Aj keď na prvý pohľad kivi nevyzerá príťažlivo, vo vnútri skrýva ozajstný skvost. Tieto všetky zdravé a chutné vzácnosti nám ponúka svojimi plodmi liana aktinídia čínska (Actinidia chinensis).
Charakteristika rastliny
Aktinídia je mohutná, rýchlorastúca drevitá liana s opadavými listami, ktorá sa dožíva až 50 rokov. Mladé výhony za deň dokážu narásť o 5 až 20 cm. Veľké dekoratívne listy sú zospodu plstnaté, odparí sa z nich veľa vody. Preto aktinídia potrebuje sústavnú závlahu, pôda však nesmie byť zamokrená. Vhodný je i vysoký mulč a podľa potreby aj drenáž. Toto napomáha koreňovému systému, ktorý sa nachádza relatívne plytko pod povrchom pôdy, preto by mala byť táto jej vrchná vrstva aj dostatočne výživná. Aktinídia je vysokoodolná proti chorobám a škodcom.
Zdravotné prínosy plodov kiwi
Kivi je silný stimulátor imunitného systému. Účinne pôsobí proti infekčným, onkologickým i zápalovým chorobám, paradontóze, reume, znižuje horúčku, pomáha pri pečeňových problémoch, zlepšuje metabolizmus, tlmí bolesť a opuchy, pomáha pri chronickej únave. Svojou vysokou antioxidačnou aktivitou znižuje oxidačný stres, teda chráni DNA bunky pred poškodením voľnými radikálmi, ba dokonca má aj reparačné účinky na poškodenú DNA.
Vysoký obsah rozpustnej vlákniny znižuje krvný cholesterol (prevencia aterosklerózy) a detoxikuje telo spolupôsobením vitamínu C, okrem toho podporuje aj peristaltiku čriev (prevencia zápchy). Ako dobrý zdroj horčíka a draslíka prospieva srdcovo-cievnemu systému. Má schopnosť „riediť krv“ ako aspirín, ale bez vedľajších účinkov. Kivi je účinné aj pri anémii pre vyšší obsah železa, ktoré sa vysokým obsahom vitamínu C a prítomnosťou medi veľmi dobre vstrebáva.
Rozmnožovanie a opelenie
Aktinídia je dvojdomá rastlina a tomuto faktu by sme mali veriť viac ako reklamám ponúkajúcim jednodomé samoopelivé odrody. Tých je mizivé množstvo a sú v samoopeľovaní neisté, preto je vhodnejšie zakúpiť k 3 až 5 samiciam aspoň jedného samca. Samčie kvety sú jednopohlavné, samičie majú zreteľné znaky oboch pohlaví, no ich peľ je len výnimočne klíčivý, čím sa rastlina bráni samoopeleniu a tým možno i genetickej degenerácii. Samičie kvety väčšinou vyrastajú po jednom, zatiaľ čo samčie obyčajne po troch spolu.
U nás aktinídie kvitnú 7 až 14 dní v máji až júni. Opelené kvety sa sfarbujú do žlta, potom hnednú a opadnú, ale zakrátko sa objavia mladé plôdiky. Kvety sa tvoria na letorastoch vyrastajúcich najmä z 2-ročného, občas i staršieho dreva, a to za 1. až 8. listom letorastu. Toto si treba uvedomiť pri reze aktinídie.
Kvety musia byť dobre opelené včelami alebo čmeliakmi, lebo keď sa vytvorí málo semien, budú aj plody malé alebo zdeformované (veľkosť i kvalita plodov priamo závisí od počtu opelených semien, tých býva v jednom plode aj 200).
Skladovanie a dozrievanie plodov
Plody zrejú podľa odrody zvyčajne v októbri až decembri, niektoré aj skôr. Na kríku vydržia i niekoľko mesiacov po dozretí, ale strácajú chuť i vitamín C. Plody je dobré skladovať pri teplote 5 °C a 90-percentnej vlhkosti vzduchu.
