Demografická situácia v Afrike
Predpovedať budúci vývoj populácie je nielen obtiažne, ale takmer nemožné. Neustále sa vynárajúce nové hrozby, ochorenia a prírodné katastrofy dokážu totálne zvrátiť prirodzený vývin udalostí, ktoré sa na základe sledovaní minulého vývoja odborníci na demografiu snažia odhadovať.
Pre africký kontinent platí, že demografický boom, ktorý bol príznačný pre druhú polovicu 20. storočia, pokračuje. Odborníci svoje prognózy podkladajú výsledkami sledovaní demografických zmien za časové obdobie, ktoré často predstavuje rozmedzie až 50 rokov, napriek čomu sa však vývoj môže kedykoľvek zmeniť a sledovať celkom iný kurz, než bol predpovedaný.
Markantné zásahy do počtu obyvateľstva v súčasnosti predstavujú predovšetkým najviac rozšírené choroby ako AIDS, malária a v poslednej dobe hlavne ebola. Výrazná redukcia ľudí je tiež v oblastiach bez dostatočných prírodných zdrojov na zabezpečenie obživy.
Aktuálny stav populácie a trendy
Afrika má v súčasnosti viac ako 1,1 miliardy obyvateľov, čo z nej robí 2. najľudnatejší kontinent na svete s 15% podielom na svetovom obyvateľstve. Populácia Afriky dlhé obdobie stagnovala, čo bolo spôsobené hlavne obchodovaním s otrokmi a kolonializáciou afrických štátov. Prudký nárast obyvateľstva nastal až v polovici 20. storočia, kedy sa úmrtnosť začala znižovať, ale vysoká pôrodnosť stále pretrvávala.
Takmer všetky africké štáty môžeme označiť ako krajiny tretieho sveta, inak nazývané rozvojové, ktoré sa okrem iného vyznačujú veľmi vysokou pôrodnosťou aj úmrtnosťou. Veľká úmrtnosť je spôsobená nízkou životnou úrovňou, chudobou, chorobami, hladom a početnými násilnými konfliktami etnického, náboženského či surovinového pôvodu.
V Afrike sa však nachádzajú aj štáty, ktorých ekonomický vývoj postupoval rýchlejšie a životná úroveň prudko rástla. Demografia je veľmi heterogénna - severné štáty Afriky sa v porovnaní so štátmi subsaharskej oblasti vyvíjali podstatne rozdielne. V štátoch ako Maroko alebo Tunisko sa plodnosť žien viac podobá európskemu trendu, čo znamená, že na jednu ženu pripadajú približne 2 deti.
V zozname štátov s najvyššou fertilitou za rok 2013 sa na všetkých prvých desiatich miestach nachádzali africké štáty s hodnotou vyššou ako 6,0 dieťaťa na ženu. Africký svetadiel dnes ako jediný vykazuje populačnú pyramídu rovnakú ako pred takmer 50 rokmi. Stredná dĺžka života sa síce pomaly predlžuje, ale naďalej sa Afrika vyznačuje veľmi mladým obyvateľstvom.
Tempo nárastu obyvateľstva Afriky v súčasnosti dosahuje najvyššie hodnoty na svete, a to 2,5%. V krajinách ako Zimbabwe, Južný Sudán, Malawi, Niger a ďalšie je toto číslo dokonca vyššie ako 3 %. Rýchlosť populačnej explózie sa síce mierne znižuje, ale miera natality v tomto regióne zostáva príliš vysoká na to, aby prírodné zdroje Afriky mohli slúžiť celému obyvateľstvu a zabezpečiť jeho základné ľudské potreby.
S populačnou explóziou sú spojené riziká nadmerného využívania prírodných zdrojov, čo vedie k ich vyčerpaniu. To má za následok predovšetkým hlad, a teda vysokú úmrtnosť, ktorá postihuje už aj novorodencov.
Prírodné zdroje a životná úroveň
Životné podmienky Afričanov sú ovplyvnené aj geografickou polohou a podnebím územia, ktoré obývajú. Najhoršiu situáciu zaznamenávame v subsaharskej oblasti, kde sú ľudské podmienky ovplyvnené primárne neprajnými prírodnými podmienkami. Klimatické podmienky afrického kontinentu nie sú optimálne pre bohatý hospodársky rozvoj.
