Správne naplánované zavlažovanie má veľký význam pre pohodu a zdravý vývoj vašich sadeníc. Bez vody by izbové rastliny neboli schopné rásť. Avšak je dôležité aj to, akou vodou ich polievate. Niektoré druhy vôd môžu podľa odborníka na domácu úpravu vody spôsobiť izbovým rastlinám problémy. Môžu byť totiž citlivé na pridané minerály, ktoré upravovaná voda z vodovodu často obsahuje.
Tvrdosť vody a jej vplyv na rastliny
Problémom tvrdej vody je vysoký obsah vápnika a horčíka. Práve tie môžu rastlinám narobiť nepríjemnosti. Keď rastliny zaťažujú usadeniny horčíka a vápnika, bráni im to v nasávaní iných živín.
Tvrdosť vody určuje obsah rozpustených minerálov, najmä vápnika a horčíka. Tieto látky sa do vody dostávajú pri prechode podzemím cez vápencové a dolomitické horniny. V malých množstvách sú tieto minerály pre rastliny prospešné - vápnik napríklad podporuje rast bunkových stien a horčík je súčasťou chlorofylu. Tvrdosť sa meria v stupňoch tvrdosti alebo v miligramoch uhličitanu vápenatého na liter. Voda s hodnotou nad 15°dH (nemeckých stupňov tvrdosti) sa už považuje za tvrdú, pričom v niektorých oblastiach Slovenska dosahuje hodnoty aj nad 25°dH.
Keď tvrdou vodou dlhodobo polievate záhradu, minerály sa postupne hromadia v pôde. Tento proces sa nazýva alkalizácia - pôda sa stáva zásaditejšou a jej pH stúpa. Väčšina záhradných rastlín preferuje mierne kyslú až neutrálnu pôdu s pH medzi 6,0 až 7,0. Zvlášť citlivé na vysoké pH sú rastliny ako rododendróny, azalky, borievky či čučoriedky. Tieto kyslomilné druhy pri polievaní tvrdou vodou postupne žltnú, ich rast sa spomaľuje a môžu dokonca uhynúť.
Príznaky škôd spôsobených tvrdou vodou sa rozvíjajú postupne, často počas niekoľkých sezón. Najčastejšie sa prejavujú ako žltnutie listov, ktoré začína medzi žilkami - tento jav sa nazýva chloróza. Na povrchu pôdy sa môžu objaviť biele kryštalické nánosy - ide o vyzrážané soli z tvrdej vody. Tieto nánosy sú obzvlášť viditeľné v kvetináčoch a záhonoch, kde sa voda rýchlo vyparí.
Riešenia pre tvrdú vodu
Na vyriešenie tvrdej vody mnohí používajú zmäkčovače. Tie sa síce vysporiadajú s tvrdou vodou, no vytvoria zase iné problémy. Zmäkčená voda obsahuje prebytočnú soľ, ktorá rastlinám vôbec nepomáha. Môžu upadať až odumrieť. Ide o sodík, ktorý zmäkčená voda obsahuje.
Najjednoduchším a zároveň najekologickejším riešením je zber a využívanie dažďovej vody. Dážď je prirodzene mäkký a rastliny ho milujú.
Ak nemáte možnosť zbierať dažďovú vodu v dostatočnom množstve, môžete tvrdú vodu zmäkčiť pridaním kyseliny octovej. Na 10 litrov vody stačí jedna polievková lyžica bieleho octu - tento jednoduchý trik zníži pH vody a neutralizuje časť minerálov.
Pre dlhodobé riešenie zvážte úpravu pôdy pridaním kyslých materiálov. Rašelina, kompost z ihličnatého odpadu alebo špeciálne hnojivá pre kyslomilné rastliny dokážu znížiť pH pôdy a zlepšiť dostupnosť živín.
Ak máte podozrenie na extrémne tvrdú vodu alebo pozorujete vážne problémy v záhrade, odporúča sa nechať otestovať kvalitu vody aj pôdy. Laboratórne testy vám ukážu presnú tvrdosť vody, jej pH a obsah jednotlivých minerálov.
