Pestovanie papriky typu kápia

Kápie patria medzi obľúbené druhy paprík, ktoré sú známe svojou veľkosťou, sladkou chuťou a hrubými stenami. Sú tradičnou súčasťou mnohých jedál, od obložených chlebíčkov až po juhoamerické špeciality. Pre odrody kápií je typický podlhovastý tvar so špicom, hrubé steny a sladká chuť. Plody môžu mať rôzne farby, od zelenej, cez žltú a oranžovú, až po červenú, pričom najobľúbenejšie sú práve červené odrody. Okrem čerstvej konzumácie sú vynikajúce aj sterilizované v sladkokyslom náleve a oleji, alebo pripravené pečené a olúpané so syrom.

Charakteristika a odrody papriky kápia

Klasické papriky typu kápia, vrátane odrody Kurtovszka kapia, sa vyznačujú silným rastom a veľkými plodmi. Bobule sú trošku sploštené, kužeľovitého tvaru a dozrievajú z tmavozelenej farby do tmavočervenej. Plody majú hrubú dužinu, vážia 120 - 180 g a sú vhodné na dlhodobé skladovanie ešte celé týždne po zbere. Paprika Kurtovszka kapia je náročná na pestovanie, no odmena v podobe výnimočnej chuti a možnosti skladovania stojí za to.

Existuje mnoho ďalších odrôd papriky, ktoré sa líšia svojím tvarom, zafarbením, chuťou a veľkosťou. Medzi ne patria:

• ‘Raduza F1’ - skorá odroda s veľkými plodmi v tvare širokého ihlanu, vhodná na konzumáciu v zelenom aj červenom stave. Pestuje sa pod krytom aj na poli.
• ‘Thalia F1’ - poloskorá odroda s dlhými žltými úzko trojuholníkovitými plodmi. Pestuje sa pod krytom.
• ‘Parade’ - poloskorá odroda s plodmi, ktoré sú v neskorej zrelosti sýtočervené. Je určená na pestovanie v skleníku a v teplejších oblastiach aj na poli.
• ‘Ornela’ - poloskorá odroda so šťavnatou a sladkou dužinou, výborná na priamy konzum aj konzervovanie. Plody majú úzky trojuholníkovitý tvar. Pestuje sa pod krytom aj na poli.
• ‘Rafaelus F1’ - veľmi skorá odroda primárne určená na zber plodov v botanickej červenej zrelosti. Plody sú hrubostenné (najsilnejšia stena spomedzi všetkých paprík), tupo zakončené, pripomínajú menšiu kocku a môžu mať rôzne farby. Sú sladké a šťavnaté. Pestuje sa na poli.
• ‘Loran’ - poloneskorá odroda s dekoratívnym sfarbením počas dozrievania, prechádzajúca cez žltooranžové odtiene až po lesklú červenú a fialovú. Pestuje sa pod krytom.
• ‘Saskia F1’ - odroda s plodmi hráškovo zelenými v technickej zrelosti a sýtočervenými v botanickej. Pestuje sa pod krytom aj na poli.
• ‘Slávus F1’ - sladká odroda s väčšími a vyrovnanejšími plodmi. Pestuje sa pod krytom aj na poli.
• ‘Slovanus F1’ - sladká, veľmi skorá hybridná odroda. Pestuje sa pod krytom aj na poli.
• ‘Lungy F1’ - sladká, veľmi skorá vyššia hybridná odroda s dobrým zdravotným stavom. Pestuje sa pod krytom aj na poli.
• ‘Amy’ - sladká, skorá odroda tvoriaca väčšie plody. Pestuje sa pod krytom aj na poli.

Okrem toho existujú aj odrody papriky, ktoré môžu byť mierne štipľavé, či dokonca štipľavé, pričom niektoré majú štipľavé len rebrá, nie steny. Klasické papriky podlhovastého ihlanovitého tvaru sa zbierajú najmä v technologickej zrelosti (zelené), ale ak zostanú na rastline dlhšie, sfarbia sa podľa odrody.

Podmienky pre pestovanie papriky

Na úspešné pestovanie papriky je kľúčové teplé a slnečné stanovisko. Paprikám škodia teploty pod bodom mrazu. Ak chcete papriku pestovať zo semien, je potrebné najskôr predpestovať sadenice. To môžete urobiť v interiéri na slnečnom mieste alebo v skleníku. Von ich môžete presadiť až vtedy, keď priemerná nočná teplota neklesne pod 12 °C a nehrozí im mráz.

Semienka si vysaďte 6 - 8 týždňov pred plánovaným sadením do záhrady. Za tento čas sadenice dorastú do veľkosti približne 10 - 20 cm. Na predpestovanie vyberte miesto so stálou teplotou medzi 20 a 30 °C. Nádoby s drenážnym otvorom a hĺbkou minimálne 10 cm naplňte záhradným substrátom. Semienka vysejte a prekryte ich jemnou vrstvou substrátu (približne 0,5 cm).

Aklimatizácia a presádzanie

Pred presadením von je dôležité, aby sa sadenice aklimatizovali. Tento proces by mal trvať aspoň týždeň. Vyberte na tento účel miesto v polotieni, chránené pred vetrom. Prvý deň nechajte papriku vonku na 2 - 3 hodiny a postupne tento čas predlžujte. Meniť by ste mali tiež miesto aklimatizácie, aby mala rastlina viac slnka.

Keď sa počasie vonku ustáli a pôda sa prehreje približne na 15 °C, môžete začať s presádzaním. Vyberte stanovisko s priepustnou pôdou a minimálne 6 hodinami slnečného žiarenia denne. Aby mala paprika dostatok priestoru, sadenice vysádzajte v rozstupoch minimálne 30 cm, prípadne túto vzdialenosť upravte podľa vybranej odrody.

