Peronospóra a Múčnatka Viniča: Komplexný Prehľad

Vinohradníctvo je umenie, ktoré sa opiera o hlboké pochopenie a rešpekt k prírode. Choroby viniča sú častou prekážkou pre vinárov po celom svete, pričom mnohé z nich majú potenciál výrazne znížiť kvalitu a množstvo úrody. Okrem zníženého množstva a kvality hrozna dokážu choroby výrazne oslabiť životaschopnosť jednotlivých viničových krov. Na vinič neútočia len mikroskopické huby a baktérie, fytoplazmy a vírusy.

Peronospóra Viniča (Plasmopara viticola)

Peronospóra viniča patrí do skupiny hubových chorôb viniča a je považovaná za hospodársky najvýznamnejšie ochorenie postihujúce vinič. Spolu s múčnatkou predstavuje jednu z najvážnejších hubových chorôb viniča. Pôvodcom tohto ochorenia je huba Plasmopara viticola.

Pôvod a rozšírenie

Táto choroba bola, podobne ako viacero iných, zavlečená do Európy z amerického kontinentu. Uvedený patogén pochádza zo Severnej Ameriky a na územie Európy bol zavlečený koncom 19. storočia, kde sa rýchlo rozšíril vo viniciach. Prvé príznaky na európskom viniči boli zaznamenané v roku 1878 vo Francúzsku, v oblasti Bordeaux. Dnes sa Plasmopara viticola vyskytuje vo väčšine oblastí pestovania viniča po celom svete, pričom je jednou z hospodársky najzávažnejších chorôb viniča.

Životný cyklus a podmienky šírenia

Životný cyklus Plasmopara viticola je úzko spätý s vlhkostnými a teplotnými podmienkami. Chorobe vyhovuje vlhké, daždivé a teplejšie počasie, pričom na rozdiel od múčnatky sa šíri za daždivého počasia. Spôsob prenosu patogéna je vetrom, dažďom a kvapkami vody, pričom dochádza k primárnym infekciám listov.

• Začína sa skoro na jar, keď zimujúce oospóry v pôde klíčia počas vlhkého počasia. Patogén prezimuje oospórami tvoriacimi sa koncom leta v napadnutých listoch, ktoré sú schopné klíčiť už skoro na jar.
• Patogén produkuje sporangie, ktoré uvoľňujú zoospóry. Tieto zoospóry plávajú vo vode a na povrchu rastliny infikujú pletivá viniča.
• Infekcia vzniká v daždivom a teplom počasí, ak teplota dva dni po daždi neklesne pod 10°C. Pleseň viničová sa najrýchlejšie rozvíja pri teplote v intervale od 22 do 26°C s inkubačnou dobou 3,5 až 4 dni.

Príznaky napadnutia peronospórou

Peronospóra postihuje všetky zelené časti viničového kra - listy, letorasty, súkvetia a neskôr aj bobule. Peronospóra viniča napáda všetky zelené časti, ale najmä listy.

• Listy: Počiatočnými symptómami sú okrúhle, žltkasté, olejové škvrny na hornej strane listov, ktoré sú rôznej veľkosti a sú často označované ako "olejové škvrny". Prvým príznakom je tvorba svetložltých škvŕn na listoch. Neskôr sa tieto napadnuté miesta na listoch následne v dôsledku odumierania listových pletív sfarbujú do hneda, tzv. nekrotizujú. Na spodnej strane listov, najmä vo vlhkých podmienkach, sa objavuje biely, plesnivý povlak, čo predstavuje hustý biely nálet pôvodcu ochorenia. Ak sa na listovej ploche vytvorí väčší počet škvŕn, dochádza k odumieraniu veľkej časti listovej plochy, čo má za následok zasychanie a opadávanie listov.
• Súkvetia a bobule: Na patogén sú veľmi citlivé súkvetia, ktoré môžu byť výnimočne napadnuté už v období tesne pred kvitnutím. Súkvetia a tvoriace sa bobule spolu so stopkami strapcov najskôr zmenia farbu na žltozelenú, stávajú sa slabo priesvitnými, neskôr zhnednú a zoschnú. Bobule sú najcitlivejšie do fázy hráškovatenia. Huba môže tiež infikovať mladé bobule, ktoré zhnednú, scvrknú sa a predčasne opadnú. Rovnako ako na listovej ploche, aj na napadnutých súkvetiach môžeme pozorovať biele povlaky. Zaschnuté bobule a súkvetia ostávajú dlhú dobu visieť na letorastoch. Strapce sa vo vlhkom prostredí pokryjú belavým povrchom mycélia; staršie bobule sa scvrkávajú a ostávajú visieť na stopkách.
• Letorasty: Napadnuté výhonky, stopky a úponky hnednú a skrúcajú sa.

Hospodárske následky

Plasmopara viticola môže mať vážne ekonomické dôsledky pre vinice v dôsledku zníženého výnosu a kvality hrozna. Infikované rastliny môžu produkovať menšie množstvo alebo menej kvalitné hrozno, čo ovplyvňuje stolové odrody hrozna aj výrobu vína. Infikované bobule strácajú trhovú hodnotu a sú nevhodné na výrobu vína. Z hospodárskeho hľadiska napadnutie súkvetí a strapcov môže znížiť výnosnosť úrody a zapríčiniť až úplnú stratu úrody hrozna.

