Predstavte si leto plné vôní a chutí čerstvo odtrhnutých jahôd. S kvalitnými jahodovými sadenicami si môžete jednoducho dopestovať vlastnú úrodu - sladkú, šťavnatú a vždy poruke. Pestovanie jahôd je nenáročné a prináša radosť nielen deťom, ale celej rodine.
Jahody patria medzi najobľúbenejšie a prispôsobivé drobné ovocné plodiny. Môžete ich pestovať v záhrade, na balkóne či v kvetináči - stačí trocha starostlivosti a slnka. Odmenou vám budú plody plné vitamínov, ktoré chutia neporovnateľne lepšie než kúpené v obchode. Pripravili sme jednoduchý návod, podľa ktorého sa každý môže ľahko pustiť do pestovania jahôd doma.
Výber odrôd jahôd
Jahody sú dostupné v rôznych odrodách, pričom každá má svoje špecifiká a obdobie rodenia. Dômyselným výberom odrôd môžete jahody zberať prakticky od konca mája až takmer do októbra. Veľmi skoré, stredne skoré a neskoré odrody vysaďte tak, aby sa súčasne s koncom zberu jednej začínal zber druhej.
- Skoré odrody jahôd: Začínajú plodiť už v máji a sú ideálne pre tých, ktorí sa nevedia dočkať prvej úrody. Majú sladkú chuť a sú skvelé na priamu konzumáciu. Medzi ne patria napríklad odrody ako ‘Diana’.
- Poloskoré jahody: Kvitnú a dozrievajú o niečo neskôr než skoré odrody, spravidla v júni. Sú vhodné na dlhšie obdobie rodenia a poskytujú stabilnú úrodu. Patrí sem napríklad ‘Daroyal’, ‘Donna’, ‘Honneoye’, ‘Lambada’, ‘Darselect’, ‘Korona’, ‘Elsanta’, ‘Sonata’. Odroda Elsanta je stredne skorá, vysoko odolná a nezahníva. Korona patrí tiež medzi stredne skoré jahody.
- Remontantné alebo stále rodiace jahody: Kvitnú a plodia viackrát za sezónu, od jari až po prvé mrazy. Toto ich robí ideálnymi pre záhradkárov, ktorí si chcú vychutnávať jahody počas celej sezóny. Patria sem odrody ako ‘Anabel’, ‘Calypso’, ‘Diamante’, ‘Everest’, ‘Fresh’, ‘Gaviota’, ‘Gento’, ‘Lidka’, ‘Meraldo’, ‘Ostara’, ‘Red Rich’ či ‘Selva’. Pre pestovanie na balkóne je vhodná odroda Mara de bois.
- Lesné jahody: Sú malé, ale intenzívne sladké a aromatické. Sú vhodné na pestovanie na okraji záhonov alebo ako dekoratívne rastliny. Tento druh vyžaduje menej starostlivosti, no odmení vás bohatou chuťou.
Postupne budú dozrievať napríklad ‘Diana’, ‘Daroyal’, ‘Donna’, ‘Honneoye’, ‘Lambada’, ‘Darselect’, ‘Korona’, ‘Elsanta’, ‘Sonata’, ‘Polka’, ‘Symphony’, ‘Florence’ a ‘Malwina’. Osem jahodových týždňov raz rodiacich jahôd si predĺžite pestovaním stálorodiacich, ako je napríklad ‘Anabel’, ‘Calypso’, ‘Diamante’, ‘Everest’, ‘Fresh’, ‘Gaviota’, ‘Gento’, ‘Lidka’, ‘Meraldo’, ‘Ostara’, ‘Red Rich’ či ‘Selva’.
Príprava na výsadbu jahôd
Výber stanovišťa
Slnečné lúče sú motorom pre tvorbu cukrov v plodoch, preto voľte najsvetlejšie miesta v záhrade. Tieň vedie k nevýraznej chuti a vyššiemu riziku plesňových ochorení. Jahodám v záhrade vyberte slnečné stanovište, kde sa dočkáte dokonale vyzretých, sladkých a aromatických plodov.
Dôležité je tiež závetrie, hoci jemné prúdenie vzduchu je prospešné pre osychanie listov po daždi. Príliš silný vietor však rastliny mechanicky poškodzuje a nadmerne ochladzuje.
