Pestovanie vodných rastlín zo semien, známe aj ako generatívne rozmnožovanie, je proces, ktorý je silne ovplyvnený prostredím. Niektoré rastliny dokážu kvitnúť aj pod vodou. Kvet rastliny obsahuje pohlavné orgány - tyčinky a piestiky. Po opelení sa v semenníku vytvára plod, v ktorom sa obyčajne nachádzajú semená.
Zrelé semená vodných a bahenných rastlín majú často zaujímavý tvar a tvrdú škrupinu, pričom sú spravidla veľmi malé. Po dozretí menia farbu zo zelenej na hnedú, čo signalizuje ich zrelosť. Ak sa nám podarí získať semená vodných rastlín, odporúča sa ich vysievať ihneď po dozretí.
Semená niektorých druhov sa vysievajú do misiek so zmesou bahnitého piesku a rašeliny. Následne sa posypú čistým pieskom a dôkladne prevlhčia.
Vegetatívne množenie ako spoľahlivá alternatíva
Vegetatívne množenie predstavuje spoľahlivý, rýchly a jednoduchý spôsob získania nových rastlín. Medzi bežné metódy patria:
Delenie podzemku
Podzemok je podzemná časť stonky, ktorá slúži na vegetatívne rozmnožovanie a prezimovanie vodných rastlín. Táto metóda sa používa na množenie lekien od apríla do júna, aby sa rastliny stihli do jesene zakoreniť. Okrem lekien je možné týmto spôsobom množiť aj rastliny z rodov ako Acorus (puškvorec), Veronica (rozrazil), Iris (kosatec), Menyanthes (vachta), Nymphoides (leknovec), Pontederia (modráska) a Butomus (smelá).
Množenie pomocou hľúz
Hľuza je zdužnatená časť stonky alebo koreňa, ktorá obsahuje zásobu výživných látok pre rastlinu. Po ich vyčerpaní hľuza odumiera.
Rozdelené rastliny sa následne sadia buď voľne do štrkovej zóny pri jazierku, alebo sa použijú špeciálne koše (pevné či flexibilné) na vodné rastliny spolu s vhodným substrátom.
Vytváranie optimálneho prostredia pre vodné rastliny
Pri pestovaní vodných rastlín je kľúčové snažiť sa vytvoriť pre ne prirodzené a vhodné prostredie, ktoré podporí ich zdravý rast a bohaté kvitnutie. Napriek tomu sa môžu vyskytnúť fyziologické choroby spôsobené nedostatkom svetla, nevhodnou teplotou vody, jej hĺbkou, alebo chemickým zložením.
Tieto problémy je možné pomerne ľahko eliminovať zmenou miesta nasadenia rastlín.
Škodcovia vodných rastlín
Za škodcov môžeme považovať hmyz, ktorého larvy poškodzujú rastliny rôznymi spôsobmi: ohryzením, požerkami, dolovaním, dierovaním alebo saním štiav. Medzi tieto škodce patria larvy chrobákov (napr. nosatcovití, plavčíkovití, rákosníčkovití, vodomilovití), dvojkrídlovcov (pakomárovití, mouchovití, výkalnicovití), potočníkov a motýľov (najmä vijačka leknínová, Nymphula nymphulata).
Mäkkýše, ako napríklad plovatka bahenná a okružniak plôškami, sa živia kalom na hladine a odumretými časťami rastlín, pričom ožierajú riasy zo stien akvária. Napadnuté rastliny často stačí opláchnuť prúdom vody, prípadne ponoriť celú rastlinu.
Význam rastlín v akváriu
Rastliny v akváriu plnia veľmi dôležitú úlohu. Fungujú ako prirodzené filtračné médium, poskytujú rybám miesta na skrývanie, čo je dôležité nielen pre poter, ale aj pre plaché druhy, ktoré potrebujú pocit bezpečia. Rastliny navyše produkujú kyslík a pomáhajú stabilizovať vodnú hladinu, čo je prospešné pre ryby vytvárajúce penové hniezda.
Klasifikácia a požiadavky akváriových rastlín
Rastliny v akváriu sa nerozdeľujú len podľa miesta rastu (plávajúce, do popredia, pozadia, stredu nádrže), ale aj podľa náročnosti na:
- Tvrdosť vody (tvrdá alebo mäkká voda)
- Osvetlenie (silné alebo tlmené svetlo)
- Teplotu vody (tropické alebo studenovodné akváriá)
- Typ vody (sladkovodné alebo brakické vody)
- Potrebu ako potravy pre ryby (niektoré druhy môžu byť súčasťou stravy rýb)
- Riziko, že ich ryby vytrhnú zo substrátu
Tieto faktory je potrebné zvážiť ešte pred kúpou konkrétnej rastliny.
