Pestovanie rastlín v nádobách: Sprievodca teráriami a hydropóniou

Ak sa chcete tešiť z vlastných rastliniek, nepotrebujete na to nutne záhradu. Dokonca ani balkón, ani veľkorysý parapet. Existuje mnoho spôsobov, ako si vytvoriť zelenú oázu v interiéri. V tomto článku sa pozrieme na dve populárne a estetické metódy pestovania rastlín v nádobách: rastlinné teráriá a hydroponické systémy, ako aj na pestovanie vybraných cibuľovín.

Rastlinné teráriá a floráriá

Rastliny vysadené v rôznych sklenených nádobách sa nazývajú rastlinné terárium alebo aj florárium. Tieto „zosadby“ (spoločné výsadby niekoľkých rastlín v jednom kvetináči) sú však niečo viac, vytvárame tak malé jedinečné svety, snové krajinky. Do interiéru vnesú inú estetiku a sú rovnako pekným darčekom. Môžeme pritom vytvárať jednoduché kompozície len s jednou rastlinou, ale aj zložitejšie „svety“ s niekoľkými druhmi rastlín, prípadne s doplnkami či ozdobami.

Výber nádoby a základná príprava

Na výrobu rastlinného terária môžete použiť rôzne nádoby, ako sú sklenené poháre, zaváracie poháre, vázy alebo akváriá. Nevoľte ich len podľa vzhľadu; uprednostnite tie, ktoré sú odolné a vhodné do podmienok, ktoré vo svojom konkrétnom teráriu vytvoríte. Na dno nádoby najskôr umiestnite vrstvu kamienkov alebo štrku, ktorá zabezpečí drenáž a zabráni hnilobe koreňov rastlín. Táto vrstva by mala mať približne 2 cm. Následne pridáme vrstvu substrátu pre izbové rastliny. Ak je vo vrecku utlačený, najskôr ho rozdrobíme. Táto vrstva má byť taká vysoká, aby zakryla koreňový bal všetkých rastlín, ktoré plánujeme použiť. Ak chceme, môžeme pridať lyžičku aktívneho uhlia, ktoré rozsypeme na vrstvu štrku.

Typy rastlinných terárií

Dôležité je rozhodnúť sa, či chcete otvorené alebo uzavreté terárium, pretože to ovplyvní výber rastlín aj náročnosť údržby.

Otvorené terárium

Otvorené terárium má v nádobe podobnú mikroklímu, aká je v celej miestnosti. Je vhodné pre väčšinu izbových rastlín. Nadbytočná voda po zálievke pretečie cez štrk až na dno, odkiaľ sa postupne vyparuje a opäť zvlhčuje substrát. Otvorené terárium situujeme na svetlé miesto, ale nie blízko radiátorov či iných zdrojov tepla.

Uzavreté terárium

Uzavreté terárium funguje ako takmer samostatný miniatúrny ekosystém. Voda z rastlín sa odparuje, kondenzuje na skle a vracia späť do pôdy, čím sa vlhkosť vo vnútri uzatvára a prirodzene cirkuluje. V takomto teráriu sa málokedy používajú kvitnúce rastliny, no orchidey ho znášajú pomerne dobre a aj v ňom dlho kvitnú. Pre tropické rastliny je uzavreté terárium ideálnou voľbou.

Špeciálne typy nádob

• Terárium zo sklenených tabuliek: Takéto terárium vyskladané zo sklenených tabuliek do rôznych, väčšinou ihlanovitých tvarov, sa hodí najmä do moderného interiéru. Pri výsadbe dávame pozor, aby sme nechtiac nevytlačili z rámu niektorú z tabuliek. Ústredným motívom môže byť napríklad kameň zo záhrady, okolo ktorého je jednoduchá výsadba.
• Nízka a široká valcovitá recyklovaná nádoba: Táto nádoba sa výborne hodí na vytváranie minikrajiniek. Široké hrdlo umožní ľahký prístup na výsadbu aj údržbu, preto je ideálnou voľbou pre začiatočníkov. V takýchto zosadbách sa často používa jedna trochu vyššia rastlina, ktorá zaplní priestor nádoby, pod ňou sú trsy s machom.

