Starostlivosť o vinicu v mesiaci máj

Máj je pre vinohradníkov kritickým mesiacom, ktorý si vyžaduje zvýšenú pozornosť a usilovnú prácu. V tomto období sa vinič prebúdza a začína intenzívne rásť, preto je dôležité zabezpečiť mu optimálne podmienky pre zdravý vývoj a bohatú úrodu. Správne vykonané jarné práce sú nevyhnutným základom pre zdravý vinohrad a kvalitnú úrodu. Po reze, viazaní a starostlivosti o pôdu prichádza obdobie ochrany viniča pred škodcami a chorobami. Každá fáza starostlivosti je dôležitá a ovplyvňuje nielen danú sezónu, ale aj dlhodobú vitalitu vinice.

Tematické foto: Vinica v máji s mladými letorastami a kvetenstvami

Starostlivosť o pôdu

Pôda je živým ekosystémom, ktorý ovplyvňuje výživu viniča a jeho celkovú kondíciu. V marci sa často vykonáva prvá okopávka pri koreňoch, ktorá pomáha prevzdušniť pôdu a obmedziť rast buriny. Príliš hustá burina by mohla vinič oberať o vodu a živiny, a preto je potrebné jej rast regulovať.

V ekologických vinohradoch je bežnou praxou siať do medziradia rastliny určené na zelené hnojenie, ako je horčica, pohánka alebo ďatelina. Tieto rastliny pomáhajú zlepšiť štruktúru pôdy, zabraňujú jej erózii a po zaoraní dodávajú pôde potrebné živiny. Je potrebné, aby sa zabezpečil bezburinný stav v príkmenných pásoch. V závislosti od možností podniku a vinohradníka je možné využiť mechanické obrábanie pásov alebo chemické metódy. V prípade využitia chemických metód je potrebné zabezpečiť ochranu voči úletu, ktorý by mohol poškodiť vinič, prípadne okolité porasty. Aplikácia by sa nemala vykonávať počas dňa pri teplotách vyšších ako 25 °C, aby sa predišlo poškodeniu viniča výparmi postrekovej látky.

Dôsledná starostlivosť o pôdu okolo ovocných stromov zvyšuje ich vitalitu, podporuje bohatšiu úrodu a minimalizuje konkurenciu o živiny a vodu. Pravidelná, plytká a včasná okopávka je účinný spôsob, ako buriny odstrániť a zároveň prekypriť pôdu. Prekyprená pôda lepšie zadržiava vlhkosť a znižuje odparovanie vody, čo je zvlášť dôležité počas suchších období.

Výsadba nového vinohradu

Od polovice apríla do polovice mája je najvhodnejšia doba pre práce spojené so zakladaním nového vinohradu. Skoršia ani neskoršia výsadba sa neodporúča. Pri veľmi skorej výsadbe môžu byť sadenice v nepriaznivých rokoch poškodené neskorými jarnými mrazmi. Ak sa rozhodneme pre výsadbu v neskorších termínoch, môže nastať problém s nedostatkom vlahy v pôde, čo môže znížiť ujateľnosť vysadených jedincov alebo viesť k zlému kondičnému stavu celého vinohradu. Mesiac jún je na výsadbu absolútne nevhodný.

V posledných rokoch sa pri výsadbe viniča vyskytuje problém v podobe zhoršených vlahových pomerov. V prípade veľmi suchej jari je vhodné využiť pomocné látky v podobe hydrogélu na zmiernenie stresujúcich faktorov počas samotnej výsadby. Sadenice sa na krátku dobu namáčajú do vopred pripraveného gélu, ktorý je schopný na seba relatívne dobre naviazať vodu a následne ju odovzdať koreňovému systému.

Výsadbu je možné vykonať viacerými spôsobmi, ktoré závisia od veľkosti vysádzanej plochy a možností pestovateľa. Väčšina súčasných moderných výsadieb je vysádzaná strojovo s GPS navádzaním kvôli zabezpečeniu čo najvyššej presnosti. Sadenice nie je potrebné pred výsadbou upravovať, keďže už zo škôlok prichádzajú pripravené na výsadbu. Výnimkou je výsadba tzv. hydrovrtom, keď je priemer výsadbovej jamy relatívne malý a je potrebné koreňový systém zmenšiť na požadovanú veľkosť. Tento systém sa využíva v prípade dosádzania jestvujúcich vinohradov.

