Olejniny patria popri obilninách k základným strategickým plodinám v rastlinnej výrobe. Ich význam spočíva v nezastupiteľnosti vo výžive ľudí, v rastúcom využití výliskov pre výživu zvierat a vo zvýšenom záujme o produkciu bionafty. Vo svetovej produkcii olejnín stále pretrváva konjunktúra, čo vytvára príležitosti na uplatnenie nespracovanej produkcie na zahraničných trhoch. V súčasnosti sa v Európe pestuje celkovo 58 druhov olejnín, pričom v podmienkach mierneho pásma sú hlavným zdrojom tukov a olejov jednoročné alebo prezimujúce druhy. Najpočetnejšie je zastúpená čeľaď kapustovitých (Brassicaceae), kam patrí kapusta repková pravá (Brassica napus L. conv. napus var. napus), horčica biela, horčica čierna, horčica sareptská a repica. Z čeľade astrovitých (Asteraceae) je najvýznamnejším druhom slnečnica ročná (Helianthus annuus L.) a menej známy požlt farbiarsky (Carthamus tinctorius L.).
Zvýšený podiel pestovateľských plôch olejnín prináša do štruktúry rastlinnej výroby zmeny, ktoré majú priaznivý vplyv na prerušenie sledu obilnín a zvyšovanie pôdnej úrodnosti zanechaním pozberových zvyškov. Olej môže mať tiež rôzne zloženie mastných kyselín, ktoré sú vhodné na rozličné použitie. Nemenej významné je aj zdravotné a dietetické hľadisko využitia olejnín vo výžive obyvateľstva, keďže poskytujú esenciálne mastné kyseliny, ktoré sú v živočíšnych tukoch nedostatočné. Okrem toho, odpady pri spracovaní olejnatých semien (35 - 75 % hmotnosti) sa vracajú do poľnohospodárskych podnikov ako hodnotné bielkovinové krmivo (40 - 50 % bielkovín). Niektoré olejniny, napríklad slnečnica, sú známe aj produkciou nektáru pre včely, čo prispieva k opeleniu a zvýšeniu úrod.
Pestovanie Repky Olejnej
Repka olejná (Brassica napus) je významná poľnohospodárska plodina, pestovaná predovšetkým pre svoje olejnaté semená. Patrí do čeľade kapustovitých a je jednou z hlavných surovín pre výrobu rastlinných olejov.
Voľba Odrody a Klimatické Podmienky
Jednotlivé odrody repky jarnej majú rôznu schopnosť plasticity, čo znamená, že rôzne reagujú na pôdnoklimatické podmienky. Preto je veľmi dôležité zohľadniť výber odrody pre danú lokalitu pestovania. K dispozícii je široká škála líniových, ale aj hybridných odrôd. Napriek značnej plasticite repky, na základe ktorej sa môže pestovať od nížinných polôh až po nadmorskú výšku 700 m n.m., za najvyhovujúcejšie regióny považujeme lokality s ročným priemerom teplôt okolo 8°C a s ročným úhrnom zrážok okolo 650 mm. Repka je tolerantná aj k ľahším pôdam, pokiaľ sú však dostatočne zásobené živinami.
Zaradenie do Osevného Postupu
Koncentrácia plôch repky je podmienená predovšetkým spracovateľskými kapacitami, ktoré vyžadujú ucelené, kvalitne ošetrené a dostatočne veľké partie dodávané po celý rok. Ako najvhodnejšie predplodiny sa pre ozimnú repku považujú skoré zemiaky, miešanky alebo hrach. Zvýšený podiel pestovateľských plôch repky je dôvodom, že je zaraďovaná aj na pozemky s výskytom pýru plazivého. V osevnom postupe sa odporúča pestovať kapustu repkovú pravú na tej istej parcele po 4 - 6 rokoch. Maximálne zastúpenie repky v osevnom postupe je 12,5%, aby sa predišlo zvýšenému infekčnému tlaku chorôb a škodcov. Pestovanie repky v južných oblastiach má riešiť komplex biologických a ekonomických problémov, ako je prerušenie sledu obilnín a zvyšovanie pôdnej úrodnosti.
