Pestovanie viniča v okolí Zvolena

Hrozno a rôzne formy jeho konzumácie, či už ide o stolové hrozno, hroznový mušt alebo lahodné vína, si vyžadujú dodržiavanie správnych zásad pestovania. Pre lepšie porozumenie fascinujúcemu svetu viniča a jeho odrodám sa oplatí poznať niektoré zaujímavosti o jeho pestovaní.

História a rozmanitosť viniča

Podľa viacerých zdrojov sa vinič pestoval už pred viac ako 8 000 rokmi na území dnešného Gruzínska, pričom sa jeho plody slúžili predovšetkým na konzumáciu. Neskôr si svoju popularitu získalo aj fermentované hrozno. V Arménsku boli dokonca objavené jednoduché nástroje na výrobu vína a semená viniča, ktorých vek z jaskynného komplexu v oblasti Areni odhadujú historici až na 6 100 rokov. Šľachtenie viniča má dlhú tradíciu aj u nás.

Na celom svete existuje viac ako 10 000 odrôd viniča, ktoré sa od seba odlišujú tvarom plodov, chuťou, nárokmi na pestovanie a použitím. Pri výbere odrody treba zohľadniť predovšetkým zamýšľané použitie - či pôjde o stolové hrozno, mušt alebo víno. Šľachtenie nových odrôd je neprestávajúcim procesom, vďaka čomu sú dostupné odrody odolnejšie voči škodcom alebo nižším teplotám. Niektoré špeciálne odrody viniča sa dokonca dedia v rámci rodín z generácie na generáciu.

Slovenské vinohradnícke oblasti a Zvolen

Slovensko, malá krajina v srdci Európy, je domovom prekvapivo rozmanitej vinárskej scény s dlhoročnou tradíciou. Každá z vinohradníckych oblastí prináša jedinečnú chuť a štýl, ktoré odrážajú miestne podmienky a skúsenosti vinárov.

Stredoslovenská vinohradnícka oblasť

Stredoslovenská vinohradnícka oblasť sa rozprestiera v okolí miest Krupina, Banská Bystrica a Zvolen. Táto oblasť je známa svojimi minerálnymi bielymi vínami, najmä z odrôd Rizling rýnsky a Rulandské biele, ktoré vďaka jedinečnej kombinácii pôdnych podmienok a mikroklímy získavajú na komplexnosti a bohatej chuti. Pre južné, východné a západné orientácie sa odporúčajú rôzne odrody:

• Južná orientácia: Rizling rýnsky, Rizling vlašský, Frankovka.
• Východná a západná orientácia: Müller Thurgau, Veltlínske červené.

Podmienky pre pestovanie viniča v chladnejších polohách

Pre úspešný vývoj viniča v chladnejších polohách, ako je okolie Zvolena, je potrebné plné slnko a teplejšie miesta. Preto vyberáme južné až juhozápadné svahy, chránené od studených severných vetrov. Viniču nesvedčí prebytok vlahy ani veterné počasie, ktoré škodí najmä menším výhonkom. Lokalitu na výsadbu si preto treba vyberať nielen s ohľadom na pôdny typ a odrodu, ale aj všetky špecifiká danej lokality. Vo všeobecnosti sa odporúča skôr pestovanie na južných svahoch, prípadne v závetrí vyšších budov a stien, ktoré akumulujú teplo a podporujú skoršie dozrievanie bobúľ.

Pôdne požiadavky a terroir

Pôda je najdôležitejšou zložkou miestneho terroir, francúzskeho pojmu odkazujúceho na celkový charakter a zvláštnosti určitého miesta, ktoré ovplyvňujú pestovanie viniča. Optimálne pôdy pre rast viniča v chladnejších polohách sú štruktúrne, skôr ľahšie, záhrevné, s dostatkom humusu a mierne kyslou až neutrálnou pôdnou reakciou (pH 6,5-7,0). Niektoré odrody (americké a hybridné) znášajú aj kyslejšie pôdy (pH 5 až 6).

Pred vysadením sa odporúča urobiť všetky opatrenia na obohatenie pôdy humusom a živinami. Ide hlavne o úpravu kyslosti, zaoranie či zarýľovanie maštaľného hnoja a zásobné hnojenie fosforom a draslíkom. Na väčšej výmere je nevyhnutná analýza pôdy na obsah živín a kyslosť. Pôdu možno upraviť: do ťažkej pôdy pridať piesok, do ľahkej primiešať hlinu. Chýbajúce látky je možné doplniť rôznymi prípravkami. Optimálna pôda by mala zabezpečovať aj dobrý odtok nahromadenej vody.

