10-40 cm. Čím je počasie premenlivejšie a čím je v závere vegetácie menej potravy, tým menej prezimujúcich chrobákov prežíva. Na jar, po prehriatí pôdy (obvykle v 2. polovici mája), vyliezajú zo zeme a vyhľadávajú potravu. K oplodneniu dochádza ako na jeseň, tak aj na jar.
Samice pásavky zemiakovej kladú vajíčka na spodnú stranu listov rastlín, najmä zemiakov, ale aj burín v ich porastoch. Vajíčka sú žltooranžové a kladú sa v zhlukoch, v počte asi 30-35 kusov. Priemerná plodnosť samičky je pritom 500 vajíčok, pričom larvy sa vyliahnu behom 4 až 10 dní, v závislosti od teploty - čím je teplejšie, tým rýchlejšie sa vajíčka vyliahnu.
Po vyliahnutí sa z vajíčok objavia malé, mäkké larvy, ktoré sú červené až ružové s čiernou hlavou a čiernymi nohami, niekedy žltkastočervené alebo oranžové s dvoma radmi čiernych škvŕn na každej strane tela. Larvy prechádzajú štyrmi vývojovými štádiami, pričom sa každým štádiom zväčšujú a celkovo sa trikrát zvliekajú. Larvy sú mimoriadne pažravé; zo začiatku vyhryzávajú v listoch okienka, neskôr konzumujú celé listy, z ktorých ostane len hrubšia žilnatina. Dokážu spásať listy po dobu až jedného mesiaca. Keď larvy dosiahnu štvrté štádium, opúšťajú rastlinu a zahrabávajú sa do pôdy, kde sa zakuklia. Po kuklení (o 5-10 dní neskôr) sa z pôdy objaví dospelá pásavka, ktorá pokračuje v napádaní zemiakov a ďalších rastlín. Dospelé jedince sú veľmi odolné a schopné prežiť nepriaznivé podmienky.
V teplejších oblastiach má pásavka zemiaková zvyčajne dve generácie za rok, v chladnejších oblastiach jednu generáciu.
Potato Growing Underground Time Lapse - 92 Days
Spôsobené škody a ekonomický dopad
Pásavka zemiaková je extrémne nebezpečný škodca pre rastliny z čeľade ľuľkovité, predovšetkým pre zemiaky, paradajky, baklažány a papriky. Najväčšie škody spôsobujú larvy, ktoré sa živia listami rastlín. Keď sa larvy kŕmia, začnú konzumovať veľké časti listov, čo spôsobuje defoliáciu (stratu listov). Defoliácia znižuje schopnosť rastliny fotosyntetizovať, čo oslabuje rastlinu a vedie k zníženiu jej vitality. Oslabené rastliny majú nižšiu schopnosť produkovať úrodu, čo vedie k nižšej produkcii hľúz alebo plodov. Ak sú rastliny napadnuté v ranom štádiu rastu, môže to mať obzvlášť závažný dopad na celkovú úrodu.
Okrem priameho poškodenia rastlín môže pásavka zemiaková tiež prenášať rôzne choroby. Patrí medzi najvýznamnejších poľnohospodárskych škodcov, pretože zemiaky sú jednou z najdôležitejších potravinových plodín na svete. Náklady na ochranu proti pásavke (insekticídy, biologické metódy a preventívne opatrenia) môžu predstavovať významné výdavky pre poľnohospodárov.
Metódy kontroly a ochrany proti pásavke zemiakovej
Existuje niekoľko spôsobov, ako účinne zvládnuť a znížiť populácie pásavky zemiakovej v záhrade alebo na poli.
Agrotechnické a mechanické opatrenia
- Rotácia plodín: Pravidelná rotácia plodín, najmä zemiakov a iných ľuľkovitých rastlín, môže pomôcť zabrániť tomu, aby pásavky zimovali v pôde a na jar sa opäť objavili. Zemiaky by sa mali v osevnom postupe zaraďovať najskôr v intervale 4 rokov.
- Ručný zber: Jedným z najjednoduchších a najbežnejších spôsobov, ako znížiť populáciu pásavky na malých plochách a záhradkách, je manuálne odstraňovanie dospelých jedincov, lariev a vajíčok z rastlín.
- Zakrývanie plodín: Použitie jemnej sieťoviny alebo krycích fólií môže zabrániť dospelým pásavkám, aby sa dostali k rastlinám a kládli vajíčka.
- Plastové priekopy: Vytvorenie plastových priekop medzi zemiakovými riadkami môže tiež brániť ich šíreniu.
