Lesné škôlkárstvo má na Slovensku niekoľko storočnú tradíciu. Bez kvalitne vypestovaných a umelo vysadených sadeníc by sme v súčasnosti nemali lesy v takom stave, v akom ich poznáme. Avšak s vývojom legislatívnych predpisov a technologických postupov sa situácia mení. Umelá obnova lesa už nie je hlavným spôsobom zalesňovania, pričom prirodzená obnova postupne preberá jej miesto. To sa prirodzene odráža aj na potrebe sadbového materiálu.
Ak sa pred 10-15 rokmi pohybovala spotreba sadeníc na Slovensku na úrovni 65-70 miliónov kusov ročne, v súčasnosti je to už len okolo 35 miliónov. Tento pokles je spôsobený nielen stúpajúcim podielom prirodzenej obnovy, ale aj úpravou hektárového normatívu spotreby sadeníc na množstvo postačujúce pre optimálny vývoj založených kultúr. K tomu sa pridáva aj pokles možností umiestniť produkciu do zahraničia, najmä do Českej republiky. V dôsledku týchto faktorov už prevádzkovanie lesných škôlok nie je takou atraktívnou a výnosnou podnikateľskou činnosťou, ako tomu bolo v minulosti, kedy mnohí investovali do obstarávania licencií pre pestovanie a obchodovanie s lesným reprodukčným materiálom.
Výzvy a zmeny v lesnom škôlkarstve
Napriek klesajúcemu dopytu lesnícke škôlkárstvo nekončí, skôr sa dá očakávať vyčistenie konkurenčného prostredia. Kvalitné lesné škôlky a odborne zdatní škôlkári sa určite nestratia. V blízkej budúcnosti sa už neočakávajú dramatické poklesy spotreby, pričom nepredvídané okolnosti, ako napríklad kalamity, ju môžu aj zvýšiť.
Jedným z hlavných problémov je optimálna odbytovateľnosť vyprodukovanej produkcie. Vzhľadom na dlhú dĺžku výrobného cyklu, ktorá v prípade škôlkovaných sadeníc dosahuje 4-5 rokov, nie je jednoduché zladiť výrobu so spotrebou. Do spotreby navyše zasahujú rôzne okolnosti, ako aktuálna finančná situácia lesných podnikov, možnosti odsunov zalesňovania či zmena drevinovej skladby. Realitou potom je, že nepoužité sadenice prerastú a musia sa likvidovať.
Spoločnosť Lesy SR sa snaží týmto situáciám predchádzať permanentnou aktualizáciou výhľadovej potreby sadeníc, aby škôlkári mohli prispôsobiť svoju výrobu reálnym požiadavkám odštepných závodov. Výrazné zlepšenie by mohol priniesť prechod na pestovanie krytokorenných sadeníc s krátkou, jednoročnou výrobnou dobou, tzv. pestovanie na základe ročnej objednávky.
Legislatívne zmeny a ich dopad
Nový zákon a vyhláška o lesnom reprodukčnom materiáli prinášajú určité zmeny, s ktorými sa lesnícka prevádzka bude musieť vysporiadať. Zatiaľ je predčasné hodnotiť, do akej miery tieto zmeny život skomplikujú alebo zjednodušia, keďže zákon v rámci prechodných ustanovení umožňuje ešte stále postupovať podľa predchádzajúcej legislatívy.
Určitým zjednodušením je zníženie počtu semenárskych oblastí. Naopak, zmena zásad vertikálneho prenosu z výškových zón s presne vymedzenými limitmi nadmorských výšok na lesné vegetačné stupne prinesie komplikácie. Lesné vegetačné stupne sú charakterizované prírodnými podmienkami a v určitých nadmorských výškach dochádza k ich prekryvu, napriek tomu prenos medzi nimi nie je povolený. To si vyžiada zmenu vo využívaní niektorých semenných zdrojov na zber, v tvorbe zásob semena, v presnejšom plánovaní výroby a následne aj potreby sadbového materiálu.