Veľmi dôležité je, aby sme sadeniciam nespôsobili šok veľmi rýchlym vytiahnutím z chladiarenského boxu a ich umiestnením v poraste. Hlavne pri strojovej výsadbe je potrebné myslieť na to, že korene sadeníc veľmi rýchlo vyschnú a nie je vhodné ich dlhšie vystavovať pôsobeniu priameho slnka.

Vývoj vegetácie a ochrana pred mrazom

Každý rok je iný a vinohradníci musia byť neustále v strehu. Počasie a teploty ovplyvňujú, kedy vinič začne pučať, a podľa toho je potrebné upraviť termíny prác. V prípade skorého pučania je potrebné urýchlene dokončiť viazanie ťažňov, aby sa predišlo poškodeniu mladých výhonkov. V niektorých prípadoch môžu neskoré jarné mrazy spôsobiť poškodenie pučiacich púčikov, preto sa vinohradníci snažia monitorovať vývoj počasia a v prípade potreby vinič chrániť rôznymi spôsobmi - napríklad dymovými sviečkami alebo zavlažovaním, ktoré dokáže znížiť riziko poškodenia mrazom. V prípade, že bol vinohrad poškodený mrazom, je potrebné do niekoľkých hodín od poškodenia aplikovať pomocné látky v podobe rastových stimulátorov na zmiernenie dopadu stresových faktorov a lepšiu regeneráciu poškodených pletív rastliny.

Infografika: Fázy rastu viniča v máji

Hnojenie

Mesiac máj je vhodný na aplikáciu hnojív obsahujúcich dusík. Dusík je významným makroprvkom pre rastlinu, dokáže výrazne ovplyvniť intenzitu rastu, kvalitu a tiež kvantitu úrody. Na rozdiel od fosforu a draslíka je dusík veľmi rýchlo pohyblivý v pôde, na čo treba myslieť pri jeho aplikácii. Fosfor a draslík sa dajú aplikovať do pôdy do zásoby pred výsadbou, dusík treba pravidelne dodávať do vinohradu. Presné dávky potrebného čistého dusíka je možné získať iba na základe listových analýz z predchádzajúceho vegetačného obdobia. Smerodajný je pomer N/K. Pri aplikácii je potrebné uprednostniť vinohrady so slabším rastom, kde je už voľným okom viditeľný deficit. V prípade veľmi silno rastúcich vinohradov sa snažíme obmedziť množstvo dusíka.

Aplikácia sa vykonáva pomocou rozmetadiel priemyselných hnojív. Optimálne je naplánovať aplikáciu tesne pred dažďom, aby sa čo najväčšia časť dusíka dostala do pôdy a aby nedochádzalo k jeho stratám. Vo všeobecnosti sa dávka čistých živín pohybuje v rozmedzí 30-70 kg N/ha za rok. Ak je vinohrad zatrávnený, odporúča sa aplikácia väčšieho množstva dusíka, keďže tráva vytvára hustý porast, ktorý výrazne čerpá vodu a živiny.

Vhodné je aplikovať dusík v liadkovej forme, pri ktorej sa uvoľňuje postupne a je prijateľný viničom v daných fenologických fázach. Aplikácia v neskorších fázach by mohla výrazne ovplyvniť zdravotný stav, prípadne prezimovanie počas zimného obdobia. Dusík sa do pôdy nemusí dostať len vďaka aplikácii priemyselných hnojív, ale napríklad aj vďaka vhodnému ozeleneniu rastlinami čeľade bôbovité, na koreňoch ktorých žijú tzv. hrčkotvorné baktérie, ktoré viažu vzdušný dusík. Zaujímavosťou je, že dusík sa do pôdy môže dostať aj v podobe atmosférických zrážok, a to v množstve až 15 kg N/ha za rok.

