V súčasnosti sa čoraz viac diskutuje o kvalite potravín a ich vplyve na naše zdravie. Je jednoznačne dokázané, že hlavným problémom sú technologické postupy poľnohospodárskej prvovýroby, ktoré ovplyvňujú nielen výnosy, ale aj kvalitu pôdy a následne aj kvalitu ovocia.
Kvalita pôdy v záhrade je kľúčovým faktorom pre zdravý rast rastlín a produkciu kvalitných plodín. Kontaminovaná pôda môže predstavovať vážne riziko pre zdravie ľudí aj životné prostredie. Cieľom tohto článku je, aby ste sa zaujímali o spôsob obrábania pôdy.
Aktuálne trendy v spotrebiteľskom správaní a nutričná hodnota potravín
Na Ústave marketingu, obchodu a sociálnych štúdií na Fakulte ekonomiky a manažmentu SPU v Nitre sa dlhodobo sleduje spotrebiteľské správanie sa zákazníkov pri nákupe potravín. Už dlhodobo nám, ale aj z iných výskumov renomovaných agentúr vyplýva, že cena je dlhodobo významným faktorom pri nákupe potravín. V laickej, ale aj odbornej verejnosti sa dnes veľmi málo diskutuje o tom, že súčasné potraviny, resp. už samotné suroviny, majú veľmi nízku výživovú hodnotu v porovnaní s produktami spred niekoľko desiatkami rokov.
Mnohí z nás sa snažia vyhýbať spracovaným potravinám a uprednostňujeme čerstvé produkty, no často sa stretávame so zdravotnými problémami.
Vplyv poľnohospodárskych postupov na kvalitu pôdy a životného prostredia
Konvenčné postupy umožňujú dosiahnuť obrovské výnosy, ale máloktorý poľnohospodár rieši kvalitu pôdy. Súčasný spôsob zavlažovania, hnojenia a metódy zberu narúšajú štruktúru pôdy i základné interakcie medzi rastlinami a pôdnymi hubami, čo znižuje absorpciu živín z pôdy.
Environmentálna záťaž v pôde
Environmentálna záťaž v pôde je stav, keď je pôda kontaminovaná nebezpečnými látkami v dôsledku ľudskej činnosti. To môže mať negatívny vplyv na zdravie ľudí, ekosystémy a kvalitu životného prostredia. Kontaminácia pôdy môže pretrvávať dlhé roky a zhoršovať možnosti jej využitia, napríklad v poľnohospodárstve, urbanizme alebo ochrane prírody.
Vážnejšia situácia ako pri klasickej kontaminácii pôdy sú environmentálne záťaže. Bratislava, ako hlavné mesto Slovenska, čelí viacerým environmentálnym záťažiam, ktoré sú výsledkom rôznych priemyselných, poľnohospodárskych a iných ľudských činností. Tieto záťaže predstavujú potenciálne riziko pre zdravie obyvateľov a životné prostredie. Nebezpečné je, že množstvo ľudí dodnes býva vo svojich domoch postavených v lokalitách environmentálnych záťaží. Množstvo z týchto ľudí taktiež má záhrady na environmentálnych záťažiach, kde pestuje plodiny, aj keď sa to neodporúča.
Ak sa na vašom pozemku nachádza environmentálna záťaž, nechajte toto odstránenie na špecializované firmy a v žiadnom prípade ju neodstraňujte svojvoľne. Môžete tak ublížiť nielen sebe, ale aj vášmu okoliu rozptýlením nebezpečných látok. Niektoré rastliny dokážu absorbovať toxické látky z pôdy.
Kontaminovaná pôda v záhrade predstavuje závažný problém, ktorý môže ovplyvniť zdravie ľudí aj rastlín. Identifikácia príčin a včasná sanácia sú kľúčové pre zachovanie zdravej pôdy. Použitie fytoremediácie, organických látok a pravidelné testovanie môže pomôcť obnoviť úrodnosť pôdy a vytvoriť bezpečné prostredie pre pestovanie rastlín. Ak máte podozrenie na kontamináciu pôdy, neváhajte vykonať testy a podniknúť potrebné kroky na jej vyčistenie.