Po napadnutí listov patogénom dochádza k zníženiu asimilačnej plochy, čo negatívne vplýva na asimiláciu a ukladanie cukru v bobuliach. Silné infekcie môžu viesť k predčasnému opadávaniu listov, čím sa znižuje fotosyntéza a oslabuje vinič. Predčasná strata listovej plochy a znížená schopnosť asimilácie spôsobuje, že sa v dreve ukladá menšie množstvo rezervných látok, zhoršuje sa vyzrievanie dreva a dochádza k zníženiu jeho odolnosti voči nepriaznivým klimatickým podmienkam - mrazom.

V našich podmienkach patrí peronospóra viniča k najzávažnejším ochoreniam (priemerná strata na úrode býva 10 - 15 %). Ak nie sú pre jej rozvoj vhodné podmienky, objaví sa v neskoršom období vegetácie, kedy je škodlivosť choroby už zvyčajne nízka. V niektorých rokoch, napríklad v roku 2023, klimatický priebeh doprial peronospóre ideálne podmienky na masívny rozvoj. Vo väčšine vinohradníckych oblastí na západnom a strednom Slovensku sa vplyvom zrážok vytvorili predpoklady výskytu peronospóry viniča.

Ochrana a prevencia proti peronospóre

Všetky preventívne opatrenia, ktoré zaisťujú vzdušnosť porastu a tak redukujú vhodnosť podmienok pre šírenie choroby, sú účinné v regulácii ochorenia.

Pri chemickej ochrane viniča je dôležité určiť správny čas začiatku aplikácie fungicídov s obsahom medi, zvoliť vhodné prípravky a dbať na kvalitu pokrytia zelenej plochy postrekom. Pri prvých známkach primárnej infekcie je nevyhnutné začať s ochrannými opatreniami. K prvým infekciám peronospóry môže dôjsť už pred kvitnutím alebo počas kvitnutia viniča, kedy celé súkvetia bývajú porastené hustým náletom huby Plasmopara viticola.

• Ochrana viniča sa môže začať preventívnymi postrekmi meďnatými prípravkami na základe signalizácie už pri dĺžke letorastov 20 - 25 cm. V našich podmienkach to obvykle nastáva koncom mája, keď majú letorasty dĺžku medzi 60 a 80 cm.
• Úvodné ošetrenie sa aplikuje krátko pred kvitnutím viniča pomocou systémového fungicídu, ktorý zaručí dlhodobú ochranu, aj ak sa obdobie kvitnutia nečakane predĺži. Zároveň aplikáciou systémového postreku sú chránené aj novo narastené časti letorastov.
• Počas kritického obdobia, ktoré nasleduje po kvitnutí a trvá až do vývoja bobúľ o veľkosti hrášku, je dôležité sústrediť sa na prevenciu peronospóry.
• Preventívne postreky viniča sa odporúčajú tesne pred kvitnutím, ihneď po odkvitnutí a 10 až 14 dní po odkvitnutí.
• Ďalšie ošetrenia sú potrebné len za daždivého počasia alebo po výdatných búrkových zrážkach.
• Prípravky ako Discus a Quadris sa môžu aplikovať v bloku trikrát za sebou.
• Častou otázkou je vykonanie ochrany rastlín počas kvitnutia viniča. Postrek počas kvitnutia je menej škodlivý ako prípadné poškodenie viniča chorobami.

Výber konkrétnych prípravkov na ochranu rastlín voči peronospóre závisí od uváženia a osobných preferencií vinohradníka.

Múčnatka Viniča (Erysiphe necator)

Rovnako ako peronospóra, aj múčnatka viniča patrí medzi hubové choroby viniča. V rebríčku hospodárskej významnosti ochorení viniča sekunduje peronospóre a spolu s ňou je hospodársky najvýznamnejšou chorobou viniča. Múčnatku na viniči spôsobuje huba Erysiphe necator (starším názvom Uncinula necator).

Pôvod a rozšírenie

Na územie Európy sa táto huba taktiež dostala z Ameriky a v Európe sa rozšírila skôr ako peronospóra. Prvé príznaky napadnutia múčnatkou boli pozorované v roku 1845 v Anglicku, a to na viniči pestovanom v skleníku.

Životný cyklus a podmienky šírenia

Pri múčnatke je dôležité poznať životný cyklus huby Erysiphe necator, najmä spôsob prezimovania. Patogén prezimuje ako mycélium pod šupinami očiek, alebo vo forme kleistotécií. Z mycélia dochádza k infekciám skoro na jar, prípadne v máji.

