Plamienok alpínsky – pestovanie a starostlivosť

Plamienky, známe aj ako clematis, sú nádherné a farebné popínavé rastliny, ktoré vytvárajú štýlové kvetinové oblúky. Ich pestrosť farieb a schopnosť zdobiť pergoly, ploty a steny dodávajú záhrade jedinečný charakter. Plamienok (Clematis) patrí do čeľade iskerníkovité a v rôznych podobách ho môžeme prirodzene nájsť na všetkých kontinentoch. V záhrade sú veľmi obľúbené, nakoľko tu môžeme obdivovať ich divoký i ušľachtilý rast, drobné i veľké hybridné kvety rôznych farieb. Ich pestovanie nie je napriek náročnejšej výsadbe komplikované a zvládne to každý.

Charakteristika plamienka alpínskeho (Clematis alpina)

Plamienok alpský (Clematis alpina) je popínavá rastlina, ktorá môže dorásť do výšky 2-3 m. Kvitne na jar a má malé, modré alebo fialové kvety. Kvety sú zvončekovité, svetlomodrej až fialovej farby a majú tendenciu opadávať. Kvitnú od mája do júla. Patrí do skupiny atragene, čo sú skoré plamienky s menšími kvetmi, ktoré sa vyznačujú svojou odolnosťou, mrazuvzdornosťou a nenáročnosťou na pestovanie. Vyhovujú im aj východné či severné expozície a vedia sa odmeniť elegantnými kvetmi počas jari a nápadnými chumáčmi semien, ktoré sú zaujímavé aj počas zimy.

Výber vhodného stanovišťa

Pre plamienok je najideálnejšie svetlé a teplé stanovište, plné slnko alebo polotieň. Plamienky uprednostňujú slnečné až polotienisté miesta. Dobré je, ak majú v popoludňajších hodinách čiastočný tieň, aby sa zabránilo prílišnému vysušeniu pôdy. Tieto popínavky kvitnú najkrajšie na slnečnom stanovišti, ale porastú aj v polotieni. Dôležité je vybrať pre ne miesto chránené pred vetrom.

Ochrana koreňov

Spodnú časť rastliny (korene) je veľmi dobré udržiavať v tieni. To sa dosiahne vysadením plamienku pred nižšie kríky, nízke trvalky, mulčom alebo kameňmi. Aj keď má plamienok v obľube veľa slnka, jeho korene sa naopak cítia najlepšie v chladnej pôde. Nájsť slnečné miesto s tieňom na korene clematisu môže byť náročné, a preto je vhodné pomôcť si hrubou vrstvou mulču z organického materiálu (kôra, štiepka, slama), ktorá udrží pôdu chladnou. Nikdy nevysádzajte plamienok na severnej strane, aj keď plamienok alpínsky je tolerantnejší k východným a severným expozíciám, celkové dlhodobé umiestnenie v úplnom tieni sa neodporúča.

Príprava pôdy a výsadba

Plamienky milujú dobrú a výživnú pôdu bohatú na humus a živiny. Tieto rastliny prosperujú v dobre priepustnej pôde, ktorá je bohatá na živiny a zadržiava vlhkosť. Majú problémy s rastom v ťažkej pôde, v íle, v chlade a vo vlhku alebo v suchu. Plamienky majú rady mierne kyslú až neutrálnu pôdu s pH v rozmedzí 6,0-7,0. Dôležité je vybrať pre ne miesto s hlbokou, výživnou, mierne vlhkou a zásaditejšou, nie veľmi presychajúcou pôdou.

