Pestovanie sliviek: Všetko o chorobách, škodcoch a starostlivosti

Slivky domáceho pôvodu sú lepšie prispôsobené našim klimatickým podmienkam ako odrody, ktoré pochádzajú z južnej Európy. Naše domáce slivky nevyžadujú špeciálne nároky na stanovište. Pestujeme ich v oblastiach, kde priemerná ročná teplota presiahne 8°C. Najviac sa im darí v nadmorskej výške okolo 400-450 m n. m. Ak chceme, aby slivky dosiahli najlepšiu kvalitu plodov, zasadíme ich na teplé, pred vetrom chránené miesto, do hlbokej, úrodnej pôdy. Dbáme pritom na dostatočnú vlahu, obzvlášť počas zrenia plodov. Nakoľko sú slivky pomerne náročné na spotrebu živín, zabezpečujeme dostatočné množstvo dusíka, draslíka a fosforu.

Choroby sliviek a ringlôt

Slivky sú náchylné na rôzne choroby, ktoré môžu výrazne ovplyvniť kvalitu a množstvo úrody. Medzi najzávažnejšie patria:

Šárka sliviek (Plum pox virus)

Šárka sliviek je vírusové ochorenie, ktoré ohrozuje výsadby ovocných drevín po celom svete a je najnebezpečnejšie vírusové ochorenie ovocných drevín. Šárku nie je možné úplne vyliečiť. Akákoľvek liečba chorých drevín je v podstate neúčinná. Symptomatické prejavy je možné pozorovať na listoch, plodoch a často aj na kôstkach. Prejav ochorenia je veľmi variabilný a odlišuje sa v závislosti od hostiteľskej rastliny, odrody a kmeňa vírusu, ktorý napadol danú rastlinu. Najcitlivejšie sú mladé výsadby ovocných druhov. Vírus sa prenáša voškami alebo vegetatívnym rozmnožovaním.

Ilustrácia listov slivky s príznakmi šárky

Červená škvrnitosť listov

Pôvodcom ochorenia červenej škvrnitosti listov je huba Polystigma rubrum. Prezimuje v opadanom lístí, v ktorom sa tvoria plodničky. Z nich sa na jar uvoľňujú tzv. askospóry vyvolávajúce infekciu mladých listov. Prvé príznaky ochorenia v podobe 5 až 10 mm veľkých oranžových až hnedočervených vypuklých škvŕn sa objavujú približne šesť týždňov po infekcii. Silnejšie postihnuté listy sa deformujú, usychajú a predčasne opadávajú. K šíreniu choroby dochádza predovšetkým za teplého a vlhkého počasia.

Nekrotická krúžkovitosť slivky (Prunus necrotic ringspot virus)

Na čepeliach listov sú chlorotické ohraničené škvrny, drobné krúžky, alebo pruhy. Postihnuté miesta sa krútia, na spodnej strane listov sa objavujú v okolí žiliek výrastky. Postihnuté miesta postupne nekrotizujú a vypadávajú. Listy sa postupne rozpadávajú a často zostáva zachovaný iba úzky prúžok pletiva v okolí nervov. Príznaky sú silnejšie pri teplom počasí. V ďalších rokoch býva prejav príznakov variabilný, prípadne môže aj zmiznúť.

Tetovnička slivková (Phyllosticta prunicola)

Na listoch sú drobné, okrúhle, červenofialové až fialovošedé škvrny, obvykle lemované tmavším okrajom. Škvrny majú obvykle priemer 1-2 mm. Uprostred nich sú tmavé body. Silne postihnuté listy predčasne opadávajú. Škvrny sú veľmi podobné škvrnitosti listov - presná diagnóza si vyžaduje mikroskopické vyšetrenie.

Odumieranie púčikov, škvrnitosť plodov, suchá škvrnitosť listov - dierkovitosť (Stigmina carpophila)

Huba napáda všetky druhy kôstkovín. Žlté až fialové škvrny na listoch, ktorých stredy nekrotizujú a vypadávajú. K napadnutiu dochádza hlavne pri teplom a vlhkom počasí. Ošetrenie je v podobe likvidácie opadaných listov, vetvičiek a plodov. Predjarný a jarný postrek.

