Súčasné klimatické podmienky nížinatých oblastí južného Slovenska umožňujú celoročné pestovanie určitých subtropických druhov. Vplyv klimatických zmien na pestovanie plodín je na Slovensku čoraz výraznejší, pričom dlhšie a teplejšie letá vytvárajú priaznivejšie podmienky pre adaptáciu nových druhov. Na juhozápade krajiny sa už dajú pestovať subtropické druhy celoročne v exteriéri, zasadené v pôde, bez nutnosti zimnej ochrany, a prinášajú plody.
Subtropické pásmo alebo subtrópy sú oblasti so subtropickým podnebím, ktoré sa nachádzajú medzi oblasťami s tropickým a miernym podnebím. V Alisovej klasifikácii podnebia sú hranice vymedzené klimatickými polohami polárneho a tropického frontu. Pre severnú pologuľu platí, že severná hranica subtrópov zodpovedá najsevernejšej klimatickej polohe tropického frontu a južná hranica zodpovedá najjužnejšej klimatickej polohe polárneho frontu.
Pri teplotách nad 30 °C rastliny trpia, pretože sa im spomaľuje fotosyntéza a tvorba plodov. Uzatvárajú sa ich prieduchy, čím sa znižuje výpar, ale zároveň aj dýchanie a príjem CO2. Nedostatok zrážok je tiež významným problémom, ktorý spôsobuje, že pôda je suchá a nedokáže absorbovať dostatok vody, čo vedie k povrchovému odtoku.
Mnohé pôvodné rastlinné druhy na Slovensku čelia ohrozeniu, najmä tie, ktoré sú viazané na vyššie nadmorské výšky alebo špecifické, dnes už meniace sa podmienky. S rastúcou nadmorskou výškou ubúda teplota, pribúdajú zrážky, menia sa pôdne typy a skracuje sa vegetačné obdobie, čo vedie k zmenám rastlinných spoločenstiev a k zániku celých ekosystémov. Globálne otepľovanie má dopad aj na permafrost, ktorý sa topí a zaplavuje rozsiahle územia.
Napriek výzvam sa na Slovensku objavujú nové možnosti pestovania. Podľa klimatických modelov by sa klíma na Slovensku do konca storočia mohla podobnuť klíme v Severnom Macedónsku, čo by umožnilo pestovanie širšej škály subtropických a dokonca aj niektorých tropických plodín.
Významné subtropické druhy vhodné na pestovanie
Súčasné klimatické zmeny na Slovensku otvárajú dvere pre pestovanie viacerých subtropických druhov, ktoré boli donedávna považované za nemožné v našich podmienkach.
Figovník (Ficus carica)
Figovník je najrozšírenejším subtropickým druhom pestovaným na Slovensku. Ide o opadavý dvojdomý ker alebo strom z čeľade morušovitých, s charakteristickými laločnato vykrajovanými listami dlaňovitého tvaru. Os, listové stopky a žilnatina pri poranení slzia bielu mliečnu šťavu - latex. Plody, figy, sú vlastne súplodia, ktoré sa v našich podmienkach vytvárajú bez opelenia (partenokarpicky) a v zrelosti sú žlté alebo fialové.
Figovník je pomerne nenáročný na podmienky prostredia. Dobre vyzreté letorasty znášajú mrazy do -12 až -15 °C, staré drevo až do -20 °C. Napriek tomu sa odporúča rastliny zakrývať slamou, papierom alebo inými materiálmi na ochranu pred silnými mrazmi. V prípade namrznutia nadzemnej časti rastlina opäť obrazí z koreňov.
Pri výbere stanovišťa uprednostňujeme svetlé, južne, juhovýchodne alebo juhozápadne exponované polohy, chránené od severu. Figovník preferuje hlinito-piesočnaté alebo piesočnato-hlinité, priepustné, výhrevné a výživné pôdy s pH od 6 do 7,8. Vo vegetačnom období sa odporúča prihnojovanie organickými hnojivami. Rezom sa odstraňujú vymrznuté výhonky a udržiava sa presvetlená koruna, aby sa podporila tvorba jednoročného dreva, na ktorom plody dozrievajú. Koncom augusta sa odporúča vylamovanie rastových vrcholov na lepšie vyzretie letorastov.
Aktinídia čínska (Kiwi)
Aktinídia čínska, známa aj ako kiwi, je popínavá rastlina, ktorá vyžaduje oporu, podobne ako vinič. Listy majú srdcovitý alebo vajcovitý tvar a sú pokryté drobnými chĺpkami, rovnako ako stopky a plody. Rovnako ako figovník, aj aktinídia je dvojdomá rastlina, čo znamená, že na dosiahnutie úrody je potrebné vysádzať samčie aj samičie rastliny, pokiaľ sa nejedná o obojpohlavné odrody (napr. Jenny).