• Mycélium: Prezimuje ako podhubie, ktoré prenikne pod šupiny púčikov, kde dormantne čaká do ďalšieho roka na vhodné podmienky pre rozvoj. Príznaky z mycélia sú ťažko viditeľné a objavujú sa oveľa neskôr v júni až v auguste.
• Kleistotécium: Pre zjednodušenie si ho môžeme predstaviť ako stopkový obal, ktorý obsahuje odolné askospóry. Kleistotéciá s askospórami väčšinou nájdeme na kôre dreva. Pri dažďových zrážkach sa kleistotéciá otvárajú a uvoľňujú askospóry, ktoré spôsobujú primárnu infekciu. Príznaky tejto infekcie sú tiež nenápadné a obyčajne ich nezbadáme.

Následne pri vhodnej teplote (22-30 °C) a vzdušnej vlhkosti (90 - 98 %) sa rozvíja sekundárna infekcia. V porovnaní s peronospórou, múčnatka prosperuje v suchých a teplých podmienkach.

Príznaky napadnutia múčnatkou

Múčnatka napáda všetky zelené časti viniča - listy, súkvetia, letorasty a predovšetkým nezrelé hrozno, kde sa prejavuje bielo-sivými škvrnami až povlakmi. Múčnatka viniča sa najskôr prejaví na mladých výhonkoch viniča, ktoré sú zdeformované a pokryté bielym múčnatým povlakom mycélia. Múčnatka spôsobuje najväčšie poškodenie na strapcoch viniča.

• Listy: Na listoch môžeme pozorovať škvrny na oboch stranách čepele. Ako prvé viditeľné príznaky môžeme pozorovať bielo-sivé povlaky na listoch a vrcholoch mladých letorastov v štádiu 3-6 listov. Tieto letorasty zvykneme označovať ako tzv. ukazovacie výhony, pretože vyrastajú z infikovaných púčikov a sú prvotným zdrojom infekcie. Múčnatka ďalej napáda listy, pričom na vrchnej strane listu sú škvrny svetlejšie a na spodnej strane sú striebristo-lesklé.
• Súkvetia a bobule: Okrem listov a letorastov múčnatka napáda aj súkvetia a bobule, ktoré pokrýva bielo-sivým povlakom. Súkvetia pri silnom napadnutí po odkvitnutí usychajú a nekrotizujú. Najväčšie škody spôsobuje pri skorom napadnutí mladých bobúľ, ktorých povrch stvrdne, zhnedne a ich pokožka často aj praská. Na povrchu dozrievajúcich bobúľ vzniká lúčovite sa rozrastajúca sieť hubových vláken pôvodcu ochorenia (Uncinula necator).

Ochrana a prevencia proti múčnatke

Proti múčnatke viniča sa dá úspešne bojovať najmä preventívnymi postrekmi, ktorými chránime predovšetkým mladé bobule. Nepriame zásahy zahŕňajú udržiavanie priedušnosti listovej steny. Skorým postrekom sa snažíme likvidovať, alebo podstatne obmedziť prvotnú infekciu. Aj pri ošetrovaní viníc pri múčnatke treba brať ohľad na dodržiavanie pravidiel aplikácie a používania prípravkov na ochranu rastlín.

• Chemická ochrana sa prevádza preventívne jedným alebo dvomi postrekmi s obsahom síry pred kvitnutím. Vhodné je zvoliť systémový prípravok, ktorý ochráni aj nové prírastky.
• Za bežného priebehu počasia sa odporúča urobiť prvý postrek krátko pred kvitnutím, druhý ihneď po odkvitnutí a tretí 10 až 14 dní po odkvitnutí. V prípade dlhotrvajúceho suchého počasia v máji by sme mali prvý postrek urobiť už v poslednej dekáde mája.
• Nasledujú dva postreky po odkvitnutí - jeden ihneď po odkvitnutí a druhý 10-14 dní po odkvitnutí. Ďalšie ošetrenia sa vykonávajú v závislosti od priebehu počasia vo vinici.
• Používa sa kombinovaný postrek na vinič, kedy sa spolu kombinujú systémové a kontaktné fungicídy s rôznymi účinnými látkami.
• Pri ohrození múčnatkou je možné použiť sírne prípravky (napríklad Thiovit JET) alebo ich kombinácie s inými prípravkami, ktoré sú účinné aj proti múčnatke. Dôležité je vedieť, že sírne prípravky pod 15 °C majú nižšiu účinnosť a nad 25 °C sú fytotoxické. Ohrozené porasty sa ošetrujú 2-krát pred kvetom.
• Vhodné je použitie BorOilu, ktorý má efekt aj ako zmáčadlo.
• Ďalšie ošetrenia je vhodné vykonať tesne pred kvitnutím s prípravkom Folicit (v koncentrácii 0,4 %) a bezprostredne po odkvitnutí PowerOf-K (v koncentrácii 0,8 %) + FerrumOil (v koncentrácii 0,2 %).
• HF-MYCOL je zmes rastlinných výťažkov a rastlinných olejov feniklu, ktorá môže byť súčasťou ochrannej stratégie.
• Prípravky ako Discus a Quadris sa môžu aplikovať v bloku trikrát za sebou.

Výber konkrétnych prípravkov na ochranu rastlín voči múčnatke opäť závisí od uváženia a osobných preferencií vinohradníka.

tags: #peronospora #a #mucnatka #vinica