Pestovanie paradajok: Kompletný návod na vylamovanie zálistkov a listov

Rastliny paradajok sú nenáročné, prinášajú kilá úrody a zmestia sa aj do tých najmenších záhrad. Aby aj vám dozreli šťavnaté, sladké a voňavé plody, treba paradajkám dopriať správnu starostlivosť. Pestovanie voňavých, chutných a zdravých paradajok je u záhradkárov veľmi obľúbené. Pre svoj rast a bohatú úrodu potrebujú teplo, svetlo, vodu aj živiny. Pre krásne červené plody rozmanitých odrôd rajčiakov, potrebujú dobrú starostlivosť.

Výber odrôd a predpestovanie

V prvom rade by ste si mali vybrať, či dáte prednosť tyčkovým odrodám, alebo naopak tým, ktoré rastú na kríkoch. V záhrade by vám určite nemala chýbať paradajka 'Tornado', ktorá produkuje veľké, žiarivo-červené paradajky vážiace až 100 g. Ak v záhrade nemáte veľa miesta nazvyš alebo chcete pestovať paradajky na balkóne, najlepšou voľbou budú drobnoplodé koktejlové paradajky vhodné aj do nádob. Obľube sa už dlhé roky tešia aj cherry paradajky. Špeciálnu kategóriu tvoria paradajky vyšľachtené pre netradičnú farbu alebo tvar plodov. Najznámejšie sú žlté cherry paradajky, ktoré môžu byť guľaté alebo mať tvar hrušky. Trendom medzi pestovateľmi sa stali aj fialové alebo čierne paradajky.

Prehľad odrôd paradajok

• Vysoké odrody (kolíkové): Veľmi skoré s čerešňovými plodmi. Stredne veľké plody majú napr. veľmi skoré odrody Toro F1 a Start S F1. Skoré odrody s veľkými plodmi sú napr. Torino F1 (plody nepraskajú) alebo San Marzano Gigante 3 s oválnymi plodmi. Medzi poloskoré odrody, ktoré majú obrie plody s hmotnosťou až do 500 g (nazývané aj paradajky býčie srdce), patrí napr. Oxheart, Beefmaster VFN F1, Homestead či Yellow Gazi Ribbet F1 so žltými plodmi. Pre začiatočníkov sú vhodné odrody Moneymaker a Harzfeuer.
• Kríčkové odrody (nízke): Medzi previsnuté a poloskoré odrody s čerešňovými plodmi patria napr. Tumbling Tom Red (červené) a Tumbling Tom Yellow (žlté). Tieto druhy sú určené na pestovanie v závesných či samozavlažovacích nádobách. Skoré odrody s kompaktným vzrastom a čerešňovými plodmi sú Minigold so žltými plodmi a Rubinek. Veľmi skoré so stredne veľkými plodmi sú Šejk, Orbit a Diana (odolná voči plesni). Medzi poloskoré odrody s väčšími plodmi do cca. 130 g patrí napr. pre začiatočníkov Miniboy, Rotkäppchen, Bajaja.

Predpestovanie zo semien a výsadba priesad

Vzhľadom na dĺžku vegetačného obdobia rajčiaky treba najskôr predpestovať. Skúsenejší záhradkári si priesady môžu dopestovať z vlastných semien, vďaka čomu môžu mať paradajky rôznych odrôd, ktoré sú už odskúšané alebo obľúbené. Vypestovanie priesad trvá približne 2 mesiace. Jednoduchší spôsob je zadovážiť si priesady od miestnych pestovateľov alebo z trhu.

Pokiaľ sa však rozhodnete vypestovať si vlastné priesady, ideálne je začať koncom februára až v polovici marca. Semienka zasejte do misiek na výsev alebo do samostatných črepníkov so 4 až 5 cm substrátu na výsev. Každé semienko dostane vlastnú 1 cm hlbokú jamku, ktorú následne zasypete zeminou. Výsev potrebuje veľa svetla, niekoľkokrát denne vodu z rozprašovača a izbovú teplotu okolo 20 °C. Na výsev je ideálny okenný parapet. Cez deň udržujte priesady v prostredí s teplotou 25 °C, počas noci teplotu znížte na 15 °C.

Pikírovanie sadeníc

Približne tri týždne po výseve, keď majú sadenice vyvinuté prvé lístky, ich môžete pikírovať. Pritom od seba oddelíte jednotlivé rastliny a zasadíte ich do samostatných črepníkov. Na uvoľnenie jemných korienkov použite pikírovací kolík, v krajnom prípade postačí aj špajdľa.