Príprava pôdy
Jahody vyžadujú k úspešnému rastu špecifické podmienky, ktoré nie je radno ignorovať. Základom je hlboké prekyprenie pôdy minimálne do hĺbky 20 až 35 centimetrov.
Najviac im vyhovuje živná, hlboká a vlhká zem, ktorá je však zároveň dobre priepustná. Ideálna je ľahšia hlinitopiesočnatá pôda s vysokým obsahom humusu. Jahody preferujú pôdu s mierne kyslým pH, ideálne v rozmedzí 5,5 až 6,5. Ak je pôda vo vašej záhrade príliš zásaditá, môžete pridať rašelinu alebo síru, aby ste upravili pH.
Jahody nemajú rady premočenú pôdu, preto je dôležité zabezpečiť jej dobrú priepustnosť. Zapracovanie organického materiálu, ako je kompost, hnoj alebo rašelina, pomôže zlepšiť štruktúru pôdy, jej schopnosť zadržiavať vodu a zároveň jej priepustnosť.
Budúci záhon pred samotnou výsadbou dôkladne vyčistite a odburiňte. Trváca burina, ako je pýr, dokáže jahody o živiny pripraviť rýchlejšie, než sa stihnú spamätať. Následne pôdu prekyprite približne do hĺbky 30 až 35 cm a obohaťte ju dostatočným množstvom organickej hmoty.
Na jeden štvorcový meter pridajte 10 až 15 kg dobre vyzretého kompostu. Ak viete už na jeseň, že vás čaká jarná výsadba, môžete miesto pripraviť tým, že zapravíte dobre odleželý hnoj, či kompost. Ak sa to nestihlo, kompost (hnoj nie) je možné zapracovať ešte dva až tri týždne pred samotnou jarnou výsadbou.
Na dno záhona môžete nasypať aj čerstvý, prípadne granulovaný kravský hnoj, ktorý dobre zalejte a zahrabte. Medzi najpoužívanejšie patrí Hoštický kravský hnoj. Môžete použiť aj NPK hnojivo alebo hnojivo s obsahom horčíka, či na báze rohoviny. Ak máte pôdu veľmi kyslú, upravte ju vápnením. Dôležité je pridať aj základné hnojivá, typu Cererit a NPK.
Vhodnou predplodinou je pór, hrášok, fazuľa či aksamietnice, no vyhnite sa zemiakom, uhorkám, rajčiakom a, samozrejme, jahodám.
Termín výsadby a sadenice
Ideálny čas na sadenie jahôd je august, avšak môžete sadiť aj na jar v apríli - máji. Najlepší čas na výsadbu jahôd je na jar, hneď po tom, čo sa pôda dostatočne oteplí. Dôležitý je aj výber sadeníc. Pre jarnú výsadbu si možno vybrať aj tzv. frigo sadbu, teda sadbu, ktorá sa vyberie zo zeme už v priebehu decembra, korene sa zabalia do fólie a uložia sa do chladiaceho boxu.
Sadenice musia byť zdravé, mať dobre vyvinuté korene a najmenej tri listy. Akonáhle si sadenice prinesiete domov, doprajte im regeneračný kúpeľ. Ponorte ich korene na chvíľu do studenej vody, aby nasali stratenú vlahu z prepravy. Následne ich obaľte priedušným materiálom, napríklad navlhčenou tkaninou alebo novinovým papierom. Takto pripravené rastliny uložte na niekoľko dní na chladné a vlhké miesto. Vyhnite sa miestam s prievanom, ktorý by mohol jemné pletivá vysušiť. Tento čas využite na preventívne ošetrenie proti nebezpečnej fytoftorovej hnilobe koreňov.
Výsadba jahôd
Správna technika výsadby
Na pripravenom záhone si vybudujte jamky s rozmermi približne 15 krát 15 centimetrov. Pri vkladaní sadenice dbajte na to, aby korene smerovali kolmo nadol a nekrútili sa.
