Príprava pôdy pre trávnik

Krásny a zelený trávnik je pýchou každej záhrady a srdcom vonkajšieho priestoru. Či už túžite po mäkkom koberci pre relax, reprezentatívnej ploche okolo domu alebo jednoducho po príjemnom zelenom priestore, kvalitný trávnik vyžaduje správne založenie a pravidelnú starostlivosť. Základom zdravého a hustého trávnika je v prvom rade pôda. Dôkladná príprava pôdy pred zakladaním trávnika je kľúčová a zabezpečí, že semienka trávy dobre klíčia a trávnik bude rovnomerný. Tento proces zahŕňa niekoľko krokov, ktoré si vyžadujú pomerne veľa práce, no absolvovanie všetkých krokov vám ušetrí problémy v nasledujúcich rokoch.

Význam správnej prípravy pôdy a optimálny čas pre založenie trávnika

Kvalitná príprava pôdy je nevyhnutná pre úspešné založenie trávnika. Polovica apríla až polovica mája ponúka relatívne stabilné teploty a preto sa do založenia trávnikov môžete pustiť v tomto období. Najvhodnejším obdobím na založenie nového trávnika je jar - ideálne marec a apríl, keď teplota pôdy presiahne 9 °C. V tomto období majú semená trávy optimálne podmienky na klíčenie a rast. Všeobecne platí, že výsev nových semien je ideálne odložiť na dobu, keď teplota pôdy dosiahne približne 14 stupňov, kedy semená klíčia rýchlejšie a mladé rastliny rastú intenzívnejšie. Takisto začiatok jesene (koniec augusta - september) je vhodný čas, keď je pôda dostatočne vlhká a teplá.

Analýza a zlepšenie kvality pôdy

Na Slovensku sa najčastejšie stretávame s rôznymi druhmi pôd. Pre trávnik je najvhodnejšia ornica. Ostatné, menej vhodné druhy si môžete zlepšiť, aby vám tráva krásne prospievala.

Typy pôd a ich charakteristiky

• Ornica: Táto pôda je drsná a mierne drobivá, má hnedé sfarbenie. Pôda prijíma optimálne množstvo vody a živín. Jej kvalitu nie je potrebné zlepšovať, ide o najvhodnejší podklad pre trávnik.
• Hlinitá pôda: Je jemná a dá sa hniesť. Má žltkasté až svetlohnedé sfarbenie. Hlinitá pôda neprijíma dostatočné množstvo vody a živín, takže hrozí zbahnenie a odumretie trávnika. Ak sa mulč aplikuje tak tesne, že korene pod ním nemôžu dýchať, na hlinitých pôdach majú korene tendenciu vystupovať na povrch.
• Piesčitá pôda: Piesčitá pôda prepadáva medzi prstami a má sivohnedú farbu. Nedokáže absorbovať dostatočné množstvo vody a živín, trávnik tak ľahko vyschne alebo odumrie na nedostatok živín.

Zlepšenie štruktúry a úrodnosti pôdy

Pred výsevom trávy je dôležitá dôkladná príprava pôdy.

Odstránenie buriny a nečistôt

Prvým krokom je odstránenie všetkej buriny, koreňov, kameňov a iných nečistôt z pozemku. Môžete použiť motyku, rýľ alebo špeciálny vypichovač buriny. Najlepšie výsledky často prináša neselektívny herbicíd, ktorý ničí jednoročné aj viacročné buriny, pretože sa dostane až ku koreňom. Ak nechcete používať herbicídy, pôdu je potrebné vyčistiť ručne. Takto pripravenú pôdu necháme približne 2 až 3 týždne odpočívať, aby mohli medzičasom vyklíčiť odpočívajúce semená burín. Burinu sa odporúča odstrániť 2 až 3 dni pred osiatím trávnika.