Grmaník slivkový (Taphrina pruni)

Grmaník slivkový je hubové ochorenie, ktoré sa objavuje predovšetkým na plodoch sliviek. Vplyvom choroby dochádza k deformácii ich tvaru - nadobúdajú podlhovastý tvar. Môžu byť dlhé 5 až 7 cm, vo vnútri plodu sa nenachádza kôstka, pretože sa vôbec nevytvorí. Povrchové sfarbenie je žltozelené so šedým povlakom. Napadnuté slivky v priebehu vegetácie hnednú, stratou vody sa scvrkávajú, odumierajú a následne predčasne opadávajú. Rozmnožuje sa askospórami, ktoré zimu prečkajú v trhlinách kôry, v púčikoch a aj na konároch. Môže prezimovať aj vo forme mycélia vo výhonkoch, ktoré na jar prerastá cez stopku do mladého plodu. Askospóry na jar klíčia a vznikajú z nich blastospóry, ktoré sú príčinou infekcie kvetov a teda aj plodov. V lete koncom júna sa tvoria na povrchu plodov vrecká, v ktorých približne o tri týždne dozrievajú askospóry. Tie sú následne vystreľované do koruny stromu a okolia, kde prezimujú. Ochorenie škodí na plodoch a výrazne znižuje úrodu.

Deformované plody slivky napadnuté grmaníkom

Ďalšie choroby sliviek

  • Rez slivková
  • Zasychanie okrajov listov slivky

Škodcovia sliviek a ringlôt

Okrem chorôb môžu slivky ohrozovať aj rôzni škodcovia:

Obaľovač slivkový (Cydia funebrana)

Obaľovač slivkový prezimuje v štádiu dospelej húsenice v kokóniku pod kôrou, v mačine alebo v iných úkrytoch. Na jar sa zakukľuje a obyčajne v priebehu mája sa liahnu motýle. Oplodnené samičky kladú vo večerných hodinách vajíčka na malé plody, ojedinele aj na listy. Kladenie trvá niekoľko týždňov, pričom začiatok kladenia je vždy skôr, približne o 7 až 10 dní, ako u obaľovača jablčného. Vajíčka sú okrúhle, ploché, šošovkovité, priesvitné a bývajú dobre prilepené k podkladu. Vyliahnuté húsenice sa krátky čas pohybujú po povrchu plodov a potom sa vžierajú dovnútra. Tento druh obaľovača má u nás dve generácie. Napadnuté plody zvyčajne skôr dozrievajú, zafarbujú sa do modra a často mávajú na povrchu plodu kvapôčku gleja. Bývajú aj oveľa mäkšie, ako zdravé plody, pričom vo vnútri sa nachádza červenkastá húsenička spolu s hnedými vlhkými kúskami trusu. Pri vlhkom počasí napadnuté plody následne poškodzuje aj hubové ochorenie - monilióza, takže plody pomerne rýchlo hnijú.

Piliarka slivková (Hoplocampa minuta) a Piliarka žltá (Hoplocampa flava)

Piliarka slivková a piliarka žltá sú považované za najzávažnejších škodcov sliviek, slív a ringlôt. Obidva druhy piliarok sa vyskytujú spoločne, alebo prevažuje jeden druh. Obidva druhy piliarok prezimujú v štádiu dospelých lariev v pôde. Na jar sa kuklia a dospelé piliarky sa roja v čase kvitnutia sliviek. Vyliahnuté larvy vyžierajú vnútrajšok plodov, pričom dôsledkom napadnutia piliarkami je hromadné opadávanie zelených nevyvinutých plodov, veľkých 10-15 mm. Pri silnom výskyte piliarok môže opadnúť aj 100 % plodov. Na opadnutých plodoch je viditeľná okrúhla hlboká dierka, z ktorej často vytŕča vankúšik hrdzavohnedého vlhkého trusu. Larva posledný plod opúšťa veľkou čiernou dierkou a padá sama, alebo aj s plodom, na zem, kde sa zahrabáva do pôdy. Čím je počasie teplejšie, tým väčšie býva napadnutie. Za sychravého, daždivého počasia piliarky do kvetov nelietajú a v rokoch s takýmto počasím v období kvitnutia býva napadnutie nízke.