Metódy rozmnožovania
Množenie semenami
Kivi sa ľahko množí semenami. Keďže sú veľmi drobné, musíme ich hneď vysiať alebo stratifikovať vo vlhkom piesku, a to 2 týždne pri teplote 5 °C. Ešte vhodnejšie je vystaviť ich v rytme 16 hodín kolísaniu teplôt medzi 10 až 25 °C. Semená vyklíčia pri teplote 20 °C asi o mesiac, semenáčiky rastú rýchlo. Začínajú kvitnúť a plodiť v 3. až 5. roku, ale nie vždy preberajú dobré vlastnosti rodičov. Určitou výhodou niekedy môže byť ich väčšie prispôsobenie sa okolitej klíme. Nevýhodou je, že musíme dlho čakať na kvet, lebo len podľa neho môžeme určiť pohlavie semenáčika.
Množenie rezkovaním
Úspešné je i množenie rezkovaním pri teplote 19 °C. Rezky režeme v zime zo stredne zdrevnatených výhonov, musia byť dlhé 20 až 30 cm, máčame ich v stimulátore, sadíme do polovice dĺžky do mierne vlhkého substrátu a pod stálou teplotou ich necháme zakoreniť. Letné polovyzreté rezky zasa režeme od polovice júla do polovice augusta a sadíme ich rovnako ako zimné rezky. Letné rezkovanie býva úspešnejšie.
Očkovanie
Dvojročné semenáče s hrúbkou 8 až 12 mm očkujeme v druhej polovici augusta až v prvej dekáde septembra. Pred očkovaním podnože dobre zavlažíme a 14 dní pred očkovaním ich zrežeme vo výške 20 cm. Očká berieme z jednoročných výhonov a očkujeme čo najnižšie pri zemi.
Pestovanie a výsadba
Aktinídie ako ovíjavé liany majú enormne rýchly rast a ročné výhony často dosahujú dĺžku až 8 m. V záhradách ich teda vždy pestujeme buď na rôznych drôtenkách, na pergole, pri stene budovy alebo na plote. Ak vysádzame kivi k drôtenkám ako vinohrad, tvoríme akýsi „kivihrad“, tak volíme spon výsadby 4 až 5 × 2 až 5 m pri výške drôtenky asi 2 m. Prvý drôt je vo výške 60 až 90 cm a ďalšie každých 50 cm.
Stanovište: Aktinídia obľubuje južné a záveterné miesta s dostatkom tepla a svetla. Kiwi rastie najlepšie na slnečných miestach, kde dostáva aspoň 6 hodín priameho slnečného svetla denne. Je tiež citlivé na silný vietor, ktorý by mohol poškodiť jemné výhonky.
Pôda: Pôdu musí mať výživnú a priepustnú. Preferuje pôdu s pH medzi 6 a 6.5. Pre úspešné pestovanie kivi je potrebná dobre priepustná pôda, bohatá na organickú hmotu. Vhodný je substrát s obsahom humusu, piesku, hlinitého ílu a rašeliny.
Závlaha: Rastlina trpí stresom zo sucha a stráca listy, ktoré rýchlo vysychajú. V teplých a suchých obdobiach polievajte kivi pravidelne, aby pôda zostala mierne vlhká. Vyhnite sa však premočeniu pôdy, pretože nadmerná vlhkosť môže viesť k hnilobe koreňov.
Výsadba: Kiwi sa najčastejšie predávajú v kontajneroch, takže ich môžete vysádzať prakticky počas celej vegetačnej sezóny, najvhodnejšie však na jar. Pred výsadbou si pripravte jamu aspoň 40 x 40 x 40 cm, naplňte ju kvalitným kompostom, rašelinou a časťou pôvodnej zeminy. Po výsadbe rastlinu dôkladne zalejte a nastelte.
Opora: Keďže ide o popínavú rastlinu, dôležité je pred výsadbou pripraviť kvalitnú a najmä pevnú oporu. Vhodná je pergola, drôtenka, vysoký kôl alebo špeciálne vedenie v tvare písmena T.