Kyprenie a prekyprovanie pôdy

Pôdu treba dôkladne skyprite približne do hĺbky 15-20 cm, minimálne do hĺbky rýľa. Menšiu plochu zvládnete rýľom alebo vidlami, na väčšej ploche pomôže mechanický kultivátor alebo rotavátor. Prekyprená pôda umožní koreňom trávy ľahšie rásť a dobre sa zakoreniť. Dostatočný záber rýľa otvorí spodné vrstvy pôdy a pôda si vďaka tomu udrží vlhkosť. Práca vám uľahčí aj kultivátor, ktorý pomôže s odstránením kameňov a zvyškov koreňov. Pri strojovej príprave môže drvenie hrúd a prekyprenie pôdy dosiahnuť hĺbku až 14 cm.

Odvodnenie

Ďalším krokom je odvodnenie plochy pripravenej na trávnik, najmä ak ho plánujete vytvoriť na mokradi. Odvodnenie je pomerne jednoduché, ale časovo náročné. Najjednoduchším spôsobom je použiť na odvodnenie štrk alebo hrubý piesok. Na tento účel sa odstráni približne 30 cm pôdy a položí sa drenážna vrstva hrubá 5 až 10 cm. Po jej pevnom zhutnení sa môže pôda znovu rozprestrieť. Terén možno vyrovnať vrstvou štrku, ktorá zároveň bude tvoriť drenážnu vrstvu. Podľa pomeru vlahy v pôde môžeme do tejto vrstvy vložiť drenážnu rúru alebo zaviesť niektorý zo závlahových systémov.

Zlepšenie kvality pôdy pridaním materiálov

Ak je pôda vo vašej záhrade ťažká (ílovitá) alebo naopak veľmi piesčitá a chudobná na živiny, odporúča sa vylepšiť jej štruktúru:

• Pre hlinitú pôdu: Nasypte približne 3 cm vrstvu piesku a 1 cm vrstvu kompostu. Tento materiál zapracujte do hĺbky 10 cm.
• Pre piesčitú pôdu: Na 100 m² plochy rozhoďte 5 až 10 vriec rašeliny alebo kompostovej zeminy.

Môžete primiešať piesok (na prevzdušnenie ílovitej pôdy) alebo kompost. Veľmi vhodné je rozprestrieť vrstvu špeciálneho substrátu určeného pre trávniky. Ten dodá pôde živiny a zabezpečí optimálne podmienky na klíčenie semien. Substráty určené na zlepšenie kvality pôdy svojím zložením napomáhajú pôde zadržiavať vodu, dopĺňajú a viažu živiny, z ktorých môžu následne profitovať rastliny. Substrát pre trávniky obsahuje vyváženú zmes rašeliny a piesku, ktorá zlepšuje pôdnu štruktúru a drží vlahu.

Príprava podložia pre závlahy

Po položení drenážnej vrstvy je ideálne rozviesť závlahy a pripraviť pozície pre rozstrekovače.

Vyrovnávanie a zhutňovanie terénu

Po skyprení pôdu urovnajte pomocou hrablí tak, aby ste získali rovný povrch s drobnohrudkovitou štruktúrou. Odstráňte hrudy a vytvorte čo najrovnejší povrch bez jám a kopčekov. Dajte si na tom záležať - čo sa zanedbá teraz, sa neskôr bude prejavovať nerovnomerným kosením či stojatou vodou na nerovnostiach.

Aká je najlepšia pôda pre trávnik? Vyrovnaná! Môžete to urobiť sami, krok za krokom, a to tak, že pôdu udupete topánkami tak, že prenesiete váhu svojho tela na päty. Po zhutnení celej plochy je dobré ju opäť pohrabať a vyrovnať. Až keď už stopy po pätách nebudú viditeľné, bude trávnik pripravený. Samozrejme, tento postup bude fungovať len na malých plochách. Nakoniec je nevyhnutné povrch vyrovnať. Môžete na to použiť rovnú dosku. Jej položením na zem môžete ľahko skontrolovať, kde sa ešte nachádzajú nerovnosti. Ak ich nájdete, vyrovnajte ich pomocou hrablí a do dier, v ktorých nie je dostatok zeminy, nasypte zeminu.