Zelené práce

Zelené práce predstavujú súhrn aktivít, ktoré vykonávame priebežne počas sezóny, približne od mája do augusta, septembra. Ich cieľom je udržiavať vzdušnosť kra, ktorá je podstatná pre prevenciu chorôb viniča a pozitívne ovplyvňuje úrodu. Zelenými prácami môžeme výrazne ovplyvniť mikroklímu viničového kra a taktiež aj mikroklímu v samotnom vinohrade. Vzdušná, neprehustená listová plocha výrazne znižuje dobu ovlhčenia, a tým pádom aj vplyv hubových ochorení. Medzi zelené práce zaraďujeme podlom, skracovanie letorastov, zastrkávanie letorastov do drôtenky, vylamovanie zálistkov a redukciu násady hrozna.

Podlom a čistenie kmienkov

V tomto období je potrebné správne vykonať podlom a čistenie kmienkov. Ak by sa tieto dva agrotechnické úkony zanedbali, mohlo by to priniesť veľké množstvo negatív v ďalších vegetačných fázach. Potreba podlomu vychádza z morfologickej stavby viniča - z jedného púčika môžu vyrásť až tri zdravé letorasty, v praxi prevažne dva. Obidva tieto úkony je potrebné vykonať v čo najskoršom termíne. V prípade oneskorenia prác môžu vznikať väčšie poranené miesta, prípadne môže nastať zdrevnatenie na báze letorastu, čím je prakticky nemožné bez nožníc letorast odstrániť.

Jednou z prvých prác je čistenie kmienka. Všetky mladé výhonky, ktoré z neho vyrastajú, vylamujeme. Mladé výhonky vylamujeme aj z hlavy, pretože majú len malé alebo žiadne strapce a najmä zbytočne zahusťujú vnútro kra.

Vylamovanie zálistkov

Hlavným cieľom vylamovania zálistkov je zabrániť zahusťovaniu kra, čím sa zníži riziko šírenia chorôb. Každá odroda má na vylamovanie iné nároky, pričom niektoré zálistky môžu byť pre rast viniča prospešné. Zálistky je potrebné odstraňovať iba v zóne strapcov a v spodnej tretine výhonka. Nad posledným strapcom hrozna sa ponechávajú, pretože pomáhajú zvyšovať cukornatosť bobúľ. Ak sú zálistky príliš dlhé, odporúča sa ich skrátiť na tri až štyri listy. Dôležitý je aj správny čas vylamovania. Zálistky v zóne strapcov by sa mali vylamovať hneď, ako sa začnú objavovať, a to u všetkých odrôd - muštových, stolových, bielych aj modrých. Včasným vylamovaním, ešte pred zdrevnatením, sa zabráni poškodeniu púčikov alebo letorastov.

Zastrkávanie letorastov do drôtenky

V závislosti od odrody, sily rastu a predovšetkým pestovateľského tvaru sa zastrkávanie letorastov do drôtenky vykonáva 1-3 krát počas vegetácie. Cieľom je usmerniť rast a zabrániť prípadnému vylomeniu letorastov. Operácia je náročná na ľudskú prácu, preto už niekoľko rokov na trhu predovšetkým v zahraničí fungujú mechanické zdvíhače letorastov, ktoré prácu zjednodušujú. Pri vrcholovom tvare jednoduchý záves sa zastrkávanie letorastov nevykonáva.

Skracovanie letorastov (snímanie)

Koncom júna, v júli, začneme s odstraňovaním zálistkov z letorastov. Niekedy už v júli, ale častejšie v auguste, keď sa nové letorasty nakláňajú cez najvyšší drôt vo vedení a zavadzajú v chôdzi, pristúpime k skracovaniu letorastov, k takzvanému snímaniu. Prevísajúce letorasty odstrihneme približne 10 cm nad vrchným drôtom a môžeme odniesť do kompostu.