Zmeny sa v rámci Lesov SR dotkli predovšetkým škôlkárov ako osôb odborne spôsobilých na prácu s lesným reprodukčným materiálom pri zbere a pri vydávaní listov o pôvode. Zmeny nastali aj v oblasti uznávania zdrojov lesného reprodukčného materiálu, s ktorými sa stretli na odštepných závodoch, kde prebehla obnova plánov starostlivosti o les (PSL).
Význam výchovných zásahov a prečisťovania
Otázka povinnosti vykonávania prerezávok (prečisťok) je komplexná. Záväzných a kontrolovaných ukazovateľov v PSL zostalo málo, a preto samotné prečistky tam nie sú priamo uvedené. Avšak, vo vyhláške o hospodárskej úprave lesa a ochrane lesa sa pri opatreniach na ochranu lesa pred pôsobením abiotických škodlivých činiteľov uvádza aj vykonávanie prečisťok. Orgány štátnej správy ich preto pri výkone štátneho dozoru kontrolujú a odporúčajú, často aj vyžadujú ich plnenie.
Každý odborný lesný hospodár musí chápať význam a potrebu výchovných zásahov už od najmladšieho veku pre optimálny vývoj a stabilitu porastu. Lesy SR si to uvedomujú a venujú realizácii prečisťok primeranú pozornosť, nielen kvôli plneniu prémiových ukazovateľov.
Prečistky patria po umelej obnove lesa k najnákladnejším výkonom pestovateľskej činnosti. V roku 2011 napríklad Lesy SR vynaložili na prečistky takmer 2 milióny eur. Skôr ako sa polemizuje o ich zákonnej povinnosti, je dôležité zamerať sa na možnosti zlacňovania tohto výkonu.
Jedným z najjednoduchších a finančne najefektívnejších riešení je samotné nevykonanie zásahu. Rozhodnutie by však malo byť ponechané na odborného lesného hospodára, ktorý s plnou vážnosťou posúdi skutočnú potrebu výchovného zásahu a zohľadní s ním spojené náklady. Výška nákladov pri prečistke je priamo spojená s intenzitou zásahu. Nevyužíva sa efekt samozrieďovania, ktoré na redukciu početnosti v mladinách vplýva omnoho výraznejšie než umelé zásahy vykonávané v päťročných intervaloch.
Pri tzv. pomiestnej výchove je zásah obmedzený len na negatívny výber rozrastlíkov, ktoré môžu evidentne potlačiť vývoj okolitých kvalitnejších jedincov. Pri tomto poňatí výchovného zásahu sa intenzita, a tým aj náklady, znižujú na polovicu, dokonca až na jednu tretinu.
Ďalšou možnosťou je vykonať prečistku, predovšetkým posledné zásahy pred prebierkou, bez nákladov v rámci samovýroby. Ak ju vykonávajú ľudia so skúsenosťami a lesný hospodár dohliadne nad jej vykonaním, nemusí vznikať obava z nesprávneho prevedenia.
Kvalita práce a živnostenské podnikanie
V súvislosti s prácami v lesnom hospodárstve na živnosť je zaujímavé, že na tieto činnosti nie je potrebné žiadne primerané odborné vzdelanie. Živnostenský úrad vydá živnosť bez akéhokoľvek dokladu alebo potvrdenia o odbornej kvalifikácii.
V minulosti, keď štátne podniky zamestnávali vlastných pracovníkov, sa veľká časť práce spočívala v dohľade nad plnením plánov. Dnes, v systéme dodávateľských prác, ktorý uprednostňuje najlacnejšiu ponuku, sa na prácu do lesa často dostanú ľudia bez adekvátnych skúseností. Tí často nedokážu rozoznať semenáčik z prirodzeného zmladenia od buriny, čo negatívne ovplyvňuje kvalitu prác.
Aj keď existujú možnosti nekvalitnú prácu neprevziať, sankcionovať a vyžadovať nápravu, tieto sa využívajú len v nepatrnej miere. Často na dôslednú kontrolu nemá lesník popri iných povinnostiach, najmä v ťažbe a odvoze dreva, dostatok času.