Nakoniec upravený terén mierne zhutnite. Ideálne je použiť záhradný valec, ktorým pôdu uvalcujete - tým sa povrch zrovná a zároveň bude primerane pevný na siatie. V prípade, že nemáte valec, môžete pôdu utlačiť napríklad širokou doskou alebo vlastnými nohami. Po takejto príprave nechajte pôdu ideálne pár dní „sadnúť“.

Voľba a výsev trávneho osiva

Samotné vysievanie trávnika je ďalším kľúčovým krokom. Pri zakladaní trávnika hrá výber vhodného osiva kľúčovú úlohu. Predtým ako vyberiete konkrétnu značku, zamyslite sa nad tým, na aký účel bude trávnik slúžiť a v akých podmienkach bude rásť.

Výber správneho typu trávnika

• Okrasný trávnik (tzv. anglický): Je hustý a zelený, ale tiež citlivý na zaťaženie a treba sa oň dobre starať. Pre reprezentatívny jemný trávnik si vyberte parkovú okrasnú zmes, ktorá vytvára hustý jemný porast.
• Odolný/záťažový trávnik (športový a ihriskový trávnik): Znáša vysokú záťaž a je mimoriadne pevný. Pre záhrady, kde sa bude trávnik intenzívnejšie využívať na šport a hry (behanie detí, domáce zvieratá), zvoľte ihriskovú zmes, odolnejšiu voči pošliapaniu.
• Trávnik do tieňa: Hodí sa pre tienisté a polotienisté miesta - pod kríkmi, stromami či za budovami.
• Kvitnúci trávnik: Je zmes lúčnych kvetov, ktoré po niekoľkých týždňoch pestro rozkvitnú. Takýto trávnik nie je určený na pravidelné, časté používanie. Ak sa rozhodnete trávnik osiať kvetinovou zmesou, bude ho potrebné kosiť menej, postačí dvakrát ročne (raz v júni a potom znova v októbri).
• Kobercový trávnik: Je vhodný ako mimoriadne rýchle riešenie.

Kvalitné osivo je základom zdravého, sýto zeleného a hustého trávnika. Dôkladná a správna voľba kvalitné zmesi sa oplatí. Vyberte si z kvalitných osív, ktoré vynikajú rýchlou klíčivosťou, sýtou farbou, vysokou regeneračnou schopnosťou a hustým rastom.

Postup výsevu

• Príprava pred výsevom: Pred výsevom osiva je potrebné zarovnať plochu substrátom do úrovne terénu, prípadne -1 cm. Deň pred siatím môžete pôdu jemne poliať, aby bola vlhká, nie však premočená.
• Premiešanie osiva: Predtým ako začnete s výsevom, odporúčame trávnu zmes premiešať, aby sa jednotlivé traviny rovnomerne rozdelili a budúci trávnik tak získal homogénny vzhľad.
• Rovnomerné rozhodenie osiva: Vysievajte krížom v množstve 3-4 kg/100 m². Pre dosiahnutie hustého a odolného trávniku na 1 štvorcový meter potrebujeme rovnomerne vysiať 20 až 25 g zmesi. Ak chcete alebo musíte semená počas približne štrnástich dní pred ich vyklíčením zalievať kvôli naozaj suchému počasiu, robte to veľmi opatrne, aby ste ich nespláchli z povrchu - vyžaduje to jemný prúd, najmä na svahoch. Pomôže posýpací vozík alebo rozmetadlo.
• Zapracovanie osiva do pôdy: Po rozhodení semien jemne prejdite po povrchu hrabľami, aby sa semienka trochu zapracovali do vrchnej vrstvy pôdy. Nemalo by však dôjsť k ich zhŕňaniu na kopy - ide len o ľahké „poškrabkanie“ povrchu, aby semienka neležali úplne na povrchu. Alternatívne môžete na semienka rozprestrieť tenkú (asi 0,5 cm) vrstvu jemného substrátu alebo piesku.
• Opätovné uvalcovanie: Nakoniec čerstvo vysiaty trávnik opäť uvalcujte (alebo utlačte napríklad širokou doskou). Tento krok zabezpečí dobrý kontakt semien s pôdou, aby nevysychali a vietor ich neodfúkol. Semená treba po vysiatí zatlačiť do zeme. Pomôže s tým záhradný valec.