Príprava Pôdy
Predsejbová príprava pre repku olejnú sa začína podmietkou, ktorá zabezpečuje nielen zapracovanie pozberových zvyškov po predchádzajúcej plodine (najčastejšie po obilninách), ale zintenzívňuje aj rozvoj pôdnej mikroflóry, mimoriadne prospešnej pre rozklad a uvoľňovanie živín z organických foriem. Zároveň táto operácia znižuje zaburinenosť pozemku. Pred samotnou podmietkou je vhodné aplikovať na strnisko dusíkaté hnojivo (napr. močovku, hnojovicu alebo 100 kg/ha LAD 27), aby sa znížil pomer C:N a naštartoval proces mineralizácie.
Základné obrábanie pôdy sa vykonáva 2 až 4 týždne pred založením porastu, pričom termín sa určuje od zberu predplodiny. Keďže repka olejná vytvára mohutný kolovitý koreňový systém, najvhodnejšou agrotechnickou operáciou je orba do hĺbky minimálne 25 cm, s dôrazom na zapracovanie všetkých pozberových zvyškov a vzídených burín. Po orbe, keď je pôda dostatočne uľahnutá, nasleduje predsejbové kyprenie pomocou kompaktorov alebo smykobrán na ľahších pôdach. Tieto nástroje pôdu vyrovnajú, rozdrvia pôdne agregáty, utužia ju a pripravia na sejbu. V suchých oblastiach sa odporúča využívať minimalizačné technológie kvôli zadržaniu pôdnej vlahy. Klíčenie repky prebieha za pomoci rosy, povrchovej vody a dažďa, preto je dôležité zvoliť správne agrotechnické operácie, aby sa zabezpečila dostatočná vlaha.
Sejba a Výživa
Sejba je najdôležitejšou operáciou, preto je výber správneho termínu veľmi dôležitý. Ideálny termín pre sejbu repky olejnej (ozimnej) je od 20. augusta. Vysieva sa približne 2,5 - 4,0 kg semien na meter štvorcový, čo je 60 - 90 semien, aby po prezimovaní zostalo 30 - 80 rastlín na meter štvorcový (optimálne 40 - 60). Najpoužívanejšia medziriadková vzdialenosť je 125 mm, prípadne 210 - 250 mm.
Pre jarnú repku platí, že so sejbou sa netreba ponáhľať v prvých teplých februárových dňoch, hoci sa podmienky môžu zdať priaznivé, pretože teplota a dĺžka dňa môžu byť nedostatočné. Rastliny by vzchádzali príliš pomaly a nevyrovnane, čo by viedlo k potlačeniu burinou. Ak je to potrebné, treba počkať so sejbou až do marca alebo na začiatok apríla, kedy poveternostné podmienky vhodne naštartujú vzchádzajúcu plodinu. Pre jarné odrody sa odporúča výsevok 3,5 až 4,5 kg/ha.
Repka olejná má vysoké nároky na živiny. Primárnou živinou základného hnojenia je fosfor, ktorý zabezpečí rast koreňového systému, správne fungovanie energetického metabolizmu a efektívny príjem dusíka. Okrem fosforu by základné hnojivo malo obsahovať aj vápnik, ktorý uľahčuje prienik koreňovej sústavy cez orničný profil pôdy. Olejniny spotrebujú veľké množstvo síry, preto sa odporúča hnojiť sírou už pri základnom hnojení. Hnojenie bórom pri základnom hnojení má lepší efekt na prezimovanie rastlín ako foliárna aplikácia. Dusík by mal byť aplikovaný včas - asi polovica celkového množstva (50 - 80 kg/ha) pred sejbou spolu s obdobným množstvom P a K (na základe bilančnej metódy), a zvyšok vo fáze 2 - 4 listov. Plodina nikdy nereaguje na neskoršie hnojenie. Celkové dávky dusíka je možné zvýšiť až na 125 kg/ha. Z mikroelementov má nezastupiteľné miesto v hnojení repky bór, síra a horčík. Na hnojenie dusíkom sa využívajú komerčné hnojivá v pevnej (LAV, LAD, DASA, DAM, močovina) alebo kvapalnej forme (DAM, močovina). Aby rastliny správne prezimovali a ostalo ich čo najviac, do zimy by mali vytvoriť minimálne 8 listov, 8 cm dlhý koreň a 8 mm široký koreňový kŕčok. Tento stav sa dá docieliť racionálnou výživou porastu.