Kvalita prác a ich dôslednosť je podstatne závislá od ceny. Mnohí uchádzači v snahe získať alebo udržať si prácu stláčajú ceny pod hranicu, kde už nie je možné prácu vykonať kvalitne, napríklad zalesňovanie, alebo v predpísanom rozsahu, napríklad ochrana proti burine a zveri.
Hromadné hynutie smreka a budúcnosť drevín
Hromadné hynutie smreka je najzávažnejším problémom lesníctva na Slovensku. Existujú názory, že ide o nezvratný proces, ktorý lesnícke opatrenia môžu len spomaliť, čo naznačujú aj skúsenosti.
Vzniká otázka, ako ďalej: urýchliť obnovu rozpadávajúcich sa smrečín alebo vynakladať prostriedky na oddialenie ich obnovy? Ochrane smrekových porastov by mala predchádzať ich radikálna výchova, ktorej zanedbanie na mnohých miestach priznali aj odborníci.
Kľúčovým problémom nášho lesníctva je aj otázka budúcnosti smreka. V oblasti ochrany smrečín sú rozpracované ochranné a obranné opatrenia, ich vykonávanie sa dôsledne sleduje. V oblasti pestovania smreka však bolo v praktickej činnosti pokročilých len veľmi málo smerom k zabezpečeniu ekologickej a statickej stability smrekových porastov.
Zatiaľ jediným účinným prostriedkom je zakladanie zmiešaných porastov. Veľa však bude závisieť od ich ďalšej výchovy, či smrek ako agresívna drevina, ktorá dobre narastá na holinách, znovu neprevládne na úkor buka a jedle, s ktorými sa spolu umelo obnovuje.
V obnovnej skladbe drevín sa za viac ako 10 rokov existencie štátneho podniku Lesy SR pohybuje ročný podiel smreka od 17 do 23 percent, v umelej obnove je to od 23 do 31 percent. Najvyššia hodnota bola dosiahnutá v predchádzajúcom roku ako dôsledok zvýšenej obnovy kalamitných holín v oblasti Nízkych Tatier.
Smrek má v obnove strategické miesto, musí však na to nadväzovať aj jeho zodpovedajúca výchova. V lesníckej praxi a ani vo vyhotovovaní PSL si však ešte stále nenašli miesto skutočne silné výchovné zásahy. Smrečiny sú dôsledkom slabších zásahov, preštíhlené, a obáva sa ich radikálnejšie rozpojenie, lebo po náhlom uvoľnení hrozí prelámanie slabých korún vetrom a snehom.
Z porovnania plánovanej a skutočnej intenzity prebierok k tabuľkovým decenálnym percentám vyplýva, že sa vykonávajú len na úrovni 50-60 percent zo sily potrebného zásahu. Ak chceme intenzitu dostať na optimálnu úroveň, je potrebné, aby vyhotovovateľ správne určil predovšetkým zakmenenie porastu a majiteľ či správca lesa si uvedomil, že vyššie náklady na prebierkovú ťažbu nemôžu byť dôvodom jej minimalizovania.
Správna intenzita prebierkových zásahov je predovšetkým vecou odborného lesného hospodára. Napríklad lesníci na Lesnej správe Paráč zdvojnásobili nízku prebierkovú intenzitu z PSL zo 7-8 percent na 15 percent a v nových plánoch presadili úroveň 15-25 percent. Zároveň začali postupnú prebudovu na viacetážový, prírode blízky les.
Problémom našich smrečín nie je len ich rovnorodosť, ale aj jednovrstvová priestorová výstavba, čím sú veľmi zraniteľné voči abiotickým aj biotickým škodlivým činiteľom. Príkladom viacvrstvového, hrúbkovo a výškovo rozdiferencovaného lesa s postačujúcou stabilitou je lesný majetok v rakúskom Schlägli, kde aj pri 90-percentnom zastúpení smreka udržiavajú jeho pomerne vysoké zastúpenie bez obavy o ďalší vývoj lesa.
Kľúčom k tomu je odlišný spôsob hospodárenia, založený na výbernej ťažbe. Začína už v prebierkovom veku silnými zásahmi (s vyše 20-percentnou intenzitou za decénium) za účelom uvoľnenia cieľových stromov a pokračuje obnovnou ťažbou jednotlivých stromov po dosiahnutí ich rubnej zrelosti, čím sa v poraste uvoľňujú medzery umožňujúce vznik a odrastanie prirodzeného, väčšinou smrekového, zmladenia.
