Pestovanie kávovníka doma nie je až také náročné, ako by sa mohlo zdať, a prináša veľa radosti. Mnohí z vás, kávičkári, ste možno ani netušili, že si lahodnú kávu viete dopestovať aj sami doma. Nemusíte byť pritom žiadny profík či mať špeciálne vybavenie. V tomto článku sa dozviete, ako sa správne starať o kávovník, aké podmienky potrebuje na rast a aké problémy môžu pri jeho pestovaní nastať.
Charakteristika kávovníka arabského
Kávovník arabský (Coffea arabica) je vždyzelený tropický, respektíve subtropický krík alebo menší strom, patriaci do čeľade marenovité (Rubiaceae). Pochádza z horských oblastí Etiópie. Je to najrozšírenejší kávovník pestovaný na výrobu kávy, tvorí viac ako 70 % všetkých plantáží. Vo svete sa pestuje mnoho odrôd a variet kávovníka arabského.
Listy kávovníka sú eliptické, tmavozelené, dosahujúce dĺžku až 15 cm. V úžľabí listov kvitne drobnými bielymi kvetmi, ktoré pripomínajú jazmín a majú sladkú vôňu. Po odkvitnutí sa vytvoria plody - čerešne. Plod je 1,5 cm veľká kôstkovica, ktorá je najprv zelená, počas dozrievania sa mení až na červeno-hnedú. Existujú aj kávovníky so žltými alebo oranžovými plodmi, ale sú skôr zriedkavé. Vnútri plodov sa nachádzajú dve semená s pozdĺžnou ryhou, ktoré do seba zapadajú. Tieto semená sú známe ako kávové zrná.
Typy kávovníka: Arabica a Robusta
Existuje viac ako 100 druhov kávovníka, no najznámejšie sú dva druhy - Coffea arabica (arabika) a Coffea canephora (robusta). Rozdielne podmienky vyžaduje odroda Arabica, vlastné podmienky má i Robusta.
- Arabica sa pestuje vo vyššej nadmorskej výške, približne 1000 až 1800 metrov nad morom. Produkuje kávové zrná s výraznejšou chuťou, ale obsahuje menej kofeínu.
- Robusta sa pestuje v nadmorskej výške približne 500 až 900 metrov nad morom. Na rozdiel od Arabiky dospieva už dva roky po vysadení a ponúka farmárom svoje plody celoročne.
Pestovanie kávovníka v domácich podmienkach
Kávovník arabský môžeme úspešne pestovať aj ako interiérovú rastlinu. Je to vcelku nenáročná rastlina, ktorá nám okrem dekoratívneho vzhľadu môže priniesť aj niekoľko semiačok kávy. Kávovník je stálezelený krík alebo menší ovocný strom, ktorý má počas celého roka zelenú farbu.
Výber a začiatok pestovania
Ak sa rozhodnete pre pestovanie kávovníka, máte v zásade dve možnosti: kúpiť si hotovú rastlinku alebo začať od semienka. Najjednoduchšie je kúpiť si už vzrastlý kávovník, ktorý je bežne dostupný v záhradných centrách. Ak sa vám nechce čakať, siahnite po mladej rastlinke.
Pestovanie zo semienka je síce náročnejšie a trvá dlhšie, no o to väčšia bude vaša radosť, keď uvidíte klíčiť prvé lístočky. Ak si trúfate pestovať kávovník od samého začiatku, t. j. od zrna, musíte si zaobstarať čo najčerstvejšiu kávu. Zrnko staré mesiac nebude klíčiť, pretože je už suché. Semená musia mať okolo seba ochrannú vrstvu, ktorá sa nazýva endokarp alebo pergamen. Semená/zrná arabiky je najjednoduchšie nájsť.
Výsadba a rozmnožovanie
Rozmnožovanie semenami
Jednoducho sa rozmnožuje semenami, ktoré klíčia celkom spoľahlivo. Sejeme do výsevného substrátu približne 1 cm hlboko a udržujeme v teple. Kávovník klíči celkom rýchlo, približne za 3 až 6 týždňov po zasadení. Potom môžete dvojlisté, približne 4 cm vysoké klíčky rozptýliť vo vlastných kvetináčoch. Semenáče kvitnú po 4-7 rokoch.
Rozmnožovanie odrezkami
Kávovník je možné rozmnožiť aj zakorenením polodrevnatých odrezkov. Treba ich zapichnúť do zmesi rašeliny a piesku, dopriať im pomerne vysokú vlhkosť a na zakorenenie čakať približne tri až štyri mesiace.
Presádzanie
Veľkosť nádoby prispôsobíme veľkosti rastliny. Snažíme sa presádzať každý rok do o niečo väčšej nádoby, ideálne na jar. Ak sa nechávajú v rovnako veľkých kvetináčoch, jednoducho nerastú.
Optimálne podmienky pre rast
Kávovník je tropická rastlina, ktorá miluje teplo, vlhkosť a svetlo. Vytvorte kávovníku optimálne podmienky a odmení sa vám zdravým rastom.