Kľúčovým bodom je takzvaný krčok alebo srdiečko rastliny. To nesmie byť nikdy pod úrovňou terénu, no zároveň by nemalo „levitovať“ príliš vysoko nad zemou. Umiestnite jahodník tak, aby krčok presne vykúkal nad povrchom. Ak srdiečko rastliny prekryjete zeminou, začne hniť skôr, než stihne vyhnať prvý list. Príliš hlboko vysadená sadenica v prvom roku spravidla nekvitne. Priveľmi vysoko zasadenej zase hrozí namrznutie koreňového kŕčka či úplné vymrznutie.
Po usadení zasypte jamku zeminou a pevne ju rukami pritlačte k rastline. Voľnokorenným sadeniciam stačí skrátiť koreňový systém a vysadiť ich do vopred pripravenej jamky. Kontajnerové sadenice treba vysádzať približne do takej výšky, v akej rástli v kontajneri. Pri výsadbe ku každej sadenici dobre pritlačte pôdu.
Rozostupy medzi rastlinami
Pri výsadbe jahôd dbajte na to, aby mali rastliny dostatok priestoru. Jahody sadíme v rozstupe 30-40 cm medzi jednotlivými rastlinami a 60-80 cm medzi riadkami. Pokiaľ máte obmedzený priestor, nemusíte sa držať len klasických riadkov. Spon výsadby potom voľte podľa toho, akú odrodu ste si zakúpili. Pomalšie rastúcim stačí vzdialenosť 20 centimetrov, zatiaľ čo bujné odrody potrebujú aspoň 40 centimetrov. Medzi riadkami ponechajte 50 až 70 centimetrov kvôli pohodlnému zberu.
Starostlivosť o jahody
Zalievanie
Jahody potrebujú pravidelnú závlahu, najmä počas zakoreňovania a plodenia. Hneď po výsadbe celý záhon výdatne zalejte, aby sa zemina spojila s koreňovým systémom. Na pravidelnú zálievku musíte myslieť počas celej sezóny, nielen po zasadení. Jahody sú na nedostatok vlahy mimoriadne citlivé, no nikdy ich nesmiete premočiť. Stojatá voda v okolí srdiečka spôsobuje nezvratné odumieranie rastliny.
Jahody vyžadujú výdatnejšiu a menej častú zálievku. Časté, ale „plytké“ zalievanie, alebo naopak neustávajúce dažde im nesvedčia. Ideálne je zalievať skoro ráno priamo ku koreňom, nie na listy, pretože mokré listy môžu viesť k rozvoju plesňových ochorení.
Ivan Hričovský: AKÉ SÚ PRAVIDLÁ VÝSADBY JAHÔD?
Hnojenie
Počas sezóny prihnojujte organickým alebo špeciálnym hnojivom na jahody. Niekoľko týždňov po výsadbe, po zakorenení rastlín, sa odporúča začať s prihnojovaním, ak chcete z rastlín získať maximum. S prihnojovaním začnite najskôr tri týždne po vysadení. Jahody sú náročné na živiny, preto je pravidelné hnojenie nevyhnutné pre dobrú úrodu.
Kombinujte vodu s prírodným tekutým hnojením, ktoré dodá silu na tvorbu kvetov. Na začiatku vegetačného obdobia, keď jahody začínajú rásť, môžete aplikovať hnojivo bohaté na dusík, aby podporilo rast listov. Najlepšie je použiť prírodné hnojivá, ako je kompost alebo kravský hnoj, ktoré sú bohaté na dusík, fosfor a draslík.
Kvapalné a iné vo vode rozpustné kryštalické hnojivá dokážu korene rýchlo prijať a väčšinu z nich je možné použiť aj ako listovú výživu (postrekom na listy). Granulované organické a minerálne hnojivá je potrebné zapracovať do pôdy. Granulovaný kravský hnoj použite tak, aby sa dávka nedostala na listy rastliny a nepopálila ich tak.
Listové hnojenie prináša množstvo výhod: zabezpečuje rýchly a priamy prísun živín cez listy, zlepšuje efektívnosť využitia živín z pôdy a je účinné aj pri nedostatku živín, keď je využitie týchto živín koreňmi obmedzené.