Samotná výsadba

Plamienky (Clematis) sa vysádzajú počas celého roka, avšak najvhodnejší čas na výsadbu nastáva buď na jar po odznení prvých mrazov, alebo počas leta. Ak je niečo pri pestovaní plamienka náročnejšie oproti iným rastlinám, tak je to jeho sadenie. Klematis totižto potrebuje hlbokú (60x60 cm) výsadbovú jamu, ktorej dno a okraje by sa ešte mali narušiť. Extra námaha pri hĺbení pomerne veľkej výsadbovej jamy sa vám vráti v podobe skorého prijatia rastliny a bohatého kvitnutia v budúcnosti. Pred samotnou výsadbou skontrolujeme koreňový bal, či nerastú korene do kruhu (v takom prípade poprestrihávame korene aby sa rozrastali do priestoru), na 15 minút namočíme bal do vody. Do výsadbovej jamy pridáme dve lopaty kompostu alebo dobre vyzretého hnoja, pohár kostnej múčky, v prípade ťažkej ílovitej pôdy aj zopár lopát piesku na zlepšenie priepustnosti a doplníme okolitou pôdou. Zmes premiešame a môžeme do nej zasadiť plamienok tak, aby korunka (srdiečko) rastliny ležala cca 7 až 10 cm pod povrchom, a aby bola rastlina v 45° uhle smerom k jeho budúcej opore. Klematis takáto výsadba stimuluje k rastu ďalších stoniek a k rýchlejšiemu prijatiu a prichyteniu sa na oporu. Sadenice vysádzajte 40-100 cm od seba.

Plamienok vysádzame s kompaktným koreňovým balom počas celého vegetačného obdobia, i keď termín začiatkom jesene sa javí ako najlepší. Rastlinu vysádzame o asi 10 cm hlbšie, ako rástla v kvetináči. Prinútime ju tak lepšie sa zakoreniť a vytvoriť nové silné výhonky. Nikdy ho nevysádzajte v blízkosti múru, kde je príliš sucho a na južné steny, kde celodenne páli slnko.

Pokiaľ túžite po plamienkovom plote, vysaďte niekoľko druhov a farieb pozdĺž celého plota rovnakým spôsobom, šikmo do jamy, tak aby výhonky smerovali k opore a jednotlivé výhonky upevnite ku plotu. Ak si chcete zaobstarať plamienok do vašej záhrady, určite chcete vedieť odpovede na otázky ako napríklad: Ako pestovať plamienky? Dá sa plamienok pestovať v kvetináči? Je potrebné plamienok strihať? Ako sa starať o plamienok?

Zálievka a hnojenie

Ako pri takmer každej rastline, aj plamienok vyžaduje po vysadení starostlivosť v podobe pravidelnej bohatej zálievky, ktorú je v horúcich letných dňoch potrebné primerane zvýšiť. Pravidelné polievanie klematisu je najdôležitejšie po výsadbe. Po zakorenení si plamienok vyžaduje minimálne 4 litre vody týždenne, no pri horúcom počasí sa potrebný objem vody výrazne zvyšuje. Pôda by mala byť stále mierne vlhká, ale nikdy premokrená, pretože nadmerná vlhkosť môže viesť k hnilobe koreňov. Počas suchých letných dní táto popínavka ocení doplnkovú závlahu.

Prísun živín ovplyvní množstvo kvetov, potrebné je preto prihnojovanie počas vegetácie. Hnojenie plamienkov je dôležité pre ich zdravý rast a bohaté kvitnutie. Hnojte ich pravidelne v období rastu, používajte hnojivo bohaté na fosfor a draslík, ktoré podporuje kvitnutie a vývoj zdravých koreňov. Ideálne hnojivo pre plamienok by malo obsahovať pomer NPK 5-10-5 alebo 5-10-10, prípadne sa môže použiť hnojivo na rajčiaky či ruže spolu s kompostom. Hnojivo je prospešné najmä pred a počas obdobia kvitnutia. Na jar, keď začína vegetačné obdobie, aplikuj hnojivo bohaté na draslík, ktoré podporí bohaté kvitnutie. Hnojte plamienky aj počas kvitnutia, aby sa zabezpečil dostatok živín pre tvorbu kvetov. Používaj kompost alebo organické hnojivá na podporu zdravého rastu rastliny.