Teplota pôdy a jej vplyv na trávnik

Teplota pôdy je kľúčový faktor, ktorému by mali trávnikári venovať pozornosť. Ovplyvňuje stimuláciu rastu trávnika a výskyt chorôb a poškodenia.

• Stimulácia rastu: Pokiaľ chcete, aby váš trávnik rástol a bol zdravý, mali by ste začať venovať pozornosť teplote pôdy.
• Choroby a poškodenie trávnika: Väčšina chorôb v trávniku má pôvod v plesniach. Prirodzené huby, ktoré sa nachádzajú v pôde, boli vystavené abiotickým (chlad, sucho...), biotickým (choroby, patogény...) a nesprávnym agrotechnickým podmienkam (nesprávne zavlažovanie, nepravidelné kosenie...), čoho následkom je to, že sú oslabené, poškodené alebo zničené.

Správna teplota pôdy je presne to, na čo sa treba zamerať, aby ste vedeli, kedy a čo by ste mali robiť s trávnikom. Keď sa vytvoria vhodné podmienky, aby vyklíčila burina, tak určite vyklíči. Ak je na jar ideálna teplota pôdy okolo 12 °C, na jeseň to znamená pravý opak. Pri teplotách pôdy od 26 °C a viac nastáva pre trávnik stresové obdobie. Od tohto momentu je potrebná správna a dostatočná dávka vody na m² v podobe závlahy a to na základe pôdneho typu, výšky kosenia, druhu trávy, hustoty a podobne. Akonáhle trávnik nedostane požadovaný prísun vody, pravdepodobne sa prepne do vegetačného pokoja. V tomto období je teplota pôdy príliš vysoká na to, aby mohli semená burín vyklíčiť, avšak burina nespí.

Je dôležité si uvedomiť, že teploty pôdy sú počas dňa rôzne, ale aj na miestach merania - polotieň, tieň, slnečné. Teplota pôdy na úpätí hory môže byť úplne iná ako teplota o pár kilometrov ďalej. Je lepšie aplikovať hnojivo alebo akúkoľvek inú ochranu (napr. na burinu, hmyz) neskôr ako príliš skoro.

Zavlažovanie trávnika

Voda je základom života aj pre váš trávnik. Čerstvo vysiate semienka potrebujú neustálu vlhkosť, aby mohli klíčiť. Zároveň aj už vzídený trávnik si počas celej sezóny vyžaduje správny zavlažovací režim.

• Polievanie nového výsevu: Ihneď po výseve trávnik dôkladne zalejte jemným prúdom vody. Ideálne je použiť postrekovač alebo kropiacu hlavicu, ktorá rozptyľuje vodu na drobné kvapky - zabránite tým vyplaveniu alebo premiestneniu semien. Pôda musí byť vlhká v celom povrchovom profile, kde sú semienka. V nasledujúcich týždňoch udržujte povrch stále vlhký! To znamená zavlažovať niekoľkokrát denne malou dávkou vody, aby semienka nevyschli. Krátke a časté zavlaženie je v tomto období lepšie než výdatné, ale zriedkavé polievanie. Pozor však na mláky - polievajte opatrne, aby ste nevytvorili kaluže. Za bežného letného počasia stačí na pravidelné zalievanie približne 10 až 15 litrov vody na m². Ak neprší a je teplá jar, trávnik treba polievať aj trikrát denne. Najlepšie v ranných alebo večerných hodinách, priame slnko v spojení s kvapôčkami vody môže trávnik spáliť.
• Automatické zavlažovače: Ak nemáte možnosť tráviť celé dni s hadicou v ruke, zvážte použitie zavlažovačov, ktoré vám ušetria čas. Na ich inštaláciu však treba myslieť ešte pred založením trávnika. Na výber sú rôzne typy - oscilujúce, rotačné či impulzné. Na rovné plochy sú výborné oscilujúce zavlažovače (kmitajúce), do kruhu zasiahnu rotačné a impulzné.
• Zavlažovanie ustáleného trávnika: Keď už tráva vyrastie a zakorení sa (po niekoľkých týždňoch), môžete postupne prejsť na štandardný režim polievania. Všeobecné odporúčanie pre starostlivosť o trávnik je polievať menej často, ale výdatne. Ideálne je dať trávniku 1-2 cm vody naraz a potom nechať pár dní prestávku, aby korene rástli do hĺbky. V praxi to znamená cca 2-3× do týždňa poriadne zaliať. V horúčavách a na piesočnatých pôdach bude treba zalievať častejšie, v chladnejšom počasí alebo pri dažďoch menej. Dôležité je, aby trávnik nebol dlhodobo premáčaný, ale ani úplne nevyschol. Sledujte farbu trávy - ak začne strácať sýtozelenú farbu a listy sa zväčša popoludní klopia k zemi, je čas poliať. Polievajte trávnik ideálne skoro ráno alebo podvečer, aby sa voda menej vyparovala. Vyhýbajte sa polievaniu počas poludňajšieho úpalu - studená voda na rozhorúčený trávnik môže rastlinky teplotne šokovať a veľa vody sa zbytočne odparí.