Výber odrôd pre okolie Zvolena

V horských a podhorských oblastiach vysádzame odrody s krátkym vegetačným obdobím a dostatočne mrazuvzdorné. Vinič patrí do rodu Vitis, ktorý má veľa druhov. Najväčší význam pre výrobu vína má Vitis vinifera (Vinič hroznorodý), ktorý má niekoľko tisíc odrôd.

Pre drsnejšie podmienky sú vhodné odrody, ktoré sú odolnejšie voči niektorým škodcom, prípadne odolné voči nižším teplotám. Okrem odrody viniča sa vyžaduje aj vhodný podpník, do ktorého sa odrodový vinič zaštepí. Podpníkový vinič patrí tak ako Vitis vinifera do podrodu Euvites. V poslednom čase je čoraz vyšší dopyt po odolných odrodách viniča, ktoré sa dajú pestovať aj s menším množstvom chemickej ochrany, prípadne úplne bez postrekov. Tieto moderné a komplexné hybridy prinášajú ľahší a lacnejší spôsob pestovania, ktorý je šetrný k životnému prostrediu aj k zdraviu ľudí a rozširujú hranice pestovateľských oblastí.

Príklady odolných odrôd

• Vitis labrusca (americká odroda): Má silný rast, dobre znáša sucho, je odolná voči fyloxére, múčnatke a peronospóre.
• Vitis amurensis: Rýchlo dozrievajúca odroda so silným rastom.

Výsadba a starostlivosť o vinič

Vysádzanie viníc je kľúčovým krokom k zabezpečeniu kvalitnej produkcie. Či už sa rozhodnete dosádzať staršie vinice alebo zakladať nové, je nevyhnutné správne ošetrenie hneď od začiatku.

Príprava pred výsadbou

Sadenice sa predávajú vo zväzkoch alebo jednotlivo. Je potrebné ich uchovávať v chladnom a vlhkom prostredí, aby sa zabezpečila ich dlhá životnosť v dormantnom stave a zabránilo sa predčasnému pučaniu. Približne dva dni pred výsadbou je vhodné skrátiť korene na dĺžku dlane a vložiť ich do nádoby s vodou, ideálne s koreňovým stimulátorom. Pri samotnej výsadbe môžete korene namočiť do prípravku Agrisorb, ktorý vytvorí gél zásobujúci révu vodou.

Obnova viníc (vyklčovanie starej a výsadba novej) patrí k bežnej práci vinohradníka. Pôda by si po odstránení starej vinice mala najmenej dva roky oddýchnuť, pestovať sa na nej zelené hnojivo, doplniť vyčerpané prvky a dôkladne ju prevzdušniť a zbaviť zvyškov koreňov.

Postup výsadby

Jarné sadenie viniča je citlivá fáza. Vyberte slnečnú lokalitu s priepustnou pôdou a ochranou pred studeným vetrom. Vykopte výsadbovú jamu s rozmermi minimálne 30 × 30 cm a hĺbkou 40-60 cm. Jamu do jednej tretiny zaplňte zeminou zmiešanou s dobre rozloženým maštaľným hnojom alebo kompostom a nalejte do nej čistú vodu, kým sa nevsiakne. Sadenice vložte do jamy, prihrňte pôdou a dobre utlačte. Miesto štepenia musí byť nad povrchom pôdy v takej výške, ako bolo v kontajneri. Potom dôkladne zalejte. Po vysadení zabezpečte, aby pôda okolo kríkov zostala kyprá, a mulčujte pôdu. Počas prvého roka by sa malo odstrániť všetko hrozno, aby sa sila rastliny sústredila na rast silných stoniek a koreňov.

Počiatočná starostlivosť (prvý a druhý rok)

Prvý rok

Po vysadení je potrebné mať pozemok oplotený a v prípade väčšej výmery aj vybudovať opornú konštrukciu. V prvom roku postačia oporné koly. Cieľom je podpora rastu nadzemnej i podzemnej časti. Z púčikov vyrastú výhonky, z ktorých ponecháme dva najsilnejšie a ostatné odstránime pri zemi. Postupne ich priväzujeme k opore. Bočný obrast neodstraňujeme, pretože cieľom je čo najväčšia asimilačná plocha pre silné výhonky.