Biologická kontrola
Biologická kontrola pásavky zemiakovej zahŕňa využívanie prirodzených predátorov a patogénov, ktoré pomáhajú znížiť populáciu škodcu bez použitia chemických látok. Redukcia mandelinky týmito živočíchmi je však pomerne malá.
- Prirodzení predátori: Pásavky zemiakové majú niekoľkých prirodzených nepriateľov, ktorí sa živia ich larvami a dospelými jedincami. Medzi najdôležitejších predátorov patria lienky, parazitické osy, dravé chrobáky (napr. bystrušky), pavúky, ploštice, niektoré dravé bzdochy, mravce a vtáky (napr. škorce).
- Baktéria Bacillus thuringiensis var. tenebrionis (Bt): Táto prírodná baktéria je biologický insekticíd, ktorý je účinný proti larvám pásavky zemiakovej. Po požití baktérie larvami dochádza k narušeniu ich tráviaceho systému a následnej smrti.
- Nematódy: Parazitické hlístice (nematódy), ako napríklad Heterorhabditis bacteriophora, sú ďalším biologickým prostriedkom, ktorý môže byť použitý na kontrolu lariev pásavky zemiakovej.
- Prírodné insekticídy: Prípravky na báze neemového oleja alebo insekticídnych mydiel môžu byť tiež účinné, najmä pri miernejších napadnutiach. Produkt SpinTor, získaný fermentačnou činnosťou baktérií Saccharopolyspora spinosa, sa osvedčil ako účinný. Doteraz nebola preukázaná rezistencia škodcov k prípravku SpinTor ani krížová rezistencia s inými účinnými látkami.
Chemické opatrenia a výzvy
Chemická kontrola pásavky zemiakovej je najbežnejšou metódou v priemyselnom poľnohospodárstve, ale s ňou prichádzajú aj niektoré výzvy, najmä odolnosť pásaviek voči insekticídom.
- Insekticídy: Pre ochranu sa používajú insekticídy na báze pyretroidov alebo neonicotinoidov, ktoré sú účinné proti dospelým aj larválnym štádiám pásavky. Odporúča sa používať prípravky zo skupiny inhibítorov tvorby chitínu už na začiatku liahnutia lariev.
- Odolnosť a rezistencia: Pásavka zemiaková sa vyznačuje vysokou flexibilitou a rýchlou adaptáciou na chemické látky. Rýchlo dochádza k selekcii rezistentných jedincov voči nim a dokáže byť rezistentná aj voči dvom a viacerým skupinám účinných látok. Opakovane sa stalo, že odborníci vymysleli nový postrek, ktorý vyzeral ako účinný, ale už o rok nezaberal.
- Pravidlá aplikácie: Pre ochranu človeka, ostatných živočíchov a životného prostredia je nutné používať iba registrované insekticídy v povolených dávkach. Ošetrovanie zemiakového porastu by sa nemalo vykonávať počas vysokých teplôt (nad 25°C), pretože účinnosť niektorých insekticídov sa znižuje. Aplikáciu prípravkov je vhodné uprednostňovať ráno alebo v neskorších poobedných hodinách.
Preventívne prístupy
- Pestovanie rezistentných odrôd: Niektoré odrody zemiakov sú odolnejšie voči pásavke zemiakovej než iné.
- Feromónové lapače a návnady: Môžu byť užitočné pri monitorovaní populácií pásavky zemiakovej a pomáhajú určiť, kedy je potrebné zasiahnuť. Feromóny sú chemické látky, ktoré priťahujú dospelé pásavky.
- Kompostovanie: Kompostovanie rastlinných zvyškov môže pomôcť vytvoriť prostredie, ktoré je menej priaznivé pre vývoj pásavky zemiakovej.
Pásavka zemiaková v historickom a kultúrnom kontexte
Príbeh spojenia zemiaka a pásavky je fragmentom kolosálnych a zložito previazaných dejov globálnej cirkulácie biologických tiel, neživých komodít a kultúrnych vplyvov. Vznik vzťahu zemiaka a pásavky a následný ľudský odpor voči tomuto chrobákovi predchádzalo vytrhnutie zemiakov z voľnej prírody.