Prvé zelené práce vo vinici

Ochrana viniča pred chorobami a škodcami

Na jar je dôležité sledovať zdravotný stav viniča. Po zime môže byť vinič oslabený a náchylný na rôzne ochorenia. Preventívne postreky na báze síry alebo medi môžu pomôcť predchádzať prvým náznakom chorôb. Ochrániť vinič v tomto vegetačnom období voči pôsobeniu hubových patogénov je veľmi náročné a zdĺhavé. Vzdušné vinohrady s harmonickou výživou sú odolnejšie ako vinohrady zahustené s nevyváženou zásobou živín. Vďaka skráteniu doby ovlhčenia sa znižuje riziko infekcie. Ochranu je potrebné zvoliť zodpovedne s prihliadnutím k danému ročníku a priebehu počasia.

Vegetácia je v plnom prúde a v závislosti od počasia sa objavujú choroby a škodce na viniči, preto starostlivo sledujte rastliny, aby ste včas zasiahli.

Prvé jarné ošetrenia proti škodcom

Ako prvý postrek na vinice odporúčame každoročne Sulku. Je potrebné ju aplikovať ešte pred pučaním púčikov (nalievanie očiek), aby nedošlo k spáleniu púčikov alebo zelených častí rastlín. Tento postrek je primárne určený proti Hálkovcovi viničovému (Calepitrimerus vitis), ktorý spôsobuje kučeravosť (akarinózu), a Vlnovníku viničovému (Colomerus vitis), ktorý spôsobuje plstnatosť (erinózu), ale aj proti mnohým ďalším drobným prezimujúcim škodcom. Roztoče narobia najväčšie škody na začiatku vegetácie, keď napádajú pučiace očká a mladé letorasty. Pri otváraní očiek prichádza na rad druhý postrek. Záhradkári používajú už rokmi osvedčený Kumulus, alebo prírodný Rock Effekt.

Prvé chemické ošetrenie sa vykonáva hneď pri pučaní viniča proti roztočom. Postrek sa vykonáva v lokalitách s minuloročným výskytom poškodenia mladých listov viniča roztočmi. Na ošetrenie je registrovaný prípravok Thiovit® Jet (1,5 - 2,0 %) od štádia tzv. „myšieho uška“.

Pre pestovateľov, ktorí majú dlhodobo problém s obaľovačom mramorovaným a obaľovačom jednopásovým, je apríl vhodný na aplikáciu feromónových lapačov, vďaka ktorým je možné zisťovať obdobie maximálneho letu a tým pádom aj presne aplikovať prípravky na ochranu. Vynikajúcim prípravkom proti obaľovačom je Spintor. Počas celého vegetačného obdobia môže vinič napadnúť roztočec ovocný alebo roztočec chmeľový. Ochranu zabezpečíte buď dravými roztočmi (napr. Typhlodromus pyri, ktorého nasadzovanie je možné v tomto období), alebo meďnatým prípravkom. Častými škodcami sú aj vošky. Proti nim perfektne zaúčinkuje Neemazal TS, prírodný insekticíd netoxický pre človeka a dravé roztoče.

Múčnatka viničová (Erysiphe necator)

Múčnatka viniča je spolu s peronospórou najnebezpečnejšie hubové ochorenie. Napáda všetky zelené časti rastliny, listy, súkvetia, letorasty a predovšetkým nezrelé hrozno. Patogén prezimuje ako mycélium pod šupinami očiek, alebo vo forme kleistotécií. Z mycélia dochádza k infekciám skoro na jar, prípadne v máji. Príznaky sú spočiatku ťažko viditeľné - objavujú sa oveľa neskôr v júni až v auguste. V kleistotéciách sa na jar počas dažďov uvoľňujú askospóry, ktoré spôsobujú primárnu infekciu, ktorej príznaky sú tiež nenápadné.

