Vitajte vo svete nespútanej fantázie a ničím neohraničenej literárnej slobody, kde sa hrdinovia pohybujú na hranici sna a skutočnosti, života a smrti. Predavač gaštanov, poľský kozmonaut, generál Sikorský, ktorý leží v truhle, či nahluchlá Panna Mária, ktorá pri televízore pletie Ježiškovi ponožky, sú len niektorými z postáv, ktoré obývajú bláznivý svet autorky Weroniky Murek. V tomto svete nikoho neprekvapuje zoznamovací večierok pre mŕtvych ani osvetové zdravotnícke bábkové divadlo. Murek, ako slovný mág, žongluje literárnymi štýlmi a majstrovsky vodí čitateľa za nos, čím ponúka dokonalý únik od nudy všedných dní.
O diele a autorke
Poľská spisovateľka a dramatička Weronika Murek (narodená v roku 1989) za svoj debutový prozaický počin s názvom „Uprawa roślin południowych metodą Miczurina“ (v slovenskom preklade „Pestovanie rastlín podľa metódy Mičurina“) získala nominácie na niekoľko prestížnych poľských literárnych cien. V rovnakom roku, keď vyšiel jej prozaický debut, dostala Národnú dramatickú cenu za hru „Feinweinblein“, ktorá sa odohráva v 50. rokoch minulého storočia.
Kniha „Pestovanie rastlín podľa metódy Mičurina“ v poľskom origináli vyšla v roku 2015 vo vydavateľstve Czarne. Ide o zbierku poviedok, ktoré sa spájajú do zvláštneho, snového celku, oscilujúceho medzi realitou a fikciou. Kritici často označujú jej štýl za „onirizmus realny“, čo výstižne opisuje narušenie proporcií medzi fikciou a realitou, ktoré sa v poľskej literatúre objavuje len zriedka od čias Brunona Schulza.
Literárne techniky a témy
Weronika Murek pracuje s poľskou prozaickou tradíciou, často vychádzajúc z folklórnych motívov, ktoré následne transformuje do maximálne surrealistických svetov. V jej dielach dominujú prevrátené logické schémy, kde sa mieša viera s prírodnými zákonmi a zavedené pravidlá strácajú svoju platnosť. Autorka má pozoruhodný talent vidieť realitu z odstupu, spochybňovať danosti a nachádzať absurditu aj tam, kde sa na prvý pohľad všetko zdá byť v poriadku.
Jednou z kľúčových tém je otázka smrti a jej vnímania spoločnosťou. V poviedke o Marii, ktorá po svojej smrti nedokáže prijať fakt, že už nie je medzi živými, sa odráža konflikt medzi individuálnym bytím a spoločenským vnímaním. Táto situácia, kde jedinec napriek protestom „Ale veď žijem!“ čelí kolektívnemu odmietaniu, poukazuje na paradox spoločenskej smrti, ktorá môže nastať aj bez skutočného fyzického zániku.
V texte sa objavujú aj náboženské prvky, ktoré menia perspektívu na prijatie vlastného konca. Príklady ako Matka Božia v podomke pletúca Ježiškovi ponožky, alebo chlapec, ktorý sa bojí zaspať, pretože sa obáva, že Ježiš pod posteľou mu ukradne papuče, ilustrujú túto provokatívnu a miestami až profanizačnú interpretáciu posvätných tém.
Jazyk a štýl
Autorkin jazyk je mimoriadne pôsobivý. Murek disponuje neuveriteľným sluchom pre jazyk a dokáže ním manipulovať spôsobom, ktorý je zároveň kalkulovane umelý a výsledkom premysleného svetotvorstva. Používa syntax, gramatiku a slovnú zásobu na vyjadrenie špecifických mentalít, emocionálneho nákladu a rôznych socio-ekonomických kontextov. Jej štýl pripomína dialógy z filmov Yorgosa Lanthimosa, kde postavy prijímajú svet, akým sa im javí - posypaný ťažkým absurdom, temný, hustý a občas nezrozumiteľný, no napriek tomu intrikujúci.
Recenzenti často vyzdvihujú jej schopnosť vytvárať nové literárne žánre. Realita je pre ňu príliš nudná, preto ju ozdobuje, robí absurdnou, vytvára paralelné svety bez logiky, vedy či chronológie. Všetko je však hlboko zakorenené v poľskej kultúre, mentalite, viere, histórii, ekosystéme a folklóre. Táto kombinácia známych prvkov v úplne neznámom prostredí pripomína prechádzku krajinami Escherových alebo Magrittových diel.
Vnímanie kritiky a čitateľov
Kniha „Pestovanie rastlín podľa metódy Mičurina“ polarizuje čitateľov aj kritikov. Zatiaľ čo niektorí ju považujú za „cudo. Obłąkane, szalone cudo“ (zázrak. Bláznivý, šialený zázrak) a „najlepszą polską powieść od lat“ (najlepšiu poľskú novelu za roky), iní v nej nachádzajú len „totalną pustkę braku treści“ (totálnu prázdnotu nedostatku obsahu) a pocit straty času. Častým argumentom proti je, že forma (surrealistická) prerástla obsah (alebo jeho absenciu).
Napriek rozporuplným reakciám sa mnohým páčia konkrétne momenty a postavy. Za cenné sú považované scény ako kaderníctvo s katalógom účesov zloženým z fotografií krásnych mŕtvych, nástenka v škôlke s kresbami detí na tému kostných chorôb, či samovrahyňa, ktorá má ísť do neba pomáhať Matke Božej s klbkom vlny. Tieto fantastické a absurdné prvky silno poukazujú na realitu, všednosť a obyčajnosť - popraskané päty, rozmazaný make-up, povery.
Niektorí čitatelia vyzdvihujú prvú, najdlhšiu poviedku („W tył, w dół, w lewo“), ktorá sa zaoberá putujúcou dušou odmietajúcou prijať vlastnú smrť. Táto poviedka je často označovaná za fascinujúcu, vtipnú a prinášajúcu nový uhol pohľadu. Dialogy sú popisované ako lahodné, presné a nie prekombinované.
Mičurin ako metafora
Názov knihy „Pestovanie rastlín podľa metódy Mičurina“ nie je náhodný. Ivan Mičurin bol ruský botanik, ktorý sa venoval šľachteniu nových odrôd ovocných rastlín a svetu predstavil vyše 300 druhov. Táto postava, ktorej bol násilne pripisovaný status vedca, spolu s citátom „Nemôžeme čakať na milosť prírody. Naším cieľom je vziať si ju od nej sami,“ dokonale zapadá do koncepcie autorky. Metafora „pestovania“ a „brania si“ od prírody rezonuje s Murekiným prístupom k realite - jej transformáciou, manipuláciou a vytváraním vlastných, nekonvenčných „odrôd“ skutočnosti.
tags: #pestovanie #teplomilnych #rastlin #podla #micurina