Plodom je bobuľa - kivi. Aktinídia čínska je pomerne odolná proti mrazu, vyzreté výhonky znášajú -16 °C. V prípade silných mrazov, najmä bez snehovej pokrývky, sa odporúča zakrývať výhonky. Dôležitejšia je však ochrana koreňov pred premrznutím, pretože korení plytko pod povrchom pôdy. Toto sa zabezpečí nastielaním hrubšej vrstvy listovej hrabanky.
Je náročná na pôdu a výživu. Päťročná rastlina spotrebuje približne 200 g dusíka, 100 g fosforu a 130 g draslíka ročne. Rez sa vykonáva v predjarnom alebo letnom období. Aktinídia rodí na jednoročnom dreve, ktoré vyrastá z dvojročného. Najrodivejšie sú spodné púčiky. Rodiace výhonky sa skracujú tak, aby za posledným plodom ostalo päť listov. Letným rezom sa odstraňujú aj prehusťujúce a konkurenčné letorasty. Náročná je na svetlo, preto sa rezom snažíme docieliť optimálne osvetlenie celej rastliny. Vyrodené letorasty sa odstraňujú v predjarí. K najpestovanejším odrodám patria Hayward, Bruno, Abbott a Monty, pričom z jedného kra možno dopestovať 5 až 10 kg plodov.
Ebenovník (Diospyros kaki)
Ebenovník je opadavý ker alebo strom pochádzajúci z Číny a Japonska. Listy majú kopijovitý tvar a opadávajú ešte pred dozretím plodov. Kvety sú jednopohlavné, pričom samčie a samičie kvety sa zriedka vyskytujú na jednej rastline, aj keď ebenovník je jednodomou rastlinou. Plody sa tvoria bez opelenia a oplodnenia.
Ebenovník je menej odolný proti silným mrazom ako figovník či aktinídia. Niektoré zdroje uvádzajú, že znesie teplotu len do -12 °C, iné až do -20 °C. Pre úspešné celoročné pestovanie v teplých oblastiach Slovenska je potrebné zabezpečiť ochranu pred silným mrazom zakrývaním alebo pestovaním v nevykurovaných skleníkoch. Je rastlinou náročnou na dusík, pričom optimálny pomer dusíka, draslíka a fosforu vo výžive by mal byť 10:4:6.
Vyžaduje hlboké, výživné a na organické látky bohaté pôdy s dostatkom vlahy a s pH 5,5 až 6,5. Neznáša suché piesočnaté pôdy. Nie je náročný na rez. Na rastline sa ponechávajú štyri až päť kostrových konárov a výhonky vyrastajúce z kmeňa tesne nad povrchom pôdy sa odstraňujú. Počas vegetácie sa vykonáva skracovací rez na podporu tvorby bohatého obrastu.
Arbutus unedo (Jahodový strom)
Tento atraktívny opadavý subtropický ker alebo strom sa dožíva až 200 rokov a dorastá do výšky 5 metrov. Listy sú malé, na vrchnej strane lesklé, kožovité, vajcovito kopijovité. Kvety sú obojpohlavné, samoopelivé, červenej, zriedka bielej alebo žltej farby. Plodom sú bobule s typickým kalichom a veľkým množstvom semien, obalené kožovitou šupkou.
Je to teplomilná a suchomilná rastlina, ktorá uprednostňuje ľahké, dobre drenážované pôdy s dostatkom humusu. Dospelé rastliny znášajú mrazy do -15 °C, pri -20 °C sa odporúča zakrývať ich slamou, čečinou alebo suchým lístím. Rezom sa tvaruje koruna zo štyroch až piatich kostrových konárov a skracujú sa letorasty na zahustenie koruny. Odstraňujú sa aj polámané, zamrznuté alebo škodcami napadnuté časti.
Pestovanie subtropických rastlín v interiéri
S príchodom zimy sa pozornosť pestovateľov presúva k rastlinám pestovaným v bytoch alebo zimných záhradách. Do tejto skupiny patrí väčšina črepníkových solitérov, subtropické liečivé a aromatické rastliny, ako aj subtropické ovocné rastliny.
Nároky týchto rastlín vychádzajú z ich pôvodného prostredia. Všetky milujú slnko, pričom zvlášť náročné na slnečné svetlo sú druhy s chĺpkatými, tvrdými kožovitými alebo striebristými listami. Niektoré druhy s mäkšími listami (napr. Abutilon, Datura) sa však budú lepšie dariť v polotieni. Nedostatok svetla v zime vedie k vytiahnutému rastu, zhoršenému kvitnutiu a celkovo slabému zdravotnému stavu rastlín. Zimujú sa preto na čo najsvetlejšom mieste - presklených chodbách, verandách, átriách a pri veľkých oknách.
V lete zvládajú rastliny teploty 30 °C a viac na slnečnej verande, balkóne či terase, v zime sa však uspokoja s teplotami okolo 5 - 10 °C, pri ktorých sa ich rast zastaví a prejdú do fázy vegetačného pokoja, trvajúcej približne od konca októbra do konca februára.