Výsadba na záhony a do nádob

Hlavný termín výsadby priesad paradajok je polovica mája, keď už vonku nehrozia nočné mrazy. Tri až štyri týždne po pikírovaní môžete paradajky vysadiť do záhona. S vysádzaním paradajok na záhony je dobré počkať do polovice mája, kedy už nehrozí nebezpečenstvo jarných prízemných mrazov (v období po troch „zmrznutých“). Paradajky sú teplomilné rastliny, ktoré majú radi slnečné stanovište.

Dôležité je vybrať paradajkám vhodné stanovisko. Najviac im vyhovujú miesta v polotieni, ktoré sú prevzdušnené, ale dobre chránené pred vetrom. Dobrou voľbou môže byť skleník alebo fóliovník. V skleníku sú rastliny v bezpečí pred vetrom a nepriaznivým počasím, je tu vždy príjemne teplo a svetlo. Preto si tu môžete rastliny nielen predpestovať, ale už na začiatku jari aj vysadiť. Dbajte však na to, aby mal skleník strechu prepúšťajúcu svetlo, možnosť vykurovania a ochranu pred slnkom. Vo vyvýšenom záhone môžete paradajky vysadiť o dva až tri týždne skôr ako v bežnom záhone, pretože teplota pôdy je tu vyššia.

Pôda pre paradajky by mala byť hlinitopiesočnatá, stredne ťažká, teplejšia a dostatočne bohatá na živiny. Ideálne je neutrálne až mierne kyslé pH medzi 5,5 a 7,5. Paradajkám sa najlepšie darí v hlinito-piesočnatých pôdach, ktoré sú dostatočne prekyprené a majú bohatú zásobu živín. Neodporúča sa pestovať paradajky na mieste alebo v substráte, v ktorom ste za posledné 3 - 4 roky pestovali paradajky, papriky či baklažány, pretože tieto plodiny ohrozujú rovnaké choroby i škodcovia.

Rozostup medzi paradajkami by mal byť okolo 80 cm v rade a 100 cm medzi radmi. Miery môžeme prispôsobiť vzrastu konkrétnej odrody. Nie je vhodné vysádzať rastliny príliš blízko seba, aby vzduch medzi rastlinami čo najviac cirkuloval.

Výsadba do nádob (balkón, terasa)

Na balkóne či na terase môžeme pestovať paradajky v kvetináčoch, debničkách či dokonca vo vreciach. Ak budú mať dostatok svetla a vlahy, bude sa im dariť rovnako ako tým v záhrade. Výsadbu sadeníc do nádob naplánujeme na druhú polovici mája, aby rastlinám neuškodili mrazíky.

Nádoba na vysádzanie by mala mať na dne viacero otvorov na odvodňovanie. Na dno nádoby vložíme dvoj- až trojcentimetrovú vrstvu keramzitu alebo štrku pre lepší odvod nadbytočnej vody. Asi 2/3 nádoby naplníme substrátom. V záhradkárskych potrebách dokonca nájdete vrecia s pôdnym substrátom určené na priamu výsadbu do nich (stačí vyrezať otvor podľa značenia). Ak chcete pestovať väčšie rastliny paradajok v kvetináči, doprajte každej rastline objem aspoň 20 l. Menším odrodám určeným do bytu postačí aj objem približne 10 l na rastlinu.

Použitie opôr a správna technika sadenia

Na sadenie vysokých odrôd paradajok si pripravíme aj oporné kolíky, na ktoré neskôr rastliny priviažeme. Tie umiestnime do zeme ešte pred vykopaním výsadbovej jamy. Väčšina pestovateľov používa tenké drevené hranoly, roxorové tyče alebo čoraz populárnejšie kovové krútené tyčky. Pri každom kolíku vyhrabte jednu cca 20 cm hlbokú jamu na každú priesadu a zalejte ju dostatočným množstvom vody (pokojne aj 5 l).

Koreňový bal sa pri výsadbe pokladá buď zvisle, alebo naležato. Priesadu paradajky nikdy nesadíme zvisle do zeme. Spodnú časť rastliny necháme v pôde a zasypeme ju hlinou, ktorú následne pritlačíme a opäť zalejeme vodou, tentoraz ale menším množstvom. Rastlina vyženie neskôr korene z celej zahrabanej stonky, vďaka čomu bude pevnejšia a stabilnejšia. Po prihrnutí pôdu dôkladne zatlačíme.