Základné podmienky pre rast rastlín
Podvodné záhradkárčenie je takmer zhodné so suchozemským, keďže všetky cielene pestované rastliny vyžadujú starostlivosť, čo mnohí akvaristi často ignorujú. Rovnako ako rastliny na súši, aj vodné rastliny vytvárajú energiu prostredníctvom fotosyntézy, pri ktorej sa v ich zelených bunkách (chlorofyloch) mení oxid uhličitý na kyslík a glukózu.
Svetlo
Zakorenené rastliny obyčajne vyžadujú veľké množstvo svetla, často viac, ako sa nachádza v bežných obytných priestoroch. Ich nároky sa môžu zvyšovať s vekom nádrže. Optimálna dávka svetla pre maximálny rast sa pohybuje medzi 3 až 5 Wattmi na každých 4,5 litra vody.
„Dlhé dni“ (osvetlenie nádrže v rozmedzí 12 až 16 hodín denne) podporujú rast, ale zároveň môžu byť príliš dlhé pre rastliny pochádzajúce z oblastí blízko rovníka. Dlhý čas osvetlenia počas dňa môže tiež vyvolať zvýšený rast rias. V takom prípade je vhodné znížiť intenzitu alebo skrátiť dobu osvetlenia.
Spektrum a Kelviny
Každý typ osvetlenia by mal jasne uvádzať spektrum, ktoré produkuje. Jávsky mach alebo Cryptocoryne budú spokojné aj s osvetlením s intenzitou do 500 lx. Väčšina rastlín v akváriu rastie správne pri hodnotách okolo 5000K. Hodnoty nad 6800K rastline nepomôžu, pričom poludnie je symbolizované hodnotou 6500K.
Výživa
Všetky rastliny bez rozdielu potrebujú výživu v podobe dusíka, draslíka a železa (na tvorbu chlorofylu) a fosforu. Tieto zložky sa k rastlinám dostávajú z vody, ale aj zo substrátu prostredníctvom koreňov. Železo je nevyhnutné pre produkciu chlorofylu, zeleného pigmentu potrebného pre fotosyntézu. Ďalšie látky, ako napríklad uhlík a zinok, sú dôležité pre metabolizmus rastliny.
Vo všeobecnosti by sa hnojivá mali v akváriu používať raz mesačne, avšak husto zarastené nádrže si vyžadujú iný prístup k množstvu a frekvencii hnojenia. Rastliny s červenými listami zvyčajne potrebujú viac železa ako zelené rastliny.
Typy hnojív
Hnojivá sú dostupné vo forme roztokov, guličiek alebo ako substrátové hnojivá.
Substrát a jeho význam
Pre zásobovanie rastlín dusíkatými látkami z exkrementov rýb je vhodné na dno akvária umiestniť hrubšiu vrstvu substrátu. Ten sa postupne zanesie výkalmi rýb, ktoré následne rozkladajú korene rastlín. V takomto substráte nachádzajú vhodné prostredie aj nitrifikačné baktérie, ktoré pomáhajú udržiavať vhodné podmienky v akváriu.
Nedostatočná hrúbka substrátu môže viesť k uvoľňovaniu výkalov späť do akvária a k zamoreniu vody amoniakom, čo spôsobuje stres, choroby a úhyn rýb.
AKO: ZAČAŤ S AKVÁRIOM? 10 VECÍ, KTORÉ POTREBUJETE!
Dodržiavanie pokynov pri hnojení
Pri pridávaní hnojív do akvária je nevyhnutné dodržiavať pokyny na obale. Nikdy by sa nemali používať hnojivá určené pre suchozemské rastliny.
Parametre vody
Hoci nie všetky rastliny vyžadujú rovnaké parametre, pre optimálny rast by celková tvrdosť (GH) vody mala byť okolo 100 ppm. To zabezpečí dostatok minerálov a stabilitu pH. Príliš vysoká uhličitanová tvrdosť (KH) však spôsobuje odvápňovanie. Optimálne pH pre rast rastlín je medzi 6,7 až 7,3.