Pre náročnejších záhradkárov existujú aj technické riešenia ako zmäkčovače vody určené špeciálne na polievanie alebo systémy reverznej osmózy. Predstavujú najspoľahlivejšie riešenia, ak chcete mať istotu, že vaše rastliny dostávajú len kvalitnú vodu bez nadbytku minerálov. Reverzná osmóza funguje na princípe membrány, ktorá zachytí až 99 % nežiaducich látok - od vápnika a horčíka až po dusičnany, chlór či zvyšky pesticídov. Zmäkčovače vody pracujú na inom princípe - pomocou iónovej výmeny odstraňujú z vody vápnik a horčík, ktoré sú hlavnými pôvodcami tvrdosti. Takto upravená voda nezaťažuje pôdu, chráni zavlažovací systém pred usadzovaním vodného kameňa a predlžuje jeho životnosť.
Ďalšie faktory ovplyvňujúce kvalitu vody pre rastliny
Správne polievanie rastlín je jedným z najdôležitejších faktorov pre ich zdravý rast a dlhodobý vývoj. Aj keď sa môže zdať, že zalievanie je jednoduchou úlohou, v skutočnosti záleží nielen na frekvencii polievania, ale aj na kvalite vody, ktorú používate. Voda je pre rastliny rovnako dôležitá ako pre človeka. Je nositeľom živín, ktoré sú nevyhnutné pre ich rast, a zároveň zabezpečuje hydratáciu buniek. Avšak, nie každá voda je pre rastliny ideálna.
Chlór vo vode z vodovodu
Voda z vodovodu často obsahuje chlór, ktorý sa pridáva na dezinfekciu. Aj keď je chlór pre ľudí v malých množstvách neškodný, pre niektoré rastliny môže byť toxický. Chlór môže spôsobiť poškodenie listov, ktoré sa prejaví ako hnedé škvrny alebo zasychanie listových špičiek.
pH vody
Hodnota pH vody hrá dôležitú úlohu v tom, ako efektívne dokážu rastliny prijímať živiny z pôdy. Väčšina izbových rastlín preferuje neutrálnu alebo mierne kyslú vodu s pH medzi 6,0 a 7,0.
Preferované pH vody sa môže líšiť v závislosti od rastliny, Philodendron má rád svoju vodu medzi 4 a 6 a napríklad Begónia medzi 6 a 8. Je dôležité nájsť dobrú strednú cestu pre vaše rastliny, aby ste ich uspokojili všetky. Ak dávate svojej rastline nesprávnu úroveň pH, rastlina to môže dať najavo určitými príznakmi, zväčša na listoch.
- Príliš nízke pH môže rastline spôsobiť:
- Zakrpatený rast
- Hnedé škvrny na listoch
- Nekróza listov
- Zvädnuté alebo skrútené listy
- Hnedá špička listu
- Chloróza listov (kde žilky listov zostávajú zelené, ale zvyšok listu zožltne)
- Príliš vysoké pH môže spôsobiť:
- Chloróza (choroba z nedostatku výživy, pri ktorej listy blednú)
- Špička nových listov je mŕtva
- Zakrpatené alebo zvädnuté listy
- Hnedé škvrny na listoch
- Tmavozelené listy s nádychom červenej, bronzovej alebo fialovej
Regulovať pH svojej vody môžeš aj pomocou regulátorov kyslosti. Na to treba dbať hlavne ak máš svoje rastliny na hydropónii.
Teplota vody
Teplota vody je ďalším dôležitým aspektom, ktorý by ste mali zohľadniť pri polievaní rastlín. Príliš studená voda môže šokovať korene rastlín, zatiaľ čo príliš teplá voda môže urýchliť rozklad organických látok v pôde.
Svojim rastlinám dávaj vždy vodu izbovej teploty, číže okolo 20 stupňov. Toto je dokonalá teplota, pretože zaisťuje, že voda má stále veľa kyslíka a spúšťa pumpovací mechanizmus v koreňoch. Chladnejšia voda by mohla koreňom spôsobiť stres.
Rôzne zdroje vody na polievanie
Existuje niekoľko typov vody, ktoré môžete použiť na polievanie rastlín, a každý z nich má svoje výhody a nevýhody.