Jahody potrebujú pôdu obohatenú o organické látky. Hnojivo by malo obsahovať okrem základných živín aj organickú hmotu, ktorá dodáva do pôdy humus. Tieto hnojivá je ideálne zapraviť do pôdy pred výsadbou. Odporúčame hnojivo na jahody Kristalon, prípadne podobné Hoštické organické hnojivo alebo Juhočeské hnojivo na jahody a iné drobné ovocie. Osvedčilo sa aj hnojivo Floria - rýchlopôsobiace dvojzložkové hnojivo. Ak ste zástancom iba biologických hnojív, odporúčame vyrobiť výluh zo žihľavy.
Mulčovanie
Mulčovanie slamou, smrekovou kôrou, netkanou textíliou alebo čiernou fóliou pomáha udržať pôdu vlhkú tým, že znižuje odparovanie vody a zároveň znižuje výskyt buriny, ktorá by mohla konkurovať jahodám o živiny.
Nastielanie pôdy slamou alebo drevitou vlnou ešte pred dozrievaním zabráni tomu, aby plody ležali priamo na vlhkej zemi a zostali čisté a zdravé. Nástielka zo slamy sa robí približne na začiatku kvitnutia alebo tesne pred zberom plodov. Opatrne ju rozmiestnite okolo každého trsu, pričom dbajte na to, aby ste nepoškodili vyvíjajúce sa kvety.
Zaslamovanie môžete použiť pri hniezdovom i pásovom pestovaní alebo skombinovať s pestovaním na netkanej textílii. Netkaná textília umožní rastlinám lepšie hospodáriť s pôdnou vlahou a zároveň zamedzí rastu burín. Vďaka čiernej farbe poskytne aj čiastočnú ochranu proti mrazom a urýchli vstup plodov do rodivosti. Na záhon ju položte pred samotnou výsadbou a následne dobre ukotvite. V závislosti od spôsobu pestovania a požadovaného sponu vytvorte otvory (dvomi priečnymi rezmi do tvaru písmena X), do ktorých vysadíte sadenice.
Ochrana pred škodcami a chorobami
Jahody napáda viacero škodcov a chorôb, proti väčšine sa však dá aj preventívne brániť vďaka biologickým a chemickým prípravkom. Obdobie jari je o regenerácii stanoviska daných plodín, samotné rastliny prejdú regeneráciou aj bez našej pomoci. Jahody sú mimoriadne náchylné na napadnutie parazitmi alebo inými škodcami.
- Slimáky a vtáky: Sú často cieľom slimákov a vtákov, ktorí si radi pochutnajú na sladkých plodoch. Slimáky môžete odpudiť prírodnými metódami, napríklad použitím pivných pascí (plastová nádoba s pivom, do ktorej slimáky spadnú a utopia sa) alebo rozmiestnením drvených škrupín okolo rastlín, ktoré slimáky odradia. Odporúčame obsypať jahody granulami proti slimákom. Medzi veľmi obľúbené prípravky patrí Ferrimax.
- Pleseň sivá: Častým problémom je pleseň sivá, kedy zdrojom nákazy sú staré, napadnuté listy. Preventívne sa dá brániť ešte pred rozkvetom, a to použitím chemických prípravkov typu Rovral a pod.
- Biela škvrnitosť listov: Ak sa na špičkách listov tvoria fialové škvrny, ktoré postupne nekrotizujú a bielia, môže to signalizovať bielu škvrnitosť listov. Na prevenciu plesňových chorôb je dôležité udržiavať správny rozostup medzi rastlinami a dbať na to, aby sa pôda okolo nich pravidelne prevzdušňovala. Choré alebo poškodené listy by sa mali okamžite odstrániť, aby sa zabránilo šíreniu chorôb. Pred škvrnitosťou by ste sa mali mať na pozore v daždivých rokoch. Jedná sa o hubové ochorenie, ktoré napáda listy.
- Krčková hniloba: Dobre sa jej darí vo vlhkom prostredí a má extrémne veľký počet hostiteľov.
- Škodcovia pukov a kvetov: Väčšina škodcov napáda stonku prislúchajúcu k výhonku s kvetom či pukom. Škodcovia jahôd sú najmä kvetovka jahodová či roztočík jahodový, ktorých škody napáchané na jahodovisku spoznáte veľmi jednoducho.
V katalógu škodcov a chorôb nájdete najvhodnejšie prípravky proti konkrétnym chorobám.