Kosenie trávnika

Kosenie trávnika je základnou činnosťou, vďaka ktorej bude váš trávnik hustý a udržiavaný. Správnym kosením podporíte odnožovanie tráv (trávnik zhustne) a udržíte ho v dobrej kondícii.

• Prvé kosenie novej trávy: S prvým kosením čerstvo založeného trávnika počkajte, kým tráva dorastie aspoň na cca 8 cm. Kosíte totiž vždy len vrchnú časť - nikdy neskracujte viac než približne jednu tretinu výšky stebla. Pre prvý raz nastavte kosačku na vyšší strih (napr. na 5-6 cm). Čepele kosačky musia byť ostré, aby mladú trávu nevytrhali aj s korienkami, ale hladko odstrihli. Postupujte opatrne a radšej kosačku tlačte pomaly. Odporúča sa nekosiť úplne nakrátko - prvé mesiace nechajte trávu o niečo vyššiu, aby dobre zakorenila.
• Pravidelné kosenie: Zabehnutý trávnik v hlavnej sezóne (jar a leto) koste približne raz za týždeň. Frekvenciu prispôsobte rastu trávy - v období rýchleho rastu (jar, dostatok vlahy) aj 2× týždenne, naopak v suchom lete môžete interval predĺžiť. Výška kosenia závisí od typu trávnika: okrasný môže byť nižší (3-4 cm), úžitkový radšej 4-5 cm. V lete pri horúčavách nechávajte trávu o trochu vyššiu, aby tienila pôdu a zabránila vysychaniu. Nikdy nekoste trávnik príliš nakrátko (tzv. „do hola“), aby ste neoslabili korene a nevytvorili priestor pre burinu a mach.
• Výber kosačky: Na malý pozemok postačí elektrická alebo akumulátorová, na veľký trávnik je vhodná benzínová so záberom okolo 46 cm a s pojazdom. Pri kosení okrajov pri plote či okolo stromov, kam sa klasická kosačka nedostane, pomôže strunová kosačka (vyžínač alebo krovinorez).
• Technika kosenia: Koste ideálne za sucha (mokrá tráva sa horšie kosí a môže upchávať kosačku). Nemeňte často smer kosby - jazdite rovnými pásmi a každé kosenie môžete meniť smer pásov (raz horizontálne, nabudúce vertikálne), aby tráva neľahla jedným smerom.
• Mulčovanie: Ak kosačka má funkciu mulčovania, znamená to, že kosí odrezky také malé, že môžu spadnúť na zem medzi steblá a tam sa rozložiť, čím poskytujú tráve živiny. Musíte si však uvedomiť, že to skutočne vyžaduje dobrý základ trávnika a zdravú, dobre živenú trávu. Na problematických pôdach (príliš zhutnených alebo príliš mokrých) to tak dobre nefunguje. V takýchto prípadoch zostávajú odrezky medzi steblami príliš dlho a vytvárajú vrstvu, ktorá bráni prísunu hnojiva, zakrýva steblá pred svetlom a podporuje rast machu.