Boj proti „americkému chrobákovi“ v Československu
Po druhej svetovej vojne sa v Československu začalo hovoriť o „americkom chrobákovi“, ktorý ničil zemiaky. Na ňu ako na škodcu, najmä v 50. rokoch 20. storočia, sa konali veľké „hony“ s cieľom jej vykynoženia. V češtine sa pre tohto chrobáka vytvorilo pomenovanie mandelinka bramborová, ktoré sa na Slovensku prispôsobilo na mandelinku zemiakovú. Neskôr sa ako ekvivalentné vytvorilo i slovenské pomenovanie pásavka zemiaková. Po tom, čo sa komunisti v Československu chopili moci, okamžite začali robiť opatrenia proti týmto chrobákom. Jadrom dobovej mediálnej masáže sa to stalo po procese s Miladou Horákovou, keď v priebehu týždňa vyšlo na tému pásavky ako biologickej zbrane voči Československu okolo sedemsto článkov. Ilustruje to aj veta z reportáže odvysielanej v československom filmovom týždenníku v roku 1950: „Vypořádali jsme se s Horákovou, Peclem a společníky. Vypořádáme se i s mandelinkou bramborovou, americkým broukem!“ Hoci sa naozaj premýšľalo nad využitím pásaviek ako biologickej zbrane, téza, že by ich západní agenti sypali nad československými poliami, nemá oporu v žiadnom dôkaze, nakoľko sa pásavky dokázali šíriť samé.
Pásavka ako potenciálna biologická zbraň
V priebehu druhej svetovej vojny zvažovala britská armáda možnosť angažovať pásavky ako biologickú zbraň namierenú proti nemeckému poľnohospodárstvu. Dňa 30. apríla 1942 donieslo lietadlo B-24 Liberator z USA 15 000 coloradských chrobákov, ktoré mali poslúžiť ako základný výskumný materiál. Nemecké vojenské spravodajstvo tieto informácie zachytilo a reagovalo založením Kartoffelkäferforschungsinstitut (Inštitút pre výskum pásavky zemiakovej) v meste Kruft. Ten sa rýchlo preorientoval z vývoja obranných techník na prípravu vlastných útočných postupov v snahe zbombardovať Britániu chrobákmi skôr, ako Británia zbombarduje Nemecko.
Na testovacie nálety bola vytýčená časť nemeckej krajiny v okolí mesta Speyer. Testovacie lety z októbra 1943 priniesli rozporuplné výsledky. Zo 100 000 chrobákov zhodených pri prvom pokuse bolo pri následnom zbere nájdených ani nie 100, po druhom zhodení 14 000 chrobákov sa ich podarilo nájsť 57. Výskumníci a vývojári sa nevedeli zhodnúť, či ide o pozitívny výsledok, ktorý indikuje veľký rozptyl a teda ničivú silu bombardovania, alebo negatívny, indikujúci masívny úhyn a zmiznutie chrobákov.
Súčasné kultúrne reflexie: Ukrajinský konflikt
Farebné pruhy dospelého jedinca pásavky a miestne asociačné rámce na Ukrajine, ako poľnohospodárskej veľmoci, začali písať novú kapitolu výskytu tohto chrobáka v kultúrnych konštruktoch. Konflikt medzi Ukrajinou a Ruskom od roku 2014, ktorý paralyzoval východ Ukrajiny a zmenil mnohé úrodné polia na zamínované či spálené priestranstvá, priniesol do mediálneho a kultúrneho priestoru nové analógie.
Vizuálna asociácia s oranžovo-čiernou, tzv. gregorijevskou stuhou, používanou na vyznamenaniach ruských vojakov, ktorá pripomína krovky pásavky, viedla k vzniku prezývky „kolorad“. Táto prezývka pripodobňuje okupantov k hmyzu, čím ich dehumanizuje, a v militarizovanej spoločnosti sa obratom dostáva naspäť do civilnej sféry. Ukrajinský výtvarník Oleksiy Sai v sérii svojich plagátov nazvanej Медалі ганьби (Medaily hanby) z roku 2022 predstavuje inštitút fiktívnych vyznamenaní zdobených práve oranžovo-čiernou stuhou, kde sú ako zásluhy uvedené napríklad „za rabovanie“, „za mučenie“ alebo „za genocídu ukrajinského ľudu“. Dokonca aj v ruskej animovanej televíznej reklame na poľnohospodárske insekticídy ruskej značky „Žukobor Ekstra“ z roku 2020 salvový raketomet na zemiakovom poli strieľa do roja letiacich pásaviek. Na druhej strane konfliktu sa medzitým rozšírila nadávka „ukrop“ (укроп), čo po rusky znamená kôpor, a na základe zhody prvých troch písmen sa ňou označujú Ukrajinci.
Multimediálny umelec Samuel Velebný, ktorý sa dlhodobo zaoberá kultúrnymi dejinami pásavky, uvádza, že pásavky majú na rozdiel od iných chrobákov dosť prominentné miesto vo vizuálnych dielach, ľudovej slovesnosti a dokonca aj v konšpiračných teóriách. Jeho práce reflektujú, ako pásavka presiahla do spoločnosti a kultúry, ukazujúc, že príroda a kultúra dnes fungujú v systéme transformujúcej sa jednoty, ktorej vnútorné vzťahy sú často empiricky nepostrehnuteľné.