Vhodné rastliny pre teráriá

Ak chcete, aby terárium vydržalo krásne celé mesiace či dokonca roky, vyberte si doň rastliny, ktoré majú rady vlhkosť, teplo a nepriame alebo slabé svetlo. Skvelý dojem urobia aj sukulenty a kaktusy, hoci tieto druhy sú vhodnejšie pre otvorené teráriá, pretože uchovávajú veľa vody a sú nenáročné. Mach by mal byť súčasťou každej záhradky v skle, pretože uchováva veľa vody a stará sa tak o vysokú vlhkosť. Medzi ďalšie odporúčané rastliny patria:

• Izbová papraď: Ideálna do vlhkého prostredia terária, nepotrebuje priamy slnečný svit.
• Hypoestes (Fitónia): Nenápadná, no výrazná rastlina s drobnými listami, ktoré môžu byť ružové, červené alebo striebristé so zelenými škvrnami. Potrebuje stabilnú vlhkosť a nepriame svetlo.
• Africké fialky: Vhodné do teplého a vlhkého prostredia, dodajú zaujímavú textúru a môžu kvitnúť takmer celý rok.
• Peperómia: Do terária sa hodí hneď niekoľko druhov. Nepremokrujte pôdu - peperómie majú rady skôr sucho.
• Vzdušné rastliny (Tillandsie): Tieto jedinečné rastliny nepotrebujú pôdu, živiny absorbujú zo vzduchu. Sú skvelým doplnkom.
• Mäsožravé rastliny (napr. mucholapka): Potrebujú vlhké podmienky a dostatok svetla.
• Orchidey rodu Masdevallia: Ideálne do uzavretých terárií s konštantnou vlhkosťou, vyžadujú vysokú vzdušnú vlhkosť a mierne zatienené prostredie.
• Miniatúrna voskovka Hoya bella: Popínavá rastlina vhodná do väčších uzavretých terárií.

Starostlivosť o rastlinné terárium

Vhodná starostlivosť nám pomôže udržať terárium dlhodobo pekné a zdravé. Najčastejšou príčinou odumretia rastlín v rastlinných teráriách je ich preliatie. Rastliny zalievame, keď je substrát okolo nich suchý. Ak si nie sme istí, overíme si to tak, že doň zanoríme prst. Časom to budeme vedieť odhadnúť aj vizuálne podľa sfarbenia (mokrý substrát je tmavší).

Z času na čas terárium otvoríme a vyčistíme sklo znútra, zvykne sa totiž trochu zahmliť, čo obmedzuje pohľad na rastliny. Keď zistíme, že vo vnútri chýba voda, doplníme ju lyžicou a ďalšie dni pozorujeme, ako sa rastlinám darí a či dávka vody postačuje.

Udržať primeraný tvar a dobrý zdravotný stav rastlín pomôže ich čistenie a rez. Ostrými nožnicami podľa potreby odstraňujeme odumreté a odumierajúce listy i výhonky. Ak nám odstrihnutý list spadne na dno, vyberieme ho prstami alebo pinzetou. Keď sa rastliny príliš rozbujnejú, môžeme ich zostrihať alebo premiestniť a presadiť do väčšieho terária a sem vysadíme novú, menšiu zostavu.

Pri vytváraní krajiniek môžeme byť kreatívni a pridať aj nejaké malé figúrky alebo miniatúrne domčeky, ako napríklad malé biele ovečky, ktoré sa „pasú“ na kopčeku z machu, či zrúcaninu hradu ako ústredný bod širokej a nižšej nádoby.

Hydroponické pestovanie rastlín

Počuli ste už o pestovaní rastlín bez pôdy? Reč je o hydroponickom pestovaní rastlín, skrátene hydropónii. Znie to ako hotová veda, ale v skutočnosti sa jedná o pomerne jednoduchý systém. Rastlina nerastie v pôde, ale v keramzite. Keďže rastliny prijímajú živiny rozpustené vo vode, zemina je pre ne v podstate nepotrebná.

História a výhody

Základy hydroponického pestovania položili už starí Egypťania, ktorí boli vďaka premenlivým záplavovým oblastiam Nílu odkázaní len na veľmi malé množstvo úrodnej pôdy. Zakladateľmi modernej hydropónie sú nemeckí botanikovia Julius von Sachs a Wilhelm Knop, ktorí sa pestovaním rastlín bez pôdy zaoberali v 60. až 70. rokoch 19. storočia. Okrem komerčného využitia pri veľkopestovaní ovocia, zeleniny a bylín, sa hydropónia teší čoraz väčšej obľube aj v domácnostiach.