Oxid uhličitý (CO2)
Oxid uhličitý je súčasťou fotosyntézy a podporuje optimálny vývoj rastliny. Fľaša CO2 s regulátorom by mala udržiavať jeho úroveň na 5 až 12 mg/l. Vyššie koncentrácie by mohli poškodiť pečeň rýb.
Dávkovacie zariadenia pre CO2 sú odvodené od zariadení používaných v skleníkoch. Najjednoduchšie sú manuálne, zatiaľ čo najpokročilejšie majú merače pH a sú pripojené k osvetleniu, aby sa vypínali v noci, keď rastliny spotrebúvajú kyslík.
Prehnané dávkovanie CO2 môže poškodiť nielen ryby, ale aj samotné rastliny, najmä ak je vo vode veľa CO2, ale málo svetla, čo obmedzuje fotosyntézu.
Údržba a starostlivosť o rastliny
Záhradkárčenie v akváriu si vyžaduje logické myslenie. Zvyšky a odumreté časti rastlín by mali byť z akvária odstraňované, aby živé rastliny mali dostatok svetla a aby sa minimalizovali rozkladné procesy. Presadenie je vhodné v prípade, že hustota listov bráni rastlinám v spodných častiach prijímať svetlo.
Na starostlivosť o rastliny nie sú potrebné špeciálne nástroje; postačia nožnice na strihanie výhonkov a nite na upevnenie rastlín pri sadení alebo pri zabezpečení ich stability v substráte.
Prispôsobovanie sa novým podmienkam
Často sa stáva, že po zasadení nových rastlín ich listy zhnednú a začnú sa rozpadávať. Toto nie je choroba, ale proces prispôsobovania sa novým podmienkam. Zdravá rastlina by mala čoskoro produkovať nové listy a výhonky, ktoré nahradia tie odumreté.
Ak listy rastliny, ktorá je v akváriu už dlhší čas, začnú hnednúť a rozpadávať sa, je to znak nedostatku výživových látok alebo problémov so svetlom. Je dôležité pravidelne monitorovať nádrž a starať sa o rastliny.
Problémy so svetlom a rastom
Zhnednutie listov môže byť spôsobené nedostatkom alebo nadbytkom svetla. V takom prípade rastlina prestane rásť, rastie veľmi pomaly, alebo sa rast obnoví len v miestach s primeraným množstvom svetla.
Rastliny, ktoré časom upadajú
Častým javom je, že rastliny po období s nižšou výškou vodného stĺpca, kedy sa časti rastliny dostávajú nad hladinu a na vzduch, začnú upadať. Toto sa môže stať počas obdobia rozmnožovania, kedy rastliny kvitnú a sú opeľované hmyzom. Približne rok po kvitnutí rastlina postupne slabne a môže odumrieť, hoci mnohé rastliny žijú aj 3 a viac rokov.
Vplyv filtračného systému na rastliny
Filtračný systém podporuje rastliny tým, že udržuje vodu čistú, čím prispieva k fotosyntéze. Filtračné systémy umiestnené v substráte nie sú vhodné pre akváriá s rastlinami, pretože permanentné prúdenie vody okolo koreňov bráni ich vývoju a môže spôsobiť hnitie.
Elektrické filtre naopak pomáhajú rastlinám prosperovať, pretože pohyb vody z filtra jemne pohybuje rastlinami, zabraňuje usadzovaniu výkalov a umožňuje všetkým rastlinám dosiahnuť na svetlo.
Asexuálne a vegetatívne rozmnožovanie
Rastliny, ktoré sú sústavne ponorené pod vodou, sa rozmnožujú asexuálne alebo vegetatívne. Niektoré druhy, ako napríklad Vallisneria, vytvárajú výhonky, na konci ktorých vyrastie nová rastlina. Tieto výhonky môžu byť nad substrátom (napr. Anubias - rozmnožuje sa pomocou rizómov) alebo pod ním (Echinodorus - produkujú poplazy podobné rizómom, ktoré rastú pod vrchnou vrstvou substrátu).
Ak rastlina rastie hlboko, výhonky sú v substráte. Ak rastlina nie je dostatočne hlboko, výhonky budú vytŕčať nad zemou.