Výskumy o zmenách v úrode a výživovej kvalite plodín
V roku 2016 bola vo Veľkej Británii realizovaná vedecká štúdia zameraná na zmeny úrody a výživovej kvality zrna pšenice za posledných 166 rokov. Bola založená na analýzach kvality zrna pšenice vykonaných na vzorkách odobratých v rokoch 1850 až 2016. Vzorky boli získané z Broadbalk Continuous Wheat Experiment (Spojené kráľovstvo) a z herbárov zo 16 rôznych krajín sveta. Štúdia poukázala, že síce došlo k zvýšeniu obsahu sacharidov, ale spolu s tým došlo k ochudobneniu minerálneho zloženia a obsahu bielkovín. Nerovnováha v obsahu sacharidov a proteínov bola obzvlášť výrazná po roku 1960, čo sa zhoduje so silným nárastom okolitého CO2 a teploty a zavedením postupne kratších odrôd slamy. Ostatné štúdie v Spojenom kráľovstve a USA zaznamenali časový pokles obsahu železa v potravinách rastlinného pôvodu.
Klimatické zmeny a nutričná hodnota plodín
Na základe modelov s predpokladanou koncentráciou oxidu uhličitého v atmosfére do roku 2050 vedci odhadujú, že obsah bielkovín v zemiakoch, ryži, pšenici a jačmeni sa pravdepodobne zníži o ďalších 6 až 14 %, uvádza sa v štúdii uverejnenej v roku 2017 v časopise Environmental Health Perspectives.
Kvalitná produkcia potravín a potravinová bezpečnosť má viacero zložiek, medzi ktoré patrí produkcia dostatočného množstva potravín, primeraný obsah živín v potravinách a vylúčenie potenciálne toxických zlúčenín z potravinových produktov. Pôda plní niekoľko dôležitých funkcií súvisiacich s ekosystémovými službami. Najvýznamnejšie funkcie pre ľudské zdravie sú produkcia bezpečných a výživných potravín a ochrana pred znečistením životného prostredia. Ľudské zdravie vo veľkej miere závisí od prepojenosti pôda-voda-vzduch, ktoré je silne moderované procesmi v pôde. Degradácia pôdy priamo ovplyvňuje potravinovú bezpečnosť prostredníctvom zníženia výnosov plodín, poklesu ich nutričnej kvality a zníženej efektívnosti využívania vstupov. Dostupnosť minerálnych živín v pôde pre rastliny je hlavným zdrojom minerálnych látok pre človeka. Rastliny, ktoré absorbujú minerály z pôdy, sú buď priamo konzumované ľuďmi alebo skŕmené zvieratami, ktoré sú potom zahrnuté do ľudskej stravy. Preto sa akýkoľvek nedostatok rastlinných produktov môže prejaviť u ľudí. Klimatická zmena spojená so zmeneným modelom zrážok by mohla vystaviť pôdy značnému riziku fyzikálnej a chemickej degradácie.
Čo by sme mali robiť?
Nekonzumujte ovocie, zeleninu a ostatné potraviny. Skôr naopak, konzumujte, ale zaujímajte sa o informácie, odkiaľ daná komodita resp. potravina pochádza a ako bola vyprodukovaná. Veľmi dôležitou informáciou je termín zberu a spôsob skladovania, či dĺžka prepravy, ktoré majú podstatný vplyv na obsah živín. Ak záleží aj na tom, ako sa naše potraviny pestujú, pre bežného človeka sa tým otvára nový, presvedčivý dôvod, prečo sa zaujímať o poľnohospodárske postupy. Nemôžeme si dovoliť, aby sme s rastúcou populáciou strácali ornú pôdu. Tú strácame nielen zastavaním, ale najmä a v oveľa väčšom meradle, jej degradáciou v dôsledku konvenčných poľnohospodárskych postupov.