Nedostatok pitnej vody
Ako bolo spomenuté, obrovským problémom Afriky je nedostatok surovinových zdrojov, ktoré by mohli zaručiť dôstojnú životnú úroveň jej obyvateľov. Najkritickejšie zo zdrojov sú zásoby pitnej vody, ktorá je pre ľudský život nevyhnutná. V subsaharskej Afrike má ku kvalitnému zdroju pitnej vody prístup iba zhruba polovica ľudí. To, čo je pre väčšinu sveta samozrejmosťou, je v Afrike nedostatkovým materiálom. V roku 2012 až 43 % ľudí trpiacich nedostatkom kvalitnej pitnej vody pochádzalo zo subsaharského regiónu. Púštne oblasti sú na vodné zdroje veľmi chudobné. V troch afrických krajinách (Kongo, Mozambik a Papua-Nová Guinea) mala k zásobám pitnej vody prístup menej ako polovica ich obyvateľstva.
Ropa a jej vplyv na ekonomiku
Životná úroveň ľudí sa odvíja aj od nerastného bohatstva územia, na ktorom žijú. V Afrike sa nachádza 10% svetových zásob ropy, primárne v severnej a severovýchodnej časti kontinentu. Lýbia, Alžírsko, Nigéria, Gabon a Angola sú dokonca členskými krajinami OPEC, medzinárodnej organizácie združujúcej exportérov ropy.
Napriek takýmto bohatým surovinovým zásobám, ktoré by mohli ťažbou alebo obchodovaním s nimi Afrike priniesť výrazný nárast životnej úrovne, ich držba a ťažba je väčšinou v rukách súkromných firiem a profity z nich preto nie sú medzi obyvateľstvom viditeľné. Suroviny nachádzajúce sa v krajinách so slabým ekonomickým rozvojom neprinášajú štátu bohatstvo, ale spôsobujú nízku diverzifikáciu miestnej ekonomiky, čo môže vyústiť až v násilný konflikt.
Zdravotná situácia a boj s chorobami
Chudoba, hlad a choroby sú faktory, ktoré najviac prispievajú k mortalite afrických ľudí v pomerne nízkom veku. Napriek dodávkam pomoci od rozvinutých krajín z celého sveta je situácia naďalej alarmujúca.
HIV/AIDS
Obrovský počet afrických sirôt majú na svedomí závažné ochorenia rozšírené po africkom kontinente, na ktoré zomierajú ľudia vo veľmi mladom veku. Jedným z najnebezpečnejších je vírus HIV a jeho následné rozvinutie do ochorenia AIDS, ktoré je neliečiteľné. Najpostihnutejší región sveta vírusom HIV je subsaharská Afrika, kde žije približne 25 miliónov nakazených, z celkového počtu 35 miliónov chorých na svete. Podľa odhadov z roku 2012 žilo v Juhoafrickej republike viac ako 6 miliónov ľudí nakazených vírusom HIV alebo ochorením AIDS, čo predstavuje krajinu s najväčším počtom ľudí trpiacich touto chorobou na svete. Hneď za JAR sa nachádza Nigéria s viac ako 3,4 milióna nakazených. V prvej desiatke sa nachádza ďalších 6 afrických krajín, čo značí, že africký kontinent je najviac postihnutý touto smrteľnou chorobou, ktorá má obrovský podiel na úmrtnosti obyvateľstva.
Ebola
V súčasnosti najdiskutovanejším zdravotným rizikom je vírus eboly, ktorý sa minulý rok v marci začal šíriť z krajín západnej Afriky. Medzinárodné spoločenstvo sa spojilo v snahe o zamedzenie ďalšieho šírenia nákazy a počtu úmrtí. Vírus sa aj napriek tomu dostal za hranice afrického kontinentu. Prípady nákazy eboly boli zaznamenané v dvoch európskych štátoch a tiež v USA.
Malária
Ďalším z najzávažnejších chorôb postihujúcich Afriku je malária. Napriek tomu, že sa počet ochorení malárie od roku 2000 do roku 2013 znížil v Afrike o 34 % a podľa odhadov Svetovej zdravotníckej organizácie toto číslo dosiahne až 40% v roku 2015, číslo chorých na maláriu je stále veľmi vysoké. Počet úmrtí na toto ľahko sa šíriace ochorenie v sledovanom období klesol v Afrike o 54 %. Skupinou najviac ohrozených maláriou sú deti do 5 rokov. Z celkového počtu úmrtí detí mladších ako 5 rokov na maláriu v období od roku 2001 do 2013 bolo až 92 % zo subsaharskej Afriky.