Nezničiteľnosť a adaptácia: Večný boj
Chemická vojna ľudí proti pásavkám a iným škodcom sa viedla na oboch stranách „železnej opony“. Dekády postrekovania prispeli k formovaniu, či deformovaniu genofondu budúcich generácií všetkého živého. Bilancia pásaviek je pri čelení útokom insekticídmi priam zarážajúca. Ako uvádza Andrei Alyokhin v zborníku Insect Pests of Potatoes z roku 2012, „Napriek technologickému pokroku škodcovia a choroby pokračujú v napádaní rastlín, a často dokonca v narastajúcej miere.“
Pásavka zemiaková sa vyznačuje špecifickou schopnosťou geneticky sa prispôsobiť novým podmienkam vrátane prítomnosti jedov. Alyokhin zároveň poukazuje na kontraproduktívnosť, ktorá je častou črtou poľnohospodárskych postupov - postrekovanie v neprimeranej miere napríklad môže spôsobiť, že malé množstvo preživších jedincov splodí generácie, ktoré geneticky reagujú na príčiny skazy svojej predchádzajúcej populácie. Pásavky si takto vytvorili odolnosť na desiatky látok určených na ich decimovanie.
Hovorí sa, že živočíšny druh odolný voči vyhynutiu má mať strednú veľkosť, pestrú stravu a žiadnych predátorov. Pásavka to všetko popiera - je maličká, stravu má monotónnu a jej predátorom je najinteligentnejšia bytosť - človek. Napriek tomu je nezničiteľná. Už tým, že vznikajú tri generácie pásavky za rok, tým, že kladie vajíčka zo spodnej strany listov, kde sa liahnu aj larvy, pričom na zimu sa zakope pod zem, je predurčená odporovať človeku v snahe zbaviť sa jej. Od „vyhnania z raja“ Skalnatých vrchov sa pod ľuďmi používaným semiotickým znakom Leptinotarsa decemlineata vyvinul prakticky úplne iný tvor. Schopnosti človeka meniť okolie podľa svojich potrieb tak aj prostredníctvom tohto príbehu dostávajú skôr kontúry spúšťania nekontrolovateľných a často aj nepozorovaných procesov, ktorých deje a zákonitosti je zložité pochopiť a reagovať na ne.
Nikdy nekončiaca pásavková pohroma pre poľnohospodárstvo pretrváva. Už vlastne nie je pohromou, ale zmeneným stavom vecí, novým štandardom Zeme po tzv. kolumbovskej výmene. Hoci dnes sa ukrajinské poľnohospodárstvo skloňuje najmä v súvislosti s obilím, tento štát je aj najväčším európskym producentom zemiakov. Na Ukrajine tiež platí univerzálny prírodný zákon, že larva pásavky denne zožerie až 10 cm² zemiakových listov a dospelý chrobák o polovicu menej. Napriek všetkým pokrokom ľudstva v technológiách a poznaní, stále nevieme efektívne si poradiť s týmto malým chrobákom, ktorý prežije skrývaním sa pod listy a pod zemou. Hranice pozemkov, tobôž štátov, ho nezaujímajú.
Budúcnosť zemiakov a pásavky: Od Zeme po Mars
S rozpínavým trendom ľudstva sa objavujú aj úvahy o budúcom teritoriálnom výpade, napríklad na Mars. Dve krajiny ležiace na územiach pravlastí zemiakov a pásaviek - USA a Peru - zapojili svoje výskumné organizácie NASA a International Potato Center do spoločného projektu „Potatoes on Mars“. Zemiak, pôvodom rastlina skalnatej vysokohorskej krajiny, je nádejný kandidát na sýtenie ľudstva aj v plánovaných dŕžavách, kolóniách či základniach na Marse.
Príbeh vzájomného puta rastliny a živočícha aktivovaného poľnohospodárskym inžinierstvom sa môže dočkať konca, na ktorého začiatku bude rozhodnutie opustiť domovskú planétu, respektíve vytvoriť paralelnú civilizáciu mimo nej. Hypotetický presun zemiakov na Mars spoločne s kapitalizmom a jeho technologickými kapacitami bude oslobodený od nechceného elementu pásavky, ale to ho nezbaví problému imperiálnej rozpínavosti západnej civilizácie a nerovností, ktoré túto rozpínavosť umožnili. Kolonializmus a kapitalizmus v rámci šafárenia v dŕžavách priniesli do istých častí Zeme blahobytné výdobytky, no zároveň eliminovali mnoho pôvodných biotopov a autochtónnych ľudských kultúr.