Substrát a pH
Pre pestovanie použite ľahší výživný substrát s mierne kyslým pH (od 5 do 6,5). Môžete použiť bežný substrát pre izbové rastliny, ktorý obohatíte rašelinou alebo perlitom, aby ste zlepšili jeho priepustnosť. Pôda by mala byť dobre vodopriepustná.
Svetlo
Kávovník potrebuje dostatok svetla, ale nie priame slnko, ktoré mu môže uškodiť, dokonca mu môže spáliť listy. Vyhovuje mu svetlé stanovište s rozptýleným svetlom, ideálne pri východnom alebo západnom okne. Priame slnečné lúče by mohli spôsobiť popáleniny na listoch, zatiaľ čo nedostatok svetla spomalí rast a zhorší celkový stav rastliny. Ak ju teda dáte na okno, tak buďte opatrní; ráno môže byť vystavená aj priamemu slnku, ale popoludní už určite nie. Umiestnite ju do tmavšej časti bytu, prípadne do izby, ktorú slnko zalieva len zrána alebo dopoludnia.
Teplota a vlhkosť
Kávovník preferuje teploty medzi 20 °C a 25 °C. V lete mu vyhovuje teplota okolo 20 až 25 ℃. V zime by teplota nemala klesnúť pod 15 °C. Optimálna teplota na prezimovanie je okolo 18 ℃; ak klesne pod 12 ℃, rastlina prezimuje a zálievku je potrebné obmedziť. Vlhkosť vzduchu by mala byť vysoká, okolo 60 % a viac. V suchom prostredí, najmä počas vykurovacej sezóny, je dobré kávovník pravidelne rosiť alebo použiť zvlhčovač vzduchu.
Ak sa rozhodnete dať črepník s kávovníkom do exteriéru, napríklad pred dom alebo na balkón, dajte si pozor, aby teplota neklesla pod päť stupňov. Kávovník je citlivý na chlad.
Zalievanie
Zalievame pravidelne, tak aby substrát nebol preschnutý. Prelievanie je najčastejšia chyba pestovateľov! Pôda by mala byť stále vlhká, ale nie premočená. V lete je vhodné polievať rastlinu častejšie, zatiaľ čo v zime je potrebné polievanie obmedziť. Zvesené listy sú spoľahlivým ukazovateľom, že je najvyšší čas kávovník poliať. Najlepšie je vziať kvetináč s kávovníkom a ponoriť ho do vedra s vodou, aby sa zvlhčila všetka zemina v kvetináči. Zalievajte len odstátou vodou alebo ešte lepšie dažďovou vodou.
Hnojenie
Hnojenie kávovníka je dôležité pre jeho správny rast a vývoj. Počas vegetácie prihnojujeme plným hnojivom. Počas vegetačného obdobia, teda od jari do jesene, hnojte rastlinu každé dva týždne tekutým hnojivom pre izbové rastliny. Môžete použiť aj hnojenie na list.
Prietok vzduchu
Kávovník nemá príliš rád prievan.
Starostlivosť a rez
Rastlinu sa snažíme rezať, aby vytvorila peknú korunu, aj keď často je to veľmi problematické a kávovníku sa príliš rozkonárovať nechce a vzniká nám nepekná „metla“. Kávovník môže dorásť až do výšky 3 - 5 metrov, no v interiéri sa zvyčajne udržiava na výške 1 - 2 metre. S týmto aspektom sa však pochopiteľne dá niečo spraviť - veď rastlinu stačí zastrihávať.
Kvitnutie a plody
Kávovník zakvitne až po pár rokoch. Vo svojich prirodzených subtropických podmienkach môže kávovník kvitnúť dvakrát do roka, ale pri pestovaní u nás a v bytovom prostredí to podľa všetkého bude iba raz. Objavia sa malé biele kvietky s nasladlou vôňou, ale pozor: stane sa tak najskôr v druhom alebo treťom roku kultivácie, možno dokonca ešte neskôr. Rastlina potom zarodí aj prvé ovocie (zvyčajne ak má výšku od 80 do 100 centimetrov).
Hurá, dočkali ste sa prvých plodov na kávovníku? Ako spoznáte, že sú kávové čerešne zrelé? Zrelé plody oberajte postupne a ručne, pretože plody nedozrievajú naraz. Najskôr majú zelenú farbu, postupne však prejdú do červenej až tmavočervenej. Keď zrelé kávovníkové čerešne nepozbierate, tak vydržia pomerne dlho, nezmäknú, ale postupom času vyschnú.
Kvet mu vydrží len pár dní a pokiaľ nie je šanca, že ho opelí včela, je dobré ho opeliť štetčekom, inak pravdepodobne rodiť nebude.