Hnojenie trávnika

Aby bol trávnik krásne sýto zelený a hustý, nestačí len polievanie a kosenie - potrebuje aj dostatok živín. Pravidelné hnojenie trávnika zabezpečí prísun dusíka, fosforu, draslíka a ďalších prvkov, ktoré tráva potrebuje pre zdravý rast. Na trávnikoch, ktoré nemajú zavlažovací systém, neaplikujte hnojivo, je to zbytočné plytvanie.

• Štartovacie hnojenie pri výseve: Už pri zakladaní trávnika (pred alebo tesne po výseve) je vhodné do pôdy zapracovať tzv. štartovacie hnojivo pre trávniky. Tieto hnojivá majú vyšší obsah fosforu, ktorý podporuje zakoreňovanie mladých rastliniek. Môžete použiť univerzálne trávnikové hnojivo bohaté na živiny.
• Pravidelné sezónne hnojenie: Zabehnutý trávnik sa odporúča hnojiť niekoľkokrát do roka. Ideálne rozdelenie je 3× ročne:
  • Jarné hnojenie (apríl): Trávnik potrebuje po zime „nakopnúť“. Použite hnojivo s vyšším obsahom dusíka, ktoré podporí rýchly rast a zahustenie.
  • Letné hnojenie (jún - júl): Doplňte živiny po jarnom intenzívnom raste. Letná dávka by mala mať aj dostatok draslíka, ktorý zvyšuje odolnosť trávnika voči suchu.
  • Jesenné hnojenie (koniec augusta - september): Aplikujte špeciálne jesenné hnojivo s vyšším podielom draslíka a menším podielom dusíka. To pomôže trávniku vyzrieť pred zimou, zosilnieť a odolať mrazom.
• Výber hnojiva: Na trhu existuje viacero druhov trávnikových hnojív. Granulované hnojivá sa ľahko aplikujú - rozhodíte ich ručne alebo pomocou rozhadzovača.
  • Proti burine: Hnojivo na trávu môže kombinovať hnojivo s účinnými látkami proti burinám. Popri výžive tak pomáha trávniku zbaviť sa dvojklíčnolistových burín (púpavy, skorocely a pod.) a pôsobí aj ako prevencia ich klíčenia. Vtedy neaplikujte žiadne hnojivá s obsahom herbicídnej látky, ktorá ničí dvojklíčnolisté buriny v trávnikoch, ak ste práve založili nový trávnik, pretože má inhibičné účinky - potlačuje rast a vývoj novozaloženej trávy.
  • Proti machu: Ak máte problém s machom v trávniku (najmä na tienistých a vlhkých miestach), siahnite po hnojive s obsahom železa. Železo potláča rast machu. Špeciálne prípravky dodajú trávniku živiny a zároveň pomôžu zlikvidovať mach (mach po ich použití sčernie a potom ho vyhrabete).
  • Proti krtom: Existujú aj granulované hnojivá obsahujúce zeolit a aromatické látky, ktoré odpudzujú krtkov.
• Spôsob aplikácie hnojiva: Granulované hnojivá rozhadzujte za sucha, ideálne pred dažďom alebo zavlažovaním, aby sa živiny rozpustili do pôdy. Dodržujte dávkovanie uvedené výrobcom (typicky okolo 30-50 g/m², závisí od produktu). Pri väčšej ploche opäť pomôže rozmetadlo hnojiva pre rovnomernú aplikáciu. Po pohnojení vždy trávnik výdatne polejte, ak čoskoro nepríde dážď - granule sa rozpustia a začnú pôsobiť. Hnojením dodáte trávniku energiu rásť a hustnúť.

Špeciálna starostlivosť o trávnik

Keď už trávnik pekne rastie, časom sa však prirodzene objavuje plsť (odumreté časti, zostrihy) a pôda môže byť zhutnená. Preto je vhodné ho občas prevzdušniť a vyvertikutovať.

