Pestovanie špeciálnych plodín: Príklady a prínosy

Pestovanie špeciálnych plodín, ako sú osivová kukurica a cukrová repa, predstavuje pre mnohé poľnohospodárske podniky významný zdroj príjmov. Príkladom je Poľnohospodárske družstvo v Nižnej pri Piešťanoch, ktoré sa vďaka zameraniu na tieto plodiny zaradilo medzi najlepšie v súťaži Top Agro. Predseda družstva Stanislav Ferech zdôrazňuje, že dobré výsledky v rastlinnej výrobe, najmä v špeciálnych plodinách, prinášajú zaujímavý finančný efekt.

Osivová kukurica ako ekonomický pilier

Osivová kukurica, ktorá sa na Slovensku pestuje na približne 16 tisíc hektároch, je nielen vynikajúcou predplodinou, ale aj kľúčovým prvkom ekonomiky družstevníkov v Nižnej. Verní sú jej už šestnásť rokov. Hoci nie každý rok je ekonomicky výhodný, z dlhodobého hľadiska prináša pestovateľom primerané finančné ohodnotenie. Nižšie úrody zrna v porovnaní s merkantilnou kukuricou a vyššia náročnosť na ľudskú prácu sú kompenzované podstatne vyššími nákupnými cenami.

Systém pestovania podľa tratí

Pochopenie systému "plodín prvej, druhej či tretej trate" je dôležité pre efektívne hospodárenie s pôdou a maximalizáciu úrod. Tento trojhonový osevný postup spočíva v rozdelení pôdy na tri časti, ktoré sa postupne v rôznych rokoch prihnojujú. Tým sa vytvárajú záhony s rozdielnym obsahom živín, umožňujúce pestovanie zeleniny podľa jej nárokov. Striedanie plodín zároveň predchádza únave pôdy a pomáha v boji proti chorobám a škodcom.

Princípy striedania plodín podľa tratí

• Prvá trať: Najnáročnejšie plodiny na živiny, ako sú hlúboviny (brokolica, karfiol) a plodová zelenina (rajčiny, uhorky, papriky, tekvice). Pestujú sa na čerstvo vyhnojených záhonoch a vyžadujú si počas vegetácie okopávanie pre lepšie prevzdušnenie pôdy a uvoľňovanie živín.
• Druhá trať: Stredne náročné plodiny, ako napríklad koreňová zelenina, cvikla, niektoré cibuľoviny alebo listová zelenina. Pestujú sa na záhonoch, ktoré boli hnojené pred dvomi rokmi.
• Tretia trať: Najmenej náročné druhy zeleniny, ktoré zle znášajú čerstvé vyhnojenie. Patria sem napríklad druhy, ktoré nevyžadujú veľké množstvo živín v pôde.

Proces začína rozdelením záhrady minimálne na dve, ideálne tri časti. Jedna časť sa na jeseň vyhnojí maštaľným hnojom, do druhej sa zapracuje vyzretý kompost. V nasledujúcich rokoch sa jednotlivé časti posúvajú o "jednu trať", pričom pôda hnojená pred tromi rokmi sa stáva miestom na pestovanie najnáročnejších plodín.

Nové možnosti v pestovaní špeciálnych plodín: Peluška ozimná

S rozvojom pestovania plodín pre energetické účely sa otvárajú nové možnosti využitia menej tradičných rastlín na udržanie úrodnosti pôdy. Peluška ozimná je jedným z takýchto druhov. V našich podmienkach bola doteraz málo využívaná, hoci jej odrody sú registrované v Nemecku a Maďarsku. Peluška má charakter presievky, čo umožňuje jej jesenný aj jarný výsev. Okrem produkcie zelenej hmoty a semena je predurčená aj na ochranu a zúrodňovanie pôdy.

ZDV Fryšták a využitie pelušky ozimnej

Zemědělské družstvo vlastníků Fryšták (ZDV) začalo využívať pelušku ozimnú Arkta na produkciu semena a ako medziplodinu v osevnom postupe. ZDV, zamerané na produkciu mlieka a pestovanie plodín pre energetické využitie, vidí v peluške ekonomický efekt. Overuje tiež využitie biomasy pre výrobu peliet na spaľovanie. Spoločnosť využíva biopelety vo vlastnej sušiarni krmív, ako aj pre dodávky do kotolní.