Spracovanie kávových čerešní (pre domácich pestovateľov)
Keď dopestujete plody a počkáte si päť až osem mesiacov, kým dozrejú, môžete skúsiť spraviť si kávu. Potom z nich vylúpnite kávové zrná a nechajte voľne usušiť. Dajte si záležať na každom kroku spracovania - oberaní len zrelých plodov, dôkladnom sušení a pražení. Z vlastnoručne dopestovaných a spracovaných kávových zŕn si môžete pripraviť svoj prvú šálku domácej kávy. Zrniečko sa dá naklíčiť len pokiaľ „je čerstvé“ a má na sebe špeciálnu vrstvu zvanú pergamen.
Na prípravu jedného espressa (približne 7 g) budete potrebovať približne 26 čerešní. Z plodov viete vylúpnuť dve zrná, ktoré treba vysušiť a následne upražiť - skúste to na panvici alebo grile a zaexperimentujte s vlastným stupňom praženia.
Možné problémy a škodcovia
Listy
Ak má kávovník opadané listy, potrebuje intenzívnu zálievku. Ak na kávovníku uvidíte žlté listy, pravdepodobne ste ho preliali. Skontrolujte vlhkosť pôdy v kvetináči, ak je príliš vlhká, rastlinu presaďte a zabezpečte jej správnu drenáž. Žltnutie listov môže byť spôsobené aj nedostatkom svetla, nesprávnym polievaním alebo nedostatkom živín. Hnedé okraje listov môžu byť dôsledkom nízkej vlhkosti vzduchu alebo príliš suchej pôdy. Zvýšte vlhkosť okolo rastliny pravidelným rosením alebo použitím zvlhčovača vzduchu.
Škodcovia
Kávovník trpí škodcami podobne ako citrusy, teda molice, červce, puklice, roztočce (svilušky). Kávovníky môžu byť náchylné na škodcov. Dobrá správa je tá, že kofeín je pre škodcov jed. Pri kávovníku je to iné - vo voľnej prírode nie, ale v domácnosti by ste nemuseli mať problém. Pravidelná kontrola rastliny pomôže odhaliť škodcov v počiatočnom štádiu. Pri ich výskyte použite insekticídne mydlo alebo iný vhodný prípravok. Je tiež dobré občas opláchnuť listy vlažnou vodou, čo môže pomôcť predchádzať napadnutiu škodcami.
Globálne pestovanie a spracovanie
Kávovník sa v súčasnosti pestuje vo viac ako 70 krajinách sveta. Kávovník je krík alebo menší ovocný strom, ktorý má počas celého roka zelenú farbu. Ako sme spomenuli, pochádza z Afriky, no v súčasnosti sa pestuje vo viacerých krajinách sveta pozdĺž rovníka, kde sa mu najlepšie darí. Najlepšie sa mu darí v rovníkovej oblasti, kde má ideálne klimatické podmienky na rast - teplo a vlhko. Nie sú to však jediné podmienky, ktoré dodajú plodom špecifickú a výraznú chuť. Kvalita plodov kávovníka závisí aj od pôdy a nadmorskej výšky, v ktorej sa zelený ovocný ker pestuje. Väčšina krajín s najväčšou produkciou kávy na svete pestuje kávovníky na plantážach, ktoré sú situované na kopcoch a vulkánoch.
Zber plodov
Plody kávovníka sú červené čerešne, ktorých kôstka je samotné kávové zrno, to sa ďalej spracováva. Plody sa môžu zbierať strojovo, čo uberá na kvalite kávy alebo ručne. Pri strojovom zbere sa zmiešajú v nádobe prezreté i nedozreté plody s dozretými, čo uberá na kvalite výsledného produktu.
Metódy spracovania kávových zŕn
Kávové zrná je možné spracovať tromi spôsobmi:
- Suché spracovanie: Je to najstarší a najlacnejší spôsob. Na veľkej ploche farmári uložia kávové plody - čerešne a nechajú ich sušiť slnkom v priemere 2 až 5 týždňov. Čerešne je potrebné prehrabávať a zakrývať pred rannou rosou či zrážkami, aby nenavlhli.
- Mokré spracovanie: Táto metóda je komplikovanejšia. Farmári vložia vyzbierané plody kávovníka do kade s vodou; tie, ktoré vyplávajú na povrch, sú buď nezrelé alebo prezreté. Zrelé plody na spodku kade následne prejdú do procesu, kde sa zbavia dužiny a šupky. Potom prejdú fermentáciou a následne ich ešte raz strojovo vyčistia od dužiny a dajú sušiť na africké postele.
- Polomokré spracovanie: Proces je kombináciou suchého a mokrého spracovania. Najprv sa pozbierané plody dajú do kade s vodou, zbavia sa šupky a časti dužiny. Neprejdú však fermentáciou ani následným dočistením, sušia sa spolu s dužinou, ktorá na nich zostala. Preto túto metódu nazývajú aj medovou metódou, zrná nasajú pri sušení sladkosť dužiny.
tags: #pestovanie #kavovnika #delonghi