Prevzdušňovanie (aerifikácia)

Aerifikácia je prevzdušňovanie koreňov trávy. Trávniky sú často na nedostatočne piesočnatých pôdach, takže ku koreňom sa dostáva príliš málo vzduchu - a tie potrebujú dýchať. V dôsledku toho je pôda príliš súdržná a rast trávnika viazne. Pomôcť môže aerifikácia - pridanie vzduchu. Na to sa používajú špeciálne záhradné a krajinárske prístroje, ktoré do trávnika vyrazia otvory. Tieto otvory sa potom vyplnia hrubým pieskom, aby sa nezaplnili vodou. Povrchová voda bude lepšie odtekať a korene trávy dostanú viac vzduchu - to všetko zaisťuje lepší rast trávnika. Na malých domácich trávnikoch alebo v problematických oblastiach je možné použiť ručné nástroje.

Vertikutácia

Vertikutácia (vertikálne prerezanie) patrí medzi odborné úkony starostlivosti o trávnik. Jej cieľom je odstrániť z trávnika nežiaduce vrstvy plsti a machu a zlepšiť prístup vzduchu, vody a živín ku koreňom.

Starostlivosť o stromy v trávniku

Pokiaľ už máte v trávniku stromy, je dôležité vytvoriť samostatný priestor pre stromy, aby mali ich korene dostatok vzduchu. Najmä na hlinitých pôdach majú korene tendenciu vystupovať na povrch. To potom znamená, že v prípade starších stromov sú korene neustále zraňované kosačkou. Rovnako tak ľahko môže dôjsť k narazeniu do stromu a poškodeniu jeho kôry, pokiaľ tráva siaha až ku kmeňu. Kruh okolo stromu má teda dve funkcie: poskytuje odstup od kosačiek a chráni korene.

Mravce v trávniku

Mravce sa v trávniku vyskytujú hlavne v blízkosti cestičiek alebo nášľapných kameňov. Na ploche vytvárajú kôpky piesku, ale v skutočnosti samotný trávnik nepoškodzujú. Proti mravcom možno bojovať prípravkom na ničenie mravcov alebo - na menších plochách - práškom do pečiva rozsypaným za suchého počasia. Upozorňujeme, že veľké mravce nemožno hubiť, pretože sú chráneným druhom.

Vápnenie trávnika

Pokiaľ je pôda príliš kyslá, je rast tráv obmedzený. Ideálne pH pre trávnik je mierne kyslé - medzi 5,5 a 6,5. Na udržanie vápenatosti postačí približne 50 až 60 gramov poľnohospodárskeho vápna na meter štvorcový ročne. Piesočnaté pôdy zvyčajne potrebujú častejšie vápno ako pôdy hlinité, ktoré vápno lepšie viažu. Ak ste schopní sami zistiť hodnotu pH trávnika pomocou pôdnej sondy, na zvýšenie hodnoty pH o 0,5, musíte pridať 60 gramov vápna na meter štvorcový. Priklad pre zvýšenie pH o 2 (4x0,5) potrebujete 4 x 60 gramov vápna na meter štvorcový - približne 240 gramov.

Kompostovanie pokosenej trávy

Pri ukladaní pokosených rastlín na kompost často začnú zapáchať. Dochádza k tomu v prípade, že na kompost ukladáte pokosené rastliny v hrubých jednotlivých vrstvách. Aby ste zabránili zápachu, vytvárajte tenké vrstvy pokosenej trávy nie hrubšie ako asi 10 cm. Potom ich striedajte s vrstvami veľmi suchých rastlín (napr. suché lístie z jesene alebo tenké konáre odrezané zo stromov). Tým sa zmiešajú suché rastlinné zvyšky bohaté na uhlík s čerstvými rastlinami bohatými na dusík - a to sú najlepšie podmienky na kompostovanie. To platí najmä vtedy, ak sú kompostované materiály navrstvené s prístupom vzduchu.

tags: #poda #pre #travnik