Niektoré rastliny vytvárajú časti, ktoré začnú koreniť a slúžia ako zárodok novej rastliny. Tieto časti je možné odrezať a zasadiť, alebo ich ohnúť a korene umiestniť do substrátu. Rastliny s týmito vlastnosťami si vyžadujú zvýšenú pozornosť, pretože časti, ktoré vyhadzujú korene, je potrebné stále sadiť do substrátu, aby neplávali vo vode.
Echinodorus vytvára nové rastliny z poplazov vychádzajúcich zo spodnej časti rastliny, zatiaľ čo z Taxiphyllum alternans vyrastajú nové rastlinky z krajov listov, ktoré sa dokážu oddeliť a plávať na hladine. Ak ich odstrihnete, môžete ich zasadiť.
Jávsky mach (Taxiphyllum barbieri) môže byť pripevnený o rôzne akváriové dekorácie, ako napríklad naplavené drevá. Podobne aj Anubias nana je možné často pripevniť niťami alebo iným materiálom, ktorý rastlinku nepoškodzuje. Pri takto upevnených rastlinách sa časom ich korene prispôsobia a pevne prichytia o podklad.
Na uchytenie je možné použiť aj rybársky vlasec, ale je dôležité dbať na to, aby sa doň žiadna ryba nemohla zamotať. Umelohmotné vlákna sa vo vode nerozložia a ryby ich v prípade náhodného požitia nezvládnu stráviť tak ľahko ako vlákna z prírodných materiálov.
Plávajúce rastliny
Plávajúce rastliny nepotrebujú žiaden substrát a plávajú na hladine. Smerom ku dnu produkujú korene, pomocou ktorých odčerpávajú z vody nitráty a živiny.
Biotopové akváriá a výber rastlín
Niektoré druhy rastlín sú vhodnejšie pre konkrétne typy akvárií. Akvaristi sa často snažia dosiahnuť prirodzený vzhľad, známy ako biotopové akvárium. Napríklad pri akváriu so skalármi alebo terčovcami sa možno pokúsiť vytvoriť amazonské prostredie s rastlinami charakteristickými pre tento región. Je však možné odchýliť sa od kopírovania prírody a pridať rastliny alebo ryby z iných lokalít.
Príklady vhodných rastlín pre rôzne ryby
- Skaláre: Radi sa schovávajú v rastlinstve, preto sú vhodné rastliny ako Vallisneria.
- Terčovce: Zvyknú obývať stredné vrstvy akvária, preto sú ideálnymi rastlinami rôzne druhy Echinodorus.
- Mrenky štvorpruhé: Pochádzajú z Ázie, kde ich domovské prostredie býva zaplnené lístím a časťami rastlín. Mrenky rady oddychujú v poraste, najmä v noci. Keďže majú tendenciu obhrýzať rastliny, mali by sa zvoliť odolné druhy.
Pri výbere rastlín je dôležité zvážiť ich požiadavky a podmienky, v ktorých prosperujú. Zvláštnu pozornosť treba venovať koreňom a stonkám, pretože zlomená stonka môže novokúpenú rastlinu zabiť.
Kvalita rastlín a ich sadenie
Pri zriaďovaní biotopového akvária je dôležitá kvalita nakúpených rastlín, pretože kvalitnejšie rastlinky sa skôr zakorenia a rýchlejšie rastú.
Rizóm by sa nemal umiestňovať do substrátu. Ak ste rastlinu kúpili v košíku, môžete ju takto umiestniť aj do svojej nádrže, pričom košíček zapustíte do substrátu tak, aby nebol viditeľný.
Umiestnenie rastlín podľa veľkosti
Akváriové rastliny sa kategorizujú podľa veľkosti a sú kompatibilné s rôznymi umiestneniami v nádrži:
- Zadné časti akvária: Vysoké rastliny, napríklad Vallisnerie s listami podobnými tráve.
- Stredné časti akvária: Rastliny strednej výšky.
- Popredie nádrže: Malé rastliny, ako napríklad Riccia fluitans alebo zakrpatené Cryptocoryne, ktoré vytvárajú „koberec“.
Príklady plávajúcich rastlín zahŕňajú Azolla caroliniana, Hygroryza aristata, Lemna minor, Ludwigia helminthorrhiza, Phyllanthus fluitans, Pistia stratiotes.
Vytvorenie pekného porastu v akváriu stojí za to, či už ide o biotopové akvárium, alebo zmes rastlín z rôznych tropických oblastí. Cieľom by mal byť vždy unikátny vzhľad, ktorý vynikne v pomaly sa pohybujúcej sa vode s rybami.
