Pestovanie zeleniny v nádobách ponúka množstvo výhod, vrátane lepšej kontroly nad kvalitou pôdy, stavom rastlín a ich ochranou pred škodcami a burinou. Pri pestovaní zemiakov v nádobách je navyše odstránená potreba obrábania pôdy, čo je významná výhoda. Domáce zemiaky navyše často prekonávajú čerstvosťou a chuťou tie z obchodu.
Porozumenie rastu zemiakov
Pred začatím pestovania zemiakov v nádobách je dôležité pochopiť ich rastový cyklus. Zemiaky majú na povrchu tzv. "očka", ktoré pri správnych podmienkach klíčia. Z klíčku sa vyvinie stonka s nadzemnou časťou rastliny. Prebytočná energia rastliny sa presmeruje nadol ku koreňom a ukladá sa do hľúz, ktoré sú zhrubnutými časťami stonky rastúcimi pod zemou.
Výber vhodných odrôd a príprava sadiva
V nádobách sa najlepšie darí krátkosezónnym odrodám zemiakov. Tieto odrody sú síce menšie, ale mimoriadne chutné a nevyžadujú dlhé čakanie na úrodu. Odporúčame vyskúšať aj pestovanie menších červených odrôd.
Sadbové zemiaky umiestnite na miesto s teplotou 15 - 21 °C a dostatkom svetla, čo podporí ich klíčenie. Po vyklíčení väčšie zemiaky nakrájajte na kúsky tak, aby každý mal 2 - 3 očká. Nakrájané zemiaky nechajte 2 - 3 dni sušiť pri izbovej teplote, aby sa rezné hrany zahojili a stali sa kožovitými. Menšie zemiaky, približne vo veľkosti golfovej loptičky, môžete nechať celé.
Výsadba zemiakov v nádobách
Zemiaky vysádzajte krátko po dátume posledného mrazu. Rastliny zemiakov nie sú mimoriadne náročné na typ nádoby, no kľúčové je prispôsobiť počet sadbových zemiakov veľkosti nádoby. Každá rastlina zemiakov potrebuje na dobrý rast približne 13 - 14 litrov pôdy.
Na dno nádoby umiestnite 8 - 10 cm hrubú vrstvu voľnej pôdy doplnenej o kompost. Zemiaky preferujú mierne kyslú pôdu. Môžete použiť pôdnu zmes pre kyslomilné rastliny alebo upraviť pôdu kyslým hnojivom podľa návodu. Sadivo zemiakov zasaďte do pôdy naklíčenou stranou nahor a zakryte ich 6 - 8 cm ďalšej pôdy. Keď klíčky dosiahnu približne 15 cm, zakryte ich do polovice zeminou. Tento proces opakujte, kým nedosiahnete vrch nádoby.
Starostlivosť o zemiaky v nádobách
Zemiaky potrebujú na dobrý rast stálu vlhkosť. V nádobách je nevyhnutné udržiavať pôdu rovnomerne vlhkú, ale nie premokrenú. Medzi zálievkami nechajte zeminu mierne preschnúť.
Počas aktívneho rastu zvážte prihnojenie kyslým organickým hnojivom alebo extraktom z morských rias. Zemiaky tiež potrebujú minimálne 6 hodín slnečného svitu denne. Polotieň môže pomôcť zabrániť príliš rýchlemu vysychaniu pôdy.
Zber úrody
Približne 8 až 10 týždňov po výsadbe môžete skontrolovať veľkosť hľúz podrypnutím pôdy pri stonke. "Nové" zemiaky zbierajte hneď po odkvitnutí rastlín (ak daná odroda kvitne). Pre väčšie zemiaky počkajte, kým stonky nezačnú žltnúť a odumierať.
Po zbere nechajte zemiaky pár hodín vonku odležať. Očistite ich od sypkej pôdy a uložte na chladné a suché miesto. Nové zemiaky je najlepšie spotrebovať do niekoľkých týždňov od zberu.
Pestovanie v skleníku: Základné princípy
Skleník poskytuje ideálne podmienky na pestovanie vlastnej zeleniny, pretože chráni rastliny pred nepriaznivými poveternostnými podmienkami a umožňuje skorší začiatok sezóny, čím sa predlžuje čas zberu. Teplomilné plodiny ako paprika, paradajky a baklažán sa v skleníku daria obzvlášť dobre.
Vykurovaný vs. nevykurovaný skleník
Vykurovaný skleník umožňuje predĺžiť sezónu aj do jesene a zimy, za predpokladu udržiavania správnej teploty a vlhkosti. Nevykurovaný skleník je vhodný na pestovanie regionálnej zeleniny a sezónu je možné začať koncom februára až začiatkom marca. V takomto skleníku sa darí rastlinám, ktoré nevyžadujú vysoké teploty alebo veľa svetla, ako napríklad reďkovka či karotka. Priesady, ktoré preferujú teplo, svetlo a vlhkosť, je vhodné zakryť netkanou textíliou.