Pri pestovaní špeciálnych plodín pre energetické účely a využívaní rastlinných zvyškov často zostáva v pôde málo organických látok, čo zhoršuje jej štruktúru a biochemický režim. Pre udržanie biologickej aktivity pôdy a obmedzenie erózie je nevyhnutné pestovanie medziplodín. Ozimné strukoviny, ako peluška, pôdu v mimoprodukčnom období nielen chránia, ale ju aj zúrodňujú a obohacujú o dusík a organické zvyšky.

Vlastnosti odrody pelušky ozimnej Arkta

Odroda Arkta, vyšľachtená spoločnosťou SELGEN, je presievkový typ hrachu s dobrou schopnosťou prezimovania. Vyznačuje sa odolnosťou voči mrazom, rýchlym počiatočným jarným rastom a vysokou odnožovacou schopnosťou. Je skorá, vysokého vzrastu a má veľmi drobné semeno (HTS 100 až 130 g), čo zabezpečuje vysoký rozmnožovací koeficient. Pri pestovaní v čistej kultúre poskytuje skoré zelené krmivo a je výbornou predplodinou napríklad pre ozimnú repku. Pri pestovaní na semeno je možné semená po úprave využiť ako bielkovinový komponent do kŕmnych zmesí pre dobytok, alebo bez úpravy ako krmivo pre drobné vtáky. Zaujímavé je aj jej využitie ako medziplodiny pre vypestovanie nástielky (mulča) pod kukuricu.

Technológia výsevu a prínosy pelušky ozimnej

Postup pri výseve pelušky ozimnej sa zhoduje s technológiou pestovania hrachu, s výnimkou jesenného termínu sejby. Odporúčaný výsevok v čistej kultúre je 1,2 milióna klíčivých semien na hektár (cca 120-150 kg/ha). V miešanke možno výsevok znížiť. Hĺbka výsevu je 40-60 mm, vzdialenosť riadkov je ako pri obilninách. Facélia, pestovaná v miešanke s peluškou, sa vysieva oddelene do hĺbky 10 mm. Facélia v priebehu zimy vymŕza.

Prínosy z pestovania pelušky ozimnej:

• Poskytuje dobrú úrodu semena so zaujímavým obchodným využitím.
• Poskytuje veľmi skoro na jar úrodu zelenej hmoty pre priame skrmovanie alebo výrobu bielkovinovej siláže.
• Chráni pôdu v medziobdobí pestovania hlavných plodín proti erózii a vysychaniu.
• Udržiava dobrú štruktúru pôdy a jej biologickú aktivitu.
• Viaže zvyškové živiny v pôde a obmedzuje ich vyplavovanie.
• Zabraňuje vyplavovaniu dusičnanov z ornice, čím prispieva k ochrane životného prostredia.
• Pri použití ako nástielka pod kukuricu rýchlejšie odoberá povrchovú vodu, čím zabraňuje nadmernému premasteniu pôdy pri sejbe.
• Obohacuje pôdu viazaným dusíkom a organickou hmotou.
• Vytvára priaznivú mikroklímu pre vzchádzajúce rastliny.
• Pri likvidácii nástielky umožňuje účinnú likvidáciu prvej generácie jarných burín.
• Pri jesennom výseve nie je spravidla potrebná ochrana proti burinám.

Skúsenosti ZDV Fryšták s nástielkou

ZDV Fryšták má dlhoročné skúsenosti s pestovaním pelušky a využívaním kukurice do nástielky. Overuje vhodnosť rôznych plodín pre nastielanie, pričom ako najvhodnejšie sa javia prezimujúce druhy. Zaujímavé je aj využitie miešanky pelušky s inými plodinami, napr. s facéliou vratičolistou. Používajú tanierový sejací stroj Monosem pre výsev kukurice do nástielky.

Poznatky ZDV z používania technológie nástielky:

• Možnosť dosiahnutia nadpriemerných úrod semena.
• Porast pelušky chráni pôdu pred eróziou a zachováva jej štruktúru.
• Zabraňuje zlievaniu pôdy na jar pri vyšších zrážkach a umožňuje skorší vstup techniky na pozemok.
• Chráni vzchádzajúcu plodinu pred vysušovaním vetrom a tvorbou prísušku, vytvára priaznivú mikroklímu porastu.
• Obohacuje pôdu o dusík a organické zvyšky.
• Pozitívny vplyv nástielky je hodnotený v súvislosti s dodržiavaním "nitrátovej smernice" o ochrane životného prostredia.

V súčasnosti ZDV rieši vhodnú technológiu ošetrenia semena ozimnej pelušky Arkta pre jej bezproblémové využitie ako bielkovinového komponentu vo výžive dobytka.

tags: #pestovanie #specialnych #plodin