Prevencia a liečba: Skorým postrekom sa snažíme likvidovať, alebo podstatne obmedziť túto prvotnú infekciu. Za bežného priebehu počasia urobíme prvý postrek krátko pred kvitnutím, druhý ihneď po odkvitnutí a tretí 10 až 14 dní po odkvitnutí. V prípade dlhotrvajúceho suchého počasia v máji by sme mali prvý postrek urobiť už v poslednej dekáde mája. Pri ohrození múčnatkou môžeme použiť sírne prípravky (napr. Thiovit JET) alebo ich kombinácie s inými prípravkami. Sírne prípravky pod 15 °C majú nižšiu účinnosť a nad 25 °C sú fytotoxické. Ohrozené porasty ošetrujeme 2 krát pred kvetom. Vhodné je použitie BorOilu, ktorý má efekt aj ako zmáčadlo. Ďalšie ošetrenia je vhodné vykonať tesne pred kvitnutím s prípravkom Folicit (v koncentrácii 0,4 %) a bezprostredne po odkvitnutí PowerOf-K (v koncentrácii 0,8 %) + FerrumOil (v koncentrácii 0,2 %). HF-MYCOL je zmes rastlinných výťažkov a rastlinných olejov feniklu. Dôležité je zabezpečiť prevzdušnenie viniča včasným odlistením v zóne strapcov.

Pleseň viničová (Plasmopara viticola)

Pleseň viničová je významná hubová choroba viniča. Nebezpečný je najmä jej skorý výskyt, keď prichádza k napadnutiu súkvetí a mladého hrozna. Patogén prezimuje oospórami tvoriacimi sa koncom leta v napadnutých listoch. Oospóry sú schopné klíčiť už skoro na jar. Chorobe vyhovuje vlhké, daždivé a teplejšie počasie. Napáda všetky zelené časti rastliny. Na hornej strane listu sa vytvárajú tzv. olejové škvrny, ktoré časom nekrotizujú. Veľmi citlivé sú kvetenstvá a mladé strapce. Zvýšenú pozornosť ochrane je potrebné venovať do obdobia bobúľ veľkosti hrášku. Kvetenstvá po napadnutí nekrotizujú.

Ochrana: Ochrana viniča sa môže začať preventívnymi postrekmi meďnatými prípravkami na základe signalizácie už pri dĺžke letorastov 20 - 25 cm. Tesne pred kvetom sa vykoná kombinovaný postrek proti peronospóre aj múčnatke prípravkami Ridomil® Gold MZ 68 WG a Topas® 100 EC alebo Dynali®. Po odkvitnutí prichádzajú na rad dva najdôležitejšie postreky proti hubovým chorobám v intervale 5 - 12 dní po sebe. V tejto rastovej fáze jemné pletivá mladých bobuliek fungujú ako listy, takže majú aj prieduchy a peronospóra ich môže ľahko napadnúť. Nemajú vytvorenú ani voskovú vrstvičku a preto sú citlivé aj na múčnatku. Ak prevláda daždivé počasie a sú vytvorené priaznivé predpoklady pre napadnutie peronospórou, je potrebné interval ošetrenia skrátiť až na 5 až 8 dní a použiť systémovo - kontaktný prípravok Ridomil® Gold MZ 68 WG alebo Pergado®F. Pri očakávaní výskytu peronospóry v rastových fázach viniča od bobule veľkosti hrášku až do mäknutia bobúľ je najefektívnejšie použiť prípravok Pergado® F v dávke 2,5 kg/ha, ktorý je špecialistom na ochranu strapcov a bobúľ viniča. Prípravok obsahuje účinnú látku mandypropamid, ktorá sa dokonale viaže na voskovú vrstvičku bobúľ a je prakticky hneď po aplikácii nezmývateľná. V období po odkvitnutí je dôležitá aplikácia systémových fungicídnych látok. Taktiež nepriama ochrana môže pozitívne ovplyvniť odolnosť rastliny voči patogénu.

Biela hniloba

Mechanické poškodenie bobúľ spôsobené krupobitím, múčnatkou, obaľovačmi alebo fyziologickým praskaním bobúľ je vstupnou bránou pre napadnutie hrozna bielou hnilobou. Prípravok Quadris® Max je kombináciou látok azoxystrobín a folpet, z ktorých obidve účinkujú a sú registrované aj proti bielej hnilobe.