1. Voda z vodovodu
Voda z vodovodu je najbežnejším zdrojom vody pre polievanie rastlín. Je ľahko dostupná a väčšina rastlín ju dobre toleruje, pokiaľ neobsahuje príliš veľa chlóru alebo iných chemikálií. Ak je vaša voda tvrdá alebo obsahuje veľa chlóru, môžete ju nechať odstáť niekoľko hodín, aby sa chlór odparil a minerály sa usadili.
Chemikálie vo vode z vodovodu môžete znížiť viacerými spôsobmi. Vodu môžete nechať odstáť aspoň 24 hodín - pomôže to odparovaniu chemikálií - alebo ju prevariť a nechať vychladnúť.
PH vody z vodovodu je v priemere 7 - 8,5.
2. Dažďová voda
Dažďová voda je pre rastliny prirodzeným zdrojom vody a je považovaná za jednu z najlepších možností pre ich polievanie. Je mäkká, bez chemikálií a obsahuje prirodzené minerály, ktoré rastliny potrebujú. Zberanie dažďovej vody je navyše ekologické a ekonomické riešenie.
Za jeden rok spadne na Slovensku v priemere 500 až 2 000 l zrážok na meter štvorcový. Tieto zrážky môžete zužitkovať a využiť ich pre vaše rastliny. Polievanie dažďovou vodou dokonca podporuje rast mnohých rastlín. Ak teda dažďovú vodu zachytíte a použijete ju na polievanie namiesto drahej vody z vodovodu, bude to prospešné pre rastliny aj životné prostredie, zároveň však znížite aj spotrebu vody a tým aj svoje výdavky.
Zachytávanie dažďovej vody
Najjednoduchším spôsobom je zachytávanie dažďovej vody do suda na dažďovú vodu. Voda sa postupne zbiera v sude na dažďovú vodu a vy ju potom naberiete do krhly cez kohútik alebo ventil a použijete na polievanie.
Ak chcete dažďovú vodu využívať nielen na polievanie, ale aj na iné účely, je dôležité, aby nebola znečistená. Vtedy je dobré zabezpečiť si cisternu, čiže podzemnú nádrž ako retenčnú nádrž na dažďovú vodu. V závislosti od modelu sa do cisterny zmestí niekoľko stoviek až niekoľko tisíc litrov dažďovej vody.
Dažďová voda pre citlivé rastliny
Dažďová voda je vo všeobecnosti vhodná na polievanie rastlín. Zavďačíte sa ňou hlavne rastlinám citlivým na prítomnosť vápnika. V závislosti od bydliska môže mať voda z vodovodu vyššiu alebo nižšiu tvrdosť. Niektoré rastliny, napríklad vresovce, magnólie, rododendrony alebo vistérie, sú citlivé na prítomnosť vápnika. Týmto rastlinám prospieva zalievanie dažďovou vodou. Nebude vás to stáť nič navyše a ušetríte si aj starosti s odvápňovaním vody z vodovodu.
Dažďová voda pre izbové rastliny
Dažďová voda má malý obsah vápnika, a preto je ideálna pre citlivé izbové rastliny. Niektoré rastliny vonku v záhrade alebo na balkóne sa potešia dažďovej vode s nízkym obsahom vápnika, ktorú používate na polievanie. Napríklad mnohé orchidey znášajú vodu s nízkym obsahom vápnika lepšie ako vodu z vodovodu. To isté platí aj pre niektoré druhy papradí, izbové azalky a gardénie. Vodu zo suda na dažďovú vodu môžete použiť aj na postrek veľkolistých rastlín. Voda s nízkym obsahom vápnika nezanecháva na listoch škvrny a rastliny si zachovajú krásny vzhľad.
PH dažďovej vody je 7, neutrálne.
3. Destilovaná voda
Destilovaná voda je voda, ktorá prešla procesom destilácie, aby sa odstránili všetky nečistoty, minerály a chemikálie. Je to najčistejšia forma vody, ktorú môžete použiť na polievanie rastlín. Avšak, pretože neobsahuje žiadne minerály, môže dlhodobé používanie destilovanej vody viesť k nedostatku živín v pôde. Preto niektorí pridávajú do destilovanej vody epsomskú soľ, no neexistuje dôkaz, že to pomôže aj vašim rastlinám. Odporúčame takúto vodu prihnojovať napríklad organickými hnojivami.