Ochrana Rastlín
Osivá by mali byť namorené proti skočkám, ktoré dokážu novo založený porast úplne zničiť. Rozsah herbicídov je do značnej miery obmedzený na metazachlór (pre-emergentná a skorá post-emergentná ochrana), na likvidáciu jednoročných širokolistých a trávnych burín. Clopyralid sa používa na ničenie dvojklíčnolistových a trvácich burín. S použitím clomazonu treba byť opatrný, nakoľko škody popálením môžu byť závažné. Na likvidáciu dvojklíčnolistových burín, jednoročných tráv, výdrvu obilnín a lipkavca je lepšie použiť aplikáciu prípravku s účinnou látkou dimethachlor alebo metazachlór. Z graminicídov sú do repky jarnej povolené prípravky s účinnou látkou quizalofop-P-ethyl.
Proti hubovým chorobám (biela hniloba, pleseň, čerň, fóma) sú registrované prípravky zo skupiny strobilurínov a azolov, prípadne ich kombinácia (napr. azoxystrobin + cyproconazole). Odporúča sa sledovať porasty a pri prvých príznakoch ochorenia pristúpiť k ošetreniu. Znížené je riziko fómy a hubových ochorení u jarnej repky. Insekticídne prípravky sa zameriavajú na likvidáciu skočiek, krytonosov, blyskáčika, byľomora a vošiek. Na tento účel dobre poslúžia pyretroidové prípravky (ošetrovať v mimoletovom čase včiel - skoro ráno, neskoro večer), príp. organofosfáty (chlorpyrifos). Kvetné púčiky sa tvoria 4 - 6 týždňov, kedy je nutné vykonať účinnú (zvyčajne opakovanú) ochranu proti blyskáčikovi.
Zaburinenosť Repkou
S nárastom plôch repky pribudli aj problémy s reguláciou výskytu burinnej repky na ornej pôde. Bežné zberové straty pri zbere repky predstavujú okolo 300 kg semien na 1 ha, čo je desaťnásobok jej výsevku. Semená repky si dokážu udržať klíčivosť v pôde až 5 rokov. Zaburinenie repkou je nepríjemné najmä v plodinách, kde sa ťažko likviduje (napr. kukurica, zemiaky, horčica, cukrová repa, mak, ľan, hrach). Základnou prevenciou okrem starostlivého zberu je plytká podmietka (max. 6 cm), ktorá umožní masové vzídenie semien, ktoré sa následne zaorú ako zelené hnojenie. Kvalita zberu je kľúčová pre redukciu výskytu repky ako buriny. Chemická regulácia je problematická pre odolnosť rastlín voči herbicídom a postupné vzchádzanie semien z pôdnej zásoby.
Zber a Desikácia
Regulátory dozrievania a desikanty sa použijú pri vlhkosti semien 20 - 22 %, kedy je už ukončená tvorba asimilátov a o kvalite a výške úrody je rozhodnuté. Pre desikáciu slúžia prípravky s účinnou látkou diquat, ktorých aplikácia značne uľahčí samotný zber.
Pestovanie Slnečnice Ročnej
Slnečnica ročná (Helianthus annuus L.) je po repke ozimnej druhou najvýznamnejšou olejninou. Zmena v rozsahu pestovania slnečnice sa datuje od roku 1930, keď sa v strednej Európe objavili prvé vyšľachtené odrody s kratším vegetačným obdobím a nerozvetvujúcou sa byľou, čo umožnilo pestovať slnečnicu na veľkých plochách.
Význam a Využitie
Slnečnica má hlavný význam pre potravinársky priemysel, pretože plody - nažky (šupka a jadro) - obsahujú 40 - 55 % oleja, s veľkým podielom kyseliny linolovej. Výťažnosť oleja závisí od olejnatosti jadra a od podielu šupky v nažke. Semená slnečnice, najmä veľkosemenných odrôd, sa konzumujú. Surové rastlinné tuky a oleje sa získavajú zo semien lisovaním, extrakciou alebo kombináciou. Na potravinárske účely sa slnečnicový olej kvalitou vyrovnáva olivovému oleju. Z neho sa vyrábajú rôzne pokrmové tuky, margaríny, atď. Horšie druhy sa zužitkujú pri výrobe mydiel alebo ako primiešanina do lakov a fermeží. Rafinácia olejov zahŕňa odslizovanie, odkysľovanie, bielenie alebo dezodorizáciu. Studenou lisované oleje sa získavajú bez špeciálnych rafinačných postupov. Špeciálnym druhom frakcionácie je winterizácia, pri ktorej dochádza k odstráneniu pevných podielov pri riadených teplotných podmienkach.