Ak ste kúpili rastlinu s odumierajúcimi listami, pred zasadením do akvária ich odstráňte. Mnohé rastliny, ktoré sa hojne rozmnožujú a rýchlo rastú, sú predávané ako výhonky určené na rozmnožovanie. V takom prípade je často cenovo výhodné kúpiť väčšie množstvo, pretože tieto výhonky môžu v budúcnosti vytvoriť jedinečnú scenériu a vhodné prostredie pre poter a malé ryby.
Nevýhodou výhonkov je, že musia zakoreniť a kým sa tak nestane, musia byť pevne fixované na jednom mieste, zvyčajne pripevnené o kameň.
Ako sadiť akváriové rastliny
Existuje viacero typov rastlín (stonkové, ružicové, kobercové, na dekorácie), a ich sadenie sa môže líšiť:
Sadenie rastlín v košíku
Takmer všetky akváriové rastliny (s výnimkou plávajúcich) môžu byť balené v košíku. Prvým krokom je odstránenie košíka. Ak to ide ťažšie, jemne stlačte košíček a vyberte minerálnu vatu. Následne opatrne odstráňte vatu z korienkov. Vo väčšine prípadov je vo vate zabalených viacero odrezkov, ktoré je možné oddeliť. Ak sú korienky príliš dlhé, skráťte ich asi 2 - 3 cm od základne. Odstráňte poškodené listy a rastlinu pomocou pinzety zasaďte do substrátu, ktorý jemne pritlačte. Rastlinu nenasádzajte príliš hlboko, aby bol umožnený prísun vzduchu ku korienkom.
Pri sadení stonkových rastlín nie je potrebné ich vyberať z minerálnej vaty; stačí odstrihnúť odrezky tesne nad ňou a následne ich zasadiť.
Niektoré druhy rastlín ako Bucephalandra, Microsorum, Bolbitis a Anubias nie je vhodné sadiť do substrátu. Tieto druhy sa jednoducho pripevnia o dekorácie niťou alebo lepidlom určeným na akváriové rastliny.
Sadenie rastlín in vitro
In vitro rastliny bývajú balené v plastovom obale s gélovým médiom. Pri sadení opatrne vyberte rastliny a umyte ich pod tečúcou vodou, aby ste sa zbavili prebytočného gélu. Keďže v obale sa nachádza viac kusov rastlín, je vhodné ich oddeliť pomocou pinzety a následne ich zasadiť do substrátu. Rastliny nenasádzajte príliš hlboko.
V tomto balení sa môžu nachádzať aj plávajúce rastliny, ktoré stačí premývať pod tečúcou vodou a umiestniť na hladinu. Machy sa tiež premývajú a pripevňujú o dekorácie niťou alebo lepidlom.
Sadenie rastlín vo zväzku
Rastlinu premyjte pod tečúcou vodou, odstráňte pliešok aj vatu a odstrihnite odumreté listy. Následne rastlinu zasaďte do vhodného substrátu. Niektoré rastliny v tomto balení, ako Anubias, Microsorum či Bucephalandra, nie je potrebné sadiť do substrátu.
Sadenie hľuzovitých akváriových rastlín
Rastliny ako Aponogeton alebo Tiger Lotus nemajú klasický koreň, ale hľuzu, v ktorej uchovávajú živiny. Bežne sú dostupné buď samotné hľuzy, alebo hľuzy zabalené v košíku. Sadenie spočíva v položení hľuzy na substrát.
Potrebné náradie pri sadení rastlín
Pri sadení akváriových rastlín je užitočné mať k dispozícii základné akváriové nástroje:
- Pinzety: Ideálne na jemnú manipuláciu s rastlinami, najmä pri sadení drobných druhov alebo kobercových rastlín.
- Nožnice: Používajú sa na skracovanie korienkov a odstrihnutie poškodených alebo odumretých listov.
- Sadzače: Praktický pomocník pri sadení rastlín vo väčších akváriách, kde je potrebné dosiahnuť na dno.
- Tácky a misky: Slúžia na oplachovanie rastlín pod tečúcou vodou alebo na dočasné uskladnenie rastlín počas sadenia.
Použitím správneho náradia si sadenie rastlín výrazne uľahčíte a dosiahnete presné a estetické umiestnenie, ktoré prispeje k zdravému a prosperujúcemu akváriu.