PH destilovanej vody je 7, neutrálne.
4. Prevarená voda
Prevarená voda je ďalšou možnosťou, ktorú môžete zvážiť, najmä ak máte problémy s tvrdou vodou. Prevarením vody môžete znížiť obsah minerálov, ako je vápnik a horčík, čo ju robí vhodnejšou pre rastliny.
5. Roztopený sneh
Aj v tej najväčšej zime môžete využiť prirodzené zásobovanie vody z vonkajšieho prostredia. Naberte trochu snehu do vedra a nechajte ho vo svojom dome alebo byte, aby sa sneh roztopil. Hneď ako sa sneh roztopí a voda dosiahne približne izbovú teplotu, môžete ju použiť na polievanie. Neunáhlite sa s polievaním, pretože mnohé rastliny nemajú radi studenú vodu.
6. Voda z rieky
Hrdza zo suda by nemala prekážať, pokiaľ v ňom nie sú rezíduá chemických látok, ktoré tam mohli byť skladované predtým. Voda z rieky? Pokiaľ je riečna voda bez škodlivých látok, je pre rastliny prirodzenejšia ako chlórovaná voda z vodovodu.
Ako správne polievať rastliny
Najlepší čas na polievanie rastlín je ráno alebo večer, keď je teplota nižšia. Pri polievaní dbajte na to, aby ste rovnomerne zvlhčili celú pôdu.
Každá rastlina má iné požiadavky na polievanie. Niektoré rastliny preferujú vlhkú pôdu, zatiaľ čo iné potrebujú medzi zálievkami pôdu nechať úplne vyschnúť.
Kvetináče s odvodňovacími otvormi sú dôležité na zabezpečenie správneho odtekania prebytočnej vody. Prebytočná voda, ktorá zostane v kvetináči, môže spôsobiť hnilobu koreňov a ďalšie problémy.
Rastliny potrebujú vodu na rast a tvorbu plodov. Ak polievate pitnou vodou, je dobré ju nechať odstáť aspoň 12 hodín, aby sa odparil chlór. Na polievanie môžeme použiť aj vodu z domácnosti, ktorá neobsahuje chemikálie či pracie prostriedky.
Rastliny nám lepšie porastú, ak ich budeme občas zalievať aj rôznymi rastlinnými výluhmi. Veľmi dobré sú výluhy či zákvasy zo žihľavy, prasličky či kostihoja.
Koreňový systém dokáže vodu vytiahnuť z väčšej hĺbky, ak nie je príliš často zalievaný malým množstvom vody. Korene rastlín tak nerastú do hĺbky, ale držia sa pod povrchom a čakajú na našu zálievku. Rastliny sú slabé a závislé od neustálej zálievky. Je preto lepšie rastliny zalievať menej krát (stačí 2 - 3 x do týždňa), ale väčším množstvom vody.
Príjem vody sa v rastline uskutočňuje takmer výlučne cez korene. Preto je zbytočné rastliny zalievať na listy, hrozí riziko spálenia listov pri plnom slnku.
Ráno vedia rastliny vodu lepšie využiť a pripraviť sa na nový deň. Taktiež sa na večernej mokrej pôde lepšie darí slimákom.
Filtrovanie dažďovej vody
Ak nechcete na polievanie dažďovou vodou používať len krhlu, ale aj záhradnú hadicu alebo zavlažovací systém, odporúčame použiť filter. Filter zabráni tomu, aby sa postrekovacie trysky alebo hadice upchávali nečistotami usadenými v dažďovej vode. Ako filter môžete použiť takzvaný „zberač dažďovej vody“, ktorý umiestnite do zvodovej rúry odkvapu. Ak používate veľkú cisternu, existujú špeciálne systémy, ktoré dažďovú vodu filtrujú a zabraňujú vniknutiu nečistôt do vody. Prípadne môžete pred výstup z podzemnej nádrže nasadiť aj filter a takýmto spôsobom zbaviť dažďovú vodu nečistôt.
Knowing this secret, you can propagate from any orchid
tags: #polievanie #rastlin #hrdzavou #vodou