Ako pestovať organické kivi
Rez a tvarovanie
Spôsob rezu i vedenia je prakticky ten istý ako pri viniči. Keďže po jarnom reze aktinídie veľmi silne slzia, rez robíme koncom zimy alebo na jeseň po opade listov, ďalšie skracovacie a presvetľovacie rezy robíme počas vegetácie. Nadbytočné a konkurenčné výhony aj v lete vystriháme a plodné výhony skrátime s ponechaním 5 až 8 listov nad posledným plodom. Pri presvetľovaní dbáme na to, aby sa konkurenčné výhony neovíjali okolo kosterných alebo plodných výhonov, lebo to sťažuje pri reze ich odstraňovanie. Staré vyrodené drevo pri zimnom reze odstránime. Takto režeme samičie rastliny.
Regular pruning of kiwi plant, especially in winter and summer, is crucial for maintaining the vine's structure and promoting annual fruit production. Unpruned plants grow very vigorously and produce leaves and shoots at the expense of fruit. Flowers and fruit are produced on new shoots that grow from the base of the previous year’s shoots, not from older shoots. Pruning should therefore focus on removing older fruiting wood and encouraging new growth from the base of the previous year's shoots.
Kiwi plants are vigorous climbing vines. Their size, vigor, longevity and heavy crop load mean they need a strong and permanent support structure, which will also reduce sunburn and wind damage to the plant and fruit. Training starts at planting with selecting the strongest shoot and pruning it to encourage upward growth. This main shoot will later form the trunk of the plant. After planting in late winter or spring, before new growth begins, select the strongest shoot and shorten it to 30 cm, cutting it just above a healthy bud. Loosely tie the shoot to a stake with flexible binding tape and attach it to the trellis, pergola or arbor.
Odrody kiwi
Z aktinídie čínskej boli vypestované odrody s väčšími plodmi, napríklad:
- ‘Abbott’ (vhodná pre chladnejšie oblasti; plod 60 g)
- ‘Bruno’ (plod do 55 g)
- ‘Hayward’ (plod od 80 do 100 g, patrí medzi najkvalitnejšie)
- ‘Monty’ (plod 45 až 60 g)
- ‘Cramer’ (zakrpatená forma ’Haywardu‘)
- ‘Starella’ (vznikla krížením ’Haywardu‘ s aktinídiou argutou, je odolnejšia proti vymŕzaniu)
- ‘Ashoka’ (holandské šľachtenie pre strednú Európu, odoláva i silnejším mrazom)
- ‘Jenny’ (samičie a samčie kvety vytvorené na jednej rastline sú vraj dostatočne schopné samoopeľovať)
Veľkoplodé alebo drobnoplodé? Rod aktinídia (Actinidia) zahŕňa desiatky druhov, no v záhradách sa najčastejšie stretnete s dvoma skupinami: veľkoplodé (A. chinensis, A. deliciosa) a drobnoplodé (A. arguta, A. kolomikta, A. purpurea).
- Veľkoplodé aktinídie, známe ako klasické kivi, sú menej mrazuvzdorné a na Slovensku ich možno úspešne pestovať len v najteplejších oblastiach, ideálne na južných svahoch alebo vo fóliovníkoch. Ich plody sú veľké, chlpaté a známe z obchodov.
- Drobnoplodé druhy, často označované ako „mini kivi“, sú, naopak, veľmi odolné a zvládnu bez poškodenia aj mrazy do -30 °C, preto sú vhodné aj do stredných a severných oblastí Slovenska. Ich plody sú menšie, hladké, sladké a dajú sa jesť aj so šupkou. Navyše majú vyšší obsah vitamínu C než citrusy.