Vlnovník trnkový - slivkový (Eriophyes similis)

Roztoče Eriophyes similis vytvárajú guľovité až bradavičnaté hálky na listoch slivky bledožlté, zelené až tmavo červené hálky. Na hornej strane listu sú malé, polguľovité, chlpaté, na spodnej strane listu má hálka otvor. Často sa zhlukujú pozdĺž žiliek, ale sú aj po celej listovej ploche. Výnimočne môžu byť poškodené aj plody.

Voška slivková (Hyalopterus pruni)

Čerstvo nakladané vajíčka sú bledozelené, neskôr tmavnú. Vošky cicajú na spodnej strane listov. Na povrchu tela sa nachádza biely voskový prášok. Primárnym hostiteľom sú slivky a trnky, niekedy aj marhule. V dôsledku poškodenia listy zasychajú a opadávajú, ale neskrúcajú sa. Plody sa vyvíjajú horšie. Ochranným opatrením je jarný postrek. V prípade silného výskytu sa môže postrek opakovať.

List slivky napadnutý voškami

Voška bodliaková (Brachycaudus carudi)

Primárnymi hostiteľmi škodcu sú najmä slivky, mandle, broskyne alebo marhule. Napadnuté listy sa zvinujú a kučeravejú. Ochrana sa robí predjarným postrekom a podľa výskytu škodcu sa postrek opakuje.

Voška slamihová (Brachycaudus helichrysi)

Primárnym hostiteľom vošky slamihovej sú stromy z rodu Prunus (slivky). Takisto rôzne byliny, najmä z čeľade astrovité. Z kultúrnych druhov poškodzuje najmä slnečnicu. Je to významný škodca slivky, v dôsledku cicania sa listy deformujú a skrúcajú do trúbkovitého zvitku. Napadnuté listy predčasne opadávajú. Slnečnica v dôsledku poškodenia žltne a listy sa stáčajú.

Puklica slivková (Eulecanium corni)

Samičky aj samčeky dospievajú od druhej polovice mája do prvej polovice júna. Samičky sú dlhé 4-6mm. Majú pologuľovitý tvar a výšku tela 1,5 až 2mm. Hostiteľskými rastlinami sú najmä slivky, ale je to polyfágny druh, ktorý poškodzuje agáty, jasene, liesky, hlohy, jarabiny, egreše, javory, bresty, vinič a ďalšie dreviny. Cicať môže aj na okrasných rastlinách. V dôsledku cicania sú stromy oslabené a konáriky môžu odumierať. Pri silnom napadnutí môže odumrieť celý strom. Stromy sú menej odolné voči mrazom.

Voška chmeľová (Phorodon humuli)

Prvý článok tykadiel je zreteľne väčší ako druhý článok. Tykadlá sa pripájajú k hlave, na ktorej sú zreteľné čelové hrbolčeky. Primárnym hostiteľom je slivka domáca a príbuzné druhy. Sekundárnym hostiteľom je chmeľ obyčajný. Kolónie sa vyskytujú na spodnej strane listov. Je prenášačom šárky sliviek. Pri premnožení dochádza k deformáciám listov, zasychaniu listov, niekedy môže odumrieť celý výhonok. Ochranným opatrením je jarný postrek.