Takéto výsledky pozorovaní a štúdií odborníkov sú pozitívnym výhľadom pre stále úspešnejšie liečenie a redukovanie smrteľných vírusov a chorôb, ktoré africký kontinent najviac ohrozujú. Dôležitým faktom zostáva potreba šírenia osvety o ochrane pred spomínanými ochoreniami a hlavne zamedzenie prenosu na deti.
Vývoj a perspektívy
Pri porovnaní rokov 1970 a 2013 pozorujeme zníženie pôrodnosti z hodnoty 6,7 na 4,7. Očakávaná dĺžka dožitia sa posunula z veku 45 na 59. Podľa odhadov expertov z Population Reference Bureau zaoberajúcich sa globálnym demografickým rastom bude mať Afrika v roku 2050 až 2,4 miliardy obyvateľov, čo by mohlo predstavovať až 25 % svetovej populácie.
Nigéria, najľudnatejšia africká krajina, bude mať podľa odhadu o 35 rokov oproti dnešným 177 miliónom obyvateľov viac ako dvojnásobný počet - 396,5 miliónov ľudí. Nárast počtu ľudí žijúcich na africkom kontinente by mal byť najmarkantnejší predovšetkým v jeho centrálnej a západnej oblasti.
Pri braní do úvahy odhadov odborníkov na demografickú dynamiku a súčasný populačný vývoj môžeme uzavrieť, že na africkom kontinente v najbližších desaťročiach k úbytku obyvateľstva s najväčšou pravdepodobnosťou nepríde. Explózia populácie, ktorá bola v Afrike v druhej polovici 20. storočia, však môže mať v dôsledku nárastu ľudí trpiacich hladom a nedostatkom prírodných surovín nevyhnutných pre život katastrofálne následky.
Na základe zistení, že v afrických regiónoch postupne dochádza k zlepšeniu zdravotníctva a školstva, ďalej podporované dodávkami surovín a materiálov humanitárnou pomocou, môžeme konštatovať, že sa demografická situácia na "čiernom kontinente" zlepšuje.
Humanitárna pomoc a medzinárodná spolupráca
Riešenie je potrebné hľadať v celkovej systémovej zmene, samozrejme s medzinárodnou pomocou. Prvotným krokom k zlepšeniu kvality života afrického obyvateľstva by mala byť zmena vo vedení väčšiny krajín. Lídri a ich nástupcovia v mnohých prípadoch podávajú nepresné štatistické údaje, ktoré neodzrkadľujú skutočnú situáciu v krajine. Medzinárodné spoločenstvo by malo cez humanitárne a diplomatické misie poskytovať asistenciu pri vytváraní fungujúceho politického, ekonomického a sociálneho systému, čo by mohlo byť efektívne iba v prípade, že príjemci pomoci budú spolupracovať. Miera humanitárnej pomoci neustále narastá hlavne postupom globalizácie.
Vďaka kvalitnejšiemu zdravotníckemu personálu a vybaveniu sa zmenšuje aj úmrtnosť populácie a predlžuje sa stredná dĺžka života u mužov aj u žien. Od roku 1970 do roku 2013 priemerná dĺžka života u obidvoch pohlaví narástla o 14 rokov. V súčasnosti sa Afričania dožívajú v priemere 59 rokov. V rovnakom období sa výrazne znížila aj kojenecká úmrtnosť zo 139 na 62 úmrtí novorodencov z 1000 narodených detí.
Stále viac sa rozširujúcim trendom v pomoci africkým obyvateľom je adoptovanie detí z chudobných oblastí. Adopcia už viac nie je iba výsada najmajetnejších, adoptovanie si dieťaťa na diaľku je dnes viac a viac rozšírenou pomocou mnohých rodín z vyspelých krajín. Rodina si smie osvojiť africkú sirotu, finančne a materiálne ju zásobovať, a tým podporovať jej zdravý vývoj, čo je väčšinou spojené so zabezpečením vzdelania a zdravotnej starostlivosti. K tomuto trendu je nutné pripomenúť, že dieťa naďalej žije vo svojej krajine a podporné prostriedky sú mu zasielané iba na diaľku. To znamená, že nie je vytrhnuté z prostredia, kde vyrastalo.