• Podlom: Po vyrastení zelených výhonkov z naštepenej časti sadeníc ponecháme na každej sadenici 2 letorasty a ostatné odstránime. Podlom vykonáme skoro, keď majú letorasty okolo 5 cm. Ponechávame letorasty vyrastajúce priamo z hlavy mladej sadenice, najvhodnejšie sú tie, ktoré sú najbližšie k zrezanému vrcholovému čípku rúbu.
• Vyväzovanie: Keď sú letorasty dlhé 10-15 cm, slabší z nich zaštipneme (ten bude tvoriť mrazový čípok na päte kmeňa kríka). Dlhší letorast čo najskôr vyviažeme k opornej tyčke na podporu rastu.
• Hnojenie: Aj keď bola pôda hnojená zásobným hnojením a maštaľným hnojom, pre malý koreňový systém sadeníc sú živiny často mimo dosahu. Preto sa používa letné prihnojovanie ľahko rozpustnými hnojivami v bezprostrednom okolí sadenice (malá hrsť alebo tekuté hnojivo do zálievky). Hnojivá nikdy nerozhadzujeme na listy ani blízko ku koreňovému kmeňu.
• Zálievka: V suchých obdobiach je najvhodnejšia zálievka slabým živným roztokom kombinovaného hnojiva (0,1 - 0,2 %) pomocou tenkých hydrovrtov do hĺbky 15 cm (asi 2 l vody na sadenicu).
• Ochrana: Rastliny ošetrujeme fungicídmi proti hubovým chorobám podľa citlivosti odrôd a počasia. V máji a júni prihnojíme dusíkom, ak nebol dodaný maštaľný hnoj. V polovici augusta zaštipneme vrcholky výhonkov pre zakončenie rastu a dobré zdrevnatenie pred zimou.
• Zimná ochrana: V novembri pred silnými mrazmi nakopcujeme zdrevnatelú časť výhonkov do výšky 30 cm alebo zakryjeme čečinou.

Druhý rok

Skoro na jar vinič odkryjeme a upravujeme rezom. Vinič možno formovať tromi spôsobmi:

• Pre najslabšie kry: Hrubší výhonok skráťte na dva púčiky, slabší len na jeden, pričom ponechajte čapík dlhý 1-1,5 cm. Režte šikmo, aby šťava nezalievala púčik. Keď zelený výhonok dosiahne 15 cm, na silno rastúcom kríku ponecháme tri výhonky, na stredne rastúcom dva. Slabé kry sa režú na jeden výhonok.
• Pre silnejšie kry: Kde letorast dosiahol dĺžku nad 1 m a hrúbku min. 6 mm. Môžeme vyformovať jeden alebo dva pníky nad výškou prvého vodiaceho drôtu. Pripevnite ho k opornému kolu a drôtenke. Bočné púčiky odstráňte a ponechajte len vrchné 2-4 nad miestom drôtenky. V podhorských a horských oblastiach volíme jednoduchý typ konštrukcie, kde je možné ker ľahko ohnúť k zemi a prikryť čečinou na ochranu pred mrazmi.
• Pre najsilnejšie rastúce kry: S výhonkami 2-3 metre a hrúbkou 6 mm vo výške 1,5 m. Už je možné formovať pníky a rodiace drevo. Režte na výšku 1,2-1,5 m a priväzujte k opornému kolu a prvému vodiaceho drôtu. Počas vegetácie sa odstraňujú zvyšné púčiky a ponechá sa 3-6 výhonkov z hlavného ramena. Vylamujú sa všetky bočné, nezdrevnatelé výhonky, keď dosiahnu dĺžku 5-7 cm.

Počas vegetácie sa robia postreky fungicídmi a odstraňuje sa burina. V máji až júni sa prihnojuje dusíkom (do 30 gramov síranu amónneho na ker). V polovici augusta sa znovu skracujú vrcholky letorastov pre podporu vyzrievania dreva. Okolie krov sa nakopcuje do výšky 30 cm a odporúča sa zakrytie celých krov čečinou na ochranu pred zimnými mrazmi.