Ošetrovanie pôdy v ovocinárstve
Ošetrovanie pôdy ovplyvňuje vodný, vzdušný i tepelný režim pôdy, vplýva na pohyb živín v pôde a dynamiku ich foriem, ako i na aktivitu mikrobiálnych spoločenstiev, pôdneho edafónu a celkového rastlinného pokryvu ošetrovanej pôdy. V ovocinárstve sa uplatňujú podobné zásahy do pôdy ako pri poľných plodinách, avšak ich rozsah a použiteľnosť sú značne modifikované vlastnosťami pestovaného ovocného druhu a zmenenými požiadavkami na niektoré prvky prostredia v porovnaní s poľnými plodinami. V sadoch sa uplatňuje smykovanie, bránenie, valcovanie (výnimočne), kyprenie kultivátormi, rotavátormi alebo diskovými bránami, plytká orba a v moderných výsadbách nachádza časté uplatnenie aplikácia herbicídov. Kombináciou rôznych zásahov smerujúcich k získaniu a udržaniu požadovaného stavu pôdy sa utvárajú agrotechnické sústavy (sústavy obrábania pôdy).
Systémy obrábania pôdy v ovocinárstve
V ovocinárstve sa používajú nasledovné sústavy obrábania pôdy:
- Kultiváciou udržiavaný čierny úhor
- Kosené zatrávnenie
- Herbicídmi udržiavaný (herbicídny) úhor
- Pestovanie rastlín na zelené hnojenie
- Mulčovanie pôdy
Jednotlivé sústavy majú svoje výhody a nevýhody z hľadiska náročnosti na ošetrovanie, vplyvu na rast a rodivosť ovocných stromov alebo kríkov, ako i z hľadiska iných pestovateľských zásahov.
Kultiváciou udržiavaný čierny úhor
V minulosti u nás takmer všeobecne využívaná sústava spočívajúca v pravidelnom kultivovaní pôdy. Zahŕňa plytkú orbu na jeseň do hĺbky maximálne 0,1 m podľa hĺbky zakorenenia, ktorá slúži i na zapracovanie priemyselných a organických hnojív a viacnásobné kyprenie pôdy tanierovým, rotačným alebo iným náradím do menšej hĺbky (maximálne 40-80 mm) v priebehu vegetácie zamerané na ničenie burín a likvidáciu pôdneho prísušku. Pôdu nekypríme v čase kvitnutia stromov, aby sme nezvýšili nebezpečenstvo zmrznutia kvetov.
Výhody:
- Jednoduchá údržba s využitím bežných mechanizmov použiteľných i pre iné plodiny.
- Znížená konkurencia o vodu a živiny (zo strany burín).
- Pôda sa rýchlo prehrieva (ale aj ochladzuje).
- Jednoduchá je aplikácia živín.
- Rast je spravidla silnejší ako pri zatrávnení.
- Plody sú väčšie.
Nevýhody:
- Poškodzovanie pôdnej štruktúry (rozbíjaním hrudiek pri obrábaní za nevhodnej vlhkosti pôdy, utláčaním strojmi, pri intenzívnejšej závlahe postrekom).
- Náchylnosť na eróziu.
- Intenzívna mineralizácia organickej hmoty a nutnosť dodávania humusu.
- Obmedzený prístup do sadu v daždivom období.
Kosené zatrávnenie
Ide o udržiavanie medziradí formou pravidelne koseného trávnika. Využíva sa všeobecne v intenzívnych ovocných sadoch v ovocinársky vyspelých krajinách a od 80. rokov sa začalo vo väčšej miere uplatňovať aj v našich podmienkach. Na vytvorenie trávnika sa používajú zmesi výbežkatých, slabšie rastúcich tráv. Trávnik sa zakladá v 3.-4. roku po výsadbe ovocných stromov, niekedy sa používa zatrávnenie každého druhého medziradia s obmenou sústav ošetrovania radov po 2-3 rokoch. Trávnik sa zakladá na dôkladne vyrovnaný povrch, po ukončení chemickej ochrany v danom roku (spravidla až v auguste), po výseve sa pozemok valcuje a v prvom roku sa treba vyhnúť prejazdom techniky za mokra. Trávnik sa kosí 8-10 krát za vegetáciu tak, aby tráva nepresiahla výšku 100-150 mm, v období kvitnutia stromov má byť čo najnižší.