Šedá hniloba (Botrytis cinerea)

V prípade vlhkého počasia môže kvetenstvá a mladé strapce napadnúť už v tomto období šedá hniloba. Opadávajúce a zahnívajúce kvetné lupienky na bobuliach pri optimálnych podmienkach spôsobujú infekciu. Hniloba sa dokáže usadiť na kvetenstvách a strapine ako fakultatívny nekrotrof, kde dokáže prečkať letné mesiace a v priebehu dozrievania strapcov je v prípade dostatočnej vlhkosti možnosť prepuknutia infekcie. Aplikácia sa vykonáva, v závislosti od priebehu počasia, na konci kvitnutia. V prípade silnej infekcie môže patogén napáchať vysoké ekonomické straty.

Chloróza

V období intenzívneho rastu sa na určitých lokalitách môže prejaviť chloróza. Chloróza sa prejavuje na mladých listoch a predstavuje deficit železa v rastline. Železo má veľmi dôležitú úlohu pri tvorbe chlorofylu a v procese fotosyntézy. V prípade lokalít s vyšším obsahom vápnika v pôde je predpoklad chlorózy pravdepodobnejší, pretože oba prvky vzájomne pôsobia ako antagonisti. Medzi ochranné opatrenia patrí aplikácia látok obsahujúcich železo. Dôležitá je práca s pôdou a zabránenie jej utuženiu.

Dôležité upozornenia pri chemickej ochrane

Pri používaní chemických ochranných prostriedkov na vinič pravidelne kontrolujte nielen účinnosť, ale aj dĺžku používania konkrétneho produktu. Nie je vhodné ten istý prostriedok používať po sebe viac než dvakrát. Pripomíname, že pri ochrane pred škodcami nemá ísť o ich úplnú likvidáciu, ale udržiavanie vplyvu pod prahom škodlivosti, teda narúšania prirodzenej flóry a fauny vo vinohradoch.

Starostlivosť o mladé výsadby

Mladé výsadby v tejto časti vegetácie intenzívne rastú, preto je potrebné zabezpečiť zdravú listovú plochu. Listy, napadnuté hubovými ochoreniami, strácajú fotosyntetickú aktivitu a sú pre rastlinu nepotrebné, čo môže negatívne ovplyvniť silu rastu, prípadne kumuláciu zásobných látok a následné prezimovanie počas obdobia dormancie. Zdravá listová plocha je pre mladé výsadby viniča hroznorodého základnou požiadavkou. Ochranu je potrebné vykonávať proti peronospóre viniča (Plasmopara viticola) a múčnatke viniča (Erysiphe necator). V priebehu vegetácie na mladých výsadbách škodia roztoče a roztočce. Je potrebné voči nim zasiahnuť akaricídnym prípravkom. V prípade silného premnoženia dokážu výrazne oslabiť rast mladých rastlín.

Pôda v nových vinohradoch by nemala obsahovať buriny ani iný rastlinný porast. Buriny, a predovšetkým trávy, dokážu výrazne konkurovať mladým rastlinám a odčerpávať z okolitej pôdy vodu a živiny. Tento negatívny jav je skloňovaný niekoľko posledných vegetačných období práve pre deficit atmosférických zrážok počas vegetácie. V prípade stresujúcich faktorov prostredia je vhodné mladé výsadby ošetriť niektorým zo širokého spektra stimulátorov rastu.

V prípade extrémnych stanovíšť, kde by mohla nastať vzdušná a predovšetkým pôdna erózia, je vhodné využiť zazelenanie medziradia. Rastliny v medziradí je potrebné pravidelne mulčovať, prípadne valcovať, aby nedošlo k ich prerasteniu. Dôležité je, aby bol vinič v bezburinnom poraste. V poľnohospodárstve je stále väčším problémom nájsť pracovné sily, preto sa v mnohých prípadoch využívajú výkyvné sekcie už v mladých vinohradoch. Potrebné je, aby takéto vinohrady disponovali opornými tyčkami v podobe roxorov s minimálnou hrúbkou 6 mm. Využitie drevených, prípadne sklolaminátových oporných tyčiek nie je v takýchto výsadbách vhodné.

tags: #pestovanie #vinica #v #maji