Dlhodoá starostlivosť a rez

Vinič vyžaduje pravidelný, každoročný rez, pretože rýchlo stárne a poskytuje drobné, podradné ovocie. Rez vždy veďte tak, aby vytekajúce šťavy z reznej rany nezalievali púčik (mierne šikmo na púčik a 1 až 1,5 cm nad púčikom). Spôsob rezu závisí od odrody, klimatických podmienok a intenzity pestovania. Ideálnym obdobím na strihanie viniča je koniec zimy, keď je rastlina ešte vo vegetačnom pokoji, no už pominula hrozba silných mrazov (pod -5 °C). Vinič rodí na jednoročnom dreve, plody sa tvoria na výhonkoch, ktoré na jar nanovo rašia z očiek. Bočné výhony sa zastrihnú na 2-3 očká, na ktorých sa tvoria plody. Staré zdrevnatené výhonky sa vystrihujú (presvetľovanie) aj tie vyrastajúce z trojročného a staršieho dreva.

Typy rezu podľa dĺžky ponechaných púčikov:

• Krátky rez: 1 až 4 púčiky.
• Stredný rez: 5 až 8 púčikov.
• Dlhý rez: 9 až 15 púčikov.

Stredný a dlhý rez sú najpoužívanejšie pre väčšinu odrôd a môžu byť vhodné aj pre drsnejšie klimatické podmienky Slovenska, pretože upravujú pravidelnosť úrod, rodivosť a kvalitu dozrievania bobúľ. Pri dlhom reze sa dosahuje najvyššia úroda kvalitných bobúľ, keďže strapce sú nasadené v hornej časti plodonosného dreva.

Spôsoby vedenia krov viniča

V závislosti od spôsobu vedenia krov viniča rozlišujeme nízke vedenie (do 0,4 m), stredné (0,4 - 0,8 m) a vysoké (nad 0,8 m). Pre chladnejšie polohy je najzaujímavejší spôsob nízkeho a stredného vedenia krov viniča, pretože lepšie zabezpečuje protimrazovú ochranu krov v zime. Nízky spôsob vedenia má opodstatnenie na menej úrodných pôdach a v chladnejších polohách so silnejšími zimnými mrazmi.

Výhody nízkeho vedenia:

• Lepšia ochrana krov pred zimnými mrazmi (snehová pokrývka, čečina, slama).
• Lepšie využitie tepla naakumulovaného v pôde.
• Rýchlejšie dozrievanie plodov.
• Vyššie využitie živín z jednotky plochy.

Nevýhody nízkeho vedenia:

• Horší zdravotný stav krov vplyvom zhoršenej výmeny vzduchu.
• Horšie svetelné podmienky vplyvom zahustenia a vzájomného zatienenia krov.
• Silnejší rast a potreba viacnásobného rezu v období vegetácie.
• Znečistenie plodov zeminou vplyvom intenzívnych zrážok a mechanizovaných prác.

Hnojenie viniča v plnej rodivosti

Vinič v plnej rodivosti (4-5 rok) odčerpáva značné množstvo živín, preto je potrebné ich pravidelne dodávať do pôdy. Po zaoraní maštaľného hnoja nie je potrebné prvé dva roky hnojiť priemyselnými hnojivami. Neskôr opatrne hnojíme hlavne dusíkom (do 50 kg na hektár v treťom a ďalších rokoch), pričom je lepšie použiť liadkové hnojivá s obsahom vápnika či horčíka, alebo iné komplexné s vyšším obsahom draslíka, aby sa nezvyšovala kyslosť pôdy. Tieto hnojivá dodávame na jar v období mája, maximálne do polovice júna. Dôležité je vinič neprehnojiť dusíkom, inak bujne rastie, je náchylný na choroby a pred zimou zle vyzrieva drevo, čo zvyšuje riziko namŕzania. Draslík a fosfor možno dodávať aj v inom období, no dôležitá je forma draselného hnojiva - síran draselný, nikdy draselná soľ. Draslík podporuje kvalitu bobúľ, lepšie vyzrievanie dreva a mrazuvzdornosť. Nehnojíme plošne, ale dávky dodávame priamo do okolia krov.

Doplnkové hnojenie a závlaha

Vinič vzhľadom na to, že sa hlbšie sadí a hlbšie zakoreňuje, v týchto podmienkach nepotrebuje intenzívnu závlahu. Avšak, hnojivá sú kľúčové pre zlepšenie kvality pôdy a úrody.