Prečo podporiť prírode blízke hospodárenie?
Systém Pro Silva a prírode blízke hospodárenie
Jednou z významných možností znižovania nákladov do pestovnej činnosti je znižovanie objemu umelej obnovy. Systém Pro Silva, ktorý vychádza z myšlienok a zásad celoeurópskeho hnutia, sa v Lesoch SR postupne uplatňuje už takmer celé desaťročie.
Cieľom je získať pre tento systém lesných hospodárov dobrovoľne, postupným presviedčaním, školeniami a ukážkami v teréne. Vytvorila sa sieť tzv. objektov Pro Silva, ktoré slúžia ako demonštračné príklady uplatňovania rôznych postupov a metód prírode blízkeho hospodárenia v lese. Do súčasnosti bolo založených už 230 takýchto objektov na výmere 52 tisíc hektárov.
Už tri roky funguje systém spolupráce s vyhotovovateľmi PSL, ktorí do plánu hospodárskych opatrení v jednotlivých porastoch zapracúvajú návrhy na prírode blízke hospodárenie, týkajúce sa predovšetkým výchovných a obnovných ťažieb. Pod označením „porast Pro Silva“ máme podchytené sledovanie plánovaných aj vykonaných prác v LHE, čím by sa mala zabezpečiť kontinuita hospodárenia bez ohľadu na personálne zmeny.
Cieľom je dostať prírode blízke hospodárenie v porastoch Pro Silva na úroveň bežných postupov, ktoré sa budú realizovať v súlade s PSL tam, kde sú vhodné a efektívne. Prírodné zákony fungujú spoľahlivo, no zatiaľ nie sú dostatočne využívané.
Po dlhom období holorubného hospodárenia sa prešlo na podrastové hospodárenie, ktoré využíva zmladzovaciu silu prírody. Posun vpred je však pomalý. Nejednotnosť v pohľade na prírode blízke hospodárenie vyplýva z rôzneho poňatia tohto pojmu. Mnohým stačí zabezpečenie prirodzenej obnovy a zmiešanie drevín v obnovnom zastúpení, aby mohli deklarovať hospodárenie prírode blízke. Je to však zjednodušená predstava, pretože pokiaľ sa realizuje uplatňovaním rúbaňového hospodárenia, výsledkom zostáva les vekových tried s jednovrstvovou výstavbou. Nedosahuje sa tak základná charakteristika prírodného lesa, ktorou je dlhodobo prítomná viacetážovitá priestorová výstavba.
Príklady lesných škôlok a ich produkcia
Lesná škôlka Tučín sa nachádza v katastri obce Vinné a má výmeru 1,0 ha, s ďalších 0,7 ha ostatných plôch. V škôlke sa pestujú lesné dreviny potrebné na umelú obnovu lesov, ako buk lesný, dub zimný a letný, smrek obyčajný, borovica lesná, smrekovec opadavý a jedľa biela, v zmysle platných zákonov a vyhlášok pre pestovanie a distribúciu lesného reprodukčného materiálu.
Ako doplnok sa pestujú okrasné dreviny: tuja mlyňanská (vhodná na živé ploty) a smrek pichľavý.
Sadenice sa pestujú výhradne na substrátoch rašeliny alebo sa používa vlastnoručne vyrobený kompost. Vďaka tomu majú sadenice bohatý koreňový systém, ktorý je kľúčovou podmienkou dobrého ujatia.
Skúsenosti z dlhodobého pôsobenia v lesníckej praxi (28 rokov práce na Lesnej správe) sa prenášajú do výroby s cieľom vypestovať sadenice čo najviac vhodné pre zalesňovanie v slovenských podmienkach (nie staré sadenice s dobrým koreňovým systémom).
Po vyzdvihnutí, balení a ošetrení koreňového systému agrisorbom sú sadenice dopravované na vlastné náklady.