Opora pre plamienok

Trvalá opora pre plamienok by mala byť zabezpečená už pri výsadbe tejto rastliny. Oporou môže byť čokoľvek, po čom sa dokáže klematis šplhať. Môžu to byť ploty, pergoly, altánky, pletivá, no aj iné rastliny, pretože úponky plamienka sú jemné a neškrtia - nenarušujú nosnú rastlinu. Plamienok je rastlina, ktorá sa ovíja na konštrukciu vďaka ovíjavým listovým stonkám a úponkom. Otáčajú sa dookola, a preto nie je problém ich nasmerovať v raste. Často si nájdu svoju cestu. Pre podporu vertikálneho rastu plamienkov môžete použiť rôzne druhy opôr, ako sú mreže, pergoly, ploty alebo drôtenky. Darí sa im na plotoch, treláži, pergole i v nádobe s oporou.

Rez plamienkov (Clematis)

Plamienky vyžadujú pravidelné orezávanie, ale veľmi záleží od toho, o aký typ plamienka ide. Každý druh plamienkov má totiž svoje špecifické potreby a nároky na strihanie. Pre pestovateľov je najdôležitejšie vedieť kedy strihať plamienok. Spôsob a načasovanie strihania clematisu je však odlišné pre rôzne druhy plamienkov.

Skupiny rezu

• Skupina 1: Plamienky, ktoré kvitnú na starom dreve (ako napríklad stálozelený plamienok armandov alebo plamienok horský - montana, a sem patrí aj plamienok alpínsky). Tieto typy klematisov nepotrebujú zostrih na podporu kvitnutia. Najlepší čas na orezanie je po skončení kvitnutia, obvykle koncom jari alebo začiatkom leta. Prednosťou na jar kvitnúcich plamienkov je to, že ich netreba každoročne rezať. Príliš husté, rozrastené a málo kvitnúce rastliny je ale vhodné občas po odkvitnutí presvetliť. Ak je to potrebné uskutočniť, po odkvitnutí môžete zrealizovať aj radikálnejší rez, avšak vždy len tak, že ponecháte aspoň 50 cm vysokú základnú bázu. Hoci drevina po radikálnejšom reze nevyzerá príťažlivo, zakrátko sa opäť prebudí a vyženie mladé výhonky.
• Skupina 2: Plamienky, ktoré kvitnú dvakrát (na starom aj novom dreve). Prvé kvitnutie sa objavuje na výhonkoch zo starého dreva, a preto by mal byť rez takýchto plamienkov načasovaný na predjarné obdobie ešte pred vypučaním pukov. Odstránené by mali byť všetky poškodené a slabé stonky a silné stonky by mali byť skrátené po dva veľké (hrubé) púčiky. V tejto fáze sa je potrebné vyhnúť výraznejšiemu zostrihu, pretože by to malo za následok slabšie kvitnutie. Druhé kvitnutie sa objavuje už na stonkách, ktoré vyrástli v danom roku, a preto je na jeho stimuláciu vhodné vykonať druhý rez ihneď po odkvitnutí prvej vlny kvetov.
• Skupina 3: Plamienky, ktoré kvitnú na novom dreve (napr. Clematis viticella). Neskoré klematisy kvitnú od leta až do jesene na novom dreve, ktoré vyrástlo v danom roku. V tomto prípade je najvhodnejší razantný predjarný zostrih až na 20 až 40 cm nad zemou. Týmto rezom sa odstráni všetok rast z predchádzajúceho roku a kvety sa môžu formovať na mladých výhonkoch.

Počas prvej vegetačnej sezóny rastliny by sa mali uštipovať konce všetkých typov klematisov a následne radikálne zostrihnúť počas prvej jari po výsadbe.