Zálievka a hnojenie paradajok

Základom starostlivosti o paradajky je pravidelná zálievka. Paradajky potrebujú veľa vlahy, zároveň sú však ich korene citlivé na prístup vzduchu. Rastlinám síce vyhovuje prevzdušnené prostredie, no pri koreňoch potrebujú dostatok vlhkosti. Polievame dažďovou alebo odstátou vodou, ideálne skoro ráno alebo večer. Rastliny po vysadení zalievame výdatne a tak, aby pôda stihla preschnúť. V dobe kvetu polievame menej. V dobe plodu výdatne polievame, ale menej často, aby pôda dostatočne preschla a vzduch sa dostal ku koreňom. V skleníkoch polievame zásadne ráno s dostatočným vetraním po zálievke. Paradajky zalievame len odspodu, nie úplne k stonke, aby voda pri rastline zbytočne nestála a pôda okolo stonky sa nezhutnila. Pôdu okolo stonky je potrebné udržiavať prekyprenú, kvôli prúdeniu vzduchu ku koreňom.

Paradajky sú náročné na vápnik, fosfor a draslík. Ideálny pomer dusíka, fosforu a draslíka v hnojive je pre ne 1,2 N:1 P:1,4 K. Môžete použiť aj vlastnoručne vyrobené prírodné hnojivá. Pozor na nedostatok vápnika a horčíka. Hnojiť však môžete aj vlastným kompostom zo záhrady. Keď sa objavia kvety, začnite raz týždenne aplikovať tekuté hnojivo pre plodovú zeleninu vo forme zálievky.

Domáce hnojivá

Generáciami overené hnojivo pre plodovú zeleninu je vo vode skvasený a potom výdatne zriedený hydinový trus. Môžete ho zakúpiť aj ako tekutý koncentrát, ktorý sa pridáva do zálievky. Na trhu sú aj špeciálne hnojivá pre rajčiny či plodovú zeleninu, žiaduci je zvýšený obsah draslíka.

Recept na domáce hnojivo z droždia:

• Potrebujeme: Voda - 2,5 - 2,7 l, Instatné droždie - 100 g, Cukor - 0,5 šálky.
• Postup: Do trojlitrovej nádoby naplňte 2,5 - 2,7 litra vody bez chlóru (destilovanej). Kvasnice rozpustite v teplej vode. Pridajte do nádoby rozpustené droždie a cukor. Prikryte s gázou, preložte na teplé miesto a občas pretrepte obsah. Roztok je pripravený po skončení fermentácie. Jeden pohár sa zriedi v 10 litroch vody a týmto životabudičom sa napojí každý krík.

Vylamovanie zálistkov: Kľúč k bohatej úrode

Dôležitým krokom v starostlivosti o paradajky je vylamovanie zálistkov. Vylamovanie zálistkov je jednou z typických činností, ako usmerniť rast paradajok a presmerovať ich energiu do tvorby plodov. Vylamovanie drobných výhonov v pazuchách hlavných listov je preto jedným zo základných krokov v starostlivosti o paradajky.

Čo sú zálistky a prečo ich odstraňovať?

Zálistky (bočné výhonky) sa tvoria v pazuchách listov. Pri bližšom pohľade na paradajku je vidieť, že v malom priestore medzi listom a stonkou vyrastá nenápadný výhonok. Rastlina sa prirodzene zahusťuje neustálou tvorbou zálistkov, ktoré sa tvoria v pazuchách listov na hlavnej stonke. Ak by ste tieto zálistky na rastline nechali bez povšimnutia rásť, zakvitnú a nasadia plody. Vyššiu úrodu však nedosiahnete, lebo vysoká násada plodov rastlinu vyčerpáva a zároveň sa odďaľuje aj dozrievanie. Tieto výhony odoberajú energiu a živiny, ktorú by hlavná stonka presmerovala do tvorby plodov.

Postranné výhony, ktoré počas rastu rašia z „pazúch“ listov, rastlinu zbytočne vysiľujú a zahusťujú. Ak by ste ich neodstraňovali, bude náchylná k napadnutiu plesňou a prinesie oveľa menšiu úrodu. Odstránenie týchto výhonkov zlepšuje prúdenie vzduchu a pomáha zamedzovať šíreniu chorôb, listy po daždi rýchlejšie schnú, takže sú menej náchylné na plesne a iné neduhy, ktorým sa dobre darí pri dlhodobej vlhkosti. Uľahčuje tiež spozorovanie škodcov, ktorí sa ľahko maskujú v hustom poraste listov.

Ako a kedy vylamovať zálistky?