Výhody:
- Priblíženie sa podmienkam prirodzeného biosystému.
- Pôda sa prirodzene obohacuje o humus a vytvárajú sa podmienky pre bohaté mikrobiálne spoločenstvá.
- Obmedzený je povrchový odtok vody pri silnejších zrážkach, eliminované sú prejavy erózie.
- Do porastu sa dá vstupovať i v období dlhšietrvajúcich dažďov.
- Pokosená hmota chráni vlahu pred výparom a vytvorená vrstva mačiny chráni pôdu proti premŕzaniu do hĺbky a korene nie sú poškodzované zásahmi do pôdy.
- Ovocie dopestované v zatrávnených sadoch je spravidla lepšie vyfarbené a má lepšiu skladovateľnosť.
- Stromy majú spravidla slabší rast ako na úhore.
Nevýhody:
- Potreba pravidelného kosenia.
- Konkurencia o vodu a živiny zo strany tráv (spravidla je nevyhnutná závlaha).
- Vytvorenie vrstvy mačiny obmedzujúcej výmenu vzduchu a tepla medzi pôdou a atmosférou (nebezpečenstvo mrazíkov v období kvitnutia, koncentrácia koreňov vo vrchnej vrstve pôdy).
- Ťažšie zapravovanie priemyselných hnojív ku koreňom.
- Sklon k rozširovaniu trvácich burín.
- Častejší výskyt hlodavcov na zatrávnených pozemkoch.
- Znemožnené je zapravenie listov s prezimujúcimi štádiami patogénnych húb do pôdy.
Herbicídmi udržiavaný úhor
Používa sa buď ako celoplošná agrotechnická sústava, alebo v kombinácii s inou sústavou, hlavne na plochách, kde je iný spôsob ošetrenia nemožný alebo neposkytuje uspokojivé výsledky. Ako celoplošný systém sa môže použiť na rovinatých pozemkoch, kde nie je nebezpečenstvo erózie. Zakladá sa na pozemkoch, kde boli pôdy dobre zásobené organickou hmotou (hnojením organickými hnojivami, zeleným hnojením). Udržuje sa aplikáciou vhodných herbicídov podľa potreby. Aplikáciu herbicídov treba vykonávať za bezvetria podľa odporúčaní od výrobcu, pričom treba vziať do úvahy ochranu včiel a užitočného hmyzu. Neodporúča sa opakované použitie toho istého prípravku v jednom roku.
Sú obdobné ako pri kultivovanom čiernom úhore, prevzdušnenie pôdy a mikrobiálna činnosť sú však spravidla menej intenzívne. Nevýhodou sú i vysoké náklady na celoplošné udržiavanie herbicídneho úhoru, preto sa často uplatňuje v len v príkmennom páse širokom približne 1 m.
Pestovanie rastlín na zelené hnojenie
Rastliny na zelené hnojenie umožňujú zvýšiť obsah organickej hmoty v pôde, mikrobiálnu aktivitu pôdy a majú do určitej miery aj pôdoochranný účinok na pôdach, na ktorých sa inak udržuje čierny úhor. Ako rastliny na zelené hnojenie sa používajú rastliny tvoriace dostatok organickej hmoty (nadzemné časti, korene), znášajúce zatienenie, rýchlo rastúce (potlačenie burín) a menej náročné na vlahu. Vhodné sú strukovino-obilné miešanky, leguminózy, niektoré kapustovité (horčica, repka), alebo rastliny poskytujúce potravu pre včely (facélia, pohánka). Jednotlivé plodiny na zelené hnojenie sa odporúča striedať. Ako zelené hnojenie možno využiť i nerozkvitnuté buriny. Taktiež vysiate plodiny nemajú pred zapracovaním do pôdy vytvoriť plody, aby nelákali do sadu myši.