Požiadavky na Pôdu a Výživu
Slnečnica má pomerne dobre vyvinutý koreňový systém, vďaka čomu dokáže využívať aj ťažšie rozložiteľné zlúčeniny z hlbších vrstiev pôdy. Preto sa najlepšie výsledky dosahujú na pôdach s vysokým obsahom humusu a dobrou zásobou vápnika, fosforu a draslíka. Slnečnica slabšie reaguje na priame hnojenie priemyselnými hnojivami, ale dosahuje lepšie výsledky na pozemkoch so starou pôdnou silou. Je veľmi náročná na draslík. Z pozberových zvyškov sa značná časť živín (až 40 % P, 50 % N, 80 % Mg, 85 % K a 93 % Ca) vracia do pôdy. Dusík čerpajú rastliny rovnomerne počas vegetácie (65 % N v nažkách). Dávka dusíka sa pohybuje od 70 - 100 kg/ha; dávky nad 100 kg/ha znižujú úrodu oleja. Dusíkom sa hnojí na jar v 2 - 3 dávkach (pred sejbou, pri sejbe a na list). Fosforečné a draselné hnojivá sa aplikujú zásadne na jeseň pri základnej príprave pôdy.
Osevný Postup a Ochrana
Slnečnicu je najlepšie zaradiť v osevnom postupe do druhej trate, čiže po predplodine hnojenej maštaľným hnojom (v dávke zhruba 40 t/ha). Priame hnojenie maštaľným hnojom pod slnečnicu nie je vhodné. Najvhodnejšími predplodinami sú obilniny, kukurica na zrno alebo siláž. Nevhodnými predplodinami sú väčšina zelenín, repka, sója, cukrová repa a lucerna; po nich sa slnečnica zaraďuje s odstupom minimálne dvoch rokov. Po sebe ju nezaraďujeme skôr než po piatich rokoch z dôvodu nebezpečenstva napadnutia mykózou Sclerotinia sclerotiorum. V osevnom postupe sa odporúča dodržať minimálne šesťročný odstup od posledného zaradenia slnečnice.
Pri pestovaní slnečnice je dôležité zavlažovanie a ničenie burín. Zavlažovanie sa vykonáva dvakrát až trikrát počas vegetácie, najmä v obdobiach zakladania úborov (10 - 15 dní pred začiatkom kvitnutia) a 15 - 20 dní po odkvitnutí. Mechanické ničenie burín sa vykonáva bránením do hĺbky maximálne 4 - 5 cm. Proti hubovým chorobám aplikujeme fungicídy v štádiu 14 - 16 listov a začiatkom kvitnutia. Na 1 ha slnečnice sa odporúča privážať do blízkosti poľa (100 - 150m) 1 až 2 úle, nakoľko slnečnica poskytuje veľké množstvo kvalitného nektáru pre včely. Prirodzené opelenie hmyzom môžu narušiť silný dážď, vietor a horúčavy, čo vedie k zónam zakrpatených alebo prázdnych nažiek.
Zaburinenosť a Regulácia
Zaburinenosť na začiatku vývoja a rastu slnečnice je najškodlivejšia. Buriny, ktoré rastú v porastoch slnečnice po dobu 30 dní od jej vzídenia, môžu spôsobiť zníženie úrod až o 25 - 30 %. Zanedbanie intenzívnej ochrany môže viesť k zníženiu úrod o 40 - 60 % a znehodnoteniu kvality oleja. Slnečnica je vysoko tolerantná k herbicídom, ale k poškodeniu (chlorotické a nekrotické škvrny) môže dôjsť v miestach prekrytia záberov postrekovača. Kritické obdobie zaburinenosti je do 3 týždňov po sejbe.