Mrazuvzdornosť a ochrana pred zimou

Plamienky sú všeobecne náchylné na vymŕzanie. Preto je potrebné rastlinu na toto obdobie vhodne pripraviť. Mrazuvzdornosť plamienkov závisí od odrody. Všeobecne sú plamienky považované za mrazuvzdorné, ale niektoré odrody môžu byť náchylnejšie na mrazy. V chladnejších oblastiach je vhodné zakúpiť odrody, ktoré sú označené ako mrazuvzdorné a poskytujú ochranu pred silnými mrazmi. Pokiaľ pestujete clematis v nádobe, môžete ho preniesť na chránené stanovište. Clematis pestovaný v záhrade zateplite pomocou čečiny, sena alebo lístia.

Množenie plamienkov

• Zo semienka: Klematis sa dá vypestovať zo semienka, no trvá to až tri roky, pokým zakvitne.
• Odrezkami: Najvhodnejším obdobím na odoberanie odrezkov je neskorá jar až skoré leto. Odrezky odoberáme ideálne z polozdrevnatených (nie úplne zelených) stoniek bez pukov alebo kvetov. Na propagáciu postačujú cca 5 cm odrezky s jedným lístkom (druhý list sa odstrihne), ktoré namočíme do rastového stimulátora, následne zasadíme do vlhkého výsadbového substrátu a zalejeme vodou. Zasadené odrezky môžeme prekryť igelitovým vreckom (vrecko sa nemôže dotýkať odrezkov) na udržanie vysokej vlhkosti vzduchu, čo nám zvýši pravdepodobnosť ich prijatia. Pôdu udržujeme vlhkú, no nie premočenú. Odrezky zakorenia do 2 až 4 týždňov a následne sa môžu presadiť do väčších kvetináčov alebo priamo do záhrady. Na odoberanie a skracovanie používame ostré, dezinfikované nožnice a odobraté odrezky je potrebné okamžite zasadiť.

Pestovanie plamienka v nádobe

Áno, plamienky možno pestovať aj v kvetináčoch. Sú vhodným doplnkom terasy alebo balkóna. Pre úspešné pestovanie v kvetináči je dôležité zvoliť dostatočne veľký kvetináč s drenážnymi otvormi, aby sa zabránilo nadmernému premokreniu a tým hnilobe koreňov. Na jej dno vysypte štrk ako drenáž, zasypte kvalitným substrátom, pridajte kompost, prípadne hnoj a vysádzajte kolmo na oporu. Nezabudnite na oporu.

Riešenie problémov a podpora kvitnutia

Kvitnutie plamienkov môže byť ovplyvnené rôznymi faktormi, ako je odroda, poloha a starostlivosť. Plamienky sú známe svojím bohatým a vytrvalým kvitnutím, no okrem toho sú atraktívne aj hlávkami semien počas zimy, viacnásobným kvitnutím a odolnosťou voči nepriaznivým podmienkam. Ak vás zaujíma, ako rýchlo rastie clematis, vedzte, že to závisí od zvoleného druhu. Niektoré z nich môžu dorastať do výšky až 9 metrov a ročný prírastok môže byť aj 2 metre. To záleží na konkrétnej odrode.

Nedostatočné kvitnutie

Clematis by mal správne kvitnúť od júna až do septembra. Často sa to ale nedeje. Problém môže spočívať v tom, že neodstránite horné kvety vrátane prvého páru listov. V takom prípade môže rastlina začať vytvárať semená, čo ju prirodzene vysiľuje.

Choroby a škodcovia

Plamienky môžu byť náchylné na plesňové ochorenia, ako je pleseň sivá alebo múčnatka. Zabezpeč dostatočnú cirkuláciu vzduchu medzi rastlinami, aby sa minimalizovalo riziko infekcie. Vošky, roztoče a slimáky môžu občas napadnúť plamienky.