Spôsoby pestovania jahôd
Hniezdový spôsob
Sadeničky sa v závislosti od odrody vysádzajú v spone 40 x 40 cm, prípadne 45 až 50 x 40 cm. Nevýhodou je pomerne rýchle starnutie trsov, preto ich treba zmladzovať rastlinami z poplazov a prebytočné odstraňovať.
Hrobčekový spôsob
Tento spôsob spočíva vo vytvorení 30 až 40 cm vysokých pásov pred výsadbou. Výhodou je pohodlnejší zber, lepšie hospodárenie s vodou a menej časté zahnívanie plodov i výhonkov. Hrobčeky môžu mať rozličnú šírku, ktorá závisí od výsadby sadeníc do jedného alebo dvoch riadkov.
Pásový spôsob
Sadenice sa sadia v radoch hustejšie (maximálne 30 cm od seba), riadky sú však od seba vzdialenejšie. Cieľom je čo najskôr zapojiť výsadbu do celistvých pásov, čo dosiahnete práve poplazmi, ktoré sa v predchádzajúcom spôsobe odstraňujú. Pri pestovaní pásovým spôsobom jahodový záhon po štyroch rokoch jednoducho obnovíte tak, že necháte prerásť poplazy do uličky. Vymeníte tým pozíciu radov a uličiek a zároveň predĺžite životnosť porastu.
Na zvýšených záhonoch
Nevýhodou je väčšia prácnosť spojená so založením záhonov, vyššie vstupné náklady a nároky na pravidelné dopĺňanie živín. Odmenou je jednoduché pestovanie a zber plodov.
V nádobách
Keďže jahody majú plytký koreňový systém, pestovanie v kontajneroch je efektívne a oplatí sa najmä na miestach s nedostatkom priestoru, ako sú balkóny či terasy. Keďže substrát v črepníkoch sa veľmi rýchlo vyčerpá, nevyhnutná je aplikácia doplnkového hnojenia. Jahody sa dajú úspešne pestovať aj v nádobách alebo zavesených košíkoch.
Rozmnožovanie jahôd
Rozmnožovanie odnožami (poplazmi)
Jahody tvoria na konci leta dcérske odnože. Tie môžu byť až niekoľko metrov dlhé a môže na nich byť až niekoľko nových rastlín. Na rozmnožovanie jahôd vám postačí malý kvetináč, substrát a kus drôtu. Vyberte odnože z trsov jahôd, ktoré najviac rodia. Časť odnože v pazuche prichyťte drôtom, aby sa mohla zakoreniť do kvetináča. Túto odnož neodstrihávajte, odstrihnite iba ďalej rastúcu odnož. Zalejte odnožovú rastlinu, aj keď je zatiaľ spojená s materskou rastlinou. Za mesiac sa sadenica zakorenia tak, že už ich môžete oddeliť od materského trsu. Keď sa začnú objavovať odnože, väčšinu z nich odstrihnite, aby sa rastliny neoslabovali.
Pestovanie jahôd zo semiačka
Premýšľali ste niekedy nad tým, vypestovať si vlastné sadenice jahôd? Poznať ich a venovať sa im úplne od začiatku, od semiačka? Ak vás myšlienka vypestovať si od úplného začiatku jahody nadchla, pozrime sa, ako na to. Jahody, ktoré sa prirodzene rozmnožujú semenami, vás môžu milo prekvapiť a ušetriť vám prácu. Existuje veľa odrôd jednoplodiacich a mesačných jahôd, ktoré sa pestujú zo semien.
Semená jahôd
Semená jahôd si v súčasnosti asi najjednoduchšie zadovážite cez internet, ale už existujú aj predajne, kde ich nájdete v ponuke. Semená jahôd si môžete zadovážiť aj z vlastnej produkcie, z vlastnej úrody. Nemali by pochádzať z hybridných kultivarov, kde nie je zaručená reprodukcia.
Ak máte vhodnú odrodu, na získanie semien potrebujete úplne dozreté plody. Jemne opláchnuté vložte do mixéra so šálkou vody a na vysokom stupni mixujte 3 - 5 sekúnd. Snažte sa dodržať tento čas, aby nedošlo k poškodeniu semiačok. Rozmixovaný obsah nechajte postáť 1 - 2 minúty, aby životaschopné semená klesli na dno nádoby. Poškodené, ktoré ostanú plávať vo vrchnej časti s dužinou z plodov, opatrne vylejte. Dobré semená opatrne prepláchnite a umiestnite na papierový obrúsok, aby preschli. Môžete použiť aj sušičku ovocia na veľmi nízkej teplote. Ak ich nebudete hneď používať, uskladnite si ich v chladnom a suchom mieste.