Jednotlivé druhy sa líšia najmä nárokmi na vlahu. Väčšina v letnom období vyžaduje pravidelnú a bohatú zálievku odstátou, najlepšie mäkkou vodou s teplotou zodpovedajúcou teplote prostredia. V zimnom období sa zálievka obmedzí na minimum, len toľko, aby substrát bol mierne vlhký. Pre zdravý rast, bohaté kvitnutie a rodenie je nevyhnutné pravidelné prihnojovanie tekutými viaczložkovými hnojivami, prípadne hnojenie na list.
Presťahovali ste sa na sever? Ako začať so subtropickým záhradníctvom | Základy záhradníctva | Záhradníctvo Austrália
Klimatické zmeny a ich dopad na poľnohospodárstvo na Slovensku
Klimatické zmeny výrazne menia poľnohospodársku krajinu na Slovensku. Letá sú v porovnaní s minulosťou dlhšie, čo vytvára ideálne podmienky pre rozvoj škodcov, ktorí dokážu vytvoriť viac generácií a zvýšiť tak riziko ich negatívneho vplyvu na rastliny. Zároveň rastie pravdepodobnosť, že sa do našich ekosystémov dostanú invázne druhy, ktoré vytláčajú pôvodné rastliny.
Podľa klimatických modelov by mohla klíma na Slovensku do konca storočia pripomínať klímu v Severnom Macedónsku. To znamená, že mnoho súčasných rastlinných druhov stratí vhodné podmienky pre svoj rast. Obzvlášť sú ohrozené druhy viazané na vyššie nadmorské výšky, napríklad v alpínskom alebo subniválnom pásme, kde teplotné zmeny spôsobia zánik celých spoločenstiev. Slovensko totiž nemá dostatočne vysoké pohoria, aby sa tieto rastliny mohli presunúť vyššie.
Ďalším problémom sú čoraz častejšie obdobia sucha, ktoré negatívne ovplyvňujú vegetáciu. Aj keď prídu dažde, pôda je často tak vysušená, že nedokáže absorbovať dostatok vody, čo vedie k povrchovému odtoku a rastliny z tejto vody neprofitujú.
Výrazne sú ovplyvnené aj poľnohospodárske plodiny ako obilniny, zemiaky a kapusta, ktoré nezvládajú vysoké teploty nad 30 °C. Pestovanie týchto plodín si bude vyžadovať intenzívnejšie zavlažovanie, no riziko straty úrody je stále vysoké. Na druhej strane, na juhu Slovenska sa objavujú nové možnosti pestovania, napríklad olivových a figových sadov, čo by ešte pred niekoľkými dekádami bolo nepredstaviteľné.
Škodcovia a invázne druhy
Dlhé a teplé obdobie umožňuje škodcom vytvoriť viac generácií, čím sa zvyšuje tlak na rastliny a riziko poškodenia úrody. Zmena klimatických podmienok zároveň otvára dvere inváznym druhom, ktoré tu pôvodne nežili, ale nové podmienky im vyhovujú. Tieto druhy môžu pochádzať nielen z iných častí Európy, ale aj zo sveta, a môžu vytláčať pôvodné rastlinné druhy.
Ohrozenie pôvodnej flóry a fauny
Klimatické zmeny ohrozujú nielen kultúrne plodiny, ale aj pôvodné rastlinné druhy. Súčasná flóra Slovenska sa vyvíjala v mierne odlišných podmienkach, než sú tie dnešné, a niektoré druhy sa nedokážu adaptovať dostatočne rýchlo. Zánik celých rastlinných spoločenstiev, najmä tých viazaných na vyššie nadmorské výšky alebo špecifické biotopy (napr. rašeliniska), je reálnou hrozbou.
Budúcnosť pestovania subtropických plodín
Klimatické modely predpovedajú pokračujúce otepľovanie, čo znamená, že subtropické pásmo sa bude na Slovensku postupne rozširovať. Tento trend otvára dvere pre pestovanie nielen bežných subtropických plodín ako sú olivy, figy či granátové jablká, ale v budúcnosti možno aj niektorých tropických druhov.
Šľachtenie nových, odolnejších odrôd bude kľúčové pre adaptáciu poľnohospodárstva na meniacu sa klímu. Zároveň je nevyhnutné redukovať emisie skleníkových plynov a realizovať opatrenia na zmiernenie dopadov klimatických zmien. Rastlinná biodiverzita je zásadná nielen pre ekosystémy, ale aj pre naše potravinové zabezpečenie, preto je dôležité uchovávať semená a chrániť ohrozené druhy.
Semenné banky, ako napríklad Globálne úložisko semien na Špicbergoch alebo banka v Kew, slúžia ako poistka pre prípad rôznych katastrofických udalostí a umožňujú uchovanie genetického materiálu pre budúcnosť.
tags: #pestovanie #v #subtropickych #krajinach