Rozmanitosť plamienkov

Na svete je doposiaľ známych zhruba 300 druhov plamienkov, z ktorých sú väčšina popínavé rastliny, no nájdu sa aj plazivé či kríkové formy klematisov. V záhradách sa pestuje len niekoľko z týchto druhov clematisov, z ktorých za roky šľachtenia vznikli stovky hybridov a kultivarov. Existuje veľké množstvo druhov, ktoré sa líšia veľkosťou, tvarom a farbou kvetov. Plamienky majú širokú paletu farieb. Medzi najbežnejšie patria biela, ružová, fialová, modrá a červená. Farebná rozmanitosť kvetov je ohromná, od jednofarebných po viacfarebné. Najtypickejšie sú fialové alebo fialovomodré kvety, okrem nich si môžeme vybrať plamienky s bielymi, ružovými, bordovými alebo aj žltými kvetmi.

Hlavné skupiny plamienkov

• Veľkokveté plamienky (Clematis x jackmanii): Sú najpopulárnejšie a v najväčšej miere pestované. Väčšinou ide o hybridy, ktoré sa rozdeľujú na skoré a neskoré. Skoré veľkokveté plamienky kvitnú dvakrát (neskorá jar až skoré leto a neskoré leto až skorá jeseň), zatiaľ čo neskoré veľkokveté klematisy kvitnú len jedenkrát (od leta do jesene) na novom dreve.
• Skupina Atragene: Sem patrí Plamienok alpínsky (Clematis alpina) a plamienok horský (Clematis montana). Tieto skoré plamienky s menšími kvetmi sa vyznačujú odolnosťou, mrazuvzdornosťou a nenáročnosťou. Rozkvitajú od mája do júna. Plamienok horský má bujnejší rast, kvitne na jar približne dva týždne a môže dorásť do výšky až 5 m a výrazne sa rozrastie aj do šírky (2 m).
• Stálozelené plamienky: Kvitnú ako prvé počas marca až júna, no v našich podmienkach ich treba chrániť pred silnými mrazmi (mrazuvzdorné len do -10 až -15°C). Majú väčšinou drobnejšie, voňavé, spravidla biele kvety a zelené listy si uchovávajú aj počas zimy. Ak túžite po neopadavom plamienku, vyberajte zo vždyzelených odrôd.
• Bylinné klematisy (Clematis integrifolia): Zahŕňame sem všetky plamienky, ktorým po vegetačnej sezóne odumrie celá nadzemná časť a začiatkom jari začínajú rásť odznova. Sú veľmi odolné a nenáročné na pestovanie, pričom sa dajú využiť na výsadbu do záhonov či skupinových výsadieb, kde sa šplhajú po iných rastlinách. Tieto dlhoveké trvalky kvitnú od skorého leta do skorej jesene a po zostrihnutí môžu zakvitnúť ešte raz. Plamienok celolistý je kompaktný druh s vzpriameným rastom a kvitne malými, modrými až fialovými kvetmi.
• Plamienok tangutský (Clematis tangutica): Tieto odolné a nenáročné plamienky sú jedny z najvyššie a najhustejšie rastúcich druhov. Pochádzajú zo Strednej Európy a Ázie a sú charakteristické spravidla žltými kvetmi v tvare lampáša alebo hviezdy, ktoré sú často ovisnuté. Každý kvet vytvorí chumáčik semien, ktorý je ozdobou záhrady počas zimy a jari.
• Plamienok vlašský (Clematis viticella): Napriek tomu, že pochádza z Južnej Európy, je veľmi odolný a hravo si poradí aj s našou klímou. Tento druh klematisov je veľmi trvácny, nenáročný na pestovanie a prináša dlhotrvajúce kvitnutie od leta až do jesene.

Pestovanie plamienka nie je pri dodržaní základných zásad náročné. S týmito tipmi na starostlivosť a správnu výsadbu sa môžete tešiť z ich krásnych kvetov po mnoho rokov.

tags: #plamienok #alpinsky #pestovanie