Najpestovanejšia u nás je aktinídia význačná (A. arguta). Vďačí za to hlavne vysokej mrazuvzdornosti, skoršiemu dozrievaniu a dostupnosti výsadbového materiálu. Rastliny znesú mrazy do - 20 až - 25 °C, ale pre správny rast a rodivosť vyžadujú najmenej 150 bezmrazých dní za rok. Vyznačujú sa silným rastom, výhonky dosahujú dĺžku 10 až 15 m, výnimočne i 25 m, a sú neochlpené. Kvitnú na prelome mája a júna, plody dozrievajú v závislosti od odrody od polovice augusta do konca októbra. Dorastajú do veľkosti 2 až 5 cm, sú guľaté až eliptické s hladkou zelenou šupkou, pričom sa na nej môže objaviť červené líčko. Dužina je zelená, šťavnatá, sladká a aromatickejšia ako pri odrodách aktinídie lahodnej (A. deliciosa). Plody sa konzumujú celé, spolu so šupkou. Pri dobrej starostlivosti môžete z jednej rastliny získať až 45 kg úrody.
Najodolnejšia je aktinídia pestrolistá (Actinidia kolomikta), ktorá znesie mrazy až do -40 °C, pričom jej do roka stačí 130 bezmrazých dní. Vyznačuje sa slabším rastom, výhonky zvyčajne dorastajú do 3 až 4 m. Listy sú veľmi atraktívne, na vrchnej strane zeleno-bielo-ružové, pričom vyfarbenie je intenzívnejšie na slnečnej strane a na samčích rastlinách, ale počas roka sa postupne stráca. Biele, už v máji (asi dva týždne pred aktinídiou význačnou) kvitnúce kvety voňajú príjemne citrónovo. Plody veľké 2 až 2,5 cm dozrievajú koncom augusta. Sú zelené, charakteristicky sploštené, so sladkou aromatickou dužinou.
Výživa a hnojenie
5-ročná rastlina potrebuje ročne priemerne 200 g dusíka, 100 g fosforu, 130 g draslíka a stopové prvky. Pôdu vyžaduje s mierne kyslou reakciou, teda s pH 5,5 až 6, nemala by byť vápenatá, lebo to vyvoláva chlorózu.
Kiwi plants have specific nutrient requirements that vary depending on the growth stage. Our main goal with young kiwi plants is to help them develop a strong root system and vigorous vegetative growth. As a result, in the first three years after planting, we should provide the plants with sufficient amounts of nitrogen (N), which promotes leaf growth and shoot elongation, phosphorus (P), which promotes root establishment, and potassium (K), which increases disease resistance and overall vitality. In the first year, use minimal fertilizer to prevent excessive growth that could be susceptible to frost damage. But in the second and third years, gradually increase fertilizer application. You can use a balanced NPK fertilizer in a ratio of 10-10-10 approximately 140 g per plant. Divide the applications into two to three feedings throughout the growing season to provide a steady supply of nutrients. Don't apply fertilizer too close to the trunk. Avoid over-fertilizing with mineral fertilizers. Instead, use one of the forms of organic fertilizer for kiwi plant available in stores. Adding organic fertilizers can enhance soil fertility without the risk of over-fertilization.
Established kiwi plants need a balanced fertilizer with an emphasis on potassium, and calcium especially during the flowering and fruit development stages. Potassium (K) is crucial for fruit growth and size, fruit sugar content, water regulation, and overall plant health. Calcium (Ca) is important for fruit quality. While nitrogen (N) is important for vegetative growth and photosynthesis, over-fertilization with nitrogen can lead to excessive growth and reduced fruit production. While not as critical as nitrogen and potassium, phosphorus (P) is still important for root development and overall plant health. Kiwi plants need magnesium (Mg) to maintain proper soil pH. A balanced NPK fertilizer in a ratio of 10-10-10 can be a good starting point. Supplementing with a fertilizer high in potassium, e.g., 15-5-40, during fruit development is beneficial. Compost, well-rotted manure, or other organic fertilizers can be used to improve soil fertility. Established kiwi plants typically need around 1200-1450 grams of NPK fertilizer per year, consisting of 500-600 grams of nitrogen (N), 200-250 grams of phosphorus (P), and 500-600 grams of potassium (K). Additionally, they require about 25-30 kg of organic manure. Split the total fertilizer dose into two applications. Granular fertilizer can be applied around the root zone.