Hydroponické pestovanie rastlín so sebou prináša viacero výhod:

• Rastliny pri správnom postupe rastú veľmi rýchlo a bujne.
• Pestovanie je ľahké a zásoba vody rastlinám vydrží aj počas kratšej dovolenky.
• Obzvlášť výhodné je aj pre alergikov, pretože vo vlhkej pôde sa často nachádzajú spóry plesní, ktorým sa môžeme vyhnúť práve hydroponickým pestovaním.
• Kuchynské bylinky sa v hydropónii odvďačia bujným a rýchlym rastom a môžu mať silnejšiu arómu a výraznejšiu chuť.

Princíp a komponenty hydroponického systému

Typy systémov

• Otvorený systém: K rastlinám priteká stále nová voda a pôvodný roztok sa spotrebováva alebo odteká preč.
• Uzavretý alebo recirkulačný systém: Živný roztok nie je odvádzaný, ale zhromažďuje sa a privádza k rastlinám opakovane.

Kľúčové prvky

• Keramzit: Je to špeciálny materiál vyrábaný z ílu, má hnedočervenú až hnedú farbu. Keramzitové granule slúžia v hydroponickom systéme ako náhrada bežného substrátu.
• Hnojivá: Keďže hydroponický substrát neobsahuje žiadne živiny, musíme ich rastline dodať prostredníctvom hnojív. Pre uzavretý systém pestovania izbových rastlín v keramzite môžeme použiť kvalitné tekuté hnojivá bez balastných látok a pri každej zálievke zalievať slabým roztokom 0,02 %. Tuhé hydroponické hnojivo sa sype na dno obalového kvetináča pri výsadbe alebo zvrchu na substrát pri prihnojovaní.
• Nádoby: Nádoby na hydroponické pestovanie rastliny môžu byť z akéhokoľvek nepriepustného materiálu, ktorý nehrdzavie. Sklo ani priehľadný plast nie sú príliš vhodné, pretože koreňom nevyhovuje veľa svetla.
  • Vnútorná nádoba (kultúrna): Musí mať diery na dne aj po stranách (pripomína košík). Ideálna je tzv. kultúrna nádoba, ktorá má okrem otvorov na prechod vody aj miesto na uchytenie hladinomera. Zvyčajne ide o hnedý alebo tmavosivý základný črepník, ktorý má štandardné veľkosti.
  • Vonkajšia nádoba: Slúži ako zásobáreň živného roztoku. Kvôli meraniu hladiny vody je veľmi dôležité, aby mala rovné dno. Na rozdiel od klasicky pestovaných rastlín sa v hydropónii do vonkajšieho kvetináča ukladá substrát a hladinomer, preto by mal byť o niečo väčší od kultúrnej nádoby.
• Hladinomer: Jednoducho ukazuje stav živného roztoku (hladinu vody v nádobe). Výrazne uľahčuje polievanie. Pri nákupe sa zamerajte špeciálne na hladinomery pre hydroponické pestovanie. Veľkosť hydroponického hladinomera volíme podľa veľkosti kultúrnej nádoby.
• Čerpadlá: Používajú sa pri otvorených hydroponických systémoch na preháňanie vody valcami alebo NFT kanálmi.

Starostlivosť o hydroponické rastliny

Rastliny síce nevyžijú z čistej vody, no potrebujú dostatok vlahy. Tá slúži na prenesenie živín ku koreňom. V závislosti od potrieb jednotlivých druhov sa zvyčajne strieda zálievka živného roztoku so zálievkou vody. Je dôležité, aby mala voda správnu teplotu a pH. Voda priamo z kohútika je príliš tvrdá, obsahuje minerály a chlór, ktorý nie je vhodný na pestovanie rastlín. Zalievanie príliš tvrdou vodou spôsobuje na keramzite biely povlak.

Pred poliatím rastliny sa odporúča nechať klesnúť guličku na vodoznaku na minimum, aby sa spotrebovala existujúca voda a aby korene nezačali hniť. Rastlinu je vhodné cca 1 až 2x mesačne prepláchnuť čistou vodou, aby z média vytiekli odpadové látky a zvyšky rozpadajúcich sa koreňov.