Rastliny na zelené hnojenie sa spravidla vysievajú od polovice júna (vyššie polohy) do polovice júla (nižšie polohy), tak aby nekonkurovali stromom svojimi nárokmi na vlahu a živiny v období intenzívneho rastu. Ak je po sejbe dostatok vlahy alebo sa sad zavlažuje, rastliny vytvoria rýchlo súvislý porast potláčajúci buriny, ktorý 2 - 3 týždne pred zberom ovocia pováľame bránením v smere zaorávky. Počas zberu sa rastliny ďalej ušliapu a ihneď po zbere sa plytko zaorú, aby sa nepoškodili korene stromov. V príliš bujne rastúcich sadoch (napr. na silne rastúcich podpníkoch a po zmrznutí kvetov) je možný aj skorší výsev (v máji), čím sa dosiahne oslabenie rastu stromov. V suchom roku však skoro vysiate rastliny môžu spôsobiť opad plodov a ich zníženú kvalitu. Rastliny na zelené hnojenie v jesennom období pozitívne vplývajú na vyzrievanie letorastov a skladovateľnosť plodov (pri jadrovinách).
Mulčovanie pôdy
Mulčovanie pôdy znamená pokrývanie pôdy ovocného sadu rôznymi materiálmi. Používa sa celoplošne alebo len v pásoch pod stromami. Táto sústava ošetrovania pôdy spája pozitívne vplyvy čierneho úhoru a zatrávnenia, nevýhodou je však spravidla jej vyššia finančná náročnosť. Nástielka má funkciu izolačnej vrstvy a veľmi dobre chráni pôdnu vlahu, a preto sa môže použiť aj pri druhoch náročných na vodu a plytko zakoreňujúcich (drobné ovocie, jablone na veľmi slabo rastúcich podpníkoch). Pri silne rastúcich stromoch (napr. na bujných podpníkoch) podporuje dlhodobé mulčovanie silný rast, preto sa odporúča len v roku po vysadení alebo ako časovo obmedzené opatrenie.
Orbou sa nesmú poškodiť korene ani nadzemné časti rastlín (podpníkové materské rastliny, vrúbľové materské rastliny, výpestky). Orbou možno zapracovať do pôdy hnojivá. Na jar, keď je pôda obschnutá, povrch pôdy sa urovná smykom alebo bránením, aby sa zabránilo zbytočnému vyparovaniu zimnej vlahy z pôdy. Ďalšie ošetrovanie pôdy počas vegetácie sa vykonáva podľa potreby vtedy, keď sa vytvorí pôdny prísušok alebo ničíme vzídené buriny. V medziriadkoch kypríme pôdu rotačným kultivátorom, tanierovými bránami s výkyvnou sekciou alebo obyčajnými bránami.
Význam mikroorganizmov pre kvalitu pôdy a ovocia
Pôdne mikroorganizmy si môžeme zjednodušene rozdeliť medzi baktérie (prokaryota) a huby (eukaryota). Prospešné pôdne mikroorganizmy, môžeme ich nazývať rastlinné alebo pôdne probiotiká, pôsobia pozitívne na rastlinu niekoľkými mechanizmami.
Mykorhízne huby už pri výseve semien pomáhajú zmnohonásobiť úrodu a zväčšiť plody. Tieto huby rastú výhradne v podzemí na koreňoch väčšiny rastlín a vytvárajú v pôde sieť mikroskopických vlákien. Dokážu sa prepojiť s koreňmi najrôznejších rastlín a v krátkom čase zväčšiť ich koreňový systém. Rastlina odovzdáva hube cukry, ale na druhej strane od nej získava živiny - hlavne fosfor, dusík ale aj dôležité mikroelementy a vodu z pôdy v oveľa väčšom množstve. Vďaka symbióze s mykorhíznymi hubami sú rastliny odolnejšie voči stresu, napríklad pri extrémnych zmenách počasia, dlhodobom suchu alebo pri presádzaní. Tiež sa spevňuje pôda, čím je odolnejšia voči erózii.