Rozmiestnenie rastlín v skleníku
Obmedzená plocha skleníka si vyžaduje dôkladné plánovanie výsadby. Kombinovaním viacerých druhov plodín a využitím priestoru medzi väčšími rastlinami na zasadenie menších je možné maximalizovať využitie priestoru. Je dôležité, aby sa rastliny v skleníku príliš netlačili, aby sa predišlo rýchlemu prenosu škodcov a parazitov. Vo všeobecnosti by mali byť rastliny od seba vzdialené približne 30 - 60 cm, v závislosti od druhu.
Pri výbere miesta na sadenie zohľadnite nielen potrebu teploty, vzdušnosti a vlhkosti, ale aj veľkosť rastlín. Napríklad kolíkové paradajky môžu svojou výškou zatieniť iné rastliny. Odporúča sa striedanie plodín - listovej a hlúbovej zeleniny, plodín s veľkými a malými listami, s plytkými a hlbokými koreňmi.
Kompatibilita rastlín v skleníku
Nie všetky rastliny sa v skleníku znášajú. Pri plánovaní výsadby je dôležité zohľadniť kompatibilitu.
- Paradajky: Vyžadujú teplo, dobré vetranie a pohnojenú pôdu. Potrebujú časté zalievanie ku koreňom. Vhodní susedia sú skorá biela kapusta, listové šaláty, reďkovky, petržlen, cibuľa, pór, melón. Nevhodní susedia sú kôpor, fenikel, zemiaky, uhorky. Bazalka môže zlepšiť chuť paradajok a odpudzovať komáre. Na 1 m² by sa mali vysadiť maximálne 2 kolíkové paradajky alebo 5 menších rastlín.
- Uhorky: Preferujú dostatok svetla a vlhkosti. Sú náročné na zálievku, polievajú sa ku koreňom. Na 1 m² vysaďte najviac 3 korene. Odporúča sa vertikálne pestovanie. Vhodní susedia sú fenikel, kôpor, petržlen, listové a kapustové šaláty, reďkovky, strukoviny. Nevhodní susedia sú neskoré zemiaky.
- Reďkovky: Vyberte odrody odolné voči nedostatku svetla a vysokej vlhkosti. Jednotlivé sadenice by mali byť od seba vzdialené približne 5 cm. Vhodní susedia sú paradajky, hrášok, jahody, mrkva, kapusta.
- Mrkva: Môže sa vysievať už v prvých jarných mesiacoch. Vhodní susedia sú hrášok, šalát, špenát, cibuľka, kapusta. Nevhodný sused je kôpor.
- Špenát: Je nenáročný, odolný voči nižším teplotám a znáša sa s takmer každou plodinou, okrem červenej repy.
- Paprika: Vyžaduje pravidelné hnojenie. Vhodní susedia sú cibuľa, cuketa, mrkva, karfiol, baklažán, paradajky. Nevhodní susedia sú paradajky (podľa niektorých zdrojov).
Ako fungujú skleníky
Príprava pôdy a výsadba v skleníku
Pre zdravé rastliny a dobrú úrodu je významná kvalitná pôda. Mala by byť bez porastov, prekyprená a obohatená o živiny podľa potrieb konkrétneho druhu zeleniny. Do pôdy je možné pridať vlastný kompost, žihľavovú močovku alebo hnojivo.
Výsadbu v skleníku je možné začať v rôznych časoch v závislosti od druhu zeleniny a typu skleníka (vykurovaný/nevykurovaný). Rastliny s najdlhším časom zrenia by mali mať v skleníku miesto ako prvé. Druhy zeleniny s krátkou dobou klíčenia (napr. reďkovka, šalát) je možné vysádzať priamo. Pri druhoch s dlhšou dobou klíčenia (napr. paradajky, paprika) sa odporúča predpestovanie.
Starostlivosť o rastliny v skleníku
Po výsadbe alebo zasiatí je dôležitá pravidelná starostlivosť. Dávajte pozor na individuálne potreby rastlín v zavlažovaní a predchádzajte hromadeniu vlhkosti. Zabezpečte rastlinám pravidelný prísun čerstvého vzduchu, aby sa predišlo nadmernému teplu alebo tvorbe plesní.
Kľúčová je aj správna teplota. V prípade náhleho poklesu teploty pod 5°C u rastlín citlivých na mráz je možné nevykurovaný skleník dočasne zahriať pomocou teplovzdušného ventilátora alebo sviečkofora s kahancami. Rastlinky je možné na ochranu pred mrazom prikryť rúnom. Pri použití sviečkofora dbajte na protipožiarne opatrenia a vetranie.
Vzhľadom na rýchly rast zeleniny v skleníku je dôležité aj pravidelné hnojenie. Nezabudnite na pravidelnú kontrolu výskytu škodcov a chorôb, pretože sa v skleníku rýchlo šíria.
Zber úrody v skleníku
Vďaka dlhšej sezóne v skleníku si môžete vlastnú zeleninu užívať mimoriadne dlho. Letná zelenina ako uhorka, paprika a paradajky býva zozbieraná do konca augusta. Potom je čas na výsev následných kultúr, ako valeriánka, čakankový šalát alebo špenát, ktoré po pohnojení pôdy môžete zozbierať na jeseň.
tags: #pestovanie #zemiakov #v #skleniku