Alternatívnou metódou získania semien je vysušenie dozretých jahôd napríklad v sušičke na ovocie. Potom len jemným pošúchaním vysušených jahôd vám z nich odpadnú semená. Aj pri tejto metóde platí uskladnenie semien na suchom a chladnom mieste.
Ošetrenie semien mrazom (stratifikácia)
Ak kupujete semená, na obale semien sú uvádzané potrebné informácie k ich pestovaniu. Ale nezaškodí si povedať, že mnohé semená jahôd pred samotnou výsadbou potrebujú byť ošetrené chladom. Takéto ošetrenie simuluje prirodzené podmienky v prírode, kedy semená mnohých rastlín potrebujú prejsť mrazom, aby mohli vyklíčiť. Ako na to? Umiestnite zabalené semená vo vzduchotesnej nádobe do mrazničky na 2 až 4 týždne. Mráz a následné otepľovanie podporia klíčenie semien. Po vybratí z mrazničky ich nechajte uzavreté v nádobe pri izbovej teplote ohriať. Takto ohriate semená sú pripravené na výsev.
Pôda na jahodové semiačka
Na vysievanie použite kvalitnú zeminu. Môžete použiť špeciálny Výsevný substrát PRÉMIUM vytvorený pre optimálne klíčiace podmienky, ktorý je kvalitne pripravený na výsev semien s pridaním hmyzieho hnojiva, Alginitu a zeolitu. Preto do neho už nemusíte nič pridávať a môžete ho rovno použiť na vysievanie. Táto trojkombinácia organických, organicko-minerálnych a minerálnych pomocníkov pripravuje vyvážené, príjemné, kvalitné a výživné štartovné pre vaše budúce jahody.
Substrát na výsev jahodových semien si však môžete namiešať aj vlastný. Nie je to nič náročné a nepotrebujete ho veľa.
Certifikované Slovenské organické hnojivo TRusEko Agro PRÉMIUM a Hnojík - České organické hnojivo sú organické hnojivá z hmyzieho trusu. Poskytnú dlhodobú kvalitnú vyváženú organickú výživu, ktorá predchádza poruchám vstrebávania živín. Zároveň pomáhajú proti škodcom a patogénom. Obsahujú účinnú látku Chitín, ktorý pôsobí repelentne a pomáha rastlinám, aby sa samé bránili pred škodcami a patogénmi.
Alginit prináša organicko-minerálne pravé bohatstvo živín. Zabezpečí lepšie udržanie vody pre klíčiace jahody bez premočenia pôdy. Zároveň pôdu ozdravuje a detoxikuje. Pri výseve jahodových semien sa riaďte veľkosťou nádoby, ktorú použijete. U Alginitu platí zásada: "Ak použijete viac Alginitu, klíčiacim rastlinkám jahôd neublížite." Pre lepšiu predstavu: na klasickú výsevnú nádobu veľkosti 40cm x 15cm primiešajte do výsevného substrátu 250 gramov Alginitu. Rozdiel medzi Zeolit Agro a bežným zeolitom spočíva v tom, že Zeolit Agro je tepelne aktivovaný pre zvýšenie jeho účinnosti.
Výsev jahodových semien
Zeminu navrstvenú aspoň na 1,5 cm rovnomerne zvlhčite. Jahodové semiačka umiestnite na vlhkú zeminu a veľmi jemne ich pritlačte k zemine. Niektorí odporúčajú namiesto toho posypať veľmi tenkou vrstvou rašeliny, takou, aby semená jahôd neboli úplne zakryté, ale vystavené svetlu. Semiačka nedávajte tesne k sebe, aby si pri klíčení navzájom nekonkurovali. Pre svoje klíčenie potrebujú priame slnečné svetlo. Takto otužené sadenice jahôd môžete vysadiť do záhrady, alebo ich pestovať na balkónoch či terasách v kvetináčoch alebo aj vertikálne v iných pestovateľských nádobách.