Výsadbové jamy vyhĺbte dostatočne hlboko. Koreň aj stonka až do 5 cm od prvých listov by sa mali nachádzať v pôde. Paprika si zo stonky postupne vyženie ďalšie korene a bude lepšie rásť. Po zasadení sadenice zahrňte pôdou, utlačte a polejte.

Starostlivosť o papriku

Paprika má plytké korene a potrebuje pravidelné polievanie, 2 - 3 krát týždenne v závislosti od množstva zrážok. Pričasté polievanie jej škodí, pretože korene by nerástli dostatočne do hĺbky a rastlina by bola náchylnejšia na hnilobu a hubové ochorenia.

Pestovanie papriky nie je náročné ani čo sa týka hnojenia. Postačí jej dávka kompostu pri presádzaní. K vyšším odrodám môžete pre lepšiu oporu rastliny zatĺcť do zeme kolík.

Pre zvýšenie produktivity, keď paprika dosiahne približne 15 cm výšku, odtrhnite vrcholové výhonky. Rastlina sa tak viac rozvetví.

Výber odrody a pestovateľské metódy

Pri výbere odrody papriky je dôležité zvážiť nielen chuť, ale aj obsah kapsaicínu, ktorý dodáva paprike pálivosť. Sladká paprika je ideálna pre tých, ktorí nehľadajú nič pikantné, zatiaľ čo kápie sú dobrou voľbou pre začiatočníkov. Feferónky zase ponúkajú široký rozsah pálivosti.

Paprika potrebuje teplo a slnko, preto sa najlepšie pestuje v skleníku alebo zimnej záhrade. Vonku sa jej darí v miernejších častiach krajiny. Bez ohľadu na miesto pestovania, zasiate a predpestované sadenice musia byť v teple interiéru.

Po odstránení plastového vrecka z predpestovaných sadeníc je vhodné ich otužovať. Približne po 2 až 3 mesiacoch vnútorného pestovania sadeníc bude paprika pripravená na presun vonku. Dobrým ukazovateľom je stála teplota nad 10 °C.

Príprava pôdy a hnojenie

Správna príprava pôdy môže významne ovplyvniť úspešnosť pestovania. Na sadenie si vyberte slnečné, dobre odvodnené miesto, kde paprika po minulé roky nerástla. Pôda by mala byť hlboká, bohatá na výživu a hlinitá. Odporúča sa organické hnojenie, no treba si dať pozor na príliš vysoký obsah vápnika, ktorý by mohol zmeniť pH pôdy. Vyhnite sa tiež nadmernému množstvu dusíka v pôde.

Zavlažovanie

Paprika rastúca vonku, napríklad vo vyvýšených záhonoch, bude potrebovať menej vody ako paprika pestovaná v nádobách. V závislosti od počasia ju možno nebude potrebné polievať častejšie ako raz za týždeň. Niektorí odborníci odporúčajú zriedkavejšie, ale intenzívnejšie polievanie na podporu hlbokého rastu koreňov.

Zber a skladovanie

Paprika je pripravená na zber približne za 70 až 80 dní pri ideálnych podmienkach pestovania. Zvyčajne sa zbiera zelená, nie úplne zrelá. Mala by byť na dotyk pevná a sviežo vyzerať. Pri zbere ju netreba ťahať, ale odrezať ostrým nožom alebo špeciálnymi nožnicami.

Ak paprika zostane na rastline dlhšie, dozrieva do červena, pričom dužina je sladšia a obsahuje viac vitamínov. Keď hrozí mráz, je lepšie ju vytiahnuť zo zeme a zavesiť na chladné miesto, aby dozrela.

Najlepšie je skladovať čerstvú papriku v chladničke. Vložte ju do plastového vrecka a uložte do zásuvky na zeleninu. Optimálna teplota je medzi 4-5 °C. Papriku pred skladovaním neumývajte, pretože voda môže proces hniloby urýchliť. Pri správnej teplote vydrží paprika 2 až 3 týždne. Hrubostenné papriky vydržia dlhšie ako tenkostenné a celá paprika čerstvejšia než nakrájaná.

Škodcovia a choroby

Paprika má spravidla menej problémov so škodcami v porovnaní s inými rastlinami, ale predsa len sa nejakí môžu vyskytnúť.

Škodcovia

• Vošky: Malé zelené, žlté, červené, ružové, hnedé alebo čierne hmyzy, ktoré sa prilepia na spodnú stranu listov a stoniek. Pri väčšom zamorení odrežte časti rastliny s najväčším počtom vošiek a použite neemový olej na postrek.
• Brukve: Títo škodcovia sa živia listami a pri silnom napadnutí rastlinu úplne odlistia. Dospelé chrobáky sa objavujú na jar a kladú vajíčka. Červy sa zameriavajú na sadenice a dokážu prehrýzť základňu mladých rastlín. Posypanie kávovou usadeninou, vaječnými škrupinami a kremelinou pomáha odradiť týchto škodcov.
• Bzdôšky: Spôsobujú malé dierky v listoch, ktoré potom vyzerajú ako švajčiarsky syr. Viacero aplikácií kremeliny spolu s neemovým olejom sa účinne postará o týchto škodcov.

Choroby

• Antracnóza: Plesňová infekcia, ktorá spôsobuje veľké škody na úrode.
• Mozaika: Vírusová infekcia, pri ktorej sa listy papriky žltia a rastlina celkovo zastavuje rast. Neexistuje žiadna liečba.
• Phytophthora: Plesňové ochorenie, ktoré sa prejavuje veľkými hnedými škvrnami na listoch, vädnutím listov, hnednutím či černaním stoniek v spodnej časti rastliny a hnilobou koreňov. Neexistuje účinná liečba.

tags: #pestovanie #kurtovskej #kapie