Výhody hydroponického pestovania je, že rastliny takmer vôbec netreba presádzať. Pokiaľ rastliny prerastú svoje nádoby, môžeme ich presunúť do väčších. Hydroponický substrát však netreba vymieňať. Vďaka tomu dochádza k menšej manipulácii s koreňmi rastliny, pričom existuje menšia šanca, že ich nechtiac poškodíme. Výnimkou je len prípad, kedy rastlina trpí nejakým ochorením, v keramzite sa objavil vodný kameň alebo riasy.

Prevod rastlín do hydropónie a vhodné druhy

Bez pôdy môžeme pestovať prakticky akúkoľvek rastlinu. V domácom prostredí môžeme začať hydroponickým pestovaním rastlín, ktoré nie sú príliš náročné na starostlivosť. Ideálnou voľbou bude vaša obľúbená izbovka. Obzvlášť vhodné sú aj kuchynské bylinky, ovocie a zelenina, najmä pre ľudí bez veľkej záhrady.

Postup pri prevode rastliny zo zeminy do hydropónie:

1. Zvoľte si rastlinu, ktorú chcete „previesť” do hydropónie.
2. Vyberte ju z kvetináča a odstráňte z koreňov všetok substrát.
3. Následne pod tečúcou vodou jemne očistite korene od zvyškov všetkej zeminy.
4. Rastlinu s čistými koreňmi umiestnite cca na 7-14 dní do čistej vody, aby sa adaptovala.
5. Po 14 dňoch si pripravte médium (keramzit), nádoby a hladinomer. Keramzit prepláchnite vodou, odstránite tak prípadné nečistoty.
6. Do vnútornej nádoby nasypte keramzit do výšky, kde končia spodné otvory na prietok vody. Potom stačí už len nasadiť vodoznak do otvoru v nádobe.
7. Umiestnite rastlinu do vnútornej nádoby a zasypte ju keramzitom tak, aby hrany vnútornej nádoby nebolo vidno.
8. Posledným krokom je doliatie vody. Ryska vodoznaku ukáže, koľko vody potrebujeme doliať.

Presádzanie rastlín zo zeminy do hydropónie je zvyčajne úspešné. Ideálne ale je, ak budeme rastliny hydroponicky pestovať už od začiatku, teda od čo najmladších priesad. Nakúpiť sa dajú aj vopred predpestované hydroponické sadenice v kultúrnych nádobách.

Pestovanie špecifických cibuľovín v nádobách

Amarylka (Amaryllis) a Zornica (Hippeastrum)

Medzi amarylkou (Amaryllis) a zornicou (Hippeastrum) je zásadný rozdiel. Amarylka je v podstate len jeden druh na jeseň kvitnúcej cibuľnatej trvalky (Amaryllis belladonna), ktorá kvitne bez listov. Zornica má asi 80 druhov cibuľnatých trvaliek, ktoré sa v našich podmienkach tiež pestujú v nádobách a kvitnú od zimy do jari. Či kvety vyrastajú spolu s listami alebo sú kvetné stonky bez listov, nie je až taký dôležitý rozlišovací prvok, vo väčšine prípadov sa však vyvíjajú súčasne listy aj stonky.

Dôležitá je výsadba. Cibule sa sadia do vhodného vzdušného a výživného substrátu, asi do polovice cibule, čiže časť cibule bude trčať zo substrátu. V období kvitnutia, aj v období rastu listov a po odkvitnutí vyžadujú hnojenie a bohatú zálievku. Keď spozorujete žltnutie listov, zálievku obmedzte postupne až na minimum a cibule preneste do tmavej a chladnej miestnosti. Nezalievajte. Pre zornice je starostlivosť zhodná, len v zime po období odpočinku ich preneste do teplejšej miestnosti a začnite s polievaním. Pri kúpe dajte pozor na ich kvalitu. Cibuľa musí byť pevná, nie mäkká a bez poškodení.

Korunkovka kráľovská (Fritillaria imperialis)

Korunkovka kráľovská, inak nazývaná aj cisárska koruna, je majestátna cibuľovina. Aj keď je primárne pestovaná v záhonoch, dajú sa pestovať aj v nádobe. Doprajte im však priepustný substrát, drenáž a slnečné polohy. Neznášajú prevlhčený substrát a dlhú zimnú vlahu. Dlhodobo cibule neuskladňujte.

tags: #pohare #na #pestovanie #rastlin