Zálistky preto pravidelne odstraňujte vylomením proti smeru rastu. Ešte lepšie je nenechať ich narásť a ihneď, ako si ich všimnete, nechtom odstrániť, aby ste sa vyhli vzniku veľkých rán. Vylamovanie zálistkov na paradajkách vykonávajte pravidelne. Zálistky rastúce v pazuchách vylamujte približne vo veľkosti 3 - 5 cm kolmo na smer rastu. Mladé výhonky vylomíte jednoducho - aj pomocou nechtov. Kúsok výhonku ponechajte v pazuche (cca 1 - 2 cm). Ak nejaký výhonok prehliadnete a budete ho chcieť odstrániť neskôr, postupujte opatrne a na pomoc si vezmite ostré a čisté nožnice.

Občas sa hlavná stonka rozdvojí bez toho, aby výhon išiel z pazuchy listu, aj také treba odstraňovať, pričom nechávame ten krajší, väčší. V zásade všetky výhonky na hlavnej stonke (ktorú nechávame) z pazúch listov (okrem súkvetí a listov) dávame preč, čím mladšie, tým lepšie, nech veľmi nezbujnejú. Čím skôr budete bočné výhonky odstraňovať, tým to bude jednoduchšie. Malé listy a stonky dlhé 5 - 10 cm môžete odstraňovať prstami.

Dôležité upozornenie pre rôzne typy paradajok

Vylamovanie sa týka iba tyčkových (kolíkových) odrôd, ktoré majú neukončený rast stonky. Tieto rastliny rastú do výšky a počas sezóny dokážu vytvoriť veľké množstvo plodov. Ak necháte výhonky rásť, vaša rastlina môže mať viac plodov, ale paradajky budú menšie a rastlina bude prerastená, čo pri kolíkových paradajkách nie je vhodné. Odstraňovanie bočných výhonov vaše rastliny zosilní a budú krajšie.

Na vysokých paradajkách je dôležité vylamovať tzv. zálistky (bočné výhonky), ktoré sa tvoria v pazuchách listov. Pokiaľ pestujeme paradajky v skleníkoch, je dobré ukončiť ich rast nad 8. až 10. poschodím. V prípade pestovania vo fóliovníkoch nad 6. až 8. poschodím. Vo voľnej pôde nad 4. až 6. poschodím.

Paradajky kríčkových odrôd kvitnú a plodia predovšetkým na krátkych postranných výhonoch, ktoré sa preto nevylamujú. Tieto rastliny paradajok sú prirodzene kompaktnejšie a sú geneticky naprogramované tak, aby dosiahli určitú výšku a prestali rásť. Preto hybridné odrody rajčiakov skoro vôbec nevyžadujú vylamovanie výhonkov.

Využitie vylomených výhonkov

Bočný výhonok, ktorý vyštipnete z rastliny rajčiaka, nemusíte hneď vyhodiť do kompostu. Ak je dostatočne veľký, najmä čo sa týka lístkov, je schopný zapustiť korienky a vy si tak môžete dopestovať novú rastlinku. Korienky sa samozrejme nezjavia ihneď, ale až po niekoľkých týždňoch po ponorení do vody. Vzhľadom na to, že nová rastlina vznikne vegetatívnym spôsobom rozmnožovania, nemusíte sa obávať odchýlky od vlastností materskej rastliny. Rastlinku s novými korienkami postačí opäť zasadiť do záhrady. Takýmto rozmnožením však dosiahnete, že budete pri priaznivých podmienkach zbierať paradajky aj v neskorú jeseň.

Odstraňovanie listov: Zdravie a prevzdušnenie rastlín

Pri všetkých druhoch paradajok je potrebné zabezpečiť, aby sa spodné listy a plody nedotýkali zeme. Vlhkosť z pôdy a málo prúdiaceho vzduchu tvoria ideálne prostredie na vznik hubových ochorení, ktorým chceme predísť.

Prečo odstraňovať spodné listy?

Zapamätajte si, že keď má rastlina dosť listov na vrchu, tie spodné - najbližšie pri zemi musia preč. Ak sa dotýkajú zeme, kondenzuje na nich voda a stávajú sa pôvodcom šírenia plesní a chorôb nielen na rastline, ale aj v celom skleníku. Okrem vylamovania bočných výhonkov musíte rajčiakom pri pravidelnej starostlivosti počas vegetácie odstrániť aj zopár spodných listov. Treba to však robiť rozumne a s mierou. Odstraňujte tie, ktoré sa až príliš dotýkajú pôdy a prekážajú pri polievaní alebo sú viditeľne poškodené. Najspodnejšie a teda najstaršie listy bývajú často až príliš veľké, ovísajú a mnohokrát v dolných partiách rastliny tvoria nepreniknuteľnú džungľu, ktorá bráni pohybu vzduchu a vody, ktorá sa prirodzene odparuje z pôdy. Tým sa vytvárajú vhodné podmienky pre vznik plesne.