Mykorhízne huby sa vyskytujú prakticky všade v prírode, v koreňoch takmer 90% všetkých rastlinných druhov. V niektorých prípadoch dochádza k narušeniu tejto rovnováhy, napríklad v dôsledku kyslých dažďov, ktoré môžu zničiť mykorhízne podhubie. V oblastiach, kde pôsobí človek, napríklad na poliach, golfových ihriskách, okrasných či zeleninových záhradkách, alebo pri pestovaní rastlín v kvetináčoch, mykorhízu často nenájdeme. Je preto potrebné ju dodávať prostredníctvom prípravkov.
Pokiaľ ide o prírodné hnojivá, mykorhízne huby s nimi dobre vychádzajú a podporujú odovzdávanie živín rastline. Agresívnejšie chemické hnojivá však podzemné huby spoľahlivo ničia, čím rastliny prichádzajú o svojho partnera a stávajú sa závislé na chémii.
Praktické rady pri výsadbe ovocných drevín
Ovocné stromčeky sa vysádzajú v chladnom období, v čase vegetačného pokoja, na jeseň približne od polovice októbra, než je pôda zamrznutá. Pri chladnom počasí stromčeky nevysychajú a majú lepšie podmienky pre zakorenenie. Jarná výsadba začína ihneď po rozmrazení pôdy a trvá väčšinou do konca apríla. Pri jarnej výsadbe je nutné prvý mesiac stromčeky dôkladne zalievať. V prípade, že stromčeky z rôzneho dôvodu nemôžete vysadiť ihneď, je nutné korene stromčekov založiť do primeranej vlhkej, sypkej zeme a primerane do doby konečnej výsadby zalievať. Je potrebné si uvedomiť, že bežné mrazy stromčekom vôbec nevadia.
Príprava a samotná výsadba
- Príprava koreňov: Stromček vsaďte tak, že tesne pred výsadbou nožnicami mierne skrátite korene. Takto upravený stromček namočte na niekoľko hodín, najlepšie však na celý jeden deň do vody.
- Veľkosť jamy: Pri výsadbe stromčekov postačí výsadbová jama veľkosti desaťlitrového vedra. Korene aj tak treba skrátiť, takže veľkosť jamy prispôsobíte ich rozmerom.
- Zloženie pôdy pre jamy: Stromček vsaďte do jamy tak, aby miesto štepenia bolo cca 10 cm nad zemou a korene neboli zatočené nahor. Stromček zasypte dobrou zeminou. Zeminu môžete vylepšiť záhradníckym substrátom do 20% objemu, prípadne na dno jamy dať kompost, či odležaný hnoj (konský po roku odležania, kravský po troch rokoch, prasiaci až po piatich rokoch, inak spália korene). Premiešajte ho s pôvodnou zeminou. V prípade, že kompost ani substrát nemáte, zasypte stromček obyčajnou zeminou a ušľapte ho.
- Zálievka: Stromček potom dôkladne zalejte. Pozor na prílišné blato; v takom prípade sa korene môžu obaliť nepriedušnou hmotou z hliny a stromček môže uhynúť.
Starostlivosť po výsadbe
- Rez po výsadbe: Pri jesennej výsadbe môžete stromček čiastočne orezať (ostrihať) z dôvodov prepravy. Jarný rez po výsadbe: na stromčeku ponechajte 3 až 5 základných vetiev po dvoch až šiestich očkách. Vetvy orežte tak, aby posledné očko smerovalo von. Rezné rany zatrite voskom, alebo latexom. V prípade, že chcete stromček vyšší, bočné vetvy stromčeka orežte a nechajte vyrásť vetvy z vrcholu terminálu.
- Hnojenie: Na jeseň môžete stromček prihnojiť skôr, napríklad v polovici mája. Nepoužívajte vápno do jamy, ani hnoj či umelé hnojivá na povrch pri výsadbe. Toto je vážna chyba vedúca k úhynu stromčekov. V zemine s pridaným hnojivom stromček väčšinou veľmi ťažko korenia a v lete potom uschne.