Typy sliviek a ich charakteristika

Medzi slivky radíme rôzne druhy ovocných drevín, ktoré sa líšia tvarom plodov, konzistenciou dužiny a inými vlastnosťami:

  • Slivka domáca (Prunus domestica) - najbežnejší druh pestovaný u nás, charakteristický pretiahnutými plodmi.
  • Mirabelka (Prunus domestica subsp. syriaca) - má malé žlté alebo červené až oranžové plody s jemnou, sladkou chuťou.
  • Poloslivky - kríženci pravých sliviek a slív, plody nebývajú tak pretiahnuté ako u pravých sliviek a konzistencia dužiny býva mierne pevná.
  • Ringloty - plody sú väčšie, guľatejšie a majú mäkšiu šupku. Dužina býva mäkká a často priľne na kôstke.
Rôzne druhy sliviek a ringlôt

Výber a výsadba sliviek

Slivoniam sa najlepšie darí v nadmorských výškach okolo 300-500 m.n.m., s priemernou ročnou teplotou okolo 8 °C, v nie príliš živných a v stredne ťažkých, dobre priepustných, vlhkých pôdach. pH pôdy by malo byť vyššie ako 5. Stanovište by malo byť teplé, dostatočne chránené pred severnými vetrami, volíme skôr západnú až juhozápadnú stranu.

Pred zasadením stromu je potrebné odstrániť odumreté korene stromčeka a namočiť ho do vody (dve hodiny by mali byť postačujúce, dlhšia doba nevadí, maximálne však 1 deň). Pri jarnej výsadbe vykonáme základný rez, pri jesennej výsadbe ponecháme rez až na jar. Väčšina mladých stromčekov potrebuje v prvých rokoch života patričnú oporu (niektoré po celý život). Pripravíme si preto kôl, ktorý zatlčieme do ich vyhĺbenej jamy. Potom zvisle vložíme drevinu a prihadzujeme zeminu. Aby sa pôda dobre dostala aj pod korene, stromček nadvihneme a ľahko s ním zatrasieme. Potom dohádžeme zvyšok, pošliapeme a nakoniec pripevníme strom ku kolu. Nezabudneme dôkladne preliať zhruba 15 litrami vody.

Podpníky pre slivky

Slivkové stromy sú naštepené na korene (podpníky) iného druhu slivky, aby sa obmedzila ich veľkosť a podporilo sa skoršie rodenie. Medzi najčastejšie používané podpníky patria:

  • Myrobalán - najčastejšie používaný podpník, má veľkú variabilitu, je veľmi prispôsobivý pôdnym podmienkam. Vhodný do ľahších suchších pôd, ale aj do ťažších, nezamokrených.
  • St. Wagenheimova - slabo rastúce podnož, vyžaduje dobré pôdy a dostatok vody, korenie plytko. Je vysoko mrazovzdorná, vyžaduje oporu.
  • Weiwa - in vitro množený vegetatívny klon podnože Wagenheimova. Dorastá do výšky 50% myrobalánu. Nie je vhodná do suchých, piesočnatých pôd.
  • St. Julien - rastie o zhruba 10 - 25% slabšie než na myrobaláne. Skorej nastupuje do rodivosti, no na druhú stranu plytšie korenia. Hodí sa teda najmä do ťažkých a vlhkých pôd.

Opeľovanie

Mnohé odrody sliviek sú samoopelivé, takže potrebujete iba jeden strom, ale pred kúpou si to skontrolujte. Stromy, ktoré nie sú samoopelivé, potrebujú v blízkosti kompatibilného „opeľovacieho partnera“ - ďalšiu slivku, ktorá kvitne v podobnom čase (v podobnej „skupine opeľovania“) - na zabezpečenie dobrej úrody.

Rez a tvarovanie sliviek

Správny rez je kľúčový pre zdravý rast, dobrú úrodu a dlhovekosť slivkového stromu.

Rez po výsadbe

V jarných mesiacoch vyberieme tri až štyri základné vetvy, plus terminálny výhon. Zakrátime tak, aby postranné vetvy boli v podriadenom postavení voči hlavnému výhonku. V ďalších rokoch skracujeme iba vtedy, ak sa vytvorili dlhé prírastky (nad 0,6m). Pri povýsadbovom reze je potrebné skrátiť kostrové konáre na zhruba tri až štyri očká.