Mrazuvzdornosť a ochrana
Mrazuvzdornosť je odrodová vlastnosť a u nás pestované odrody v dospelosti znesú zimnú teplotu až -16 °C i menej. Ihličky narašených očiek znesú -11 °C, neskôr však mrazuvzdornosť klesá, takže kvety zničí už 3-stupňový mrázik. Ak kvety zmrznú, aktinídia vyženie nové kvety, ale v menšom množstve. Mladé rastliny znesú maximálne -6 °C, preto sa musia chrániť chvojinou alebo suchým lístím prekrytým fóliou tak, aby mal k výhonom prístup vzduch, aby neplesniveli.
Aktinídia má krátke obdobie dormancie (zimného pokoja), preto je pripravená na rašenie už na prelome starého a nového roku. Keď v nej počas teplej zimy začne prúdiť miazga a drevo zmrzne, tak z pravokorenného koreňa (ak je kivi namnožené z rezkov) na jar vyrazia nové výhony danej odrody. U štepencov vyrastie podpníkový semenáč, ktorý nemusí rodiť kvalitné ovocie. Toho roku sa však ovocia nedočkáme, lebo aktinídia rodí na jednoročnom dreve vyrastajúcom však z dvojročného, niekedy i staršieho dreva.
Ochrana pred mrazom: V chladnejších oblastiach môže byť kivi citlivé na mrazy. Mulčujte oblasť okolo koreňov, aby ste ochránili koreňový systém pred chladom. Mladé rastliny prvé tri roky na zimu prikrývajte čečinou alebo netkanou textíliou, aby neomrzli. Rastliny vysadené v nádobách sú ešte náchylnejšie a vyžadujú správne zazimovanie. Rastlinu na zimu presúvame do interiéru a opäť ju vynášame von až v polovici mája.
Skladovanie plodov
Niektoré vydržia, iné nie. Najdlhšiu skladovateľnosť zo všetkých druhov kivi má veľkoplodé zelené kivi (Actinidia deliciosa), typicky zastúpené odrodou ‘Hayward’. Tento známy chlpatý druh, ak sa zberá ešte tvrdý a je správne uskladnený (pri teplote 0 až 1 °C a relatívnej vlhkosti 90 až 95 percent), vydrží čerstvý bez výraznejšej straty kvality aj niekoľko mesiacov, často až do marca nasledujúceho roka. Podobne dobré skladovacie vlastnosti má aj žlté kivi (A. chinensis), hoci vo všeobecnosti sa jeho trvanlivosť považuje za mierne kratšiu. Naopak, mini kivi (druhy A. arguta a A. kolomikta) a ich odrody, ako napríklad ‘Weiki’, ‘Vitikiwi’ či ‘Dr. Szymanowski’, majú v čerstvom stave podstatne kratšiu skladovateľnosť. V chladničke vydržia len niekoľko týždňov. Preto sa odporúča tieto drobné plody čo najskôr spotrebovať alebo spracovať, napríklad na džem alebo ich usušiť či zamraziť, čím sa ich trvanlivosť výrazne predĺži.
Škodcovia a choroby
Aktinídia je z hľadiska napadnutia škodcami či chorobami takmer bezriziková. V prípade potreby použiť ekologické postreky, pri slabšom napadnutí pomôže odstránenie napadnutých častí.
Kiwi môže byť zasiahnuté rôznymi škodcami a chorobami, ktoré môžu vážne ohroziť zdravie rastlín a úrodu. Kvetový a ovocný mol - tieto moly kladú svoje vajíčka na kvety a rozvíjajúce sa plody. Chemické ošetrenie: V prípade vážneho napadnutia môže byť potrebné použitie fungicídov alebo insekticídov.
tags: #pestovanie #a #sadeni #kiwi