S čistým svedomím môžete odstrániť spodné listy, ktoré prekážajú pri polievaní a sú často zmáčané a od blata. Práve od nich sa začínajú šíriť nebezpečné hubové ochorenia. Odstraňovanie spodných listov rastliny tiež pomáha predchádzať chorobám prenášanými pôdou.

Tesne pred začiatkom zretia plodov vyštikáme všetky listy na spodku rastliny, a tým zabránime listom a plodom dotyku s pôdou. Vlhkosť, ktorá by sa udržiavala v mieste kontaktu, je totiž živnou pôdou pre vznik plesní. Počas vegetačného obdobia odstraňujte listové výhonky pod prvým klastrom plodov, aby nespomaľovali ich vývoj.

Čo nerobiť pri odstraňovaní listov

Nájdu sa pestovatelia, ktorí rastliny rajčiakov po tom, čo sa začnú vyfarbovať plody, takmer úplne zbavia listov. Takýto prístup nie je ideálny. Listy majú pre paradajky veľký význam. Tvorba cukrov a aromatických látok v dozrievajúcich plodoch je bez prítomnosti listov obmedzená. Navyše, aj plody môžu trpieť slnečným úpalom. Listy v tomto prípade fungujú ako tienidlá. Keď ich má rastlina veľa, lebo nevylamujete zálistky, tienia príliš, ale prílišné olistnenie je ľahšie korigovateľné ako jeho úplná absencia.

Slnečný úpal, teda fyziologická porucha, sa prejaví žltými škvrnami na oslnenej časti plodu, primárne na strapcoch s južnou orientáciou. Pri prehriatí plodu sa žlté farbivo prestáva meniť na červený lykopén. Nevyfarbená časť zostáva mdlá a bez chuti. Dostatočná plocha listov je tiež veľmi dôležitá pre samotné ochladzovanie rastliny v prípade, že teploty vystúpia naozaj vysoko. Ohrozené sú aj plody paradajok, ktoré ostali náhle obnažené po vylamovaní zálistkov.

Listy, ktoré je v obmedzenom množstve vhodné odstrániť, si nepomýľte s tými, čo sú rúrkovito stočené smerom nahor. V ich prípade nejde o napadnutie chorobou ani škodcom. Rúrkovitým stočením listov smerom hore sa rastlina počas horúceho dňa chráni proti nadmernému odparovaniu vody.

Prevencia chorôb a škodcov paradajok

Správna starostlivosť a prevencia sú kľúčové pre zdravý rast a bohatú úrodu paradajok.

Najčastejšie choroby paradajok

1. Pleseň zemiaková (fytoftóra): Veľmi agresívna hubová choroba listov paradajok, ktorá sa rýchlo šíri najmä počas dlhotrvajúcich výdatných zrážok. Ochranu zabezpečí prevencia - opatrné zavlažovanie a nevysádzanie nahusto, aby medzi nimi prúdil vzduch, ktorý listy osuší. Ako ochrana proti plesni poslúžia preventívne postreky, ktoré by ste mali nasadiť ihneď pri nástupe daždivého počasia už začiatkom júna. V období zberu najprv oberte zrelé paradajky a následne použite postrek s kratšou čakacou lehotou.
2. Bakteriálna bodkovitosť: Bakteriálne ochorenie, napádajúce listy, stonky i plody. Na listoch a stonkách sa prejavuje drobnými bodkovitými škvrnami, obklopenými žltou obrubou. Na plodoch škvrny vráskavejú a dosahujú postupne veľkosť 2 - 8 mm, pričom spôsobujú chrastavitosť plodov. Zrelé plody majú v okolí škvŕn zelenú farbu. Na preventívne ošetrenie sú vhodné mednaté prípravky.
3. Septóriová škvrnitosť paradajok: Napáda len listy a vňať paradajok. Postihuje predovšetkým kríčkové odrody pestované vo voľnej prírode a prejavuje sa 2 - 5 mm škvrnami. Následkom takto zničených listov je nižšia úroda paradajok.
4. Kladospóriová škvrnitosť: Listová huba, ktorá sa šíri postupne od spodných listov smerom nahor. Typické sú pre ňu žlté škvrny a neskôr hnednutie listov paradajok. Škvrny postupne tmavnú a nadobúdajú hnedú až sivú farbu. Ako prevenciu používajte dostatočné vetranie a dbajte na likvidáciu všetkých zvyškov rastlín napadnutých týmto ochorením po zbere úrody.
5. Hniloba špičiek plodov: Hnilobu špičiek spoznáte podľa veľkých bledohnedých škvŕn na špičke plodov. Neskôr sa na škvrnách môžu vyskytnúť aj hubové ochorenia. Samotná hniloba má však príčinu v nedostatočnej výžive či závlahe v období dozrievania plodov. Často sa vyskytuje najmä v pôdach výdatne hnojených draslíkom a dusíkom - tieto látky brzdia príjem vápnika.
6. Slnečný úpal: Dochádza k nemu v dôsledku intenzívneho slnečného žiarenia, spravidla pri prudkej zmene počasia (najmä, keď sa po dlhotrvajúcom daždivom počasí náhle oteplí). Postihnuté bývajú hlavne sadenice, ktoré boli predpestované za oknom alebo v skleníku, kde neboli vystavené intenzívnemu priamemu slnečnému žiareniu. Slnečný úpal postihuje stonky, ktoré vplyvom slnka zbelejú, skrehnú a ľahko sa polámu.