• Predjarné hnojenie (marec - apríl): Podpora rastu výhonkov a listovej hmoty. Odporúčané sú dusíkaté hnojivá.
• Po odkvitnutí (jún - júl): Podpora rastu bobúľ a zrenia. Odporúčané sú draselné a fosforečné hnojivá.
• Ďalšie odporúčania: Po aplikácii granulovaných hnojív vinič dobre zaliať. Listová výživa postrekom na list sa môže vykonávať počas celej sezóny, zabezpečuje rýchly prísun živín a zlepšuje ich využitie.

Ochrana viniča pred chorobami a škodcami

Vinič je značne náchylný na choroby, najmä múčnatku (Plasmopara viticola), predovšetkým formy Vitis vinifera. Teplé a vlhké počasie počas vegetácie podporuje rozvoj múčnatky, preto sú postreky proti hubovým chorobám občas potrebné. Najvážnejšie škody na bobuliach v čase dozrievania môže spôsobovať pleseň sivá (Botrytis cinerea).

Hybridy a odrody vzniknuté medzidruhovým krížením sú už menej náchylné na tieto choroby. Väčšina medzidruhových krížencov je na pleseň sivú menej citlivá, teda viac-menej odolnejšia ako typické odrody Vitis vinifera. V drsnejších oblastiach sa odporúča zimná ochrana - nahrnutie zeminy alebo kompostu až po miesto štepenia, podobne ako pri ružiach.

Škodcovia

• Roztoče (Panonychus ulmi, Tetranychus urticae): Vo zvýšenej miere sa môžu objaviť v suchšom období, hlavne na listoch v suchších miestach, skleníkoch alebo v blízkosti budov.
• Fyloxéra (Viteus vitifolii): Môže sa vyskytnúť na viniči, najmä na pôvodných pravokorenných odrodách neštepených na odolných podpníkoch. Fyloxéra sa nevyskytuje na viniči pestovanom v ľahkých piesočnatých pôdach, no v menšej miere sa môže objaviť aj v týchto netypických oblastiach. Existujú už odrody, ktoré sú voči fyloxére odolné.
• Vtáky (škorce, drozdy): V období zrenia môžu značne, až úplne poškodiť úrodu bobúľ.

Zber a využitie hrozna

Vinič oberáme v období, keď už dosiahol svoju typickú odrodovú farbu, cukornatosť i vôňu. V chladnejších rokoch nemusí dosiahnuť patričnú kvalitu, a preto strapce ponechávame na kroch čo najdlhšie, aj keď sú už slabšie mrazy, aby sme zvýšili obsah cukru v plodoch.

Plody viniča patria medzi tradičné, veľmi zdravé a chutné druhy ovocia, ktoré môžeme konzumovať čerstvé, sušené (hrozienka) a spracované vo forme štiav, ale hlavne na výrobu vína. Z nutričného hľadiska obsahujú značné množstvo cukrov (viac ako 20 % hlavne glukózu a fruktózu), organických kyselín (0,5-1,4 %) a pektínových látok (0,3-1,0 %). Pravidelná, ale striedma konzumácia muštu a vína má priaznivé, liečivé účinky, najmä na kardiovaskulárny systém človeka.

Pre kvalitu vína je dôležitý dobrý zdravotný stav hrozna. Musí byť zdravé, dobre vyzreté, preto sa musí vinič počas vegetácie ošetrovať dovolenými prostriedkami. Nahnité alebo inak poškodené hrozno stratí charakteristickú chuť a vôňu odrody, s výnimkou hrozna napadnutého ušľachtilou plesňou Botrytis cinerea, ktorá vedie k tvorbe hrozienok. Podľa vinárskeho zákona sa z hrozna čistých odrôd s menej ako 160 g cukru na liter muštu môže vyrobiť len stolové víno. Pre kvalitné víno musí mušt obsahovať aspoň 160 g cukru, vína osobitnej kvality vyžadujú najmenej 190 g cukru na liter muštu i viac. Čím je menšia úroda na jednom kre, tým má víno viac charakteristických vlastností, lepšiu chuť a kvalitu. Pri nadmerných úrodách sa silno zníži charakter odrody vína.

tags: #pestovanie #vinice #okolo #zvolena