- Zálievka a udržiavanie okolia: Stromček je nutné prvý rok primerane zalievať, inak cez leto alebo aj na jar uschne. Na nadmernú zálievku sú citlivejšie čerešne a višne. Kmene prvý rok ničím nenatierajte a okolie stromčekov udržujte v nezaburinenom, nezatrávnenom stave. Pre dobré prospievanie a rast je vhodné toto dodržiavať aj v nasledujúcich rokoch.
- Opora a ochrana: Mladé stromčeky ešte nie sú v pôde koreňmi pevne ukotvené. Pôsobením silného vetra sa môžu vyvrátiť, ale aj bez toho ich rast nemusí byť vzpriamený podľa vašich predstáv. Doprajte im teda oporu v podobe silného kolíka, umiestneného vždy zo severnej strany. V zime chutí kôra mladých stromov najviac zajacom. Ich ostré zuby dokážu narobiť poriadnu škodu. Najlacnejší a praktický spôsob, ako im v tom zabrániť, je použitie pletiva s drobnými okami. Vyskúšať môžete aj náter s repelentným účinkom proti ohryzu kôry.
- Ochrana kmeňa: Biela farba kmeňa (vápnom) ho ochráni počas slnečných dní pred prasknutím v dôsledku vyšších výkyvov teplôt medzi dňom a nocou.
- Miesto štepenia: Odporúčané prihrnutie pôdy okolo miesta štepenia na ochranu pred vymrznutím má svoj význam. V malej záhradke sa vám oplatí prihrnúť teplomilné ovociny za predpokladu, že hrozia ozaj silné mrazy.
Stromček pri preprave je vždy nutné chrániť proti vetru. Pri výsadbe voľnokorenného kaki, granátového jablka a figovníkov, je nutné vykonať rez po výsadbe. Granátové jablká sa zakracujú na 30 cm. Kaki na 30 - 50 cm a figovníky na 30 cm.
Udržiavanie pôdy v mladých výsadbách
Po úspešnej výsadbe je dôležité zabezpečiť optimálne podmienky pre rast. Jednou zo základných podmienok úspechu je nenechať výsadbovú misu, teda kruh okolo stromu s priemerom asi 1,5 až 2 m, zarásť vytrvalými trávami. Kým stav bez podrastovej vegetácie pri pestovaní stromčekov na slaborastúcich podpníkoch a ovocných krov je celoživotnou nutnosťou, pri starostlivosti o dlhoveké ovocné stromy na semenných podpníkoch postačí na niekoľko rokov v mladosti, zväčša 5 až 10 - v závislosti od vlahových podmienok. Čím v suchšom regióne stromček vysadíme, tým dlhšie zatrávnenie odďaľujeme.
Pôdu navôkol stromčeka kypríme, aby nezarástla kompaktnou trávnou mačinou, ktorá vytvára reálnu konkurenciu a potláča rast mladého stromčeka. Namiesto neustáleho okopávania zvoľme radšej nastieľanie pôdy pomaly sa rozkladajúcim organickým materiálom, čím napodobňujeme podmienky lesa. Nastieľanie pôdy by sme mali vykonať hneď po výsadbe alebo najneskôr na jar, skôr než priestor prerastú korienky pýru a trvácich tráv. Najprv kruh okolo stromčeka dôkladne prekypríme. Ak je stromček zasadený v kopci, vytvoríme akúsi malú terasku. Na pokyprenú pôdu rovnomerne navrstvíme kompost alebo hnoj, čím sa zabráni prerastaniu burín, postupne sa uvoľňujú živiny, obohacuje sa pôdny život a vytvára kvalitný humus.
V prípade, že máme na pozemku zvýšený výskyt hlodavcov, volíme radšej pravidelnú okopávku motykou pred dlhodobým mulčovaním a snažíme sa prilákať prirodzených predátorov. Podobne nastieľame aj ovocné kry a drobné ovociny.
tags: #pestovanie #potravin #na #korenoch #stromov