Udržiavací rez

Cieľom je redukovať nadmernú násadu plodov a zabrániť tak oslabeniu rastu. Kvetné púčiky sa tvoria prevažne na jednoročných výhonoch vyrastajúcich na dvojročných a trojročných vetvách. Ak sú prírastky za vegetáciu aspoň 40cm, obmedzíme sa len na presvetlenie koruny a ozdravenie stromu. Rez vykonávame na jar (pred kvitnutím, po odkvitnutí, prípadne po zbere, u skorších odrôd).

Výchovný rez

Výchovný rez sa robí dvakrát ročne. K prvému z nich je možné pristúpiť v momente, keď už pominú mrazy, ale ešte sa neobjavili kvety. Druhý je potom možné vykonávať začiatkom leta. V rámci výchovného rezu teda môžete tvarovať korunu stromu.

Zmladzovací rez

Slivky veľmi zle znášajú zmladzovací rez. Preto je potrebné počas nasledujúcich rokov venovať pozornosť presvetľovaciemu rezu. Ten by sa mal obmedziť na odstraňovanie kolmo rastúcich výhonov, vidlicových rozkonárení a podobne nevhodne rastúcich letorastov.

Tvarovanie koruny

  • Pohárikový (kalichový) tvar - má kmeň vysoký cca 75 cm, tri alebo štyri vetvy vyčnievajúce nahor, aby vytvorili kalichový tvar s otvoreným stredom, čo podporuje lepšiu cirkuláciu vzduchu a znižuje riziko plesňových ochorení, zlepšuje zber plodov.
  • Pyramídový tvar - strom sa tvaruje od spodku po vrch v tvare pyramídy.
  • Vejár - krátky kmeň s konármi tvarovanými do strán v tvare vejára, prichytený k stene alebo plotu. Strihajte ho dvakrát do roka, začiatkom leta a po zbere ovocia.
  • Kolík (kordón) - sú to veľmi kompaktné, jednokmeňové stromy s krátkymi bočnými výhonkami, ideálne do malých priestorov a nádob. Strom podoprite pevným kolíkom alebo vodorovnými drôtmi.
Ilustrácia rôznych tvarov koruny slivky

Hnojenie a starostlivosť

Slivka potrebuje k svojmu rastu dusík, môže sa teda hnojiť maštaľným hnojom, dusičnanom amónnym, alebo prírodným hnojivom. V prvom a druhom roku života stromu je potrebné hnojenie v marci. V máji pridajte dusičnan vápenatý. Mladé stromčeky potrebujú dostatok vody, oplatí sa okolo nich rozsypať mulčovaciu kôru, ktorá pomáha udržiavať potrebnú vlhkosť.

Pri použití mykorhíznych húb vytvoríte v okolí koreňov rastlín rozsiahlu sieť podhubia napojenú na korene rastlín. Táto sieť dodáva rastline vodu a v nej rozpustené živiny, zachytí vodu, minerály a privedie ich aj zo vzdialenejších miest, kam by koreň bez húb nedočiahol. Mykorhízna symbióza má okrem rastového efektu priaznivý vplyv na zdravie rastliny a jej hormonálnu rovnováhu.

Zber a využitie plodov

Slivky sú pripravené na zber od konca leta do jesene, v závislosti od vašej oblasti. Či sú slivky zrelé spoznáte jemným stlačením na plod. Ak sú mäkké, potom sú pripravené na zber. Slivky by sa mali ľahko odlepiť od stromu, stačí len mierne zakrútiť ovocie. Zber ale budete musieť opakovať niekoľkokrát, pretože plody dozrievajú postupne.

Slivky majú široké využitie. Dajú sa konzumovať priamo, zavárať, sušiť, no je z nich aj skvelý džem alebo slivovica. Sú výborným doplnkom do koláčov, muffinov, ako príloha k mäsu v podobe čatní alebo omáčok.

AKO PRIPRAVIŤ SLIVKOVÝ DŽEM - SLIVKOVÉ ZAVARENIE: NAJLEPŠÍ RECEPT! Návod Sprig Barton!

tags: #pestovanie #sliviek #kuceravost #listov