Ťažba a svetové zásoby diamantov
Premýšľali ste niekedy nad tým, kde sa všetky tie diamanty vzali? Áno, samozrejme, boli vyťažené v baniach, ale kde? Rozmiestnenie diamantových ložísk je veľmi nepravidelné a väčšina krajín vo svete obišla naprázdno. Iné, tie šťastnejšie, majú také zásoby diamantov, že ich môžu exportovať do celého sveta.
Globálni producenti diamantov
- Rusko: Jednotkou v rebríčku najväčších svetových producentov diamantov je už niekoľko rokov po sebe Rusko. Nesmierna rozloha zabezpečila tejto krajine, rozprestierajúcej sa na dvoch kontinentoch, úžasné prírodné bohatstvo. Históriu ťažby diamantov v Rusku začala písať 19. storočie, systematickejší geologický prieskum však započal až v 30. rokoch 20. storočia. V 50. rokoch bola spustená ťažba v legendárnej bani Mir. Dnes je v Jakutsku takýchto obrovských otvorených kráterov viac ako tucet. Rusko vďaka nim ročne vyprodukuje viac ako 40 miliónov karátov surových diamantov. V roku 2012 boli pod kráterom Popigai nájdené „bilióny karátov“ diamantov.
- Botswana: Vnútrozemský štát v južnej časti Afriky je ďalším veľkým hráčom na diamantovom trhu, hoci tam boli diamanty objavené pomerne neskoro - v 60. rokoch 20. storočia. Za diamantovým bohatstvom Botswany z veľkej časti stoja najmä dve bane, ktoré patria medzi najproduktívnejšie na svete - Orapa a Jwaneng. Botswana je jedným z pozitívnych príkladov, ako sa dá nerastné bohatstvo použiť na zmiernenie obrovskej chudoby.
- Kanada: Až do 90. rokov 20. storočia ťažba diamantov v Kanade prakticky neexistovala. Dnes je tretím najväčším producentom diamantov na svete a odhadované ložiská sľubujú ďalší rozvoj. Kanadská ťažba diamantov sa považuje za jednu z najčistejších na svete a pre mnohých je vítanou alternatívou voči často až príliš krvavým africkým diamantom. Kanada sa výrazne zasadila za spustenie Kimberleyho procesu, iniciatívy, ktorá má zamedziť obchodu s krvavými diamantmi.
- Juhoafrická republika (JAR): Najjužnejšia krajina afrického kontinentu bola dlhé desaťročia najväčším producentom diamantov na svete. Práve tu sa začala v druhej polovici 19. storočia moderná ťažba diamantov a rozvoj celého diamantového priemyslu. Vďaka objavu diamantov v Juhoafrickej republike vznikla gigantická spoločnosť De Beers Consolidated Mines. Svoju pozíciu najväčšieho svetového diamantového producenta si Juhoafrická republika nedokázala udržať, bane fungujú príliš dlho a ich životný cyklus sa blíži ku koncu.
- Austrália: Diamanty sa v Austrálii našli už v roku 1851, systematickejšia ťažba začala však až v roku 1869. Rozhodujúci podiel na tom má baňa Argyle, ktorá začala svoju prevádzku v roku 1985. Argyle je zvláštna tým, že diamanty v nej sú pomerne malé a ich kvalita nepatrí medzi najvyššie, preto je ukončenie ťažby naplánované už na rok 2020. Stále je to však najvýznamnejší zdroj ružových a červených diamantov.
- Angola: Ďalší juhoafrický štát s obrovskými zásobami. Podľa niektorých zdrojov diamanty z Angoly vyvážali už Portugalci v 18. storočí, priemyselná ťažba však začala až v roku 1912. Viac ako polovica angolských potenciálnych diamantových zásob je ešte nepreskúmaná.
Konflikty a detská práca pri ťažbe
Pri ťažbe sa často využíva detská práca a o moc nad ložiskami sa vedú konflikty. Priemysel štátov je často zameraný len na jedno odvetvie, čo môže viesť k nízkej diverzifikácii miestnej ekonomiky a následným konfliktom. Suroviny nachádzajúce sa v krajinách so slabým ekonomickým rozvojom neprinášajú štátu bohatstvo, ale spôsobujú nízku diverzifikáciu miestnej ekonomiky, čo môže vyústiť až v násilný konflikt.