Starostlivosť po zbere a obnova záhona
Po zbere úrody jahody udržiavajte bez buriny a rastliny polievajte. Odstráňte poškodené a zaschnuté listy, ktoré už neprihnojujte. Jahodový záhon po štyroch rokoch jednoducho obnovíte tak, že necháte prerásť poplazy do uličky. Vymeníte tým pozíciu radov a uličiek a zároveň predĺžite životnosť porastu.
Dôsledná príprava je kľúčová. Jahody majú plytký koreňový systém a buriny pre ne predstavujú významného konkurenta v boji o živiny a vodu. Pred samotnou výsadbou je preto potrebné záhon dôkladne vyčistiť a odburiť.
Ak chcete predísť riziku nižšej úrody, nekvalitných plodov a šírenia chorôb, odporúčame po troch až štyroch rokoch jahodový záhon zrušiť a založiť nový na inom mieste. Jahodovisko potom zlikvidujte a premiestnite ho inde. Po zbere jahôd ich zostrihnite - odstránite zárodky chorôb.
Jarná revitalizácia jahodoviska
Jar je ročným obdobím, počas ktorého sa udeje v prírode azda najviac zmien. Ako pestovatelia sa týmto prirodzeným zmenám musíme prispôsobiť a v prípade potreby reagovať vhodnou reakciou. Jar je súčasťou vegetačného obdobia jahôd, kedy sa deje najviac zmien, ktoré určujú aj to, akú úrodu bude jahoda mať.
Mnohí z pestovateľov využívajú rôzne spôsoby pestovania jahôd, medzi ktoré patrí aj klasické pestovanie jahôd na slame. Niektorí pestovatelia preferujú prikrytie zeminou ihličím, iným vystačí mulč v podobe prikrytia senom. Nech už sme si vybrali akýkoľvek spôsob, musíme túto vrchnú vrstvu odstrániť čím skôr. Výhoda zeme je to, že neprenáša plesne, rovnako ako aj ihličie, ktoré sa usuší. O slame toto potvrdiť nemôžeme, v prípade premenlivej, príp. teplej, zimy môžu vznikať sparené miesta, ktorých následkom sa vytvorí pleseň.
Ak sme odstránili spôsob zazimovania, siahneme po záhradníckych nožniciach. Odstránime výhonky, ktoré zimu neprežili, rovnako ako suché výhonky či zvyšné poplazy, ktoré sme nestihli odstrániť v minulom roku. Ďalej vytrháme burinu, ktorá mohla medzičasom vzniknúť a postupujeme nastieľaním čerstvého mulču. V prípade, že používate iný mulčovací materiál ako je slama, postupujte podľa špecifického návodu.
To, či potrebujete hnojivo na jahody, musíte vedieť podľa toho, akú úrodu vám poskytli počas minulého roka. Ak máte staré sadenice, doprajte im trochu živín v podobe špecifického hnojiva. Súčasťou jari je aj vysádzanie nových sadeníc, ktoré sme mohli získať poplazmi či jednoducho zakúpením nových sadeníc.
Menej známe tipy pre pestovateľov
- Spoločnosť cibule alebo cesnaku: Vedeli ste, že jahody milujú spoločnosť cibule alebo cesnaku? Tieto plodiny v medziradí prirodzene odpudzujú niektorých škodcov a potláčajú rozvoj plesne sivej.
- Urýchlenie úrody: Ak chcete úrodu urýchliť, môžete záhon na jar nakrátko prikryť bielou netkanou textíliou. Pod fóliou sa vytvorí mikroklíma, ktorá prebudí rastliny k životu o týždne skôr.
- Jahodové listy: Jahody nie sú len o červených plodoch. Veľmi cenné sú aj mladé jahodové listy, z ktorých si môžete pripraviť liečivé odvary. Obsahujú triesloviny a látky, ktoré priaznivo pôsobia na tráviaci trakt a celkovú regeneráciu organizmu. Zbierať by ste ich mali najmä z divokých foriem alebo lesných jahôd. Aj listy záhradných kultivarov však majú svoje opodstatnenie v domácej lekárničke. Vždy ich však zbierajte len z rastlín, ktoré neboli chemicky ošetrované.
tags: #pestovanie #a #osetrovanie #zahradnych #jahod