Prehľad niektorých subjektov pôsobiacich v lesnom hospodárstve na Slovensku a v ČR:
| Názov subjektu | Lokalita | Zameranie |
|---|---|---|
| Lesné Hospodárstvo Inovec s.r.o. | Selec | Produkcia a predaj dreva, poľovníctvo, lesné škôlkárstvo a semenárstvo. |
| LPS Dubravka spol. s r.o. | Stakčinská Roztoka | Lesná škôlka. Ťažba dreva a následný predaj surového dreva. |
| Lesná spoločnosť Královský Hvozd a. s. | Nýrsko, ČR | Ťažba a predaj dreva, lesnícke služby. Škôlka lesných drevín. |
| Lesy mesta Brezno, s.r.o. | Brezno | Pestovanie a ochrana lesa, lesné škôlky, ťažba dreva, poľovníctvo. |
| Lesy s.r.o. | Modra | Zakladanie, pestovanie, obnova a ochrana lesov. Ťažba a predaj dreva, lesotechnická meliorácia. Lesná škôlka. |
| €URODREVOCOMP, s.r.o. | Bystrá | Pestovanie listnatých a ihličnatých stromčekov. Pestovanie a predaj okrasných drevín, vrúbľovaných kultivarov a čarovníkov. Lesná škôlka. |
Základné lesnícke odbory a ich úlohy
Najväčším prejavom, dôkazom odbornosti a umením lesníctva je pestovanie a vychovávanie lesa „sekerou“. Ťažba dreva nie je len „žatvou“ lesa a zberom úrody. Správnou ťažbou sa les i vychováva, chráni, buduje a vytvára sa aj jeho kvalita.
Ťažba dreva spočíva vo vychovávaní lesných porastov výchovnými ťažbami, v obnove lesa obnovnými ťažbami, spracovávaní kalamít rôzneho druhu a rozsahu a mimoriadnymi ťažbami v súvislosti s rôznou ľudskou činnosťou a potrebami.
Pestovanie lesa je základný lesnícky odbor, ktorého úlohou je cielene usmerňovať rast lesa tak, aby počas celej jeho existencie plnil všetky funkcie, ktoré sa od neho očakávajú.
Cieľom lesného semenárstva je v prvom rade zabezpečiť, aby sa zachoval a náležite využíval genofond našich domácich drevín. Pre zabezpečenie tohto cieľa sa najčastejšie využívajú porasty uznané pre zber semena, semenné porasty, výberové stromy ako aj klonové archívy a semenné sady.
Lesné škôlky sú špeciálne plochy slúžiace na dopestovanie výsadby schopných sadeníc potrebných na umelú obnovu lesa a na zalesňovanie nezalesnených plôch, ale aj na účely parkovníctva a sadovníctva. Úlohou škôlkarstva je zabezpečiť dostatočný počet výsadby schopných sadeníc lesných drevín v požadovanom druhovom zastúpení pre každoročnú výsadbu.
Výmera lesných škôlok na Slovensku je približne 800 hektárov a ročne sa z nich vyprodukuje 200 miliónov sadeníc.
Spôsoby obnovy lesa
O zalesňovaní hovoríme, ak výsevom alebo výsadbou zalesníme dovtedy nelesnú pôdu. Umelá obnova je znovuzaloženie lesného porastu na lesnej pôde, a to pod ochranou starého porastu, alebo na holej predtým vyťaženej ploche.
Zalesňovanie aj umelú obnovu môžeme vykonávať dvoma spôsobmi: sejbou semena alebo plodov priamo na plochu, kde má porast vzniknúť, a výsadbou rôzne starých stromčekov - sadeníc, ktoré sa získali vybratím z prirodzeného zmladenia pod materským porastom, alebo boli dopestované v lesnej škôlke.
V lesníckej praxi sa uplatňuje kombinovaná obnova. Prirodzená obnova sa na miestach, kde je bežnými lesníckymi postupmi nedosiahnuteľná, dopĺňa umelou obnovou. Na Slovensku sa ročne umelou obnovou zalesní približne 10 tisíc hektárov.
tags: #pestovanie #lesne #skolky #na #slovensku