Najčastejšie škodcovia paradajok

• Strapka západná: Drobný a štíhly hmyz s 2 pármi úzkych a bezfarebných krídiel. Strapky vyciciavajú rastlinné šťavy a sú prenášačmi vírusových ochorení. Napadnuté listy majú drobné bodkovité škvrny a jamky. Ich prítomnosť odhalíte pomocou modrých lepových doštičiek. Prevenciou sú ochranné siete na ventilačných otvoroch v skleníkoch a odstraňovanie porastov burín, na ktorých sa strapky zdržiavajú. Pomôžu aj chemické prípravky na báze parafínu.
• Pásavka zemiaková (mandelínka): Pochutí si nielen na zemiakoch, ale tiež na paradajkách a baklažánoch. V teplejších oblastiach Slovenska sa liahnu až dve generácie ročne z vajíčok nakladených na spodnej strane listov. Larvy potom vyhrýzajú čoraz väčšie časti listov. Na pásavky sú účinné prípravky s inhibítormi tvorby chitínu - napr. Match a Nomolt.
• Molica skleníková (biela muška): Škodca zeleniny i skleníkových a izbových rastlín. Cicia rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú medovicu, ktorá je živnou pôdou pre hubové ochorenia. Chemické ošetrenie proti molici musíte urobiť 3-krát v časovom intervale 3 - 5 dní s prestriedaním rôznych prípravkov.
• Vošky: Sú nebezpečné, pretože sa dokážu extrémne premnožiť v krátkom čase. Spôsobujú žltnutie a opadávanie listov a prenášajú vírusové ochorenia. Na každý druh vošky je účinný iný prípravok, preto si pred jeho kúpou overte, ktorý druh vošiek vaše paradajky napadol. Na paradajkách najčastejšie hodujú voška broskyňová a voška rešetliaková.

Zber úrody a dozrievanie

Paradajky dozrievajú postupne, preto je najlepšie zbierať ich každý deň-dva podľa potreby. Najjednoduchšie je odstrihnúť záhradnými nožnicami plod aj so stopkou. Ak sú paradajky dobre vyzreté, odpadnú do ruky ľahko aj samé. Pri strapcových paradajkách nečakáme, až dozrie celý strapec, ale zbierame postupne jednotlivé plody. Tým, že oberieme červené plody, čiastočne urýchlime dozrievanie tých ostatných. Koncom sezóny môžeme urýchliť dozrievanie plodov tým, že paradajky prestaneme polievať. Dlhšie sucho a schnutie listov paradajok umožní plodom rýchlejšie dozrieť. Ak sa na jeseň predsa len nestihnú všetky vyfarbiť vonku, môžeme ich nechať dozrieť odtrhnuté vo vnútri. Odstraňovanie listov a stoniek neskoro v sezóne je závod na dozrievanie ovocia s prvým mrazom. Asi 4 týždne pred očakávaným prvým mrazom vo vašej oblasti odstráňte rastúci hrot každej hlavnej stonky.

Prehľad starostlivosti o paradajky

tags: #pestovanie #paradajky #vylamovanie #zalistkov