Podobne ako pri repke, aj pri slnečnici dochádza pri priamom zbere k značným stratám nažiek, ktoré v pôde prezimujú a postupne vzchádzajú v apríli až júni. Slnečnica vzídená z výdrvu je veľmi nebezpečnou burinou, pretože nažky zapravené hlbšie do pôdy majú životaschopnosť 3 - 5 rokov. Najviac zaburinuje širokosiate plodiny s pomalším počiatočným rastom (cukrová repa, kukurica, poľné zeleniny) a porasty obilnín (jačmeň jarný). Na minimalizáciu strát a reguláciu výdrvu slnečnice je dôležité zabezpečiť zber s minimálnymi stratami a využiť vhodné desikačné prostriedky (napr. Basta, Reglone, Harvarde). Proti výdrvu slnečnice v kukurici sa používajú prípravky ako Lontrel 300 a Refine 75 DT aplikované postemergentne; v cukrovej repe napr. Safari 50 DF; v obilninách rôzne prípravky.
Desikácia a Zber
Predpokladom úspešného dozretia a zberu slnečnice je desikácia porastov. Porasty silno napadnuté hubovými chorobami desikujeme už pri vlhkosti 35 %. Fyziologickú zrelosť v klimaticky normálnom ročníku porast dosiahne po 40 - 44 dňoch od ukončenia kvitnutia. Vzorky na stanovenie vlhkosti nažiek sa začínajú odoberať po 20. auguste. Použije sa prípravok Reglone alebo jeho kombinácia s hnojivom DAM-390. Desikant sa aplikuje najčastejšie letecky a zber začína po 8 - 10 dňoch od postreku, keď nažky obsahujú 15 - 18 % vlhkosti. Semeno slnečnice sa suší do 8 - 10 % vlhkosti pri teplote 45 - 55 °C (max. 60 °C). Ďalšou požiadavkou pre dlhodobé skladovanie je čistota nažiek minimálne 98 %.
Udržateľné Pestovanie Olejnín
Súčasný spôsob pestovania olejnín je možné charakterizovať ako extenzívny, chýba alebo sa nedodržuje optimálna rajonizácia a racionálna koncentrácia plôch. Dôsledkom je zvýšený infekčný tlak chorôb a škodcov, a repka sa stáva zdrojom zaburinenosti polí. Je potrebné zastaviť nepriaznivý trend poklesu úrod a zameriavať sa na zvyšovanie produkcie z jednotky plochy, nie len na rozširovanie plôch. Nezvyšovať podiel olejnín nad 12 % najmä v extrémne suchých oblastiach a venovať sústavnú pozornosť regulácii škodlivých činiteľov. Pri rajonizácii je dôležité rešpektovať vlastnosti a nároky jednotlivých odrôd.
Agrotechnické Zásady a Osevný Postup
Olejniny je potrebné pestovať podľa zásad správnej agronomickej praxe. Kapusta repková pravá by sa mala na tej istej parcele pestovať po 4 - 6 rokoch, v prípade slnečnice ročnej je to ešte dlhšie. Pri nedodržaní sa zaznamená silný infekčný tlak hubovitých chorôb a žravých škodcov. Základom je vyvážený osevný postup, ktorý zachováva rovnováhu zdrojov a spotrebiteľov organickej hmoty a živín. Vždy sa treba vyhnúť zaradeniu olejniny po olejnine na tej istej parcele v dvoch po sebe nasledujúcich sezónach. Obzvlášť vhodnými predplodinami olejnín sú hustosiate obilniny.
Medziplodiny a Ekologické Hnojenie
Pevnou súčasťou osevných postupov so zvýšenou koncentráciou olejnín by malo byť aj pestovanie medziplodín, ktoré sa umiestňujú medzi dve hlavné plodiny. Pri aktuálne vysokých cenách priemyselných hnojív je vhodné dopĺňať do pôdy živiny odčerpané olejninami lacnejšou a ekologickejšou formou, ktorou je pestovanie strukovín a medziplodín na zelené hnojenie - tie často bývajú súčasťou tzv. Greeningových schém. Príkladom je Greeningová zmes „Dusík+“ (vika huňatá, ďatelina purpurová, facélia vratičolistá, pohánka siata), ktorá obohacuje pôdu o dusík a organickú hmotu. Vhodná je aj zmes „Všestranná“ (vika siata 40 %, facélia vratičolistá 15 %, pohánka siata 45 %), ktorá pôdu obohacuje o dusík a organickú hmotu, zlepšuje jej štruktúru a rýchlo rastie.
tags: #podmienky #pre #pestovanie #olejnin